Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210141 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714210141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Š. L., B.. X.X.XXXX, X. Š., U.C. XXX/XX, proti žalovanému: N.. L. V., B.. X.XX.XXXX, X. L., G. XXXX/XX, o zaplatenie 25.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.1.2016 pod č. k. 21C/292/2015-71, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 21C/292/2015-71 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 3.9.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.500,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 25.000,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu (3.9.2014) a náhrady trov konania titulom uzavretej Zmluvy o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému 25.000,- eur s mesačným úrokom 0,5 %, ktorú pôžičku mal žalovaný vrátiť do 13.4.2013. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému dal odpor žalovaný. Pôžička mu bola poskytnutá na kúpu Hotela U. P. O. Š., pričom pôvodným majiteľom hotela bol žalobca. Ten pracoval pre spoločnosť Hotel U. ako riaditeľ. Zamestnávateľ žalobcu počas výkonu práce zistil 28.2.2013 škodu spôsobenú žalobcom pre spoločnosť Hotel U. vo výške 37.582,07 eur. Na základe ústnej dohody sa obe strany dohodli na kompenzácii vzniknutej škody a pôžičky, s tým, že spoločnosť ustúpi od represívnych opatrení. Neskôr pohľadávka Hotel U. bola postúpená na žalovaného. Následne žalovaný započítal pohľadávku jednostranným zápočtom, pričom pohľadávka žalovaného bola vyššia ako nárok žalobcu. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že mu nebola doručená žiadna zápisnica z porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 28.2.2013. Nikdy ani nebol vyzvaný na jej prerokovanie. Vzniknutú škodu neuznáva. Nepodpísal dohodu o náhrade škody. Naviac, dňa 28.2.2012 sa neuskutočnila porada, neboli predložené dôkazy o manku. V tom čase čerpal dovolenku so súhlasom žalovaného. Pred tým, ako začal čerpať dovolenku, vzdal sa funkcie riaditeľa hotela. K 31.5.2013 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Dovtedy neobdŕžal žiadne oznámenie či výzvu na náhradu škody údajne ním spôsobenej. Za rozdiely pri mesačných inventúrach nezodpovedá sám, pretože k tovaru mali prístup všetci zamestnanci. Skladové priestory boli otvorené aj počas neprítomnosti žalobcu v práci. Tu sám žalovaný dal prísny zákaz ich zamykania. 2) Súd nárok žalobcu posudzoval ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), kde veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, kde má dôjsť k odovzdaniu peňazí z rúk do rúk. Bolo preukázané uzavretie Zmluvy o pôžičke 13.4.2012 na 25.000,- eur s úrokom 0,5 % mesačne do 30.4.2013. V lehote pôžička nebola vrátená, a to napriek výzvam. Keď žalovaný sa bránil povinnosti zaplatiť započítaním pohľadávky, ktorú získal od spoločnosti Hotel U., s.r.o., vo výške 37.582,07 eur, titulom škody (sprenevery) za obdobie od 2.4.2012 do 28.2.2013, tak zápisnica o prerokovaní škody z 28.2.2013 nebola nikdy doručená žalobcovi. Zápisnica nie je podpísaná žalobcom. Nemožno konštatovať, aby inventúra škody bola so žalobcom riadne prerokovaná a žalobcom uznaná. Pokiaľ sa týka nároku z pracovno-právneho vzťahu, je potrebné dodržiavať úpravu uvedenú v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), a to § 189 až 191 o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, pričom žalovaný nepreukázal postup predpokladaný Zákonníkom práce pri prerokovaní náhrady škody. Nebola uzavretá žiadna písomná dohoda, na základe ktorej by žalovaný uznal záväzok o náhrade škody. Tvrdenia žalovaného o riadnom prerokovaní nároku na náhradu škody sa ukázali ako nepravdivé. Keďže pohľadávka 37.582,07 eur mala vzniknúť titulom pracovno-právneho vzťahu a žalobca takúto pohľadávku neuznal, sú pochybnosti o možnosti započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorých plnenie by bolo rovnakého druhu. Žalovaný nepreukázal, že má spôsobilú pohľadávku na započítanie, ktorú získal od spoločnosti Hotel U., s.r.o.. Preto ani súd nemohol zohľadniť kompenzačné námietky žalovaného proti nároku uplatnenom v súdnom konaní. Keďže sa jedná o spornú pohľadávku žalovaného proti žalobcovi, ktorá nie je spôsobilá na započítanie, súd už nepovažoval za potrebné a hospodárne v súdnom konaní preskúmavať opodstatnené pohľadávky z pracovno-právneho vzťahu. Naviac sa žalovaný ani nezúčastňoval súdnych pojednávaní, preto súd len vychádzal z doložených dokladov žalobcom. Súd rozhodol len o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 25.000,- eur ako pôžičku podľa § 657 OZ. O platení úrokov z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 OZ, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o plnenie peňažného záväzku, výška úrokov vyplýva z § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd vyhovel nároku žalobcu aj na platenie úrokov z omeškania 8,75 % ročne. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania na trovách zaplateného súdneho poplatku 1.500,- eur. 3) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie znalcom na náhradu škody, pričom znalecký posudok sa mu doposiaľ nepodarilo zabezpečiť. Preto navrhol prerušiť konanie. Naviac, žalobca navrhol na vypočutie svedkov H. Y., P. L., L. U. a Y. L., pričom súd v odôvodnení neuviedol, prečo sa s navrhovanými dôkazmi a výsluchom svedkov nevyporiadal, resp. odmietol ich vykonať. Keď žalovaný podal návrh na prerušenie konania, tým zároveň žiadal o odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia dôkazov. Ak súd vo veci konal a rozhodol dňa 12.1.2016, odňal tak žalovanému možnosť konať pred súdom. Aj keď je podpísaná zmluva o pôžičke, tak jedná sa o simulovaný právny úkon, čo vyplýva aj zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú žalovaný plánoval ako dôkaz predložiť na ďalšom pojednávaní. Uvedená suma predstavuje odkladaciu podmienku na úhradu časti kúpnej ceny, ktorú zmluvné strany simulovali uzavretím Zmluvy o pôžičke z 13.4.2012. Keďže súd vec nesprávne právne posúdil, pričom nezobral v úvahu započítaciu námietku, nevykonal navrhnuté dôkazy, nevzal v úvahu prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a odborným orgánom, navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia a k správnosti rozhodnutia okresného súdu ďalej uvádza: 5) Žalobca v konaní uplatnil právo na vrátenie pôžičky z uzavretej písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 13.4.2012, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému 25.000,- eur s návratnosťou do 13.4.2013. Zmluvné strany si dohodli platenie úrokov 0,5 % mesačne. Žalobca po uplynutí lehoty vyzýval na vrátenie požičaných peňazí, čo žalovaný neurobil. Keď bol vydaný platobný rozkaz, tak žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, s tým, že započítava proti nároku žalobcu pohľadávku, ktorú získal od spoločnosti Hotel U., s.r.o., vo výške 37.582,07 eur titulom škody spôsobenej žalobcom na majetku spoločnosti Hotel U., s.r.o.. Jeden zo spôsobov zániku dlhu je zadefinovaný v § 580 OZ, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Občiansky zákonník umožňuje zánik dlhu vzájomným započítaním za predpokladu, že jedná sa o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalovaný v konaní nespochybnil, až do podania odvolania, poskytnutie pôžičky, len hovoril, že pôžičku „vrátil“ započítaním. Okresný súd konštatoval, že u žalovaného neexistuje pohľadávka spôsobilá na započítanie. Je doložená zmluva o postúpení pohľadávok medzi Hotelom U., s.r.o., a žalovaným, že sa mu postupuje pohľadávka 37.582,07 eur vzniknutá z titulu porušenia pracovnej disciplíny a sprenevery zverených peňažných prostriedkov Š. L. (bývalom riaditeľom firmy Hotel U., s.r.o.), ale žalovaný nepreukázal listinnými dôkazmi, že sa jedná o reálny nárok Hotela U. proti bývalému riaditeľovi, ktorý vyplýva z § 179 a nasl. Zákonníka práce o všeobecnosti zodpovednosti zamestnanca za škodu. Je doložená zápisnica o porušení pracovnej disciplíny z 28.2.2013, ktorá žalobcom nie je podpísaná, kde ani žalovaný nevyvrátil, že nedošlo k podpisu takejto zápisnice zo strany žalobcu. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Ust. § 182 Zákonníka práce rieši zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Nebola doložená dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverenú hotovosť, ceniny, tovar atď. u riaditeľa Hotela U. - žalobcu, preto pre absenciu riadneho postupu vyžadujúceho Zákonníkom práce na riešenie zodpovednosti zamestnanca za škodu, sú pochybnosti o obsahu a zákonnosti postúpenej pohľadávky z náhrady škody voči zamestnancovi v rozsahu 37.582,07 eur. Neexistuje žiadne rozhodnutie o dôvodnosti nároku na 37.582,07 eur spoločnosti Hotel U., s.r.o., proti žalobcovi ako bývalému zamestnancovi. Preto okresný súd správne rozhodol, že nejedná sa o spôsobilú pohľadávku, ktorú by bolo možné započítať, čím by došlo k zániku nároku žalobcu v súdnom konaní. Naďalej možno hodnotiť nárok žalobcu uplatnený v súdnom konaní z pôžičky ako nárok dôvodný, vyplývajúci zo zmluvného vzťahu účastníkov o poskytnutí pôžičky, ktorú podľa § 657 OZ musí dlžník vrátiť. Ak žalovaný nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie, nemožno akceptovať ani započítací prejav robený žalovaným proti nároku žalobcu z pôžičky. 6) Čo sa týka námietky žalovaného, že bola mu odňatá možnosť konať pred súdom, resp. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, tak žalovaný pri prvom termíne pojednávania 20.10.2015 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodov pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu. Tu žalovaný zdôraznil spôsobilú pohľadávku na započítanie 37.582,07 eur. Keďže nedošlo k mimosúdnej dohode a bol vytýčený nový termín pojednávania na 12.1.2016, tak žalovaný podaním zo dňa 4.1.2016, doručený súdu 8.1.2016, požiadal prerušiť konanie do 15.3.2016 z dôvodov, že pracuje na vyhotovení znaleckého posudku znalcom z odboru ekonomiky a účtovníctva, ktorý by ako dôkaz použil na mimosúdne vyriešenie sporu. Preto žiada o odročenie pojednávania z 12.1.2016 do vyhotovenia posudku. Okresný súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania a odročenie pojednávania, pričom odvolací súd sa stotožňuje s procesným postupom okresného súdu, pokiaľ vo veci konal, pojednávanie neprerušil a vo veci rozhodol na pojednávaní. Ak spoločnosť Hotel U., s.r.o., konštatovala porušenie pracovnej disciplíny u svojho zamestnanca, čo vyplýva aj zo zápisnice z 28.2.2013, tak od tejto doby mohla spoločnosť postupom podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce doriešiť otázku hmotnej zodpovednosti žalobcu za prípadnú škodu. Tvrdená škoda nebola nikdy objektivizovaná až do r. 2016, kedy 12.1.2016 okresný súd rozhodoval vo veci. Okresný súd aj odvolací súd v zhode konštatujú, že každý účastník je zaťažený bremenom dôkazu, v danom prípade žalovaný bremenom preukázania spôsobilosti svojej pohľadávky na započítanie na nárok žalobcu. Žalovaný nemá k dispozícii žiadne rozhodnutie o ustálení výšky škody zo všeobecnej zodpovednosti zamestnanca z predchádzajúceho pracovného pomeru. Tvrdené manko nadobudnuté postúpením pohľadávky od spoločnosti Hotel U. nie je preukázané čo do výšky a dôvodu. Žalovaný svojou nečinnosťou od podania odporu v januári 2015 do januára 2016 nezabezpečil žiaden reálny dôkaz o tom, že skutočne u žalovaného existuje spôsobilá pohľadávka na započítanie. Naviac, v odvolacom konaní žalovaný spochybňuje zmluvu o pôžičke ako simulovaný právny úkon, pričom bol si vedomý povinnosti doložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo vyplýva aj z obsahu predvolania na súdne pojednávania, doručované žalovanému. V návrhu na odročenie pojednávania a prerušenie konania nie sú uvedené také dôvody, ktoré by mali viesť okresný súd k povinnosti vyhovieť návrhu žalovaného podľa § 119 O.s.p. účinného v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie. Návrhy na odročenie pojednávania neboli takej dôležitosti, pre ktoré by súd vo veci nemal konať. Ani v odvolacom konaní žalobca nedoložil dôkazy preukazujúce spôsobilú pohľadávku na započítanie. Keď podal odvolanie proti rozsudku v marci 2016, stále nemal k dispozícii znalecký posudok, ktorý mal byť hotový do konca januára 2016. Ani do doby rozhodovania odvolacieho súdu takýto dôkaz zo strany žalovaného nebol vyprodukovaný, resp. znalecký posudok doložený. Preto odvolací súd nevidí žiadne pochybenie v postupe okresného súdu, pokiaľ vo veci konal aj bez účasti žalovaného a vec rozhodol na pojednávaní dňa 12.1.2016 bez prerušenia pojednávania. Čo sa týka vypočúvania svedkov, tu okresnému súdu postačili k rozhodnutiu listinné dôkazy, a to najmä zmluva o pôžičke, ktorej obsah do doby podaného odvolania nebol zo strany žalovaného spochybnený. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny, pokiaľ je žalovaný zaviazaný na vrátenie poskytnutej pôžičky s príslušným úrokom z omeškania. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania, o trovách konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. 7) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 251 a 255 CSP č. 160/2015 Z.z.. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto sporným stranám nie je priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).