Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/390/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205771 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714205771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Z. C., bytom D. XXX/XX N., právne zastúpený Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 78 Poprad, proti žalovanému Z. C.. bytom D. XXX/XX N., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom so sídlom v Poprade, Hraničná 13 Poprad, o vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 127/2014-76 zo dňa 17. septembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Ďalej určil, že zaväzuje navrhovateľa uhradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 581,21 eur, na účet jeho právneho zástupcu č. účtu XXXXXX/XXXX, IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 137, § 139, § 140, § 141, § 142, § 705a a § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). 3. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. N., a to žalobca o spoluvlastníckom podiele XX/XX a žalovaný o spoluvlastníckom podiele 1/14. Predmetnej nehnuteľnosti dlhú dobu žijú a po ukončení dedičského konania neuzavreli dohodu o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Podielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené a vyporiadané. V konaní nie je sporné, že medzi účastníkmi práve z dôvodov týkajúcich sa nehnuteľnosti dochádza k neustálym hádkam a nedorozumeniam minimálne od roku 2010, kedy po ich vzájomnom konflikte došlo k fyzickej ujme na zdraví žalobcu konaním žalovaného, ktoré bolo predmetom trestného konania. Od uvedenej doby majú nedorozumenia skôr charakter vzájomných verbálnych útokov, ktoré boli ako priestupky opakovane predmetom objasňovania policajného orgánu a rozhodovania priestupkových orgánov. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takéto nezhody medzi spoluvlastníkmi možné riešiť za použitia ustanovenia § 139 OZ a nasl., ktoré komplexne upravujú otázku podielového spoluvlastníctva čo do užívania ako aj vypriadania a ustanovenia § 76 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) pri odôvodnenosti návrhu. Na daný prípad nie je podľa názoru prvoinštančného súdu možné aplikovať ustanovenie § 705a s odkazom na ustanovenie § 853 odsek 1 OZ. Zistené skutočnosti podľa súdu prvej inštancie neoprávňujú žalobcu domáhať sa vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti za podmienok predpokladaných v ustanovení § 705a OZ. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov, účastníci pociťujú voči sebe vzájomnú averziu, čo sa prejavuje slovnými urážkami a skutkami, ktoré sú predmetom šetrenia priestupkových orgánov. Nejedná sa o prípad násilného konania iba zo strany žalovaného takej intenzity, ktoré by na druhej strane vyvolalo obzvlášť negatívne následky. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách rozhodol podľa ustanovenia§ 142 odsek 1 O.s.p.. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Nesprávnosť rozhodnutia odôvodnil ustanovením § 205 odsek 2 písm. d/ a f/. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku aplikácie ustanovenia § 705a OZ s odkazom na ustanovenie § 853 odsek 1 OZ. Podľa názoru žalobcu, ustanovenie § 139 OZ a nasl. a ani iný zákon nerieši právomoc súdu vylúčiť z užívania nehnuteľnosti toho spoluvlastníka, ktorý sa voči druhému spoluvlastníkovi alebo jeho blízkej osobe dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia alebo ak je tu hrozba násilia v budúcnosti. Ustanovenie § 705a OZ (ktorý rieši spoločný nájom bytu medzi manželmi alebo rozvedenými manželmi) je obsahom najbližšie k vzťahom medzi spoluvlastníkmi. Na základe uvedeného považuje žalobca záver súdu prvej inštancie o nemožnosti použitia analógie zákona ustanovenia § 705a OZ v spojení s ustanovením § 853 OZ považuje za nesprávny. Žalobca ďalej uvádza, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2011, č.k. 5T 80/2010-176 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2012, č.k. 5To 8/2012-202 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, pretože v rodinnom dome žalovaný Z. C. napadol žalobcu. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vylúčenie z užívania bol podaní po štyroch rokoch od spáchania skutku, pretože žalobu o vylúčenie z užívania podal dva roky po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Podľa žalobcu právo na ochranu života a zdravia žalobcu, ktoré je žalovaným ohrozované, má absolútnu povahu a je silnejšie ako žalovaného spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovaný má zato, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný sa voči žalobcovi, ale aj voči jeho sestre T. C. dopúšťa psychického násilia a voči žalobcovi aj fyzického násilia, pričom hrozba takéhoto násilia stále pretrváva. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie, resp. rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie sa rozsiahlym dokazovaním náležite vyrovnal so všetkými skutkovými aj právnymi skutočnosťami a riadne zistil spôsob užívania nehnuteľnosti a osvetlil vzťahy medzi účastníkmi. Podľa jeho názoru sa žalobca snaží dezinformovať odvolací súd v tom, že žalovaný ho napáda či už fyzicky alebo psychicky, pričom podstatná časť svedkov potvrdila pravý opak, a to že žalobca vyvoláva roztržky, rozbroje a neustále napáda nie len žalovaného ale aj Ing. A. C.. Žalovaný zdôrazňuje aj skutočnosť, že sám žalobca napadol žalovaného a to zbraňou - skrutkovačom, no žalovaný nepoužil primeranú obranu. Žalobca bol postihnutý iba za priestupok. Žalovaný ďalej uvádza, že vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už vedie samostatné konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/153/2012 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Prešove rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele číslo XX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie N.. Žalobca má spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XX a žalovaný o veľkosti X/XX. Obaja žijú v predmetnej nehnuteľnosti po dlhšiu dobu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dochádza často k nezhodám, ktoré sú predovšetkým verbálneho charakteru. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že v minulosti došlo aj k fyzickému útoku zo strany žalovaného, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 5T 80/2010-176 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2012 sp. zn. 5To 8/2012-202. 10. Podľa ustanovenia § 139 odsek 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa odseku 2, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa odseku 3, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. 11. Podľa ustanovenia § 141 odsek 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 12. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. Podľa ustanovenia§ 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 14. Podľa ustanovenia § 853 odsek 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa odseku 2, podľa odseku 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva. 15. Podľa čl. 20 prvej a druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. 16. Ustanovenie § 853 OZ upravuje použitie analógie legis na občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom. Súd je povinný zaoberať sa s nárokmi účastníkov konania a vec vyriešiť a to aj vtedy, pokiaľ právna norma takýto predmet úpravy nepredvída. Túto povinnosť má súd najmä vtedy ak sa vec týka oblasti súkromného práva a o to viac ak sa účastník domáha ochrany svojich práv ako obeť násilia. Súd v takomto prípade použije právnu normu predvídajúcu najpodobnejší prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu je vylúčené aby orgán právnej ochrany odmietol poskytnúť súkromnoprávnym záujmom a právam ochranu a to len preto, lebo niet výslovnej úpravy. Ustanovenie § 853 odsek 2 ďalej upravuje, kedy analógiu zákona výslovne vylučuje. Na iné právne vzťahy než na právne vzťahy upravené v predmetnom ustanovení, použitie analógiu legis Občiansky zákonník nevylučuje. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení výslovne nevylúčil analógiu zákona. Práve naopak, súd prvej inštancie sa vysporiadal aj so situáciou, kedy by analógiu pripustil. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie konštatoval správne, že skutočnosti zistené súdom neoprávňujú žalobcu domáhať sa vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti za podmienok predpokladaných v ustanovení § 705a OZ. Ustanovenie § 705a OZ upravuje podmienky, za splnenia ktorých je možné obmedziť užívacie právo alebo osobu z užívacieho práva úplne vylúčiť. Medzi takéto podmienky patrí: a) existencia alebo hrozba fyzického alebo psychického násilia, b) takéto násilie je smerované voči manželovi, rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, c) skutočnosť, že ďalšie spolužitie sa stalo neznesiteľným a d) návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov na obmedzenie užívacieho práva. 18. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, že nezhody medzi žalobcom a žalovaným sú iniciované z oboch strán a majú prevažne verbálnu povahu. Žalobca sa domáha vylúčenia žalovaného z užívania nehnuteľnosti, no ako vyplynulo z výsluchov svedkov ako aj vyjadrení, on sám je vo viacerých prípadoch iniciátorom roztržiek. Žalobca v konaní dostatočne nepreukázal existenciu hrozby násilia zo strany žalovaného. V konaní taktiež nie je preukázaná skutočnosť, že ich ďalšie spolužitie v predmetnej nehnuteľnosti je neznesiteľné, nakoľko z viacerých písomných dôkazov ako aj z ústnych vyjadrení vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť, vzhľadom na jej umiestnenie a stavbu, môžu účastníci užívať bez toho aby sa vzájomne obmedzovali. 19. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné aby súd pristúpil k obmedzeniu žalovaného z užívania nehnuteľnosti. Je možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam opodstatňujúcim podanie žalobcu. 20. Naviac, ako uviedol žalovaný, vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už na Okresnom súde Poprad koná a to pod sp. zn. 20C 153/2012. 21. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).