Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/223/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205222 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713205222.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu J.. V. V., predtým K., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XXX, okr. F., zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, B. Němcovej 1/A, Brezno proti žalovanému Stolárstvo u Kunaja, s.r.o., Štrba - Tatranská Štrba č. 1169, IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie sumy 3 300,- eur sa prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.3.2015, č.k. 10C/4/2013-99 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o náhrade trov konania. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd 1.stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.300 ,- eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 7.11.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania v celkovej sume 1 428,05 eur z toho sumu 1 230,05 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariana Holého v W. banka B., a.s. D., pobočka A., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh žalobcu podaný na tomto súde dňa 17.4.2013 sa začalo medzi účastníkmi konanie o vrátenie zaplateného preddavku na zhotovenie diela a to: 13 ks okien, 1 ks vchodových dverí a 1 ks HS portálu z dreva profil Euro IV smrek - cink 92 v sume 3 300,- eur po tom, čo síce dielo bolo zhotovené, ale na základe uplatnenej reklamácie pre vady diela žalovaný ako zhotoviteľ prevzal späť vadné dielo, reklamácia žalobcu nebola žalovaným vybavená pre neodstrániteľné vady a následne žalobca ako objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo a požiadal o vrátenie preddavku od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia. Termín na vrátenie preddavku uplynul žalovanému dňom 6.11.2012 a od 7.11.2012 je žalovaný v omeškaní s vrátením žalovanej sumy, preto si žalobca uplatnil k žalovanej istine aj 8,75 % úrok z omeškania ročne až do zaplatenia. 3. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 6.9.2013 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 300,- eur spolu s uplatneným príslušenstvom a náhradou trov konania a to titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia po účinnom odstúpení od zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi. Zrušením zmluvy si majú žalobca a žalovaný vrátiť navzájom vzájomne poskytnuté plnenia, čo žalovaný neurobil. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe čoho odvolací Krajský súd v Prešove uznesením s právoplatnosťou k 13.12.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre tento súd záväzný podľa § 226 OSP, vyplýva, že JUDr. Anton Pospíšil nebol oprávnený zastupovať žalovaného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 19.6.2013 a nebol oprávnený zobrať na vedomie termín ďalšieho pojednávania na deň 6.9.2013 a tento postup je vo vzťahu k predvolaniu právneho zástupcu žalovaného JUDr Jána Jenču na toto pojednávanie bez právneho významu. Preto odvolací súd prisvedčil právnemu zástupcovi žalovaného, že súd prejednal a rozhodol vec dňa 6.9.2013 bez jeho prítomnosti, o termíne pojednávania nebol vyrozumený a tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. 4. Následne na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015 žalobca a jeho právny zástupca trvali na podanej žalobe a na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach, ktoré uviedli na predchádzajúcich pojednávaniach súdu a ktoré boli vyhodnotené v odôvodnení zrušeného rozsudku zo dňa 6.9.2013 a navrhli žalobe vyhovieť. Podľa žalobcu sa medzi účastníkmi jednalo o spotrebiteľský vzťah a podľa zmenenej právnej úpravy uvedenej v § 52 ods. 2 Obč. zák. má prednosť Občiansky zákonník, ak je výhodnejší pre spotrebiteľa pred Obchodným zákonníkom, podľa ktorého bola zrušená zmluva o dielo dojednaná. Preto sa na danú kauzu majú aplikovať občianskoprávne predpisy. Žalobca platne odstúpil od zmluvy o dielo a to so súhlasom žalovaného, ktorý predniesol na predchádzajúcom pojednávaní súdu dňa 19.6.2013. Po zániku zmluvy o dielo účinným odstúpením od zmluvy je nárok žalobcu daný podľa § 457 Obč. zák., ktoré ustanovenie upravuje vrátenie vzájomného synalagmatického plnenia. Ide o naturálnu reštitúciu, pričom žalobca si svoju povinnosť splnil , lebo vrátil plnenie - reklamované dielo zo zrušenej zmluvy žalovanému a teda sa touto žalobou môže priamo dožadovať vrátenia peňažného plnenia od žalovaného. Medzi účastníkmi nie je sporné, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaný namieta dôvody odstúpenia, ktoré však obstoja. Pokiaľ zmluva o dielo zanikla, majú sa riešiť len následky zo zaniknutej zmluvy. Preto je podľa žalobcu zbytočné vykonávať znalecké dokazovanie a tento navrhovaný dôkaz žalovaným je len obštrukciou a je nehospodárny, pretože nesúvisí s predmetom konania. Ďalej žalobca poukázal na neplatnosť článku V. , bod 6 zmluvy o dielo, v ktorom bola dojednaná zmluvná pokuta , ak žalobca odstúpi od zmluvy a čím žalovaný chce docieliť, aby nemusel vrátiť zaplatený preddavok v sume 3 300,- eur. Nemá oporu v zákone, aby sa za využitie práva žalobcom ukladala zmluvná pokuta , lebo zmluvná pokuta sa môže uložiť len za porušenie povinnosti. Takéto dojednanie je v zmysle práva neplatné a to bez ohľadu na to, či by sa použilo spotrebiteľské právo alebo iné právo. 5. Na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to v nadväznosti na predchádzajúci výsluch žalovaného na pojednávaní súdu dňa 19.6.2013 uviedol, že nie je sporné, že zmluva o dielo patrí pod režim spotrebiteľskej zmluvy, avšak s individuálne dojednanými podmienkami podľa potreby žalobcu. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že si žalobca a žalovaný dojednali, že sa zmluva bude riadiť Obchodným zákonníkom. Aplikácia Obchodného zákonníka oproti Občianskemu zákonníku má podstatný význam pre uplatnenie vád tovaru zo zmluvy o dielo. Pokiaľ by sa postupovalo podľa Obchodného zákonníka, žalobca nesplnil podmienky, ktoré na neho zákon ukladá, napr. hneď po dodaní tovaru si ho neprehliadol a keď zistil vadu na prvom okne, mal si prehliadnuť aj ostatné okná a pre nesplnenie tejto povinnosti by mu súd nemal priznať práva z vád. Ak by sa však aplikoval Občiansky zákonník, potom si žalobca včas uplatnil svoje právo vytknúť vady žalovanému, čo žalovaný nenamietal, ale podľa žalovaného žalobca nemal preto dôvod odstúpiť od zmluvy . Žalovaný akceptoval právo žalobcu uplatniť si vady diela u žalovaného, ale neakceptuje dôvody na odstúpenie od zmluvy žalobcom,preto považuje žalobu za zmätočnú, lebo z nej nie je zrejmý právny titul a dôvod odstúpenia a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný prevzal späť dielo, prijal ho na opravu ( mal vybrúsiť vnútorné falce, zasilikónovať sklá okien a odstrániť špinu medzi sklom okien ) s tým, že po oprave si mal žalobca dielo prevziať späť, čo neurobil. Keďže dielo ostalo u žalovaného, nevyúčtoval mu zvyšok do dohodnutej ceny za celé dielo, ale si ponechal zaplatený preddavok ako zmluvnú pokutu, keďže žalobca bezdôvodne odstúpil od zmluvy. Žalovaný vynaložil náklady na zakúpenie dreva, skla a na výrobu diela, zaplatil pracovníkov, mal náklady na montáž a demontáž, a preto je v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, aby si dojednanú zmluvnú pokutu v sume 3 300,- eur ponechal. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie, či predmetné okná majú neodstrániteľné vady, pre ktorý dôvod žalobca odstúpil od zmluvy. Je pravdou, že žalovaný vrátené vadné dielo neopravoval, pretože žalobca odstúpil od zmluvy. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015 uviedol, že považuje zmluvu o dielo za platnú, hoci na predchádzajúcom pojednávaní dňa 19.6.2013 súhlasil , že k odstúpeniu od zmluvy došlo. Keďže si žalobca a žalovaný dohodli opravu vadného diela, žalobca to mal rešpektovať a nemal dôvod od zmluvy odstúpiť. 6. Súd 1.inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli dňa 1.8.2012 písomnú zmluvu o dielo o zhotovení a dodávke : 13 ks okien, 1ks vchodových dverí a 1 ks HS portálu z dreva profil Euro IV smrek - cink 92 s tým, že 50 % ceny diela v sume 3 300,- eur žalobca zaplatil ako preddavok dňa 13.8.2012 a zvyšok mal zaplatiť po finalizácii diela. Dodaný materiál na zhotovenie diela bol vo vlastníctve zhotoviteľa až do úplného zaplatenia diela. V zmluve si žalobca a žalovaný dojednali odstúpenie od zmluvy s tým, že v prípade odstúpenia od zmluvy bez zavinenia zhotoviteľa, preddavok zaplatený žalobcom prepadá v prospech zhotoviteľa ( podľa článku V, bod 6 zmluvy ). Po zhotovení diela zhotoviteľ dodal dielo objednávateľovi dňa 12.10.2012, ale z dôvodu nekvality a vád celého diela žalobca dňa 13.10.2012 oznámil žalovanému vady diela ( nekvalitnú povrchovú úpravu, nerovné spoje, povytrhávané časti v dreve , hrče v dreve, nevytmelené a nenafarbené časti okien, neopracované vnútorné rámy okien, ale len natreté ), čím medzi nimi začalo reklamačné konanie. Následne žalovaný vady diela osobne označil na každom kuse ( papierovými nálepkami ), spísal tieto závady v montážnom denníku dňa 22.10.2012 a prevzal vadné dielo na opravu tak, že si ho odviezol do firmy žalovaného a od kedy je dielo u neho. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015 vyplýva, že žalovaný doteraz nevykonal opravu diela a to z dôvodu, že žalobca odstúpil od zmluvy. Keďže sa vady diela nedali odstrániť, žalovaný ponúkol žalobcovi možnosť odstúpiť od zmluvy, k čomu zo strany žalobcu došlo e-mailom ku dňu 30.10.2012 a následne aj doporučenou poštovou zásielkou z 2.11.2012, ktorú žalovaný prevzal k 5.11.2012. Po tomto účinnom odstúpení od zmluvy o dielo záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol a účastníkom vznikla povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Žalobca vrátil dielo žalovanému po prijatí reklamácie a odvezení diela žalovaným dňa 22.10.2012, odkedy má žalovaný vrátené vadné dielo u seba a čo bolo potvrdené právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015. Žalovaný však doposiaľ nevrátil žalobcovi zaplatený preddavok na dielo, pričom žalobca vyzval žalovaného na vrátenie tejto sumy a žalovaný je od 7.11.2012 v omeškaní s jej vrátením a toto omeškanie stále trvá. Súd vychádzal z toho, že žalovaný potvrdil pred súdom účinné odstúpenie od zmluvy a to na pojednávaní súdu dňa 19.6.2013, ale sa bráni, že nemá povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 3 300,- eur, ktorú si ponechal ako dojednanú sankciu ( zmluvnú pokutu ) za odstúpenie od zmluvy žalobcom bez zavinenia žalovaného. Žalobca s touto obranou žalovaného nesúhlasil, pretože k odstúpeniu od zmluvy o dielo z jeho strany došlo pre neodstrániteľné vady diela, za ktoré žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá a teda ich zavinil. Žalobca tak len využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy a z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Tým, že si žalovaný ponechal zaplatený preddavok na dielo aj po účinnom odstúpení od zmluvy, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a musí toto bezdôvodné obohatenie vydať. Keďže zmluva o dielo bola svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, žalobca využíva právnu možnosť a uplatňuje si svoj žalovaný nárok voči žalovanému podľa Občianskeho zákonníka ( § 52 ods. 2 Obč. zák. ), ktorý je pre neho výhodnejší ako pre spotrebiteľa. Keďže predmetom konania je vrátenie vzájomného plnenia po účinnom odstúpení od zmluvy, žalovaným navrhovaný dôkaz a to vykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie, či vytknuté vady okien boli alebo neboli odstrániteľné, je právne irelevantný vo vzťahu k tomuto predmetu konania, a preto súd tento navrhovaný dôkaz pre jeho procesnú nehospodárnosť a bez súvisu s predmetom konania nevykonal. 7. Súd 1.inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka, § 642 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 507 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom. 8. Na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy súd nepochybne dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu na vrátenie sumy 3 300,- eur titulom bezdôvodného obohatenia po účinnom zrušení zmluvy o dielo je dôvodný. Medzi účastníkmi došlo pred súdom v priebehu súdneho konania k zhode v tom, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo. Tým, že sa zmluva zrušila, účastníci sú povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia zo synalagmatického záväzku, čo žalobca splnil vrátením vadného diela žalovanému, ale žalovaný žalobcovi zaplatený preddavok na vykonanie diela doteraz nevrátil. Žalovaným namietaná skutočnosť, že si ponechal peňažné plnenie od žalobcu v sume 3 300,- eur z dôvodu dojednanej zmluvnej pokuty v zmluve o dielo pre odstúpenie od zmluvy žalobcom bezdôvodne, resp. preto, že mu vznikli náklady na vyhotovenie vadného diela, nemá oporu v zákone. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila v celosti a teda neplatí žiadne dojednanie zrušenej zmluvy, teda ani dojednanie o zmluvnej pokute. Tým, že žalovaný akceptoval odstúpenie od zmluvy, doznal zároveň aj dôvody žalobcu pred odstúpenie od zmluvy a to pre neodstrániteľné vady diela, za ktoré žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá. Preto obrana žalovaného je nielen protichodná ( sám si protirečí v tom, že odstúpenie od zmluvy uznáva, ale neuznáva dôvody pre odstúpenie ) , ale nemá ani oporu v zákone a súd túto obranu vyhodnocuje ale ako účelovú. Súd len dodáva, že žalobcom vytknuté vady diela a ktoré dokumentoval súdu aj fotografiami, robia dielo nepoužiteľným a dielo nespĺňa nielen technologické a funkčné kritéria, ale nezodpovedá ani základným požiadavkám na technické a estetické parametre výrobku. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy súd posúdil vzťah medzi účastníkmi ako občianskoprávny vzťah a to vzhľadom na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, a preto predpisy občianskeho práva majú prednosť pred predpismi obchodného práva. Na základe tohto právneho posúdenia súd žalobe žalobcu v celosti vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a k prisúdenej istine súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania po uplatnenú dobu omeškania. 9. Úspešnému žalobcovi súd priznal ním uplatnenú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému a to podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 198,- eur a uplatnená náhrad trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 1 230,05 eur a ktorá pozostáva: zo 7 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní súdu dňa 19.6.2013 od 11.00 hod. do 13.35 hod., čo je viac ako 2 hod.- počítajú sa 2 úkony právnej služby, účasť na pojednávaní súdu 6.9.2013 , vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a účasť na pojednávaní súdu dňa 20.3.2015 ) po 121,17 eur za úkon, čo je spolu suma 848,19 eur , k tomu režijný paušál za 5 úkonov v r. 2013 po 7,81 eur za úkon, za 1 úkon v r. 2014 v sume 8,04 eur a za 1 úkon v r. 2015 v sume 8,39 eur, čo je spolu suma 47,67 eur , ďalej úhrada cestovných nákladov právneho zástupcu žalobcu osobným autom značky AUDI A4 Avant, EČV: A. XXX A. z Brezna do Popradu a späť na pojednávania súdu 19.6.2013, 6.9.2013 a 20.3.2015 pri počte ubehnutých 168 km ( 2x po 84 km ) a priemernej spotrebe 6,3 l/100 km, čo je spolu s opotrebením suma 134,19 eur ( 45,14 eur + 45,67 eur + 43,38 eur ) a napokon náhrada za stratu času za čas strávený na ceste z miesta sídla advokáta do Popradu a späť, čo je 2- krát po 5 polhodín na pojednávania súdu v dňoch 19.6.2013 a 6.9.2013 a 5 polhodín po 13,98 eur na pojednávanie súdu 20.3.2015 a spolu to činí sumu 200,- eur ( 130,10 eur + 69,90 eur ), to všetko v zmysle § 10 ods.1, § 13a ods.1 , § 15, § 16 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkom priznaná náhrada trov konania žalobcovi činí sumu 1 428,05 eur, z toho sumu 1 230,05 eur má byť zaplatená podľa § 149 os. 1 OSP právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je advokátom. 10. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1.inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 11. Ďalej uviedol, že nepopiera, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou aj spotrebiteľskou. To už však automaticky neznamená, že sa takáto zmluva musí riadiť režimom Občianskeho zákonníka, ale znamená to, že sa na túto zmluvu musia aplikovať ustanovenia, ktoré sú pre tento typ zmluvy predpísané v Občianskom zákonníku a to § 52-§60. 12. Podľa názoru odvolateľa, rozhodnutie súdu o tom, že na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú ustanovenia Obchodného zákonníka, len so všeobecným odkazom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a aplikácia iba jedného ustanovenia Občianskeho zákonníka- odstúpenie od zmluvy, nie je v súlade s právom. Žalovaný stále tvrdí, že síce objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo, ale zákon mu to neumožňoval a ani nemal na to žiadny dôvod. 13. Mohol len zrušiť zmluvu za istých predpokladov, ktoré ale nenastali. 14. Žalovaný zodpovedal len za vady, ktoré mal tovar pri prevzatí. Žalobca pritom tovar riadne prevzal a použil a až o 10 dní sa domáhal toho, že okná sú vadné a o 18dní to, aby sa mu vrátili peniaze. Čiže ani túto svoju požiadavku neuplatnil včas a bez zbytočného odkladu. Preto súd v zmysle § 562 Obchodného zákonníka by mu ani nemohol priznať právo z vád diela. Preto aj v kvázi reklamačnom konaní boli tieto vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi oznámené, teda že vady zhotoviteľ neuznáva. 15. Ak súd v odôvodnení konštatuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali požiť normy obchodného práva, tu treba uviesť, že toto ustanovenie v takomto znení bolo prijaté do právneho poriadku SR až v roku 2014 a v čase uzatvorenia zmluvy takého ustanovenie v právnom poriadku nebolo. Zmluva o dielo bola uzatvorená v roku 2012, takže na posudzovanie jej platnosti, ako aj pre posudzovanie nárokov z nej plynúcich je potrebné požiť predpisy platné v jej vzniku. 16. Dôvodnosť, spôsob a zákonnosť odstúpenia od zmluvy mal súd 1.inštancie posúdiť v rámci posudzovania predbežnej otázky, teda či v rámci reklamačného konania došlo k odstúpeniu od zmluvy, či k zrušeniu zmluvy, resp. či bol postup žalobcu pri uplatňovaní vád zákonný. 17. Žalovaný zodpovedal len za vady, ktoré mal tovar pri prevzatí. Žalobca pritom tovar prevzal a až o 18 dní sa domáhal toho, že okná sú vadné, aby sa mu vrátili peniaze. Súd jednoznačne odobril, len na základe tvrdení žalobcu, bez znalostí veci a bez potrebných odborných skúseností a znalostí, že všetky zákonom vytknuté vady diela existujú a existovali, tieto robia dielo nepoužiteľným a že dielo nespĺňa ani len technologické a funkčné kritéria, ale nezodpovedá ani základným požiadavkám na technické parametre výrobku. Pre takýto záver súdu neexistuje žiaden relevantný dôkaz. Súd nesprávne hodnotil dôkazy a porušil ustanovenie § 132 O.s.p. Neúplne zistený skutkový stav je dôsledkom tzv. inej procesnej vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Bolo porušené aj právo účastníka na spravodlivé konanie, keďže rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené v súlade s ustanovením § 157 ods.2 O.s.p. 18. Napokon, čo sa týka výroku o trovách konania, uviedol, že súd pochybil, ak žalovaného zaviazal na náhradu zaplateného súdneho poplatku 198 Eur, keďže konanie vo veciach spotrebiteľských je oslobodené od platenia súdneho poplatku. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 20. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 21. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu 1.inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné. 24. V súvislosti s namietaným posúdením otázky zrušenia zmluvy a aplikácií ustanovení Občianskeho zákonníka na danú vec je potrebné poukázať na to, že podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ktoré nadobudlo účinnosť 1.mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 25. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.mája 2014 ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 26. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. ( Pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015, sp. zn. 3MCDO 14/2014). 27. Nemožno sa stotožniť s námietkou odvolateľa, že súd 1.inštancie sa nezaoberal predbežnou otázkou, či v rámci reklamačného konania došlo k zrušeniu zmluvy. V odôvodnení svojho rozhodnutia tento postup podrobne opisuje a poukazuje na konkrétne dôkazy nachádzajúce sa v spise a súdom 1.stupňa vykonané, ako aj ich hodnotenie a závery ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel. S týmito závermi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 28. Ak odvolateľ namieta záver súdu 1.stupňa s konštatovaním, že sa jedná o „ lapsus súdu“ , že jednoznačne odobril, len na základe tvrdení žalobcu, bez znalostí veci a potrebných odborných skúseností a znalostí, že všetky žalobcom vytknuté vady diela existujú a existovali a tieto robia dielo nepoužiteľným, že nespĺňa nie len technologické a funkčné kritéria a nezodpovedá ani základným požiadavkám na technické parametre výrobku, možno s ním súhlasiť len v tom smere, že uvedená odborná terminológia by presvedčivejšie vyznela z posudku príslušného znalca daného odboru. 29. Ak však z dôkazu v spise - montážneho denníka, zápisu o odstránení závad žalovaným zo dňa 22.10.2012 možno zistiť, že po reklamácií žalobcu si žalovaný vezie všetky okná naspäť v počte 13 kusov a jedne vchodové dvere, pretože na všetkých oknách treba vybrúsiť vnútorne falce, nanovo zaslikónovať všetky okná a odstrániť nedostatky na oknách, ktoré sa označili (okrem iného špina medzi sklom 8,7, presunutá ramka) nemožno podľa názoru odvolacieho súdu aj použitie takejto odbornej terminológie zo strany súdu 1.stupňa hodnotiť ako „ lapsus“. 30. Pri aplikácií ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 507 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorých súd 1.inštancie vec správne posúdil, vyhodnotenie tohto dôkazu a záver súdu 1.inštancie o účinnom zrušení zmluvy pre neodstrániteľné vady, neodstránené doposiaľ, postačuje. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd, s výnimkou o trovách konania v súlade s ustanovením § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 32. Výrok o trovách konania bolo potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. d) C.s.p. Nebol totiž dôvod na vydanie rozhodnutia o náhrade trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku, v čom sa odvolací súd s odvolacími námietkami žalovaného stotožňuje ( odcitujte § zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je spotrebiteľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov ). 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).