Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 27CoE/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210917 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714210917.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej N. C., bytom G., R. XXX/X, o vymoženie sumy 368,45 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/591/2014 - 36 zo dňa 09. apríla 2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 28290/14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04547/08 zo dňa 30.5.2008. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 7202168 zo dňa 20.12.2007. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 4 ods.1, 2, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záver spoločného rokovania občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2 Cdo 245/2014, rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/10, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial, C-168/05 Mostaza Claro, C-40/08 Asturcom, C-618/2010 Banco Espaňol, C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru formulárovej zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Predmetná rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom, pretože znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spotrebiteľ si túto rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami. Mohol sa len podrobiť predloženým obchodným podmienkam ako celku vrátane inkorporovanej rozhodcovskej doložky, alebo zmluvu o úvere ako celok odmietnuť. Následkom vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej doložky vo veci nie je daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie o nárokoch oprávneného vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Na základe týchto skutočností súd konštatoval rozpor predloženého exekučného titulu so zákonom, čoho dôsledkom je, že výkon exekúcie nemožno nariadiť. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd zistil, že exekučný súd pred rozhodovaním o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z predmetného ustanovenia totiž vyplýva pre súd povinnosť skúmať súlad týchto listín so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré tvoria prílohu Zmluvy o úvere zo dňa 20.12.2007 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Odvolací súd sa tak stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinnou ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd tiež poukazuje na správnu argumentáciu exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Navyše, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa. Z obsahu spisu a z formy Zmluvy o úvere je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, o ktorom mala byť povinná primerane oboznámená, nedošlo k podpisu všeobecných zmluvných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy o úvere a že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej Zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnej bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, bezpochyby spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako uviedol aj súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04547/08 zo dňa 30.05.2008 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola oprávneným predložená kópia Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, a to Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Je preto zrejmé, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s odvolaním predložil konajúcemu súdu rozhodcovskú zmluvu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.