Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/114/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202148 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714202148.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov 1/ O. C., nar. X.X.XXXX a 2/ K. C., nar. X.X.XXXX, obaja bytom O., E. XXXX/XX, proti odporcom 1/ Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004 a 2/ LICITOR group, a. s., Tajovského 5, Žilina, IČO: 36421561, o neplatnosť dražby, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C 24/2014-114 zo dňa 2.12.2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozhodol tak, že návrh zamietol a náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 2. rade, ako aj vo vzťahu medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom v 1. rade nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhajú určenia, že dražba, ktorá sa konala dňa 29.1.2014 je neplatná a tiež určenia, že všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 41.500 eur znaleckým posudkom č. 81/2013 je stanovená neplatne. Nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacieho návrhu na začatie konania je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak v dôsledku požadovaného určenia dôjde k zmene právneho postavenia navrhovateľa alebo bez takéhoto určenia by sa právne postavenie navrhovateľa stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o určení, ktoré požaduje navrhovateľ, musí nejakým spôsobom ovplyvniť postavenie navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že dňa 29.1.2014 sa uskutočnila dražba nehnuteľnosti, na ktorej však nebolo urobené ani najnižšie podanie a teda nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z., dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Keďže predmetná dražba úspešná nebola, nedošlo ani k zmene vlastníckeho práva k predmetu dražby a teda konanie dražby dňa 29.1.2014 nemalo žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľov, ktorí sú naďalej vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Aj z ust. § 21 ods. 2 vyplýva, že neplatnosti dražby sa môže domáhať osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach. Vzhľadom k tomu, že na uvedenej dražbe nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti, nemôže v dôsledku dražby dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda v dôsledku tejto dražby nevznikla navrhovateľom žiadna ujma na ich právach. Zároveň súd poukazuje na ust. § 21 ods. 4 cit. zákona, ktoré vymedzuje okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosť dražby, keď jedným z účastníkov je aj vydražiteľ, pričom podľa ustálenej judikatúry v tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo účastníkov. Keďže na dražbe nebol udelený príklep, nemôžu navrhovatelia ani zachovať okruh všetkých účastníkov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujme na určení neplatnosti dražby konanej dňa 29.1.2014, pretože na základe tejto dražby nedošlo k zmene ich právneho postavenia a keďže dražba nebola úspešná a nenastali účinky dražby, ktoré predpokladá zákon, pretože dražba nesplnila svoj účel, nie je dôvodný návrh na určenie neplatnosti dražby. Taktiež v časti určenia neplatnosti stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa názoru súdu nebol zo strany navrhovateľov preukázaný naliehavý právny záujem. Súd mal preukázané, že odporca v 2. rade ako dražobník požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom č. 81/2013 zo dňa 18.11.2013 vyhotoveným Ing. M. O.. Týmto znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 41.500 eur. Aj v tejto časti návrhu by rozhodnutie o určení podľa názoru súdu neovplyvnilo právne postavenie navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dražba, ktorá sa konala dňa 29.1.2014 bola neúspešná, odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 18.3.2014, avšak na základe predbežného opatrenia odporca v 2. rade ako dražobník v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona, upustil od dražby. V zmysle § 12 ods. 1 cit. zákona, cena predmetu dražby musí byť určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. V prípade opakovanej dražby v zmysle § 22 ods. 1 cit. zákona, ocenenie predmetu dražby nesmie byť staršie ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Z uvedeného je zrejmé, že určenie všeobecnej hodnoty znaleckým posudkom č. 81/2013 už nie je možné použiť v prípade, ak by došlo k uzavretiu novej zmluvy o vykonaní dražby, pretože od vyhotovenia znaleckého posudku už uplynula doba dlhšia ako 6 mesiacov. S poukazom na ust. § 22 ods. 2 cit. zákona, v tomto prípade nie je možné vykonať opakovanú dražbu, avšak ani v prípade, ak by prichádzala do úvahy opakovaná dražba, by už uvedený znalecký posudok nebolo možné použiť, pretože od jeho vypracovania uplynula doba, ktorá je dlhšia ako jeden rok. S poukazom na uvedené súd má za to, že ani v tejto časti nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, pretože znalecký posudok č. 81/2013 už nie je použiteľný pre účely prípadnej ďalšej dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že súd prvého stupňa bol povinný preskúmať zákonnosť prvého kola napadnutej dobrovoľnej dražby, a to aj v situácii, keď nedošlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností, nakoľko vykonanie prvého kola dražby, hoc aj bez následku zmeny vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, má bezprostredný dopad na práva vlastníka predmetu dražby (v tomto prípade navrhovateľa), z dôvodu, že po vykonaní prvého, aj keď neúspešného kola dražby, dražobník môže nakladať s predmetom dražby v druhom kole dražby. Pri prípadnom odvolaní navrhol odvolateľ pripustiť dovolanie o otázke zásadného právneho významu, ktorú aj špecifikoval. Namietal porušenie celého radu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Konštatoval, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.11.2012 sp. zn. 18Co 109/2011 slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, je v rozpore s unijným právom. V tomto prípade je potrebné skúmať, či napadnutá dražba bola legálna, pretože navrhovatelia nemajú vedomosť o tom, že došlo k publikovaniu dražby v tlači s miestnou pôsobnosťou. Namietali, že súd prvého stupňa zamietol viaceré dôkazy (výsluch svedkov a iné). Za nesprávny považovali právny záver súdu prvého stupňa o tom, že vypracovanie znaleckého posudku nie je právnym úkonom, pretože znalecký posudok a v ňom určená všeobecná hodnota nehnuteľností je právnym podkladom na základe ktorého dražobník nakladá s predmetnými nehnuteľnosťami. Dôvodili, že všeobecná cena nehnuteľnosti pre účely dražby sa odchyľuje o viac ako 25 % od ceny obvyklej. Mali za to, že v tomto prípade ohodnotenie predmetu dražby nezodpovedá zákonnému predpisu. Poukázali aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhli, aby odvolací súd podal návrh na Ústavný súd SR pre nesúlad zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR, ktorý podľa názoru súdu prvého stupňa neumožňuje súdny prieskum zákonnosti uskutočnenej dražby. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril právny zástupca odporcu v prvom rade, ktorý uviedol, že nesúhlasí s obsahom predmetného odvolania, nakoľko námietky v ňom uvedené už boli súdom prvého stupňa odôvodnené. Žiadali preto odvolací súd potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 4, 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli 11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovatelia uzavreli dňa 9.9.2009 s odporcom v 1. rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej odporca v 1. rade poskytol navrhovateľom medziúver vo výške 40.000 eur. Pohľadávka z tejto úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 9.9.2009. Záložné právo bolo zriadené na byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 3222/252, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. Poprad. Keďže navrhovatelia nesplácali dohodnutý úver v dohodnutých splátkach, odporca v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva a s odporcom v 2. rade uzavrel zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Oznámenie o dražbe bolo vydané dňa 17.12.2013. Dražba sa konala dňa 29.1.2014 o 11.00 hod. v Hoteli Satel v Poprade. Z predloženej notárskej zápisnice č. N 76/2014 vyplýva, že na dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie. Následne licitátor postupne znižoval najnižšie podanie až na sumu 41.500 eur, ktorá zodpovedala cena draženej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Ani na tieto výzvy licitátora nikto neurobil podanie a licitátor vyhlásil dražbu za neúspešnú. Následne odporcovia uzavreli zmluvu o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 18.3.2014 o 12.00 hod. v Hoteli Satel v Poprade. Na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením č. k. 13C/24/2014-26 zo dňa 12.3.2014 dražobník upustil od vykonania opakovanej dražby. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia uzatvára, že v predmetnej veci je viacero sporných momentov. Odvolateľmi namietané ohodnotenie predmetu dražby súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia spomína len okrajovo, pričom nepomer hodnoty nehnuteľnosti a jej ocenenia je zásadným dôvodom, pre ktorý môže z finančného hľadiska dôjsť k ukráteniu vlastníka nehnuteľnosti. Odvolací súd akcentuje, že aj potenciálne porušenie spotrebiteľských práv si zaslúži právnu ochranu zo strany súdu. Súd prvého stupňa by mal posúdiť, či z obsahu žaloby nevyplýva návrh navrhovateľov na zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo by spôsobilo, že navrhovatelia by chceli do budúcna zamedziť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, za daného skutkového stavu evidentne sa návrhom sleduje, aby sa dobrovoľná dražba nevykonala a obsah žaloby potvrdzuje, že sa sleduje zdržanie sa výkonu záložného práva. V danom štádiu konania ide podľa názoru odvolacieho súdu aj o navrhovateľmi nepriamo deklarované zdržanie sa neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva. Podľa záveru súdu prvého stupňa nedošlo síce v prvom kole k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti len z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, čo však nevylučuje dražiť túto nehnuteľnosť opakovane v druhom kole, pred čím za súčasného právneho stavu nie sú navrhovatelia z pohľadu spotrebiteľských práv takmer nijako chránení (pozri rozhodnutie NS SR 3Cdo 219/2007). Súd prvého stupňa nedal odpoveď, či za daných skutkových okolností je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa dobrovoľná dražba vykonala. Musí sa predovšetkým brať do úvahy, že záložné právo nezaniká, že veriteľovi narastajú úroky a že existujú spôsoby primeranejšieho výkonu záložného práva (súdna exekúcia). V rámci súdnej exekúcie sa môže veriteľ pri nedotknutom záložnom práve domôcť svojej pohľadávky a zároveň záložca nestratí svoje obydlie. Za stavu, že proces dobrovoľnej dražby je vykonávaný podnikateľom s cieľom dosiahnutia zisku a že niet preventívnej kontroly proporcionality procesu, je nevyhnutné v predmetnej právnej veci ako jediným prostriedkom súdnej ochrany v období pred vykonaním dobrovoľnej dražby posúdiť všetky princípy súkromného práva vrátane proporcionality (rozsudok Súdneho dvora Kušinová). V dôsledku tejto situácie treba mať za to, že s poukazom na uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou súdu prvého stupňa je si ujasniť predmet konania v súlade s uvedenými dôvodmi s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR 3Cdo 219/2007. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.