Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010428 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714010428.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.12.2016, v trestnej veci proti obžalovanému F. O., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej strany spoločnosti M. N. H. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/114/2014 zo dňa 23.03.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej strany M. s.r.o. so sídlom E. XX, H.. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného F. O., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom K., L. XXXX/XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2Pv 253/12 zo dňa 02.09.2014 podanej na Okresnom súde Poprad dňa 08.09.2014, a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že ako spoločník a konateľ spoločnosti M. N.. so sídlom E. XX,. H., dňa 23.03.2010 z účtu spoločnosti č. 4003078397/7500 vedeného v ČSOB, a. s., v pobočke Poprad II na Nám. sv. Egídia 83 vybral finančné prostriedky v sume 148.000,- eur, ktoré mal vložiť do pokladne spoločnosti, tieto však do pokladne spoločnosti nevložil, nijakým iným spôsobom tieto nezúčtoval, ale ponechal si ich pre svoju potrebu a použil na doposiaľ nezistený účel, čím poškodenému - spoločnosti M. s. r. o. spôsobil škodu vo výške 148.000,- eur, t e d a prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, č í m m a l s p á c h a ť obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného M., s. r. o. so sídlom E. XX, H., F.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor a v zákonnej lehote podala odvolanie poškodená strana M. s.r.o. H.. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Podľa názoru odvolateľa, súd vo veci vykonal všetky dostupné dôkazy, vypočul obžalovaného, svedka - poškodeného M. N. ako aj ďalších svedkov a zabezpečil a oboznámil listinné dôkazy. Tieto dôkazy však podľa názoru odvolateľa, nesprávne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnemu záveru o vine obžalovaného. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že tento neuveril výpovedi svedkyne N. a neuveril ani výpovediam ďalších svedkov, ktorí jej výpoveď potvrdzovali, pričom v odôvodnení rozsudku poukázal na rozpory v ich výpovediach. Možno konštatovať, že skutočne vo výpovediach svedkov sú rozpory, tieto však možno pripísať skutočnosti, že v konaní na súde vypovedali po uplynutí doby viac ako 5 rokov od doby spáchania skutku a tiež od uplynutia doby viac ako 3-4 rokov od ich výpovedí v prípravnom konaní. Je samozrejmé, že keďže sa ich predmetný skutok priamo nedotýkal, skutočnostiam, o ktorých vypovedali, nevenovali zvláštnu pozornosť a mohlo dôjsť v ich výpovediach k nezrovnalostiam. V konečnom dôsledku však po oboznámení ich výpovedí z prípravného konania zotrvali na svojich výpovediach. Odvolateľ je toho názoru, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutku sa obžalovaný dopustil tak, ako je popísaný v obžalobe. Z výpovede svedkyne A. N. vyplýva, že finančné prostriedky z účtu vo výške 148.000,- eur vybral obžalovaný, ktorý túto skutočnosť nepopiera a je preukázaná aj výpisom z účtu a súvisiacimi dokladmi. Z výpovede. A. N. tiež vyplýva, že uvedené finančné prostriedky jej neodovzdal, ako to tvrdí obžalovaný. Túto jej výpoveď potvrdzuje svedkyňa Z. N., ktorá zotrvala na výpovedi, že obžalovaný tvrdil, že tieto nemá, aj keď už si nebola istá, či tvrdil, že finančné prostriedky stratil alebo mu ich ukradli. Rovnako svedok. D. Z. potvrdil, že si svedkyňa A. N. požičala od neho sumu 96.000,- eur a to z dôvodu problémov v práci. Neskôr tieto finančné prostriedky mu vrátila a dokazovaním bolo preukázané, že z dôvodu potreby úhrady tejto pôžičky odpredala byt, resp. odstúpila členské práva k bytu. Rovnako aj ďalšie vykonané dôkazy, podľa názoru odvolateľa, podporujú výpoveď poškodenej a tvoria neprerušovanú reťaz dôkazov nasvedčujúcich tomu, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako je to popísané v obžalobe. Navrhol preto, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poškodená strana v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol, keď obžalovaného oslobodil s tým, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, keďže z jednotlivých dôkazov vyplýva, že práve obžalovaný spáchal takýto skutok, čo bolo potvrdené aj viacerými výpoveďami svedkov a práve s týmto odsúdením obžalovaného sa viaže aj náhrada škody pre M. s.r.o. so sídlom E. XX, H., F.: XXXXXXXX, ktorú jednoznačne spôsobil obžalovaný vo výške 148.000,- eur. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší napadnutý rozsudok, uzná obžalovaného vinným zo zločinu sprenevery a prizná poškodenej strane náhradu škody vo výške 148.000,- eur. Čo sa týka odvolania poškodenej strany, tu krajský súd poukazuje na to, že odvolanie bolo podané osobou neoprávnenou. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak toto bolo podané oneskorene alebo osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Ako je to zrejmé z vyššie uvedeného, okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie. Je teda zrejmé, že vina o obžalovaného nebola preukázaná, a preto nebolo možné súdom prvého stupňa rozhodnúť o uložení povinnosti obžalovaného k úhrade škody. Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nepoprel tú skutočnosť, že vybral z účtu ČSOB sumu 148.000,- eur, avšak uviedol, že predmetnú sumu odovzdal svedkyni M. N. u nej v byte v Poprade. V ďalšej časti výpovede poukázal na to, že jej požičal aj sumu 10.200,- eur a z dôvodu toho, že mu tieto peniaze nevrátila, podal na ňu trestné oznámenie. Poukázal aj na to, že v súvislosti so spoločnosťou Max Data s.r.o., ktorá previedla sumu 148.000,- eur na účet spoločnosti M. s.r.o., bola zo strany spoločnosti Max Data zaslaná aj ďalšia zálohová platba v sume prevyšujúcej 10.000,- eur, o čom sa tiež dozvedel až z vyšetrovacieho spisu. K. N. najprv tvrdila, že tieto peniaze vybral on, následne potvrdila, že ich vybrala ona a použila na chod spoločnosti. Aj táto vec bola predmetom objasňovania zo strany polície. Doplnil, že pani N. v predmetnej trestnej veci zavádzala políciu, ktorá ju vyzvala na vydanie účtovníctva v otázke, kde sa účtovníctvo nachádza, nakoniec však sama časť účtovníctva vydala s tým, že kompletné účtovníctvo má v elektronickej forme a následne tvrdila, že toto účtovníctvo nosila na disku v kabelke, no bolo jej odcudzené v Bratislave spolu s motorovým vozidlom. Pri oznamovaní krádeže vozidla však neuvádzala, že jej zmizlo aj účtovníctvo. K výpovediam svedkov M. N., G. E., O. Z., L. N. udával, že nepovedal svedkyni N. tú skutočnosť, že peniaze mu zmizli z vozidla, ak by tak bolo, išiel by to oznámiť na políciu. Celé trestné stíhanie považuje za snahu svedkyne vyhnúť sa zodpovednosti za jej vlastné konanie súvisiace s tým, že to bola ona, ktorá na Daňový úrad v Kežmarku zaslala daňové priznanie, v ktorom označila nulový príjem spoločnosti a nie iba prázdne tlačivo. Je potom nelogické, ak by nejaké finančné prostriedky spreneveril, aby túto skutočnosť tajila pred daňovým úradom. Z výpovede svedkyne M. N. vyplýva, že táto sa dozvedela o výbere predmetnej sumy od obžalovaného, aj o tom, že peniaze mu mali byť odcudzené z motorového vozidla, keď sa vrátil do ČSOB za účelom vyzdvihnutia zabudnutého občianskeho preukazu. Svedkyňa uvádzala, že bola v ČSOB, avšak tam jej nepotvrdili, aby obžalovaný bol v pobočke banky hľadať stratený občiansky preukaz. Keďže nemala dostatok finančných prostriedkov na výplatu odpočtárov, požiadala od pána Z. pôžičku vo výške 96.000,- eur, z ktorých vyplatila odpočtárov. Samotnú pôžičku potom účtovne zahrnula ako vklad do pokladne zo strany spoločníka. K. Z. požičané peniaze v priebehu roka vrátila, a to zväčša z prostriedkov, ktoré získala odstúpením užívateľských práv k svojmu bytu. Vo vzťahu k pôžičke s pánom Z. ďalej uviedla, že táto mala písomnú podobu, no po jej vrátení písomné zmluvy boli zničené. S pánom O. sa samozrejme snažila riešiť situáciu, ten spočiatku sľuboval, že peniaze vráti do spoločnosti, že si ich požičia, no neskôr, keď došlo k narušeniu ich vzťahov, obžalovaný o vrátení už ani neuvažoval a naopak začal tvrdiť, že jej ich dal. Poprela, aby obžalovaný jej peniaze v sume 148.000,- eur osobne odovzdal v kancelárii na Tatranskom námestí dňa 26.03.2010. Ich vzťahy boli napäté, podala trestné oznámenie s časovým odstupom. Taktiež poprela tú skutočnosť, aby v roku 2010 si požičala od obžalovaného sumu 10.200,- eur. Uvádzala, že to bolo v roku 2009, avšak z dôvodu toho, že sa bála obžalovaného, lebo sa jej vyhrážal, podpísala notársku zápisnicu, v ktorej je uvedené, že peniaze jej boli požičané 30.09.2010. Vo vzťahu k účtovníctvu spoločnosti ďalej uviedla, že je pravdou, že účtovníctvo bolo neskôr zo strany polície nájdené u nej v kumbále na Ul. Zimnej v Poprade, ale išlo o nedorozumenie, pretože pán O. nebol ochotný archivovať účtovníctvo spoločnosti M., ale aj ďalších spoločností, v ktorých spoločne podnikali, a preto sa účtovníctvo prenášalo medzi viacerými priestormi, až napokon skončilo u nej v kumbále, na čo zabudla, pretože sa medzitým aj sťahovala. Z výpovede svedkyne L. N. okresný súd zistil, že vypovedala, že keď prišiel obžalovaný za p. N. do kancelárie, povedal, že mu zmizli peniaze. Viac o veci nevie, keď potom obaja odišli do kancelárie. K tomuto tvrdeniu na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ vie, tak obžalovaný hovoril, že tie peniaze stratil. V ďalšej časti svojej výpovede uviedla, že to, že peniaze zmizli, jej povedala pani N.. Takto vzniknutý rozpor vo svojich tvrdeniach svedkyňa odstrániť nevedela s tým, že sa už nepamätá, ako to bolo. Svedok G. E. vypovedal, že z rozprávania pani N. vie, že pán O. mal zobrať v súvislosti s vykonávaním odpočtov nejaké peniaze a tie mali ostať u neho. Malo sa jednať o sumu cca 150.000,- eur. Nepamätá si presne, kedy k tomu malo dôjsť, ale malo to byť niekedy v roku 2010 alebo začiatkom roku 2011. O tejto skutočnosti mu mala pani N. rozprávať a od tejto svedkyne vie aj tú skutočnosť, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím. Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že požičal p. N. sumu okolo 80.000,- až 88.000,- eur, pričom o pôžičke spísali aj písomnú zmluvu. V súvislosti s pôžičkou mu pani N. spomínala, že má aj nejaké problémy v práci a že peniaze potrebuje na tento účel. Peniaze mu potom vrátila, a to na dvakrát, raz v decembri v tom roku, v ktorom jej ich požičal a väčšiu časť peňazí vrátila nasledujúci rok. Po vrátení pôžičky v celom rozsahu po vzájomnej dohode zničil všetky písomné materiály, ktoré sa týkali pôžičky. Peniaze, ktoré jej požičiaval, nemal predtým uložené na účte, ale mal ich v hotovosti. V prípravnom konaní vypovedal, že k pôžičke došlo v apríli 2010, pričom šlo o sumu 96.000,- eur, keď pani N. pôvodne žiadala cez 100.000,- eur, pričom peniaze mu vrátila na 4- až 5-krát. Po oboznámení sa s tou časťou výpovede svedok s ňou súhlasil s tým, že pre neho je podstatné, že peniaze boli vrátené, pripúšťa, že mohli byť vrátené na viackrát, pričom podstatná časť pôžičky bola vrátená v 2 splátkach. Vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že solventnosť pani N. neskúmal, ale vedel, že má dobrú prácu a že peniaze potrebuje kvôli nejakému pracovnému problému. Z výpovede svedka S. H. vyplýva, že od pani N. kupoval byt. V tom čase mu obžalovaný uviedol, že N. mu je dlžná peniaze, na čo mu odpovedal, že byt od nej kúpil, resp. boli na neho postúpené členské práva k bytu, za ktoré jej zaplatil a nech si to riešia medzi sebou. Uviedol, že prejavil záujem o byt, ktorý vlastnila svedkyňa N., resp. ho užívala svedkyňa N. a byt bol vo vlastníctve OSBD Poprad, pričom so svedkyňou sa dohodli na sume 59.000,- eur za prevod členských práv k bytu. Došlo k spísaniu dohody o takomto prevode a takisto bol aj spísaný dodatok č. 1, ktorého obsahom bola uvedená suma 59.000,- eur za prevod členských práv. Uvedené listiny boli podpísané dňa 29.11.2010 tak pani N., ako aj ním. V ten deň pani N. vyplatil sumu v plnej výške, v hotovosti. Pri odovzdávaní peňazí bol jeho kamarát Z. G. z Popradu. K tvrdeniu pani N., ktorá v minulosti v inej trestnej veci vo svojej výpovedi k otázke prevodu členských práv bytu na Ul. Zimnej v Poprade uviedla, že za tento prevod nedostala žiadne peniaze a bol za ňu dokonca vyrovnaný dlh na nájomnom a ďalšie záväzky v celkovej hodnote cca 2.700,- eur, svedok uviedol, že to nie je pravda, pretože menovanej v plnej výške vyplatil sumu 59.800,- eur. Takisto doplnil, že súčasťou dohody s p. N. bolo aj dojednanie o tom, že byt môže predať len osobe, ktorú určí, čo platilo do určitého termínu, ktorý bol uvedený v dodatku, pričom byt napokon odpredal pánovi E., ktorý bol osobou, ktorú práve určila pani N.. Inak by byt nepredával, ale nechal by si ho. V ďalšej časti okresný súd uvádza, že boli vyslúchnutí aj pracovníci, ktorí vykonávali odpočty plynu a elektrickej energie pre firmu M. s.r.o., pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že im boli vyplatené finančné prostriedky za vykonanú prácu. Okresný súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplynulo, že trestné oznámenie v predmetnej trestnej veci podávala M. N. dňa 30.3.2012, pričom uvedenému trestnému oznámeniu predchádzalo oznámenie menovanej zo dňa 27.2.2012. Zo zápisnice o previerke o výpovedi na mieste samom s fotodokumentáciou (čl. 215 - 220) súd zistil, že dňa 7.11.2012 bola vykonaná previerka výpovede obvineného F. O. na Ul. L. N. v K., kde sa nachádza prenajatá garáž súp. číslo 8575, ktorú užíva obvinený a v ktorej garáži sa malo nachádzať účtovníctvo spoločnosti M., s. r. o. podľa vyjadrenia M. N.. K vykonaným úkonom uvedená skutočnosť nebola potvrdená. V prípravnom konaní M. N. predložila dňa 5.12.2012 časť účtovných dokladov spoločnosti M., s. r. o. H. na čl. XXX a XXX. Medzi inými faktúru č. 2010/2 zo dňa 5.2.2010, na základe ktorej spoločnosť M., s. r. o. H. účtovala spoločnosti Max Data, s. r. o. Bratislava sumu 158.581,32 eur po odpočítaní zaplatenej zálohy na základe zálohovej faktúry 201001 v sume 10.000,- eur, celkovo v sume 148.581,32 eur. Súčasťou týchto dokladov je aj výpis účtu spoločnosti M., s. r. o. za obdobie od 1.3.2010 do 31.3.2010 (čl. 238 - 239), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 12.3.2010 na účet spoločnosti došla úhrada 10.000,- eur od spoločnosti Max Data, s. r. o., pričom dňa 12.3.2010 je zaznamenaný výber sumy 9.900,- eur zo strany M. N.. Dňa 23.3.2010 je zaznamenaný príjem v sume 148.581,32 eur na základe platby vykonanej spoločnosťou Max Data, s. r . o. a vzápätí toho istého dňa, t. j. 23. 3.2010 je zaznamenaný výber hotovosti v sume 148.000,- eur zo strany F. O.. Súčasťou takto predložených listinných dôkazov sú aj dohody o vykonaní práce - odpočtára, ktoré boli uzatvárané zo strany spoločnosti M., s. r. o. v zastúpení M. N. dňa 30.12.2009 s jednotlivými pracovníkmi v súvislosti s vykonaním pracovnej úlohy od 1.1. do 15.1.2010. Z ďalších listinných dôkazov predložených M. N. vyplýva, že táto v období mesiaca marec 2010 v súvislosti s jednotlivými uzatvorenými dohodami o vykonaní práce mala jednotlivým osobám poukázať sumu 57.952,19 eur (výdavky na sumu 8.422,- eur a 333,- eur však z tejto sumy nie sú nijako adresné). Z písomných dokladov predložených obž. F. O. (na čl. 315 - 335) vyplýva, že ich súčasťou je aj odpis notárskej zápisnice zo dňa 22.11.2010 (čl. 315 -316) o vyhlásení povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, na základe ktorej M. N. uznala svoj dlh zo dňa 30.9.2010 vo vzťahu k oprávnenej osobe F. O. vo výške 10.000,- eur s povinnosťou tento zaplatiť do 31.12.2010. Súčasťou ďalších takto predložených dokladov sú aj výzvy F. O. adresované M. N. na vrátenie pôžičky, resp. aj na vydanie účtovných dokladov viacerých spoločností, medzi iným spoločnosti M., s. r. o., ktoré zásielky sú evidované ako nedoručené, návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie označenej notárskej zápisnice. Z obsahu oznámenia Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Kežmarok čl. 349 - 351) vyplýva, že spoločnosť M., s. r. o. nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2010 a 2011. Súčasťou spisu je aj fotokópia daňového priznania spoločnosti k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 (čl. 350) podané dňa 26. 4. 2010 M. N. bez toho, aby jeho súčasťou bol uvedený akýkoľvek základ dane. Súčasťou spisu je aj rámcová dohoda o zabezpečení úkonu mimoriadneho odpočtu zemného plynu zo dňa 22.12.2008 uzavretá medzi spoločnosťami M., s. r. o. a Max Data a faktúry a výpisu z účtu spoločnosti Max Data o úhrade faktúr vystavených na čl. 352 - 359. Z obsahu trestného rozkazu Okresného súdu Poprad 4T/5/2013 na čl. 369 - 370 súd zistil, že v uvedenej trestnej veci bola obvinená M. N. uznaná vinnou z neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s určením skúšobnej doby na 1 rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2013. Súčasťou trestného spisu sú aj fotokópie iných vyšetrovacích spisov vedených na OO PZ Poprad, resp. OR PZ OKP Poprad pod ČVS: ORP-349/OVK-PP-2012, ORP-897/OVK-PP-2012 a ORP-309/OVK-PP-2013, ktoré súvisia s trestnými oznámeniami podávanými F. O. na M. N. v súvislosti s nevrátením hotovosti v sume 10.200,- eur na základe pôžičky zo dňa 30.9.2012. Súčasťou týchto písomností je aj zápisnica o výsluchu M. N. zo dňa 17.7.2012 v konaní ČVS: ORP-897/PP-PP-2012 (na čl. 400 - 401), v rámci ktorej menovaná k dôvodu nevrátenia sumy 10.200,- eur F. O. okrem iného uviedla, že v roku 2010 bola len nájomníčkou bytu v Poprade na Ul. Zimnej č. 6, ktorý byt vo vlastníctve OSBD Poprad, a preto len odstúpila užívacie právo na tento byt, pričom z tohto odstúpenia nemala žiadne peniaze a dokonca postupník za ňu zaplatil dlh na nájomnom za užívanie tohto bytu asi 2.500,- eur. V súvislosti s uvádzanými skutočnosťami OSBD Poprad v podaní zo dňa 16.7.2012 predložilo písomné materiály súvisiace s prevodom členských práv k predmetnému bytu (doklady na čl. 426 - 458), ktorých súčasťou je aj zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Poprad zo dňa 29.11.2010 (na čl. 442 - 444) medzi M. N. a nadobúdateľom S. H.. Súčasťou ustanovenia tejto zmluvy nie sú žiadne skutočnosti o tom, aby k prevodu uvedených členských práv došlo za úhradu. Ako vyplýva zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu na čl. 446 - 449, dňa 2.12.2010 došlo k prevodu vlastníctva bytu medzi vlastníkom OSBD Poprad a S. H. za sumu 265,86 eur. Z ďalšej kúpnej zmluvy na čl. 453 - 455 vyplýva, že dňa 31.3.2011 došlo k prevodu bytu medzi predávajúcim S. H. a kupujúcim Bc. G. E. za dohodnutú sumu vo výške 60.000,- eur. V nadväznosti na vyššie uvedené, ako vyplýva zo zápisnice o vydaní vecí - písomností zo dňa 20.9.2012, S. H. v súvislosti členských práv k bytu na Ul. L. č. X v K. vydal pôvodnú dohodu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v OSBD Poprad, ktorú uzatváral dňa 29.11.2010 s M. N. a z obsahu ktorej vyplynulo, že menovaný sa stal nadobúdateľom takýchto práv bez odplaty, zároveň však vydal aj dodatok č. 1 k uvedenej dohode rovnako zo dňa 29.11. 2010, z obsahu ktorého vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o prevode členského podielu za sumu 59.800,- eur, pričom prevodca (M. N.) v lehote 3 mesiacov od prevodu predmetného bytu z bytového družstva na nadobúdateľa má možnosť uplatniť si predkupné právo na predmetný byt za cenu 60.000,- eur. Dokazovanie súd vykonal aj oboznámením sa s výpisom obchodného registra spoločnosti M., s. r. o. H. na čl. XXX, z obsahu ktorého vyplýva, že uvedená spoločnosť bola založená dňa 7.12.2005, pričom spoločníkmi uvedenej spoločnosti s rovnakou výškou podielu sú F. O. a M. N. a takisto obaja menovaní sú aj konateľmi spoločnosti s oprávnením konať za spoločnosť samostatne. Súčasťou trestného spisu je aj uznesenie o uloženej poriadkovej pokute M. N. zo dňa 27.4.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2013 na čl. 214 súvisiace s nevydaním účtovných dokladov spoločnosti M., s. r. o. H.. Súčasťou trestného spisu sú aj ďalšie výzvy vyšetrovateľa na vydanie či už účtovných dokladov spoločnosti M., s. r. o., kompletného zoznamu odpočtárov, ktorým bola vyplatená odmena za činnosti súvisiacich s vykonaním prác v mesiaci január 2010, ale aj výzva na predloženie skutočnosti súvisiacej s výhražnými sms-správami zo strany obžalovaného M. N.. Z výsledkov vykonaných procesných úkonov v prípravnom konaní, výpovedí svedkyne M. N. vyplynulo, že menovaná sa zaviazala okrem iného vydať účtovné doklady v elektronickej forme, pričom ako vyplýva z výpovede zo dňa 23.09.2013, menovaná oznámila, že účtovníctvo na CD, z ktorého nemá fotokópiu, jej bolo odcudzené 20.9.2013 spolu s motorovým vozidlom v Bratislave. Zo správy OR PZ Bratislava (na čl. 656 - 665) vyplynulo, že v súvislosti s odcudzením predmetného vozidla M. N. neuvádzala, že došlo k odcudzeniu aj účtovníctva v elektronickej forme. Rovnako z ďalších vykonaných procesných úkonov vyplynulo, že menovaná nevydala ani kompletný zoznam odpočtárov, pričom z jej strany došlo k vydaniu SIM-kariet, ktorých obsahom mala byť komunikácia s obžalovaným, vo vzťahu k čomu však M. N. uviedla, že uvedené SIM-karty neobsahujú takúto výhražnú komunikáciu, pretože na nosiči sa ich nepodarilo uchovať. Predmetná komunikácia medzi obžalovaným a M. N. bola aj predmetom znaleckého skúmania znalcom z odboru elektrotechniky - F.. N. I., ktorý znalecký posudok bol oboznámený na hlavnom pojednávaní a ktorého obsah nepotvrdil existenciu výhražnej komunikácie medzi uvedenými osobami. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad, zo dňa 9.4.2013 (na čl. 803 - 808) súd zistil, že M. N. pri tomto úkone sa okrem iného vyjadrovala k otázke, prečo spoločnosť M., s. r. o. nepodala za roky 2008, 2010 a 2011 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, na čo menovaná uviedla, že pán F. O. spreneveril značnú časť finančných prostriedkov spoločnosti cca 148.000,- eur, nemá informácie o činnosti p. O., ktorú vykonával v mene spoločnosti. On nespolupracoval pri uzatváraní účtovných a daňových období a z toho dôvodu nepodala ani za spoločnosť daňové priznania za uvedené roky. Do konca týždňa, t. j. do 12.4.2013, zjedná nápravu a podá správcovi dane daňové priznania za roky 2010, 2011 a 2012. Za rok 2008 nemá všetky doklady, a preto nevie za tento rok podať daňové priznanie, doklady má F. O.. Súčasne v rámci tohto pojednávania na otázku správcu dane, kto viedol účtovníctvo v spoločnosti M., s. r. o. za obdobie rokov 2008 - 2012, uviedla: „účtovníctvo som viedla ja a doklady v spoločnosti pripravovala L. N.“. Ďalej bolo zistené, ako vyplýva z obžaloby Okresnej prokuratúry Kežmarok na čl. 864 až 868 , že v súčasnosti na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 1T/64/2015 je na M. N. podaná obžaloba pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v súvislosti s nepodaním daňového priznania k DPH spoločnosti M., s. r. o. za mesiac marec 2010, keď menovaná nepriznala príjem 148.581,32 eur, čím malo dôjsť k skráteniu dane v celkovej výške 25.319,- eur. Z rozsudku Okresného súdu Poprad 6T/108/2014 na čl. 885 - 887 bolo zistené, že M. N. bola uznaná vinnou z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s určením skúšobnej doby na 15 mesiacov. Uvedené odsúdenie súvisí s podvodným vylákaním sumy 10.200,- eur vo vzťahu k poškodenému F. O.. Z oznámenia ČSOB banky (na čl. 809) ďalej súd zistil, že výpisy z účtu spoločnosti M., s. r. o. (na ktorý účet bola pripísaná dňa 23.3.2010 suma 148.000,- eur) boli mesačne zasielané na adresu M., s. r. o., M. N., L. XXXX/X, K.. Z oznámenia uvedenej banky a ďalších priložených písomností (na čl. 810 - 856) bolo ďalej zistené, že M. N. ako fyzická osoba mala záväzky voči predmetnej banke, ktorých výška ku dňu 12.3.2011 predstavovala sumu 133.574,90 eur. Časť týchto záväzkov bola splatená výťažkom z dražby bytu M. N. na Tatranskom námestí súpisné číslo 4582 v Poprade vo výške 85.000,- eur, pričom o zvyšnom nároku veriteľa súd rozhodol platobným rozkazom 13Ro/1032/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2013 a ktorým zaviazal M. N. na úhradu sumy 35.710,12 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu k obžalovanému súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením charakteristík obžalovaného, ktoré majú všeobecný charakter, oboznámením registra trestov obžalovaného, z obsahu ktorého súd zistil, že tento má v ňom 2 záznamy, a to ešte z roku 1989 a z roku 1994, keď v prvom prípade bol odsúdený pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody a neskoršie trestné stíhanie súvisí s trestnou činnosťou podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest. Na menovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. V súčasnosti voči F. O. na tunajšom súde je vedené ďalšie trestné stíhanie, a to vo veci 5T/94/2015 pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (nesúvisiace s osobou M. N.), ktoré trestné stíhanie doposiaľ skončené nie je. V súvislosti výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní okresný súd konštatoval, že vo výpovediach M. N. existuje značné množstvo nie nepodstatných rozporov v jej tvrdeniach, pričom súčasne viaceré jej konania a postupy v nadväznosti na uvádzané tvrdenia nemajú logický základ. Podľa tvrdení menovanej k samotnej pôžičke s pánom Z. malo prísť niekedy v apríli 2010. Z výpovede svedka Bc. S., ale aj z dokladov o výplate niektorých odpočtárov, ktoré predložila samotná svedkyňa vyplynulo, že finančné prostriedky v objeme 57.952,19 eur mala svedkyňa odpočtárom vyplatiť ešte v priebehu mesiaca marec 2010, teda pred pôžičkou, ktorú mala uzavrieť na tento účel s pánom Z.. O okolnostiach predmetnej pôžičky okrem svedkyne N. vypovedal aj svedok Z. s tým, že na jej presnú výšku si nepamätal a poukazoval na to, že malo ísť o sumu okolo 80.000,- až 88.000,- eur. Až po oboznámení výpovede z prípravného konania potvrdil, že išlo o sumu 96.000,- eur, pričom M. N. spočiatku žiada sumu cez 100.000,- eur. Rovnako uvedený svedok nejednoznačne vypovedal ohľadom splatenia pôžičky, keď tvrdil na hlavnom pojednávaní, že táto bola vrátená na 2 splátky, pričom v prípravnom konaní uvádzal, že k vráteniu požičaných peňazí došlo na 4- alebo 5-krát. O existencii takejto pôžičky okrem tvrdení uvedených svedkov neexistuje žiaden iný relevantný písomný doklad, keďže podľa ich vyjadrení po vrátení pôžičky všetky písomnosti po vzájomnej dohode zničili. Rovnako v súvislosti s touto pôžičkou neexistuje ani doklad o výbere peňazí z účtu, keďže svedok Z. vypovedal o tom, že peniaze nemal v banke, ale mal ich v hotovosti. Podľa tvrdení obidvoch svedkov peniaze mali byť požičiavané pre potreby spoločnosti s tým, že podľa svedka Z. M. N. sa mu zdôverila iba o tom, že v spoločnosti je nejaký problém. O tom, že by požičané peniaze boli zaúčtované do spoločnosti, neexistuje žiaden účtovný doklad, a to aj napriek tomu, že účtovníctvo spoločnosti M. mala viesť práve M. N.. Takisto je potrebné poukázať na to, že samotná pôžička nebola zabezpečovaná žiadnym zabezpečovacím inštitútom. Rovnako existujú aj ďalšie závažné nezrovnalosti týkajúce sa vrátenia predmetnej pôžičky, keď podľa tvrdenia svedkyne N., táto mala byť vrátená z peňažných prostriedkov, ktoré získala z postúpenia užívateľských práv k bytu na Ul. L. č. X v K.. Zo zabezpečených listinných dôkazov z OSBD Poprad, ktorá spoločnosť bola v čase pôžičky vlastníkom predmetného bytu, bolo zistené, že v súvislosti s predmetným prevodom užívateľských práv došlo uvedenému subjektu k predloženiu zmluvy, ktorú dňa 29.11.2010 uzavrela s osobou S. H., na základe ktorej zmluvy takýto prevod užívateľských práv nebol spojený so žiadnou odplatou. Dňa 2.12.2010 došlo k prevodu predmetného bytu medzi vlastníkom OSBD Poprad a S. H. za sumu 265,86 eur, pričom následne dňa 31.3.2011 došlo k ďalšiemu prevodu bytu medzi predávajúcim S. H. a kupujúcim Bc. G. E. za sumu 60.000,- eur. V súvislosti s prevodom užívateľských práv k predmetnému bytu ďalej bolo zistené, že S. H. v priebehu prípravného konania predložil dodatok č. 1 k dohode o postúpení užívateľských práv k bytu, a to zo dňa 29.11.2010, teda uzavretý rovnakého dňa ako samotná dohoda o postúpení takýchto práv bezodplatne. Uvedený dodatok však okrem ustanovení o predkupnom práve zo strany M. N. k tomuto bytu obsahuje aj dojednanie o prevode členského podielu za sumu 59.800,- eur. V súvislosti s predmetným prevodom bola M. N. vypočúvaná aj v inej trestnej veci vedenej na OR PZ Poprad pod ČVS: ORP-897/PP-PP-2012 (súvisiacej s nevrátením pôžičky vo výške 10.200,- eur F. O.), v rámci ktorého konania ako svedok vo svojej výpovedi dňa 17.7.2012 uviedla, že samotné postúpenie užívateľských práv k predmetnému bytu bolo bezodplatné a dokonca postupník za ňu vyplatil dlh na nájomnom za užívanie tohto bytu vo výške 2.500,- eur a z tohto postúpenia nemala žiadne peniaze. Takéto rozdielne vyjadrenia svedkyne o rovnakých skutočnostiach v dvoch rôznych konaniach nesvedčia o tom, aby táto vypovedala pravdivo. Nepochybne je potrebné poukázať aj na ďalšie tvrdenia svedkyne N. vo vzťahu k obžalovanému, spočívajúce v tom smere, že tento zadržiaval účtovníctvo spoločnosti M., s. r. o.. Vo vzťahu k tomuto účtovníctvu svedkyňa vypovedala, že toto účtovníctvo niekedy koncom mesiaca marec 2010 (teda v období, keď obžalovaný už mal spreneveriť sumu 148.000,- eur) toto bolo odnesené do garáže obžalovaného. V priebehu prípravného konania k tomuto tvrdeniu bola vykonaná aj previerka na mieste samom, pričom nebolo zistené, aby účtovníctvo sa nachádzalo v garáži, ktorú užíval obžalovaný. Rovnako bolo zistené, že svedkyňa N. v ďalšom štádiu trestného stíhania priznala, že účtovníctvo spoločnosti sa napokon nachádzalo u nej, a to v byte na Ul. L. č. X v K.. V priebehu vykonávania procesných úkonov však nereagovala na výzvy vyšetrovateľa na jeho vydanie, resp. jeho vydanie oddiaľovala s tým, že účtovníctvo nemá v kompletnej podobe, ale ide len o pomocné účtovné doklady, má však účtovníctvo v elektronickej podobe, ktoré prisľúbila vydať. V súvislosti s nevydaním účtovníctva zo strany svedkyne N. bola tejto v prípravnom konaní ukladaná aj poriadková pokuta, pričom aj napriek tomuto poriadkovému opatreniu k jeho vydaniu nedošlo. Svedkyňa napokon pri výsluchu dňa 23.9.2013 oznámila, že účtovníctvo na CD jej bolo odcudzené 3 dni predtým spolu s motorovým vozidlom v Bratislave s tým, že záložný disk si nevyhotovila. Z oznámenia OR PZ Bratislava, ktoré vykonávalo šetrenie súvisiace s odcudzením predmetného vozidla bolo zistené, že M. N. vo svojej výpovedi neuvádzala žiadne skutočnosti o tom, aby z vozidla bolo odcudzené aj účtovníctvo spoločnosti. V priebehu trestného konania počas 1,5 roka svedkyňa N. vydala iba časť účtovných dokladov spoločnosti M., z ktorých okrem iného bolo zistené, že menovaná pri podávaní daňového priznania k DPH neuviedla príjem spoločnosti v sume 148.581,32 eur, čím malo dôjsť k skráteniu dane v celkovej výške 25.319,- eur. Uvedená skutočnosť bola potom podkladom pre vedenie trestného stíhania voči uvedenej svedkyni pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorá trestná vec je vedená na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.: 1T/64/2015. Vo vzťahu k svedkyni M. N. bolo zistené aj to, že táto v minulosti za obdobnú trestnú činnosť bola už odsúdená Okresným súdom Poprad v konaní 4T/5/2013. V súvislosti s takýmto prístupom svedkyne N. vo vzťahu k vedeniu účtovníctva spoločnosti M., s. r. o. je potrebné konštatovať, že aj tieto skutočnosti nie nevýznamným charakterom znižujú hodnovernosť jej tvrdení vo vzťahu k skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba v predmetnej trestnej veci. Súčasne je potrebné poukázať na to, že trestné oznámenie v predmetnej trestnej veci svedkyňa M. N. podávala až s odstupom 2 rokov odkedy malo dôjsť k spáchaniu skutku. Menovaná uvedený časový odstup vysvetľovala tým, že z obžalovaného mala strach, pretože tento ju prenasledoval, vyhrážal sa jej, pričom súčasne tvrdila, že má k dispozícii veľké množstvo výhražných sms-správ od obžalovaného. O existencii takýchto vyhrážok vypovedal iba svedok E., priateľ svedkyne N., a súčasne osoba, ktorá v konečnom dôsledku sa stala vlastníkom bytu na Ul. L. č. X v K., teda bytu, ku ktorému pôvodné užívacie práva mala M. N.. Existencia vyhrážok zo strany obžalovaného M. N. bola aj preverovaná v prípravnom konaní, pričom potvrdená nebola. Aj keď svedkyňa N. tvrdila, že má k dispozícii značný počet výhražných smsspráv v tomto smere, žiadne takéto správy nepredložila s odôvodnením, že takéto správy boli omylom vymazané. Predložila aj na znalecké skúmanie z mobilného telefónu, avšak ani znaleckým skúmaním sa nepodarilo obnoviť a zistiť také správy od obžalovaného, ktoré by mohli mať výhražný charakter. V súvislosti s udávanými vyhrážkami je potrebné poukázať aj na to, že medzi obžalovaným a M. N. malo dôjsť po dátume spáchania skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu v aktuálnej trestnej veci, k zmluvnému vzťahu, a to pôžičke zo dňa 30.9.2010, na základe ktorej mal obžalovaný M. N. požičať sumu 10.000,- eur. Skutočnosť, že M. N. si uvedené peniaze mala požičiavať práve od obžalovaného, v čase po sprenevere finančných prostriedkov zo strany obžalovaného a v čase, keď sa jej mal tento vyhrážať a mala mať s ním zhoršené vzťahy, nemá logický charakter. Uvedená pôžička bola predmetom posudzovania aj orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska podvodného zámeru a v konečnom dôsledku M. N. bola aj v súvislosti s ňou právoplatne odsúdená v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad 6T/108/2014, a to pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Na základe takto vyššie uvedených skutočností potom mal okresný súd za to, že vo výpovediach M. N. v nadväznosti na ďalšie vykonané dôkazy existujú natoľko závažné rozpory, ktoré v kontexte s jej ďalšími konaniami a postupmi vzbudzujú na strane súdu vážne pochybnosti o hodnovernosti tejto svedkyne. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, pričom v tomto smere je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne L. N., osoby, ktorá vykonávala účtovnícke činnosti pre M. N., ktorá v prípravnom konaní tvrdila, že bola prítomná pri časti rozhovoru medzi obžalovaným a M. N., keď obžalovaný tvrdil, že mu peniaze zmizli. Na hlavnom pojednávaní však v tomto smere už vypovedala odlišne s tým, že skutočnosť, že peniaze zmizli, jej povedala M. N.. Vzniknutý rozpor svedkyňa odstrániť nevedela. Keďže vykonané dôkazy v danej trestnej veci nie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukazujú, že skutok spáchal obžalovaný, v nadväznosti na zásadu in dubio pro reo, tohto spod obžaloby oslobodil, a to v súlade s ustanovením § 285 písm. c) Trestného poriadku. Súčasne potom v zmysle s ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného - spoločnosť M., s. r. o. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že krajský súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský sú je toho názoru, že po vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní vznikli evidentne rozpory, ktoré museli viesť okresný súd k záveru, tak ako to už uviedol aj okresný súd, že sú pochybnosti o tom, či skutok spáchal obžalovaný, a preto bude potrebné obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Je evidentné, že v predmetnej trestnej veci je iba jeden jediný svedecký dôkaz o tom, že skutok mal spáchať obžalovaný a to výpoveď svedkyne M. N.. Ako to už uvádzal okresný súd v písomných dôvodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré krajský súd poukazuje a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje, vo výpovediach tejto svedkyne však nastali také závažné rozpory, ktoré v plnom rozsahu robia jej výpoveď nevierohodnou. Táto svedkyňa evidentne popisovala určité okolnosti prípadu tak, že nie je možné v konečnom kontexte, po vyhodnotení všetkých okolností uvádzaných touto svedkyňou, dospieť k záveru, že obžalovaný predmetné finančné prostriedky, ktoré vybral z pobočky ČSOB v Poprade, spreneveril. Správne preto dospel okresný súd k záveru, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, a preto ho v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.