Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713213415 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713213415.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti odporcovi: V. X., bytom K., V. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka Q., v konaní o zaplatenie 1.305,29 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12C 187/2013-107 zo dňa 13.01.2016 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa uznesenie. II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutím uznesením uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 125 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi prislúcha náhrada trov konania. Predmetom konania bol návrh navrhovateľa, veľkej medzinárodnej spoločnosti, ktorej základ tvorí zahraničný kapitál, na uplatnenie svojich nárokov proti spotrebiteľovi fyzickej osobe. Vychádzal zo zásady rovnosti procesných strán pred súdom, kedy ako vedľajší účastník na strane odporcu vystupuje organizácia, ktorá háji záujmy spotrebiteľa, pričom táto sa nechala rovnako ako navrhovateľ zastúpiť právnym zástupcom. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na zastupovanie, pričom ochraňuje práva spotrebiteľa. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože pri ochrane práv spotrebiteľa je nevyhnutne mať vedomosť tak o rade vnútroštátnych právnych noriem ako aj normách Európskej únie. Vedľajší účastník poskytol odporcovi kvalifikovanú ochranu a tento bol v prevažnej miere úspešný. Vyjadrenie odporcu nie je možné definovať ako formulárový dokument. Prvostupňový súd rozhodol v prevažnej miere v prospech odporcu. Priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a § 93 O.s.p v rozsahu 60 % z trov pri plnom úspechu 208,35 Eur t.j. vo výške 125 Eur ako odmenu za 3 právne úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu a vyjadrenie na výzvu súdu) a k tomu prináležiacu paušálnu náhradu po 8,04 Eur. O trovách právneho zástupcu rozhodol podľa ust. § 1,10 a nasl. Vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení. Proti napadnutému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, v čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní. Pritom v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je posúdenie účelnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o náhrade trov, nie to či sa niekto môže alebo nemôže dať zastupovať. Pre nespornosť podotkol, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetne množstve prípadov. Taktiež namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nepredložil súhlas toho, na strane ktorého ma vystupovať v zmysle zákona č. 353/2014 Z.z. účinného od 01.01.2015, a vtedy sa na takýto subjekt neprihliada. Na základe uvedených skutočnosti tvrdil že napadnutý výrok je nezákonný a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudkom č.k. 12C 187/2013-90 zo dňa 09.02.2015 prvostupňový súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 254,87 Eur s 2,52 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 18.09.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 125 Eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením č.k. 21Co 141/2015-105 zo dňa 30.11.2015 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok č.k. 12C 187/2013-90 zo dňa 09.02.2015 vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu neurčitosti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane odporu vstúpil do konania podaním zo dňa 29.01.2014 (čl. 26) . Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že podaním zo dňa 21.02.2014 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že neprimerané vysoké úroky dohodnuté v úverovej zmluve zo dňa 06.10.2010 vo výške 70,02 % prevyšujú priemernú výšku úrokov spotrebiteľských úverov pre daný typ úveru (15,27 % ročne) o viac ako 458 %. Takéto dojednané úroky považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi a preto v časti odplaty predstavuje úverová zmluva neplatný právny úkon. Uviedol, že odporca už vrátil navrhovateľovi sumu 585,13 Eur. S poukazom na uvedené ma navrhovateľ nárok iba na vrátenie zostávajúcej časti istiny, v prevyšujúcej časti je potrebne žalobu zamietnuť. V podaní zo dňa 18.06.2014 poukázal na to, že RPMN v danej zmluve o úvere je vypočítaná v neprospech spotrebiteľa v nižšej výške, pretože skutočná RPMN je 92,93 % a týmto konal navrhovateľ v rozpore z dobrými mravmi a obchádzal zákon o ochrane spotrebiteľov najmä právo spotrebiteľov na informácie. Z tohto dôvodu mu nie je možné priznať právo na úroky a poplatky z úverovej zmluvy. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“). Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane odporcu sa k veci vyjadril a prvostupňový súd, rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme odporcu. Keďže právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka bola priznaná odmena za 3 úkony právnej služby t.j. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie k návrhu a písomné vyjadrenie k vznesenej námietke navrhovateľa o neprípustnosti vedľajšieho účastníka, správne prvostupňový súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu odmenu za 3 úkony právnej služby po 61,41 Eur + 3 x paušál 8,04 eur, a to v rozsahu 60 %, čo predstavuje úspech odporcu v konaní a prináležiacu výšku odmeny na trovách právneho zastúpenia vo výške 125,00 eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré prvostupňový súd priznal odmenu, je treba považovať za úkony účelne vynaložené. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne. Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“ Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“ Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov. Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods. 3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2015. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na nové znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., účinné od 01.01.2015, ktoré zaviedlo výslovný súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva, odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 29.01.2014, kedy zákon ešte takúto podmienku neustanovil. Súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal. Právna úprava účinná od 01.01.2015 sa síce použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky procesných úkonov uskutočnených pred jej účinnosťou, pretože takýmto postupom by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva právny poriadok Slovenskej republiky. Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené až s účinnosťou od 01.01.2015 teda nemožno vyžadovať vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy (v čase do 31.12.2014). Tým by sa totiž odňal účinok procesného úkonu (vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053). Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a ostatným účastníkom konania žiadne trovy nevznikli, tomu preto zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.