Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 14CoP/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714200840 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, vo veci starostlivosti súdu o mal. S. L., nar. X.X.XXXX, W. J. P., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. Š. XXX/XX, XXX XX X. a U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.-P. XXX XX, J.. D. XXXX/XXX, o návrhu otca o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/27/2014-116 zo dňa 18.11.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15P/82/2013-23 zo dňa 11.9.2013, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nasledovne: Otec maloletého dieťaťa U. L. je oprávnený stýkať sa s maloletou S. každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. K stretnutiu v uvedený čas dôjde podľa vzájomnej dohody rodičov v meste Poprad alebo v blízkom okolí. Obaja rodičia sú navzájom povinní oznámiť si deň vopred, pokiaľ by k realizácii styku nemohlo dôjsť. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a . Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov konania. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mu bol doručený návrh otca na rozšírenie styku s mal. S. L., v ktorom otec uviedol, že naposledy o styku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/82/2013 s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky. Návrh otec odôvodnil tým, že na jeho strane, ako aj na strane dieťaťa, sa vyskytli nové skutočnosti a po viacerých stretnutiach s dieťaťom pokladá otec vzťah s maloletou za vynikajúci a na vysokej úrovni a tento vzťah chce aj naďalej prehlbovať, čo by bolo aj v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že sama maloletá chce, aby ju navštevoval častejšie, aby s ňou bol dlhšie, avšak matka takémuto styku bráni, čo on považuje zo strany matky za nevhodný prístup. Matka s takýmto návrhom nesúhlasila, uviedla, že rozšírenie styku nie je vhodné, pretože otec sa počas všetkých ostatných stykov, ktoré v minulosti prebiehali, vždy arogantne správal voči nej, ako matke, pred dieťaťom sa vyjadruje proti jej osobe. Taktiež s úpravou styku nesúhlasil ani kolízny opatrovník. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého posudku mal za preukázané, že znalkyňa doporučila styk otca s dieťaťom tak, ako bol doposiaľ t.j. za prítomnosti matky a mieste jej bydliska. Pokiaľ by sa jednalo o styk bez prítomnosti matky, musel by byť za prítomnosti inej vhodnej osoby, kedy by mohol tento styk prebiehať aj po dobu 2 - 4 hodín. Znalkyňa ďalej poukázala na to, že kontakt otca s dieťaťom na niekoľko hodín a bez prítomnosti matky s ohľadom na útly vek dieťaťa by mohol reálne ohroziť jeho zdravý osobnostný rast, pretože dieťa samotné ešte v tomto veku nedokáže zvážiť čo je preň dobré a otec nevie reálne posúdiť, čo je objektívne dobré pre dieťa. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by otec naďalej ostal bývať v G. O. Q., súd by rozhodol o úprave styku za prítomnosti sociálnej pracovníčky tohto zariadenia 2x v mesiaci po 2 hodiny. Nakoľko však zo strany otca došlo k zmene a tento si zabezpečiť samostatné bývanie na ubytovni, súd musel ďalej prispôsobiť možnosti úpravy styku aj týmto podmienkam. Zo strany príbuzných, či už na strane matky alebo na strane otca, ani jeden z rodičov nenavrhol a nenašiel vhodnú osobu, ktorá by pri styku mohla byť prítomná a ktorá by usmerňovala tento styk a mala objektívny pohľad na danú vec a preto súd naďalej aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania ponechal tento styk za prítomnosti matky. Súčasne v tomto smere dáva jednoznačne do pozornosti oboch rodičov, že pokiaľ skutočne majú záujem na zdravom vývoji maloletého dieťaťa, aby eliminovali svoje vzájomné konfliktné vzťahy, aby pred dieťaťom sa vzájomne neosočovali a aby otec počas styku venoval všetku svoju pozornosť maloletému dieťaťu tak, aby si s ním mohol riadne budovať vzťah. V meste Poprad je dostatok možnosti aj na to, aby tento styk otec strávil hrou s maloletým dieťaťom v niektorých detských centrách, kde by matka bola síce fyzicky prítomná, avšak nie priamo pri styku otca s maloletým dieťaťom, mohla by ponechať priestor otcovi a maloletej s tým, aby bola v blízkosti v prípade akejkoľvek potreby dieťaťa. Ďalej súd konštatoval, že zároveň, čo sa týka miesta styku, došlo k ďalšej zmene, keďže matka sa s maloletým dieťaťom a svojím plnoletým synom presťahovala do dvojizbového bytu vo Svite, a teda už nebýva v Mlynici a bolo potrebné zmeniť styk aj v tomto bode. Z výpovede oboch rodičov na poslednom pojednávaní bolo zrejmé, že matka sa už aj otcovi prispôsobila a styk sa realizoval v Poprade, a preto v tomto smere súd ponechal na vzájomnej dohode rodičov, kde sa bude tento styk realizovať. S poukazom na závery znaleckého dokazovania aj možnosti realizácie tohto styku v prevyšujúcej časti súd návrh otca týkajúcej sa možnosti stretávania počas sviatkov a prázdnin zamietol, keďže znalkyňa rozšírenejší priebeh styku neodporučila. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ustanoveniami § 25 ods. 1, § 25 ods. 2, § 25 ods. 3, § 25 ods. 4 a § 26 Zákona o rodine. Súčasne poukázal aj na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Súd prvého stupňa rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 148 O.s.p., pričom poukázal na skutočnosť, že uznesením priznal matke oslobodenie od súdnych poplatkov a taktiež takéto oslobodenie od súdnych poplatkov priznal aj otcovi. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže súd začať i bez návrhu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej U. L.. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súčasne sa tu vyskytujú aj viaceré dôvody, s ktorými sa nemôže stotožniť, pretože nebol zistený skutkový stav v danej veci. Uviedol, že v rozsudku sa aj naďalej uvádza adresa bydliska, na ktorej matka dieťaťa sa už dlhšiu dobu nezdržiava, pretože zmenila bývanie a momentálne býva vo X. na neznámej adrese. Ďalej uviedol, že ak k stretnutiu má dôjsť v uvedený čas po dohode obidvoch rodičov, on sa však nemá s kým dohodnúť, pretože matka dieťaťa jeho SMS aj telefonát úplne a vedome ignoruje a nikdy neodpovie. Na stretnutia chodí neustále len tak naslepo, pričom nevie, či styk s maloletým dieťaťom bude v daný čas reálny. Keďže vo viacerých prípadoch k styku nedošlo a sú o tom najmenej jeho 4 oznámenia na polícii v F., a taktiež o tom existujú záznamy, ktoré vykonal na Sociálnom úrade v F.. Má za to, že matka mu opakovane bezdôvodne a zámerne bráni v styku s maloletým dieťaťom a tým porušuje a marí aj právoplatný rozsudok. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby on ako otec dieťaťa bol oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každý druhý týždeň v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky. Ďalej, aby cez sviatky, ako sú meniny, narodeniny, Medzinárodný deň detí, Mikuláš, Vianoce a Veľká Noc bol oprávnený mať stretnutie s dcérou minimálne 1 hodinu po vzájomnej dohode s matkou a ďalej, čo sa týka SMS, telefonátov, aby matka brala na vedomie, že sa to týka výlučne iba jeho dcéry. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej Y. F., ktorá uviedla, že otec dieťaťa je síce nespokojný s rozhodnutím súdu z novembra 2015, keď mu bolo určené stretávanie s dcérou o hodinu dlhšie každý mesiac, pričom už aj v priebehu celého roka, od januára do decembra, prebiehali stretnutia s maloletou tak, že nedokázal plnohodnotne a bez stresov prežiť určený čas s dcérou a tieto stretnutia sa neustále začínali a končili hádkami, krikom a stresom pre dieťa a niekoľkokrát predčasné ukončenie v určenej hodine riešila polícia. Uviedla, že po poslednom stretnutí v decembri, keď opäť riešili marenie súdneho rozhodnutia na polícii, kde otec dieťaťa podal na ňu trestné oznámenie, pretože boli v jeho blízkosti s dcérou len 28 minút a potom odišli zo stretnutia na políciu a tak sa definitívne rozhodla, že podá návrh na zákaz styku otca s dieťaťom, ktorého kópiu tohto návrhu predložila súdu. K odvolaniu ďalej uviedla, že zmenila bydlisko, pričom ihneď po zmene trvalého pobytu a po vydaní nového občianskeho preukazu, túto zmenu nahlásila na všetkých príslušných úradoch a na poslednom pojednávaní novú adresu nahlásila aj sudkyni, aj kolíznej opatrovníčke. O tom, že zmenila bydlisko, vedel aj otec maloletej dcéry, vie, kde žijú a pohybuje sa v blízkosti bydliska, oslovuje neznámych ľudí a susedov, pýta sa na jej súkromný život a ohovára ju, posiela trápne SMS, napr. jej rodičom, vyhráža sa jej, že jej rozbije auto, vyjadruje sa vulgárne a arogantne a preto nie je na tom nič zlé, ak jeho kontakt prostredníctvom mobilu ignoruje. Otec maloletej však vie, že deň predtým, keď má dôjsť k stretnutiu, môže poslať SMS ohľadne stretnutia s dcérou, ak sa niečo mení. Nemá vedomosť o tom, aby na stretnutie meškala alebo neprišla. Ďalej uviedla, že bolo veľa pokusov z jej strany, ako pomôcť pri vzájomnej komunikácii, pričom aj jej ako matke veľmi záleží na tom, aby bola dcéra v psychickej pohode, aby tieto stretnutia nepredstavovali pre ňu stres. Uviedla, že nikdy na žiadne stretnutie nezabudla a ak meškala, tak iba jedno alebo dve minúty, avšak viackrát prišla pred určenou hodinou, pričom otec dieťaťa mal hneď dôvod na hádku pred dieťaťom a navyše pred okoloidúcimi. K rozšíreniu styku ďalej uviedla, že otec dieťaťa žiada stretnutia s dcérou každé dva týždne na dve hodiny, pričom sama nevie, čo sa môže zmeniť v prospech jej dcéry, keď on nezvláda dlhodobo ani stretnutia len raz do mesiaca na jednu hodinu. Čo sa týka stretnutí počas menín, narodenín, Vianoc, Mikuláša, Veľkej noci, MDD, to bude akceptovať iba vtedy a počas týchto dní, ak to určí súd, pretože nie je možná komunikácia medzi ňou a otcom dieťaťa a nemá záujem o komunikáciu po všetkých agresívnych slovných napádaniach zo strany otca pred jej dcérou. Uviedla, že s odvolaním otca maloletého dieťaťa nesúhlasí a teda nesúhlasí s inou úpravou styku, ako bolo doposiaľ určené. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podanému odvolaniu otca maloletej a uviedol, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Pre realizáciu styku s maloletým dieťaťom sa vyžaduje komunikácia medzi rodičmi, prítomnosť zo strany rodičov je v prípade objektívnych prekážok možné dohodnúť a zrealizovať styk v inom čase tak, aby to bolo v záujme dieťaťa. Je potrebné zdôrazniť rodičom, že dieťa nie je prostriedkom na riešenie ich vzájomných problémov a sporov, rodičia by sa mali zdržať osobných invektív a v prítomnosti dieťaťa by nemali riešiť svoje osobné problémy, stretnutia by mali prebiehať v pokojnej atmosfére a aby dieťa malo z týchto stretnutí dobrý pocit a tešilo sa na každé ďalšie stretnutie s druhým z rodičov. Maloletému dieťaťu musí byť poskytnutá možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktoré sa dotýka priamo maloletého dieťaťa a akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Tým, že súd upravil styk otca s maloletou, považujeme za správny, rola otca má v budúcom vývoji nezastupiteľnú úlohu. Okresný súd v Poprade upravil rozsudkom úpravu styku otca s maloletou S. za prítomnosti matky vzhľadom na vyjadrenie znalkyne F.. O. Š. v znaleckom posudku, kde znalkyňa doporučuje styk za prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v F. dňa 19.1.2016 vykonal pohovor s mal. S. vo veci úpravy styku, kde maloletá uviedla, že sa chce s otcom stretávať za prítomnosti matky a preto s poukazom na vyššie uvedené kolízny opatrovník navrhuje Krajskému súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu. Uvedené vyjadrenia matky, ako aj kolízneho opatrovníka boli zaslané otcovi mal. dieťaťa, ktorý sa k ním nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal rozsudok, i konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Vychádzajúc z dôvodov odvolania podaného otcom, otcovi v zásade ide o to, aby sa mohol s maloletým dieťaťom stýkať častejšie, a to každý druhý týždeň v sobotu v čase od 14.00 do 16.00 hod. v prítomnosti matky a počas sviatkov, narodenín, menín a podobne minimálne jednu hodinu po vzájomnej dohode s matkou. Argumentuje rovnosťou rodičovských práv a povinností, avšak pre takýto záver neprodukuje nijaké nové skutočnosti, ktoré by mali privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia v tomto naznačenom smere. Ak sa v konaní neprodukujú nové skutkové okolnosti pre takýto záver, zmena predchádzajúceho rozhodnutia bez zmeny takýchto skutkových okolností by znamenala neprípustný zásah do predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia a znamenala by narušenie zásady prekážky rozhodnutej veci. Túto zásadu treba mať na zreteli aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca. Úlohou súdu prvého stupňa však bolo vychádzať aj z vykonaného dokazovania, a to najmä záverov znaleckého dokazovania. Z týchto záverov vyplýva, že otec má záujem sa stretávať s dcérou, ale nie je si vedomý svojich nepriaznivých stránok osobností, chýba mu zodpovednosť a spoľahlivosť rodiča, nemá objektívnu predstavu o podmienkach kontaktu, nie je ochotný uvedomiť si, že skutočne nemá vytvorené dostatočné podmienky na pravidelný a intenzívny kontakt s dieťaťom, nemá spracovaný rozchod s matkou a svoje negatívne postoje voči matke vedome prenáša na dcéru a nemá reálny pohľad na svoj vzťah s dcérou ani do budúcnosti. Nie je ani do budúcnosti predpoklad vychádzajúc z popisu osobností a postojov otca, že by sa otcov nevhodný vplyv v budúcnosti eliminoval. Znalkyňa súčasne uviedla, že kontakt otca s dieťaťom na niekoľko hodín a bez prítomnosti matky s ohľadom na útly vek dieťaťa by mohol reálne ohroziť zdravý osobnostný rast dieťaťa a preto doporučila kontakt dieťaťa s otcom za prítomnosti matky v mieste jej bydliska, prípadne bez prítomnosti matky, ale v prítomnosti inej cudzej osoby, napr. psychológa alebo v priestoroch nejakého občianskeho združenia a za týchto podmienok by bolo možné uskutočniť styk aj počas dvoch až štyroch hodín. Odvolací súd taktiež poukazuje na správu ÚPSVaR F., z ktorej vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca maloletého dieťaťa s tým, že tento býva v súčasnej dobe na ubytovni, obýva jednoposteľovú izbu so samostatným príslušenstvom, pracuje v štvorsmennej prevádzke, pričom v takejto domácnosti sú stiesnené podmienky, nevhodné pre dlhodobejší pobyt maloletého dieťaťa. Taktiež odvolací súd poukazuje, že zo strany príbuzných, či už na strane matky, alebo otca, ani jeden z rodičov nenavrhol a nenašiel vhodnú osobu, ktorá by pri styku mohla byť prítomná a ktorá by usmerňovala tento styk a mala objektívny pohľad na danú vec. Preto súd naďalej aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania ponechal tento styk za prítomnosti matky. Za takejto situácie je potrebné konštatovať, že došlo k zmene, čo sa týka miesta styku a keďže matka sa s maloletým dieťaťom a svojím plnoletým synom presťahovala do dvojizbového bytu v X. a nebýva už v P., bolo potrebné zmeniť styk aj v tomto bode. Keďže ako vyplynulo z výpovedi obidvoch rodičov na poslednom pojednávaní, matka sa už aj otcovi prispôsobila a styk sa realizoval v F. a preto v tomto smere súd ponechal na vzájomnej dohode rodičov, kde sa bude tento styk realizovať. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvého stupňa ohľadne možnosti realizácie styku v prevyšujúcej časti, ktorý súd návrh zamietol a to počas sviatkov, prázdnin, keďže znalkyňa rozšírenejší priebeh styku neodporučila. Odvolací súd však považuje za potrebné ďalej uviesť, že vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môžete prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnený rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko č. 32842/96). Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a ďalej, že je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane maloletého dieťaťa (napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti, obvyklý režim maloletého dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti). Nie je preto vylúčené, že v budúcnosti vzhľadom na vyššie uvedené, nemôže dôjsť aj k inej úprave styku otca s maloletou dcérou. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods.1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.