Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20CoP/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213469 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213469.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. O., nar. XX. XX. XXXX a mal. P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., D. XXXX/XX a A. O., nar. XX. XX. XXXX, t.č. bytom J. XXX, zast. JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou, Levoča, Štúrova 29, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu E., č. k. 15P/334/2014-28 zo dňa 19. 06. 2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd E. (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Mení sa rozsudok Okresného súdu v E. č.k. 10P/100/2013-18 zo dňa 10. 6. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v E. č.k. 15CoP/4/2014-76 zo dňa 9. 4. 2014, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti zo strany otca tak, že toto výživné sa u mal. P. znižuje zo sumy 110 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a u mal. P. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne počnúc dňom 1. 1. 2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. “
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že na strane otca maloletých detí došlo k čiastočnému zníženiu príjmu, a to zo sumy 623 Eur na sumu 596 Eur mesačne. Príjem matky a výdavky maloletých detí sú porovnateľné ako v čase predchádzajúceho konania. S poukazom na zníženie príjmu na strane otca prvostupňový súd znížil výživné na mal. P. zo sumy 110 Eur na sumu 100 Eur mesačne a na mal. P. zo sumy 90 Eur na sumu 80 Eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2015, odkedy došlo k zníženiu príjmu otca maloletých. Prvostupňový súd skonštatoval, že exekučné zrážky, ktoré sa vykonávajú z príjmu otca nie sú dôvodom pre zníženie výživného, navyše sa týkajú výživného, ak vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Prvostupňový súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca zo svojho príjmu platiť výživné vo výške 180 Eur mesačne.
Poukázal na ustanovenie § 62, ods. 2, 4, 5, §75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec maloletých detí, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že zníži výživné na maloletú P. zo sumy 110 Eur na sumu 27,13 Eur mesačne a výživné na maloletú P. znížil zo sumy 90 Eur na sumu 27,13 Eur mesačne.
V odvolaní uviedol, že v konaní bolo preukázané, že jeho priemerná čistá mzda predstavuje sumu 596,87 Eur mesačne a jeho výdavky spočívajúce v mesačnej splátke úveru 138,31 Eur a exekučné splátky vo výške 269,77 Eur predstavujú sumu 408,08 Eur. Rozdiel medzi čistým príjmom a pravidelnými mesačnými výdavkami v sume 188,79 Eur otcovi zostanú na živobytie, pričom táto suma nedosahuje ani výšku životného minima. Poukázal na skutočnosť, že konštatovanie prvostupňového súdu ohľadom možnosti privyrobiť si popri zamestnaní, keďže je vyučeným inštalatérom nebola v konaní ničím preukázaná a ide len o domnienku.
Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, nakoľko sa jej príjmy nezmenili a výdaje na deti sa stupňujú po odrátaní nákladov jej na živobytie, z jej priemernej čistej mzdy 468 Eur mesačne zostane pre ňu a pre maloleté deti suma vo výške 3,36 Eur. Poukázala na skutočnosť, že staršia dcéra v mesiaci september 2015 nastupuje do posledného ročníka na strednej škole, má pred sebou stužkovú slávnosť, s čím sú spojené ďalšie výdaje, mladšia dcéra P. je žiačkou 8. ročníka základnej školy. So zabezpečením výdajov súvisiacich s chodom domácnosti matka maloletých detí vypomáhajú rodičia, v opačnom prípade by nebola schopná tieto zvládnuť.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť v celom rozsahu s poukazom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, pričom do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal otec svojím zavineným konaním tým, že si nesplnil povinnosť uhradiť dlžné výživné.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l ZoR predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 ZoR). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Výška výživného na maloleté deti plne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám mal. detí.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti. Rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne. Mal. P. je študentkou posledného ročníka strednej školy, maloletá P. je študentkou 8. ročníka základnej školy. Z preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že ich odôvodnené potreby spojené predovšetkým s ich fyzickým vývojom, ukončovaním stredoškolského vzdelania sú minimálne porovnateľné so stavom v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu, tak ako správne skonštatoval i prvostupňový súd. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky tvrdené a preukázané matkou na výživu oboch maloletých detí korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie.
Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pre inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.
Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Otec v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom mal príjem vo výške 623 Eur mesačne. V súčasnosti došlo k zníženiu jeho príjmu na sumu 596 Eur mesačne. Odvolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom pre mal. deti O. mal otec maloletých detí súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 70 Eur mesačne voči E. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zanikla ku dňu 01. 09. 2014 po ukončení jeho stredoškolského štúdia.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý pri posudzovaní oprávnených výdajov otca nezobral do úvahy exekučné zrážky, ktoré sú z jeho príjmu vykonávané, pričom tieto vznikli z neuhradeného výživného na maloleté deti tým, že otec si nesplnil súdom uloženú povinnosť platiť výživné riadne a včas.
Odvolacie námietky otca nie sú dôvodné. Zníženie výživného v rozsahu určenom prvostupňovým súdom zodpovedá kritériám pre jeho určenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.