Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207868 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714207868.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: R.. B. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX B., zastúpeného advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, o zaplatenie 2.132,06 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/93/2015-90 zo dňa 2.6.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Viktora Novýsedláka trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 199,36 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 30.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.132,06 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 372,21 eur s 9 % p.a. úrokom zo sumy 2.132,06 eur od 19.6.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca odôvodnil návrh tým, že dňa 3.8.2002 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal riadne a včas splácať žalobcovi poskytnutý revolvingový úver v mesačných splátkach na základe prideleného úverového rámca 30.000,- Sk. Žalovaný nesplácal splátky riadne a včas a dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 25.6.2012 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.299,46 eur. V konaní žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie istiny vrátane poplatkov a úroku spolu vo výške 2.132,06 eur. Súd vo veci dňa 29.10.2014 vydal platobný rozkaz v konaní sp. zn. 17Ro/317/2014 proti, ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Podaním odporu sa podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ruší platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd vo veci nariadi pojednávanie. V odpore žalovaný namietal, že zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom a kedy došlo k jednotlivým splátkam úveru. Z predloženého výpisu čerpania splátok vyplýva, že od 20.1.2008 došlo k navýšeniu pravidelnej mesačnej splátky z 39,83 eur na 66,38 eur. Počas trvania úverového vzťahu žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi sumu 5.817,48 eur, pričom čerpal sumu 4.479,70 eur. Žalobca v podaní z 01.06.2015 poukázal na uzatvorenú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru medzi účastníkmi konania. Žalovaný si plnil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver do 20.01.2012, kedy sa prvýkrát dostal do omeškania so splácaním úveru, následne dňa 25.06.2012 žalobca uplatnil právo výhody splátok a od 10.07.2012 je žalovaný v omeškaní so svojim dlhom. Žalobca a žalovaný sa pojednávania vo veci nezúčastnili. Neúčasť ospravedlnili, žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty A. E. XX.XX.XXXX, úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., žiadosťou o zmenu úverového rámca, splátkovým kalendárom a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých zistil skutkový stav: Dňa 03.08.2002 žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať žalobcovi poskytnutý revolvingový úver v mesačných splátkach na základe prideleného úverového rámca 30.000,-- Sk. Žalovaný nesplácal splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania. Výzvou z 25.06.2012 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.299,46 eur. V konaní žalobca uplatňuje proti žalovanému zaplatenie istiny, vrátane poplatkov a úroku, spolu vo výške 2.132,06 eur. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Je nesporné, že účastníci konania dňa 03.08.2002 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Nárok je uplatnený titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvu o revolvingovom úvere súd považuje za absolútne neplatný právny úkon, keď táto nebola individuálne dojednaná. Jej obsah je uvedený v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. malým, nečitateľným písmom. Súd je názoru, že právny úkon - zmluva o revolvingovom úvere nebola uzatvorená vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) i § 39 Občianskeho zákonníka, keď zmluva bola uzatvorená aj v rozpore s dobrými mravmi. Nebola individuálne dojednaná. Žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah právneho úkonu obsiahnutý v úverových podmienkach spoločnosti žalobcu. Je nesporné, že titulom neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný vyčerpal úver vo výške 4.479,70 eur a žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi 5.817,48 eur. Titulom neplatného právneho úkonu je možné priznať žalobcovi iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. rozdielu medzi sumou vyčerpanou z úverového rámca 4.479,70 eur a sumou vrátenou zo strany žalovaného žalobcovi 5.817,48 eur. Pretože žalovaný žalobcovi zaplatil sumu vyššiu ako mu bola titulom zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutá, súd žalovaného na plnenie nezaviazal a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odvolanie zdôvodnil § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h), § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., bez bližšieho zdôvodnenia. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených na pojednávaniach a v písomných podaniach. S odvolaním žalobcu nesúhlasí. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným dňa 3.8.2002, je spotrebiteľskou zmluvou. Súd správne rozhodol, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a je absolútne neplatným právnym úkonom. Žiadna zo zmluvných podmienok zmluvy nebola individuálne dojednaná. Jednalo sa o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorej znenie nemal žalovaný možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Navyše bola zmluva, ako aj úverové podmienky, napísané malým nečitateľným písmom. Zmluva je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všetky tieto skutočnosti podľa žalovaného majú za následok, že zmluva je absolútne neplatná. Žalovaný už vrátil žalobcovi sumu 5.817,47 eur, ktorá presahuje výšku poskytnutého úveru 4.479,70 eur. Súd správne žalobu zamietol. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 199,36 eur. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva: Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu vzniku zmluvy; ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom treba rozumieť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné: Súčasťou bežného hospodárskeho života je poskytovanie úverov zo strany podnikateľov pre spotrebiteľov. Ide o jednu z mnohých možností postavenia spotrebiteľa na trhu. Dňa 3.8.2002 uzavreli žalobca a žalovaný úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty A.. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere by nemali byť žiadne pochybnosti (§ 23a zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, cit.: ,,Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Žalovaný vystupoval v právnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, t.j. ako spotrebiteľ. Naopak žalobca ako predávajúci, podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby (§ 2 ods. 1, 2 ZoOS). Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 39,83 Eur (1200,-Sk) (č.l. 7). Ani Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu (č.l. 8-9). V hlave 6 § 9 Úverových podmienok úveru je uvedené, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej strane tejto listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov (č.l. 10). Výška mesačnej splátky 39,83 Eur (1200,- Sk) mala zahŕňať nielen splátku istiny, ale i úroku bez konkrétneho určenia výšky úroku. Zo zmluvy nebola zrejmá ani výška ročnej percentuálnej miery nákladov, a nie je zo zmluvy ani zo žiadnej listiny predloženej žalobcom možné vyvodiť záver, že by bol spotrebiteľ preukázateľne pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Pre spotrebiteľa podstatné údaje, akým je ročná percentuálna miera nákladov, resp. údaj o nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré mu umožňujú poznať rozsah svojho záväzku, nemožno nahradiť odkazom na obchodné podmienky, ani na príručku. V predmetných písomnostiach mohol spotrebiteľ dôvodne predpokladať, že obsahujú iba ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru, preto im nemusí klásť podstatnú dôležitosť v rozsahu, akú im pripisuje žalobca. Odvolací súd poukazuje na význam obchodných podmienok cit. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že „nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“ Odvolací súd poukazuje na to, že úverová zmluva neupravuje údaj o úroku ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (tzv. RPMN). Zmluva o spotrebiteľskom úvere iba odkazuje na Úverové podmienky, ktoré ďalej odkazujú na Sadzobník poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere musí byť preto posúdená ako bezúročná a bez poplatkov (§ 4 ods. 5 ZoSÚ). Žaloba bola vzhľadom na vyššie uvedené správne zamietnutá ako nedôvodná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ žalobcovi uhradil vyššiu sumu ako je suma zodpovedajúca poskytnutej istine úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úverová zmluva pre chýbajúce náležitostí sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Správny je výrok napadnutého rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Za tohto stavu odvolací súd s osvojením si dôvodov rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia advokátom vo výške 199,36 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia z 14.10.2015 a 2. vyjadrenie k odvolaniu z 14.10.2015) vo výške 182,58 eur (2 x 91,29 eur) + režijný paušál vo výške 16,78 eur za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (2 x 8,39 eur). Uvedenú sumu trov odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného V.. O. I. Č..Ú..: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.