KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Prešov12. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/72/2016 z 12. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 12. októbra 2016, sp. zn. 19Co/72/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8714200662.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200662
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714200662.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX T., S. XXXX/XX, proti žalovanému: Okresné bytové stavebné družstvo Poprad, IČO: 36
168 815, so sídlom 058 01 Poprad, Moyzesova 3368/25, zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík &
Partners s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie 250 eur s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k 7C/17/2014-37 zo dňa 23.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu doručenou 15.01.2014,
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 250 eur za platby nájomného, ktoré by jej mal vrátiť za
byt na G. Y. XX, blok Q., 7. poschodie, ktorý bol v jej vlastníctve. Dôvodom požiadavky bolo to, že
žalovanému zaplatila viac, ako zaplatiť mala. O vrátenie žiadala žalovaného viackrát, bezúspešne.
Malo ísť o platby, výšku ktorých preukazovala listinnými dôkazmi - pokladničnými dokladmi datovanými
dňom 11. 03.2004, 22.04.2004, 17.06.2004, 20.05.2004, 3.05.2004, 18.02.2005, 19.1.2005, 30.5.2005,
9.8.2005 a 23.9.2005. Spolu mala žalovanému zaplatiť sumu 250 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku, súd prvej inštancie
žalobu pre premlčanie zamietol nepreskúmavajúc z uvedeného dôvodu ďalšie skutkové okolnosti.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 100
ods. 1, 2, 3, § 101, § 107 ods. 1. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov si neuplatnil.
Žalobkyňa bola od platenia trov oslobodená, preto stranám sporu náhrada trov priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že postup
súdu bol nesprávny, nespravodlivý. Súd prvej inštancie nie úplne zistil skutkový stav. Nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Od roku 2008 osobne chodila za
žalovaným, jej záležitosť nie je vyriešená. 04.9.2006 podala na súd žalobu aj pre trestný čin sprenevery.
23.03.2008 dostala oznámenie, že trestné stíhanie nebolo ukončené. Uviedla taktiež, že nesúhlasí, že
ide o premlčaný nárok.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z ustanovenia § 470



ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 07.10.2016 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáha prieskumu, určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmať.
Podstatný odvolací argument žalobkyne spočíva v tvrdení o údajnom neúplnom zistení skutkového stavu
súdu prvej inštancie, ako aj v tvrdení o tom, že nárok uplatnený žalobou nie je premlčaný.
Premlčanie je všeobecným inštitútom občianskeho práva, účelom ktorého nie je len stimulovať subjekt
uplatňujúci právo k jeho včasnému vykonaniu v záujme vlastnej ochrany, účelom je aj vytvorenie bariéry
časovo neobmedzenému stavu, v ktorom by boli osoby, voči ktorým sa právo uplatní, vystavené tomu,
že povinnosť im môže uložiť súd. Premlčanie tak prispieva k eliminácii dlhotrvajúcich povinností, sleduje
sa tým posilnenie právnej istoty subjektov a motivácia k včasnému uplatňovaniu nároku - vigilantibus
iura (právo patrí bdelým).
6. Žalovaný, ako vyplýva z listín zo spisu, vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.
V prvom rade bolo preto potrebné, vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie konania pred súdom,
vysporiadať sa s tým, či bol nárok uplatnený včas.
Žalobkyňa nárok uplatnený na súde špecifikovala, ako z obsahu dôvodov žaloby a predložených
listinných dôkazov vyplýva, ako nárok zodpovedajúci inštitútu bezdôvodného obohatenia. Tvrdila totiž,
že v prospech žalovaného realizovala niekoľko platieb, na ktoré však žalovaný nárok nemá, pričom
neodôvodnený nárok predstavuje čiastku 250 eur.
Z dôkazov, ktoré predložila k tomuto svojmu tvrdeniu - príjmových dokladov vyplýva, že jednotlivé platby
prijal žalovaný 20.5.2004, 3.5.2004, 17.6.2004, 22.4.2004, 11.3.2004, 23.9.2005, 18.2.2005, 19.1.2005,
9.8.2005, 30.5.2005.
Žaloba bola podaná na súd 15.01.2014.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
Objektívna trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie nároku žalobkyne uplynula u najneskoršej platby,
z ktorej odvodzovala svoj nárok, t.j. z platby 23.9.2005 dňa 23.9.2008, čo znamená, že nárok uplatnený
žalobou bol premlčaný, keďže žaloba bola podaná 15.01.2014.
Ak žalovaný vzniesol námietku premlčania, správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ sa
nezaoberal ďalšími tvrdeniami žalobkyne a nemôže preto obstáť nielen údajná nesprávnosť zhodnotenia
premlčania, ale ani namietanie nedostatku zisťovania, resp. hodnotenia v skutkových zistení.
7. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobkyne, to či na zistený skutkový stav
aplikoval súd prvej inštancie správne príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na názor
Ústavného súdu Slovenskej Republiky (II.ÚS 78/05), že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo odpoveď, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto zákonné a správne, vrátane rozhodnutia o trovách konania. Na
správnych zisteniach a právnom posúdení sporu sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.
Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako rozhodnutie vo výroku vecne správne, podľa
§387 ods. 1 CSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, žalobkyňa úspešnou nebola. Podľa všeobecných zásad
rozhodovania o náhrade trov by mal mať žalovaný voči nej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolací súd však mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov žalovanému spočívajúce v sociálnom postavení žalobkyne; zo spisu vyplýva, že žalobkyňa



je poberateľkou dôchodku v neveľkej výške, v kontexte s predpokladom , že majetkových aktív
žalovaného sa toto rozhodnutie významnejšie dotknúť nemôže, súd o náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8714200662

  1. 23. 9. 2015Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/17/2014 z 23. 9. 2015potvrdené
  2. 12. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/72/2016 z 12. 10. 2016 (toto rozhodnutie)