Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/280/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205689 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714205689.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,, s. r. o., IČO: 47 150 513, so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, so sídlom 080 01 Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov 163/66 o zaplatenie 193,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7C/298/2014-41 zo dňa 29.06.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 21,02,-Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 7C/298/2014-41 zastavil konanie, zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 63,45 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka odôvodnil tým, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto má vedľajší účastník právo na trovy konania. Vedľajší účastník vykonal úkony právnej pomoci. 2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal odvolanie žalobca. Uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka konania sú neúčelne vynaloženými trovami. Poukázal na rozhodnutia súdov, podľa ktorých vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi odbornú pomoc sám. Uviedol, že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Zámerom zákonodarcu bolo zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastupovania zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc ako spotrebiteľovi, čo je jeho základným poslaním. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi. Poukázal ďalej na hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konania - ochrana spotrebiteľa alebo zisk. Poukázal na to, že vedľajší účastník ako odborne spôsobilý subjekt poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos. Poukázal na to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka. Ďalej poukázal na to, že spotrebiteľské združenia sú podporované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhol, aby odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. 3. Vedľajší účastník považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, navrhol ho potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Vedľajší účastník v súlade s ustanoveniami OSP vstúpil do konania a podporoval žalovaného. 5. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník konania (§ 93 ods. 4 OSP), má teda aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Účelnosťou trov je teda podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rozumieť to, že vynaložené trovy smerujú k cieľu - úspechu v občianskom súdnom konaní ako aj to, že zvolené prostriedky na obranu práv sú primerané cieľu. V danom prípade je podmienka účelnosti splnená - žaloba bola zamietnutá aj z dôvodov, ktoré namietal aj vedľajší účastník svojim vyjadrením. 6. Každý má právo, aby bol aj v jednoduchej veci zastúpený advokátom. Aby toto právo bolo reálne, musí byť v zásade spojené aj s právom na náhradu vzniknutých nákladov. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. (II. ÚS 78/03). Výnimky by mali byť stanovené zákonom, ako to je napr. ustanovené v § 144 OSP alebo v § 150 ods. 2 OSP. Právo na náhradu trov konania má vedľajší účastník aj vtedy, ak namieta len skutočnosti súdu známe. Pre priznanie trov konania je významná účelnosť postupu vedľajšieho účastníka (relevantnosť vyjadrení a námietok), bez ohľadu na to, ako svoju povinnosť poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, realizuje konajúci súd. 7. Judikatúra o tom, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastávajú momentom oznámenia vstupu, je konštantná. Vstup vedľajšieho účastníka teda nevyhnutne musí byť posudzovaný podľa právnej úpravy účinnej v čase vstupu. Pri opačnom výklade by došlo k neprípustnej retroaktivite, pretože súd by zohľadňoval ustanovenie právneho predpisu, ktorý účastník v čase, keď relevantný procesný úkon vykonával, nemal povinnosť splniť. Vedľajší účastník teda ani po 1.1.2015 nestratil postavenie vedľajšieho účastníka tým, že nepredložil súhlas žalovaného so vstupom do konania. 8. Dôvodom pre nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi nie je ani to, že ministerstvá dotujú činnosť spotrebiteľských združení, pretože spotrebiteľské združenia vykonávajú aj činnosť, ktorá nie je nijako honorovaná, a za ktorú sa im neposkytuje žiadna odplata. Dotácie štátu nie sú určené na hradenie nákladov súdneho konania, nedochádza teda k duplicitnej odplate za účasť v konaní. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vedľajší účastník v odvolacom konaní úspešný bol, vznikli mu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 9,13 eur (vyjadrenie k odvolaniu) a 8,39 eura režijný paušál, čo po zvýšení o 20 % DPH činí 21,02 eura. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.