Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/135/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211596 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714211596.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ XX, M., právne zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou Liškovou, Poprad, proti žalovanému B. U., s.r.o., Y.: XX XXX XXX, so sídlom S. XXXX/X, M., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s. r. o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie 1 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 03. 02. 2015, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 Eur s 8,25 % p. a. úrokom z omeškania od 01. 05. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 238,22 Eur s tým, že trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. Oľgy Liškovej, advokátky, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 60 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Poprad.
Súd prvého stupňa vec právne odôvodnil ust. § § 451 ods. 1, 2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Dňa 16. 02. 2014 účastníci konania uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, pri uzavretí ktorej žalobkyňa zaplatila žalovanému rezervačnú zálohu vo výške 1 000 Eur. Podľa čl. III bod 2 zmluvy o sprostredkovaní mal žalovaný ponúkať predaj nehnuteľnosti za 23 000 Eur, pripočítajúc sprostredkovateľskú províziu podľa čl. V zmluvy vo výške 1 000 Eur splatnej pri podpise kúpnej zmluvy. Dňa 27. 02. 2014 žalobkyňa ako predávajúca uzavrela so záujemcom kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, ktorú sprostredkoval žalovaný za kúpnu cenu 24 000 Eur. Z uvedenej kúpnej ceny suma 1 000 Eur bola zaplatená v prospech žalovaného ako sprostredkovateľa kúpy a suma 23 000 Eur bola zaplatená žalobkyni ako predávajúcej. Výzvou zo dňa 15. 04. 2014 žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 1 000 Eur do 30. 04. 2014 odôvodňujúc, že odpadol dôvod rezervácie a žalovaný sumu 1 000 Eur žalobkyni doposiaľ nevrátil.
Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania (§ 48 ods. 2 O. s. p.), neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Je zrejmé, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a záujemcom o kúpu nehnuteľnosti dňa 27. 02. 2014 došlo k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16. 02. 2014. Titulom zmluvy o sprostredkovaní predaja bola pri uzavretí kúpnej zmluvy vyplatená kúpna cena v časti 23 000 Eur žalobkyni v súlade s čl. III bod 2 zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a kúpna cena v časti 1 000 Eur bola vyplatená žalovanému podľa čl. V bod 2 zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti ako provízia žalovaného. Týmto odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalovaný disponoval s rezervačnou zálohou zaplatenou žalobkyňou žalovanému vo výške 1 000 Eur v súvislosti s uzavretou zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Plnenie vo výške 1 000 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne, ktoré je povinný žalovaný žalobkyni vydať.
Podľa ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd priznal žalobkyni i uplatnený úrok z omeškania odo dňa 01. 05. 2014, t. j. dňa nasledujúceho po dátume 30. 04. 2014. Do uvedeného dňa vyzvala žalobkyňa žalovaného na vrátenie sumy 1 000 Eur výzvou zo dňa 15. 04. 2014. Výška uplatneného úroku z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu. Úspešnej žalovanej súd priznal trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 51,45 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, výzva z 22. 09. 2014, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 03. 02. 2015), 3 x režijný paušál á 8,01 Eur, 1 x režijný paušál á 8,39 Eur, spolu vo výške 238,22 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.. Žalobkyňa bola v konaní úspešnou účastníčkou, bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov celkom podľa § 138 ods. 1 O. s. p. a výška súdneho poplatku vyplýva z položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 6 % z uplatnenej istiny 1 000 Eur“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doposiaľ v konaní uplatnené. Uviedol, že dňa 16. 02. 2014 bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi žalovaným a žalobkyňou, ktorej účelom bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti - byt č. 27 nachádzajúci sa na treťom poschodí bytového domu so súp. č. XXX na ul. T. XX, M., ktorého v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti bola vlastníčkou žalobkyňa (záujemca). V zmysle čl. V ods. 2 uvedenej zmluvy má žalovaný (sprostredkovateľ) nárok na províziu vo výške 1 000 Eur s DPH. Keďže dňa 15. 02. 2014 došlo k uzavretiu rezervačnej zmluvy č. XXXX/XXXX medzi žalovaným a Q. U. (záujemcom) týkajúcej sa hore uvedenej nehnuteľnosti, samotný účel zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti bol naplnený. Zdôraznil, že dáva do pozornosti súdu čl. 3 ods. 3.3 a 3.4 rezervačnej zmluvy č. XXXX/XXXX, v zmysle ktorej v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu kúpno- predajnej zmluvy, rezervačná záloha vo výške 1 000 Eur, vrátane DPH sa započítava záujemcovi (Q. U.) na prvú splátku ceny bytu. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpno-predajnej zmluvy, žalovaný je povinný rezervačnú zálohu vo výške 1 000 Eur vrátiť, vrátane DPH záujemcovi, ktorým v tomto prípade bola opakovane uvádzaná Q. U. a nie žalobkyňa. Zo zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti vyplýva, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude byt, má žalovaný nárok na províziu vo výške 1 000 Eur od žalobkyne. Rezervačná zmluva č. XXXX/XXXX upravila len to, že odmena žalovaného musí byť žalobkyňou vyplatená z prvej splátky predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že dňa 16. 02. 2014 bola uzavretá aj rezervačná zmluva č. XXXX/XXXX medzi žalobkyňou (záujemcom) a žalovaným (sprostredkovateľom), predmetom ktorej bol okrem iného aj záväzok žalovaného v lehote 37 dní od podpisu zmluvy nevykonať žiaden právny alebo faktický úkon, ktorý by mohol viesť k zmareniu podpisu kúpno-predajnej zmluvy a zároveň záväzok žalobkyne zaplatiť zálohu za byt - rezervačnú zálohu vo výške 1 000 Eur, vrátane DPH. Uvedená rezervačná zmluva sa vzťahovala na nehnuteľnosť - byt č. X na Y.. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, T. ulica, M.. V zmysle čl. II rezervačnej zmluvy č. XXXX/ XXXX je uvedená nehnuteľnosť špecifikovaná ako garsónka a cena bytu bola stanovená vo výške 19 000 Eur, vrátane rezervačnej zálohy vo výške 1 000 Eur. Rovnako ako tomu bolo v prípade rezervačnej zmluvy č. XXXX/XXXX, ak by došlo k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy, rezervačná záloha vo výške 1 000 Eur, vrátane DPH sa započítava na prvú splátku ceny bytu, ak nedôjde k uzatvoreniu dohody
kúpno-predajnej zmluvy, žalovaný (sprostredkovateľ) je povinný vrátiť rezervačnú zálohu záujemcovi bytu, v tomto prípade žalobkyni. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo žalobkyňa uviedla súdu nepravdivé dôkazy, na základe ktorých rozhodol súd prvého stupňa.
Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný sa k návrhu vo veci samej vôbec nevyjadril, ignoroval aj pojednávanie na súde, a preto sa žalobkyňa k predloženým dokladom nemohla vôbec vyjadriť. Zdôraznila, že so žalovaným neprejednávala žiadnu rezervačnú zmluvu dňa 16. 02. 2014 a ak ju aj podpísala, tak bez toho, aby s ňou bola vôbec oboznámená. Žalovaný jej rezervačnú zmluvu „podstrčil“, nakoľko ani jeden odpis uvedenej sumy jej nikdy nepredložil. O rezervačnej zmluve sa žalovaný nezmienil, ani vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 10. 2014 k výzve žalobkyne zo dňa 12. 09. 2014. Ďalej uviedla, že odpredala byt č. X na ul. T. v M. Q. U. za kúpnu cenu 24 000 Eur, z uvedenej kúpnej ceny jej bolo poukázaných 23 000 Eur a na účet žalovaného ako sprostredkovateľa predaja bolo poukázaných 1 000 Eur. Ak bola Q. U. zaplatená rezervačná záloha na byt č. X v bytovom dome, súp. XXXX na ul. D. v M. (nie T. ako nesprávne uvádza v odvolaní žalovaný), tak táto záloha nebola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny. Je vecou pani U., prečo zaplatila žalovanému 1 000 Eur rezervačnú zálohu a 24 000 Eur kúpnu cenu, aby si vec so žalovaným vysporiadala. Ak teda žalobkyňa zaplatila žalovanému rezervačnú zálohu 1 000 Eur na kúpu garsónky, táto rezervačná záloha mala byť započítaná na prvú splátku kúpnej ceny. Podľa kúpnej zmluvy bola kúpna cena dojednaná v sume 4 800 Eur, ale predávajúci, manželia O., trvali na zaplatení kúpnej ceny v sume 21 000 Eur, preto žalobkyňa zaplatila dňa 04. 03. 2014 sumu 4 800 Eur vkladom na účet predávajúcich, zo svojho účtu v ten istý deň vybrala 15 000 Eur a vložila ich na účet predávajúcich a k rukám pani H. O. zaplatila ďalších 1 200 Eur, spolu 21 000 Eur. Z uvedené vyplýva, že tu nevznikol dôvod na zadržanie rezervačnej zálohy v sume 1 000 Eur, nakoľko namiesto dohodnutých 19 000 Eur zaplatila žalobkyňa o 2 000 Eur viac a 1 000 Eur rezervačnú zálohu, ktorá jej mala byť vyúčtovaná a vrátená. Pritom žalovaný neuviedol do kúpnej zmluvy celú kúpnu cenu a tvrdil žalobkyni, že tak musí urobiť z daňových dôvodov. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobkyňa zaplatila rezervačnú zálohu 1 000 Eur a všetky podmienky tak rezervačnej, ako aj kúpnej zmluvy dodržala, žalovaný bezdôvodne zadržiava zaplatenú zálohu, a preto je povinný ju vydať. Naviac žalovaný konal nečestne, ak od žalobkyne žiadal zaplatiť kúpnu cenu za byt 21 000 Eur, ale do zmluvy uviedol len 4 800 Eur a tým využil neznalosť žalobkyne a jej právnu neznalosť spoliehajúc sa na jej čestnosť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust.§ 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, : a) ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, prísediaceho alebo obsadenia súdu, b) ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol, alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo k vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohatený), b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujmy zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, d) nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému), povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, keď k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý podal žalobu na súde a žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu (bezdôvodné obohatenie vznikne na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone). Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov.
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že účastníci konania dňa 16. 02. 2014 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, t. j. bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu so súp. č. XXX na ul. T. č. XX v M.. V čase uzavretia uvedenej zmluvy bola žalobkyňa (záujemca) vlastníčkou uvedeného bytu a žalovaný (sprostredkovateľ) sa na základe uvedenej zmluvy zaviazal, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou. Je tiež nepochybné, že žalobkyňa v deň uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, t. j. 16. 02. 2014 zaplatila žalovanému rezervačnú zálohu vo výške 1 000 Eur. Uvedenému svedčí príjmový pokladničný doklad č. X zo dňa 16. 02. 2014 vystavený žalovaným (č. l. 15 spisu).
Podľa čl. III bod 2 zmluvy o sprostredkovaní mal žalovaný ponúkať predaj nehnuteľnosti za 23 000 Eur, pripočítajúc sprostredkovateľskú províziu podľa čl. V zmluvy vo výške 1 000 Eur splatnej pri podpise kúpnej zmluvy (viď zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, č l. 13 - 14 spisu). Dňa 27. 02. 2014 žalobkyňa ako predávajúca uzatvorila s Q. U. ako kupujúcou kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti (X- izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X.poschodí v bytovom dome ul. T., súp. č. XXX, vchod č. XX v M.), ktorú kúpnu zmluvu sprostredkoval žalovaný za kúpnu cenu 24 000 Eur. V zmysle uvedenej kúpnej zmluvy kupujúcou (Q. U.) uhradená záloha 1 000 Eur sa plne započítala na úhradu kúpnej ceny a zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 23 000 Eur kupujúca uhradila v prospech predávajúcej - žalobkyni (viď kúpna zmluva, č. k. 16 - 18 spisu).
Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila súdnou cestou tvrdiac, že predajom nehnuteľnosti (X-izbového bytu č. XX nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu, ul. T., súp. č. XXX, vchod č. XX v M.) odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalovaný disponoval s rezervačnou zálohou zaplatenou žalobkyňou žalovanému vo výške 1 000 Eur v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti.
Po tom, čo žalobkyňa si začala uplatňovať svoj nárok súdnou cestou, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pojednávania vo veci sa nezúčastnil, napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie (§ 48 ods. 2 O. s. p.), pričom žalovaný neúčasť na pojednávania pred súdom prvého
stupňa ani nijako neospravedlnil. Súd prvého stupňa preto v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalovaného.
Až v podanom odvolaní žalovaný namietal (zároveň predložil rezervačnú zmluvu č. XXXX/XXXX a XXXX/ XXXX), že dňa 15. 02. 2014 a dňa 16. 02. 2014 ako sprostredkovateľ uzatvoril dve rezervačné zmluvy č. XXXX/XXXX a č. XXXX/XXXX s dvoma rôznymi záujemcami: Q. U. a žalobkyňou. Podľa uvedených rezervačných zmlúv sa záujemcovia zaviazali uhradiť žalovanému rezervačnú zálohu 1 000 Eur, vrátane DPH pri podpise rezervačnej zmluvy, pričom podľa čl. 3 ods. 3.3 každej rezervačnej zmluvy, ak dôjde k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy, rezervačná záloha sa započítava záujemcovi na prvú splátku ceny bytu, uvedenú v kúpnej zmluve. Keďže uvedená skutočnosť a dôkazy neboli známe pred prvostupňovým súdom, odvolací súd môže na nich prihliadať len za splnenia podmienok podľa ust. § 205a O. s. p.. K tomuto odvolací súd zdôrazňuje:
Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, kedy účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/4/2007).
Žalovaný až v odvolacom konaní predložil rezervačnú zmluvu č. XXXX/XXXX a č. XXXX/XXXX, v zmysle ktorých rezervačná záloha zaplatená záujemcom 1 000 Eur pri podpise rezervačnej zmluvy, v prípade ak dôjde k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy, sa započítava záujemcovi na prvú splátku ceny bytu. V prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy je žalovaný povinný záujemcovi rezervačnú zálohu vrátiť. V prvostupňovom konaní však žalovaný uvedenú skutočnosť netvrdil a nepredložil súdu prvého stupňa dôkaz - rezervačnú zmluvu ani o tejto skutočnosti sa nevyjadril.
Pokiaľ uvedenú skutočnosť žalovaný uviedol až v odvolacom konaní, odvolací súd poznamenáva, že nové skutočnosti sú odvolacím dôvodom iba za podmienok v ust. § 205a ods. 1 O. s. p.. Keďže podmienky v zmysle ust. § 205a ods. 1 O. s. p. v predmetnej veci naplnené nie sú, tvrdenie žalovaného, nie je spôsobilým odvolacím dôvodom. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal zo stavu, že titulom zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 16. 02. 2014 (č. l. 13 - 14 spisu), bola po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako predávajúcou a kupujúcou Q. U. (č. l. 16 - 18 spisu) vyplatená žalobkyni časť kúpnej ceny 23 000 Eur a kupujúcou zaplatená záloha 1 000 Eur v prospech žalovaného, táto suma sa plne započítala na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 24 000 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak kúpna cena za predaj bytu bola dohodnutá vo výške 24 000 Eur a žalobkyni z kúpnej ceny bola zaplatená časť 23 000 Eur, potom rozdiel kúpnej ceny skutočne dohodnutej (24 000 Eur) a žalobkyni zaplatenej (23 000 Eur) predstavuje odmenu žalovaného za sprostredkovanie predaja vo výške 1 000 Eur. Tým, že žalobkyňa zaplatila žalovanému odmenu za sprostredkovanie predaja 1 000 Eur, odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalovaný disponoval s rezervačnou zálohou zaplatenou žalobkyňou žalovanému dňa 16. 02. 2014 vo výške 1 000 Eur. Plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, získal žalovaný majetkový prospech na úkor žalobkyne, a preto je povinný bezdôvodné obohatenie - peňažné plnenie vo výške 1 000 Eur žalobkyni vydať.
To sú dôvody, pre ktoré odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
Odvolací súd zdôrazňuje, že odhliadnuc od vyššie uvedeného, ak dňa 16. 02. 2014 mala žalobkyňa so žalovaným uzatvoriť dve zmluvy (zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a rezervačnú zmluvu č. XXXX/XXXX), zároveň, ak uvedené zmluvy podľa obsahu sú komplikované, pričom žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že „so žalovaným žiadnu rezervačnú zmluvu dňa 16. 02. 2014 neprejednávala a ak ju aj podpísala, stalo sa tak bez toho, aby so zmluvou bola oboznámená“, relevantným v predmetnej právnej veci je to, že je to práve žalovaný, ktorý má v predmete svojej podnikateľskej činnosti sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľnosti, a preto pokiaľ v jeden deň uzatváral so žalobkyňou (vo veku 70 rokov) dve zmluvy, mal k tomu pristupovať s maximálnou zodpovednosťou, opatrnosťou tak, aby žalobkyňa pochopila význam dvoch komplikovaných zmlúv, čo
je pre fyzickú osobu v staršom veku zaťažujúce a je logické, že takáto osoba veľmi ťažko chápe obsah a význam zmlúv.
Predmetom zmluvy zo dňa 16. 02. 2014 uzatvorenej medzi účastníkmi konania, ktorú žalobkyňa ako dôkaz v konaní predložila (č. l. 13 - 14 spisu) bolo sprostredkovanie predaja bytu s tým, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu v deň podpisu kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa zmluvou o sprostredkovaní predaja dohodli, že výška sprostredkovateľskej provízie predstavuje sumu 1 000 Eur s DPH a sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu pri podpise kúpnej zmluvy. Keďže kúpna zmluva bola uzatvorená neskoršie ako zmluva o sprostredkovaní kúpnej zmluvy, vznikol žalovanému nárok na províziu (1 000 Eur) až podpisom kúpnej zmluvy. Žalovaný v zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti nepochybne vystupuje ako dodávateľ služieb (sprostredkováva predaj nehnuteľnosti) a žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá využíva poskytnuté služby pre svoju osobnú spotrebu. Je preto neakceptovateľné, aby žalovaný ako sprostredkovateľ uzatvoril v jeden deň so žalobkyňou (vo veku 70 rokov) dve komplikované zmluvy (zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti a rezervačnú zmluvu), bez toho, aby žalobkyni dôsledne vysvetlil obsah zmlúv a poučil ju o právach a povinnostiach, ktoré pre ňu zo zmluvy vyplývajú.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, nežiadala prihnať náhradu trov odvolacieho konania, ani trovy odvolacieho konania nevyčíslila a žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.