Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoE/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213794 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213794.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove vo veci výkonu rozhodnutia o nariadenie návratu mal. W. F., nar. XX.X.XXXX a mal. Z. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u otca, do krajiny obvyklého pobytu, deti rodičov E.. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XX V. road, D., TW XXX JT, H., W. M., právne zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice a W. F., nar. X.XX.XXXX, bytom A. - Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015.
Potvrdzuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí a vo výroku o trovách konania.
Zrušuje uznesenie č.k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015 vo výroku o uložení výchovného opatrenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením č. k. 15Em/12/2014-96 zo dňa 23.2.2015, súd prvého stupňa uložil otcovi pokutu vo výške 150,- Eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu matky na výkon rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Košice I., sp. zn. 21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 zo dňa 27.10.2014, ktorým súd nariadil otcovi maloletých detí, aby vrátil maloleté deti W. a Z. F. do miesta ich obvyklého pobytu v V. kráľovstve W. M. a V. Z. v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, že matka je oprávnená po uplynutí tejto lehoty, ak otec maloleté deti nenavráti do V. Z., prevziať ich na území V. republiky za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu na území V. Z. W. M. a V. Z.. V prípade návratu otca a maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu , súd zaviazal matku povinnosťou zabezpečiť ubytovanie mimo svojho bydliska na vlastné náklady po dobu jedného týždňa otcovi maloletých detí a v prípade návratu otca uložil matke povinnosť zdržať sa odobratia maloletých detí otcovi do rozhodnutia príslušného súdu v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 s právoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od 5.12.2014.
V súlade s ust. § 272 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa vyzval otca maloletých detí dňa 8.12.2015 k dobrovoľnému plneniu povinnosti uloženej v uvedených uzneseniach s poučením o následkoch v prípade, ak výzva ostane bezvýsledná. Dňa 23.2.2015 sa otec maloletých detí bez ospravedlnenia nedostavil na informatívny výsluch na súd. S. súd citoval ust. § 273 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a uviedol, že na základe preukázaných skutočností súd uložil otcovi pokutu vo výške 150,- Eur z dôvodu, že otec maloletých detí i napriek výzve nesplnil dobrovoľne uloženú povinnosť vyplývajúcu mu z vykonateľného rozhodnutia. Súd ďalej poukázal na to, že v prípade, ak po právoplatnosti tohto uznesenia otec nebude dobrovoľne plniť vykonateľné rozhodnutie, súd môže pristúpiť k ďalším opatreniam s poukazom na ust. § 272 až § 273d Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec maloletých detí. Namietal uloženú povinnosť. Poukázal na to, že predvolanie na informatívny pohovor, ktorý sa mal konať dňa 23.2.2015 mu nebolo doručené ani jeho právnemu zástupcovi. O predvolaní na informatívny pohovor sa dozvedel až od svojho právneho zástupcu, ktorému termín informatívneho výsluchu mala oznámiť F.. Z.. Zároveň poukázal na to, že ihneď kontaktoval F.. Z. a dohodol si s ňou nový termín informatívneho pohovoru na deň 25.2.2015, na ktorý termín sa riadne dostavil a požiadal súd, aby bol na informatívnom pohovore prítomný aj jeho právny zástupca. Namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a odpustiť mu zaplatenie poriadkovej pokuty.
Uznesením č. k. 15Em/12/2014-195 zo dňa 10.9.2015, súd prvého stupňa návrh matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Začal konanie o uloženie výchovného opatrenia mal. W. a mal. Z. F., a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravy mal. detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že vykonateľným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 21P/46/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/406/2014 zo dňa 27.10.2014 s právoplatnosťou od 19.11.2014 a vykonateľnosťou od 5.12.2014. Poukázal na skutkové okolnosti týkajúce sa výzvy určenej otcovi maloletých detí na dobrovoľné splnenie vykonateľného rozhodnutia, na ktoré bol vyzvaný 8.12.2014, ďalej na správu o šetrení pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., ďalej na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 20.11.2014 vykonaného Q.. Q., klinickým psychológom maloletých detí F., ďalej na správu vypracovanú X.. Z., psychiatrom pre deti a dorast o zdravotnom stave mal. W. F.. Za účelom možnosti dohody rodičov, resp. dobrovoľného splnenia vykonateľného rozhodnutia súd nariadil dňa 25.2.2015 spoločný výsluch rodičov maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukázal na stanoviská oboch rodičov maloletých detí. Z výsluchu rodičov vyplynulo, že v minulosti sa pokúšali riešiť situáciu aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, z ktorého si súd vyžiadal správu. Pokus o mediáciu medzi rodičmi maloletých detí prostredníctvom centra však bol bezúspešný z dôvodu nesúhlasu zo strany matky. Na základe výzvy súdu bol ďalej vykonaný pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov dňa 24.3.2015 prostredníctvom kolízneho opatrovníka a pred zákonnou sudkyňou, z ktorého výsluchu vyplynulo, že mal. W. nesúhlasí s odchodom do L., vrátane mal. Z., ktorá k jeho vyjadreniu prikývla na súhlas. Obe deti zhodne uviedli, že sa do L. nechcú vrátiť, že na Slovensku majú svojich kamarátov, rodinu, sesternice a väčšiu pohodu. Zároveň mal. W. porovnával školy na Slovensku a v V. Z. s tým, že uviedol, že na Slovensku je lepší kolektív, v L. je to iné, chodil tam aj s prisťahovalcami. Deti si viac pomáhajú, v L. sa porovnávali každý sám za seba. Mal. W. ďalej uviedol, že mama by ich mala prestať nútiť, aby sa vrátili do L., bolo by to dobré, keby sa stretávali, ale keď ona tam chce pracovať, tak nech tam zarába, ale ich nech nenúti. Oni už asi pol roka predtým ako odišli z L. o tom doma hovorili, len čakali, kedy mama dá súhlas a aj súhlasila, ale teraz hovorí, že to nie je pravda. Z. jej aj napísala list na rozlúčku. K tomu, prečo Z. nechce s mamou hovoriť cez telefón mal. W. uviedol, že pri telefonovaní sa môže rozhodnúť a môže telefón vypnúť, ale keď mama príde, tak nemá na výber. X.. Z. uviedla, že s mamou nechce hovoriť, lebo sa na ňu hnevá.
Následne súd citoval ust. § 251 ods. 1 písm. b, § 272 ods. 3, ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej ust. § 273 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že i napriek výzve na plnenie vykonateľného rozhodnutia, otec k dobrovoľnému splneniu uloženej povinnosti nepristúpil a z tohto dôvodu mu bola uložená poriadková pokuta. Súd prvého stupňa nariadil výkon vykonateľného rozhodnutia na 11.8.2015, o ktorom výkone bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že pri výkone rozhodnutia bol prítomný otec maloletých detí, matka maloletých detí, mal. W., kolízny opatrovník, príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Q.. Otcom maloletých detí bolo oznámené, že mal. Z. sa v dome nenachádza a že t. č. je na prázdninách v Bratislave. Prítomní účastníci boli poučení, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa sa má právo vyjadriť ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. Na základe toho bol mal. W. vyzvaný, aby sa k predmetnej veci vyjadril. X.. W.
jednoznačne vyjadril svoj názor s tým, že sa nepodrobí výkonu rozhodnutia a so svojou matkou do L. neodíde, pričom uviedol dôvody, pre ktoré do L. nechce ísť. Priestor na vyjadrenie dostali aj ostatní účastníci, ako matka, ktorá zotrvávala na svojom stanovisku, žiadala, aby dieťa s ňou odišlo do V. Z. na základe vykonateľného rozhodnutia. Ďalej otec k predmetnej veci zaujal stanovisko s tým, že uviedol, že maloleté deti samotné nechcú opustiť Slovensko, nechcú odísť do zahraničia a že spolupracuje s Centrom medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže. Taktiež poukázal na názor detí k tejto veci, ktorý je potrebné rešpektovať. Následne došlo ku vzájomnej konfrontácii nielen medzi rodičmi, ale aj medzi mal. W. a matkou k tejto otázke. Kolízny opatrovník vo svojom stanovisku poukázal na záujem maloletých detí, na ich názor s tým, že mal. W. je vo veku, kedy je schopný vyjadriť svoj názor, pričom jeho názor je nemenný a je zaznamenaný aj v spisovej dokumentácii, kde sa v rámci pohovoru obidve maloleté deti vyjadrili tak, že chcú ostať na Slovensku. Aj kolízny opatrovník apeloval na vzájomnú spoluprácu rodičov, ako aj na to, že je potrebné, aby deti nestratili kontakt s matkou. Je zrejmé, že mal. W. od posledného výsluchu svoj názor nezmenil. Matka poukázala na to, že maloleté detí v čase konania o návrat do krajiny pôvodu boli vypočuté kolíznymi opatrovníkmi, ako aj sudkyňou na Okresnom súde Košice I., avšak aj napriek ich názoru bolo rozhodnuté, že maloleté deti sa majú vrátiť do L.. X.. W. jasne vyjadril svoj názor, deklaroval dôvody, pre ktoré sa nechce vrátiť do L., a preto súd upustil od výkonu rozhodnutia odňatím maloletého dieťaťa majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom odňatie by mohlo spôsobiť ujmu na jeho zdravotnom stave.
Súd poukázal na čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že maloleté deti v konaní nie sú objektom, a preto nie sú žiadnym predmetom, ktorý sa odovzdáva, resp. vracia medzi rodičmi. Maloleté deti sú subjektom konania, osobami so všetkou ľudskou dôstojnosťou, a ak majú maloleté deti určitý vek, majú aj procesné práva a povinnosti, ktorými môžu ovplyvňovať priebeh i výsledok súdneho konania.
Podľa názoru súdu, trinásťročný mal. W. a osemročná mal. Z. sú spôsobilé osoby, ktoré vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť vedia vyjadriť svoj názor na danú vec, pričom je irelevantné či negatívny jeho názor vznikol z podnetu otca, či z podnetu matky. Súd prvého stupňa zdôraznil, že exekučný súd je súdom realizácie vykonateľného titulu, ktorý nepreskúmava jeho vecnú správnosť, ani aktuálnosť k reálnemu stavu. Skúma len, či sú dané podmienky konania o výkon, či je spôsobilý titul a či povinná osoba v tomto prípade otec, vlastným konaním odopiera navrátenie maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Navrátenie do krajiny obvyklého pobytu si maloleté deti výslovne neželajú. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou, či výkon rozhodnutia je možné realizovať bez zreteľa na názor maloletých detí. Do konfliktu sa dostáva právo matky na navrátenie maloletých detí, ktoré je súčasťou princípu ochrany rodičovstva a právo maloletého dieťaťa, aby jeho názor bol v súdnom konaní rešpektovaný tak, ako je formulované v čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, že je súčasťou princípu blaha dieťaťa. Nakoľko nemožno v danej situácii aplikovať obidva princípy, súd aplikoval princíp blaha dieťaťa, nakoľko uvedený princíp vyšiel z pomerovania týchto princípov testom proporcionality ako závažnejší, vhodnejší a potrebnejší. Súd konštatoval, že samotná otázka navrátenia maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu má negatívny a možno až traumatizujúci účinok, ako vyplýva so samotného priebehu výsluchu maloletých detí, napokon aj z vyjadrení mal. W. pri výkone rozhodnutia, kedy samotné kladenie otázok k danej veci maloletého rozrušilo. Súd bol toho názoru, že rodičovské práva majú viesť k tomu, aby deti vyrástli v zdravé, vyrovnané a plnohodnotné osobnosti. Samotné rodičovské práva sú neoddeliteľné od rodičovských povinností a smerujú k tomu, aby dieťa, na ktoré sa viažu, nebolo vystavené nežiadúcim negatívnym okolnostiam a vplyvom. Súd mal za preukázané, že mal. deti dosiahli vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť ich názory, pričom tie nesúhlasia s návratom do W. M. a V. Z. a navyše v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by mal. W. a mal. Z. vystavil duševnej ujme alebo by mohlo dôjsť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Hlavným kritériom, na ktoré súd pri výkone rozhodnutia musí prihliadať je názor maloletého dieťaťa, ktorý nepochybne svedčí prianiu ostať na Slovensku. V tejto súvislosti poukázal na právny záver Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý otázke zvrchovanému záujmu maloletého dieťaťa prisúdil zvláštny význam, ktorý podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Z týchto dôvodov, aby nedošlo k ohrozeniu, resp. zhoršeniu psychického vývoja mal. W. a mal. Z., nie je možné realizovať výkon vykonateľného rozhodnutia týkajúci sa návratu maloletých detí.
Navyše súd skonštatoval, že v súčasnej situácii maloleté deti nie sú pripravené na návrat do krajiny obvyklého pobytu, a preto začal v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine , konanie o uloženie výchovného opatrenia mal. W. a mal. Z. F. a ich rodičom vo forme povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach za účelom prípravy
maloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu. Súd považoval za dôležité, aby sa pred návratom do krajiny obvyklého pobytu obnovil medzi maloletými deťmi a matkou vzťah a dôvera. Veci týkajúce sa maloletých detí sú vždy citlivou otázkou, a preto je potrebné k použitiu opatrení pristupovať s maximálnou opatrnosťou. Súd poukázal na vypracovaný znalecký posudok v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že aj v rámci psychologických vyšetrení maloletých detí sú tieto vystavené veľmi vážnej životnej situácii. X.. Z. má vytvorený vzťah k obom rodičom, oboch rodičov má rada. Vyjadruje želanie byť s otcom, odmieta sa stretávať s matkou. V rozhovore však vyjadruje prirodzené želanie, aby sa rodičia udobrili, žili spolu, lebo matka jej chýba. Vzhľadom k veku a pohlaviu dieťaťa je preto veľmi dôležité, aby s matkou bola v kontakte, pretože je to proti záujmu dieťaťa, aby bolo bez matky, čo môže v budúcnosti zablokovať aj jej vlastný vývin. U mal. W. bolo konštatované odmietanie matky, čo je však vystupňovaný vzdor a odpor voči nej za to, že „vystúpila“ zo svojej materskej úlohy v dôsledku jej partnerských konfliktov, čím ponechala otcovi priestor, aby maloleté deti získal na svoju stranu, čo sa však nedá nazvať konaním v záujme maloletých detí. Psychologickým vyšetrením oboch rodičov bolo zistené, že psychologické kritériá matky s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté deti hodnotila psychologička na emočne menej stabilnej a zrelej úrovni. U otca psychologička vyhodnotila prostredie ako emočne stabilnejšie ako u matky, avšak znakom emočnej nezrelosti je popudzovanie detí proti matke. U detí bol zistený v súčasnosti negatívny vzťah k matke. Deti sa k životu v V. kráľovstve vyjadrili skôr zamietavo. Stretávali sa s predsudkami voči ľuďom „z východného bloku“ a najmä mal. W. mal v škole konfliktné skúsenosti. Psychologička doporučila (v r.2014), aby sa matka s maloletými deťmi počas prázdnin v čo najširšom rozsahu stretávala, minimálne však mesiac nepretržite, aby deti s ňou takto mohli stráviť čas a následne boli opäť pedopsychologicky vyšetrené, aby sa posúdili ich postoje a väzby k rodičom. Obom rodičom doporučila psychoterapeutickú intervenciu k spracovaniu komplikovaných pocitov k matke zo strany detí, ako aj rodičom doporučila psychoterapiu k spracovaniu a pochopeniu svojej reakcie k získaniu zrelejšieho náhľadu na svoje správanie. Súd na základe vykonaných pohovorov zistil, že zo strany rodičov nedošlo k takejto psychoterapii, matka s maloletými deťmi nestrávila uvedený čas a teda rodičia nevyužili všetky možnosti na riešenie danej situácie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka maloletých detí. Namietala napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nezákonnosti vo vzťahu k mal. Z. ako svojvoľné. Poukázala na to, že v čase nariadeného výkonu rozhodnutia sa mal. Z. v domácnosti otca nenachádzala. Podľa jeho vyjadrenia bola v Bratislave. Vo vzťahu k mal. Kataríne teda v rozpore s vydaným uznesením sa súd nepokúsil o výkon, ani neexistuje žiadne jej vyjadrenie k výkonu rozhodnutia. Podľa názoru právnej zástupkyne matky maloletých detí, nemožno považovať za postačujúci názor vyjadrený maloletými deťmi pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom dňa 24.3.2015. K nariadeniu výkonu rozhodnutia došlo uznesením zo dňa 10.8.2015. Ďalej poukázala na to, že mal. W. pri výkone rozhodnutia reagoval pokojne, dokonca v niektorých momentoch sa usmieval. Jeho reakcie neboli sprevádzané krikom, plačom, nepokojom. Preto úvahy súdu o traumatizujúcom vnímaní návratu maloletých detí nie sú vôbec namieste. X.. W. síce verbalizoval nevôľu odísť do L., avšak táto nebola sprevádzaná akýmikoľvek nonverbálnymi prejavmi indikujúcimi emocionálnu záťaž. K spôsobilosti mal. Z. vyjadriť svoj názor je potrebné uviesť, že znalkyňa X.. H., ako aj Okresný súd Košice I. konštatovali, že maloletá opakuje vyjadrenia a názory svojho brata. Je nepochybné, že v prípade mal. Z. nie je možné vzhľadom na jej vek a celkovú vyspelosť prihliadať na jej názor. Poukázala na to, že práve neoprávnené premiestnenie maloletých detí z prostredia, na ktoré boli zvyknuté, manipulácia otcom a zamedzovanie styku s matkou sú práve tými dôvodmi, pre ktoré je zdravý vývin maloletých detí narušený. Ďalej poukázala na súčasné majetkové pomery otca, ktorý údajne pracuje v zahraničí, maloleté deti sú u starých rodičov zo strany otca, kde nemajú vytvorené vhodné podmienky, lebo mal. Z. vo veku 9 rokov býva v izbe so svojím otcom a mal. W. vo veku 13 rokov býva v izbe so svojou 16-ročnou sesternicou. Ďalej poukázala na majetkové pomery matky a najmä bytové pomery, ktoré má v L., kde matka má stabilnú prácu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, pričom v zamestnaní pracuje viac ako tri roky. Naďalej býva v dome, v ktorom deti žili spoločne viac ako šesť rokov. Poukázala na to, že britský súd vydal na otca európsky zatýkací rozkaz a je pravdepodobné, že otec bude zadržaný a následne bude rozhodované o jeho vydaní na trestné stíhanie do W. M.. Takáto situácia je pre deti krajne nevhodná a ohrozujúca ich zdravý vývin. Ďalej namietala začatie konania o nariadenie výchovného opatrenia. Poukázala na to, že jediné, čo je potrebné v záujme maloletých detí, je okamžitý výkon rozhodnutia, ich navrátenie do krajiny obvyklého pobytu. Poprela, že by sa nestretávala s maloletými deťmi počas prázdnin. Poukázala na to, že celý júl bola na Slovensku a
s deťmi sa pravidelne stretávala, chodili na výlety, avšak deti odmietali s ňou ostať cez noc, samozrejme pod vplyvom názoru ich otca. Zdôraznila, že odmietavý postoj maloletých detí je výsledkom ich masívnej manipulácie zo strany otca, čoho nespochybniteľným dôkazom je správa kolízneho opatrovníka v konaní o rozvod manželstva z 11.11.2013, z ktorej vyplýva, že obe deti pri pohovore boli spontánne, uviedli, že v H. si už zvykli, majú tam aj kamarátov. Svojich rodičov veľmi ľúbia, obaja rodičia im poskytujú starostlivosť a lásku na rovnakej úrovni. Ďalej namietala nenaplnenie zmyslu právneho štátu prístupom súdu, ktorý ničí vieru človeka v právny štát a riadny výkon súdnictva. Svoje odvolanie považovala za dôvodné.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že celý priebeh výkonu rozhodnutia bol zaznamenávaný na kameru. Je pravdou, že mal. Z. nebola prítomná, avšak účastníci hneď na začiatku boli poučení, že v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú. X.. W. využil túto možnosť a pred zástupcom súdu, ako aj kolíznym opatrovníkom sa jednoznačne vyjadril, že nechce ísť do L. a žiadal matku, aby im už dala pokoj. Napadnuté rozhodnutie považovali za správne v záujme maloletých detí. Navrhli ho potvrdiť.
Právny zástupca otca k odvolaniu matky uviedol, že maloleté deti poznajú svoje práva aj vďaka detskému ombudsmanovi, ktorého navštívili. Na začiatku videozáznamu pri výkone rozhodnutia možno jasne spozorovať rozrušenie mal. W., ktorý pociťoval výkon rozhodnutia ako obmedzovanie osobnej slobody a svoju vôľu ostať v Slovenskej republike vyjadril jasne a zrozumiteľne bez akéhokoľvek ovplyvňovania otcom. X.. Z. taktiež nesúhlasí s návratom do V. Z. W. M. a V. Z. a zdieľa rovnaký názor ako jej brat. Medzi mal. Z. a mal. W. sa hlavne v časoch hrubého zaobchádzania zo strany matky, ktorá bola okrem iného uznaná vinnou z domáceho násilia v V. Z. W. M. a V. Z., vybudoval výnimočný silný súrodenecký vzťah. Nemožno opomenúť, že nevôľu odísť do V. Z. W. M. a V. Z. maloleté deti uviedli aj na pohovore, ktorý bol vykonaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Q. bez prítomnosti rodičov dňa 24.3.2015. Maloleté deti v ňom jasne vyjadrili prosbu adresujúcu matke, aby ich prestala nútiť k návratu do V. Z. W. M. a V. Z.. Následne právny zástupca otca maloletých detí poukázal na plnenie si povinnej školskej dochádzky maloletých detí, na ich mimoškolské aktivity, úspechy mal. W., ktorý reprezentuje školu v atletike, vo futbale, o čom svedčí aj vyjadrenie riaditeľa školy. Ďalej zdôraznil, že otec v stretávaní sa detí s matkou žiadnym spôsobom matke nebráni, vždy privezie deti na dohodnuté miesto v stanovený čas. I napriek jeho snahe , sú vzťahy matky s deťmi napäté. Každé stretnutie končí hádkou s mal. W. a s plačom mal. Z.. Dôvodom je najmä matkina emočne menej zrelá úroveň a sklony k agresívnemu správaniu, ktoré boli konštatované v znaleckom posudku č. 25/2014 zo dňa 11.5.2014, vypracovanom X.. H. H.. Ďalej poukázal na skutkové okolnosti správania sa matky dňa 9.9.2015, ktorá hrubým spôsobom porušila zákony Slovenskej republiky pokusom o únos maloletých detí priamo zo školy. Dňa 7.9.2015 navštívili školu dve osoby v civilnom oblečení, ktoré sa vedeniu školy predstavili ako príslušníci kriminálnej polície, pričom preukázali sa neúplným znením rozhodnutia o návrate detí do V. Z. so zdôraznením, že deti patria matke a prehlásením, že otec maloletých detí je medzinárodne hľadaná osoba. Po tejto skutočnosti sa otec spojil s Okresným riaditeľstvom Kriminálnej polície v Q., kde mu bolo oznámené, že polícia by takto nekonala. Toho času bolo postúpené podanie na ďalšie konanie oddeleniu Krajského riaditeľstva Policajného zboru na základe oficiálnej žiadosti o prešetrenie udalosti podanej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Q. dňa 8.10.2015. Z nasledujúcej udalosti je zrejmé, že išlo o predprípravu na pokus o únos detí a pokus o zastrašenie vedenia školy. Dňa 8.9.2015 bola matka navštíviť deti. Maloleté deti ani nevyšli za bránu rodinného domu, keď im oznámila, že odlieta do V. Z.. U. 9.9.2015 sa dostavila do školy a žiadala vedenie školy, aby jej deti vydali. Vedenie školy informovala, že maloletí s ňou odlietajú do W. M., pričom ako dôvod ich odchodu uviedla, že na otca maloletých detí je vydaný európsky zatýkací rozkaz a je len otázkou času, kedy bude zadržaný. Našťastie jej pokus o únos nevyšiel, keďže otcovi bolo podozrivé konanie falošných policajtov a v uvedený deň maloleté deti v škole neboli. Z vyššie uvedeného možno usúdiť, že matka nielen, že hrubo porušila zákony Slovenskej republiky a nerešpektovala rozhodnutie Okresného súdu Q., ktorý dňa 11.8.2015 zamietol návrh matky o vykonateľnosť rozhodnutia o návrat. Doposiaľ právoplatným rozhodnutím je rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia č. k. 14P/160/2014-20 zo dňa 11.7.2014, ktorým je upravený styk matky s maloletými deťmi na posledný týždeň v mesiaci, a to od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod.. Matka svojím správaním spôsobila maloletým deťom ďalšiu psychickú traumu. Toho času maloleté deti odmietajú akúkoľvek komunikáciu s matkou, hoci otec žiadnym spôsobom vo výkone rodičovských práv matke nebráni. Ďalej poukázal na bytové podmienky matky v V. kráľovstve, ktoré možno charakterizovať len slovami „pod ľudskú dôstojnosť“, čo potvrdili maloleté deti. Navyše podľa najnovších informácií, matka maloletých detí zdieľa spoločnú domácnosť so svojim moslimským priateľom, čo je pre deti neprijateľné. Zdôraznil, že matka žiadnym spôsobom neprispieva na výživu a starostlivosť o deti, nestará
sa o prospech maloletých detí v škole, čoho je dôkazom aj návšteva v škole dňa 9.9.2015, kedy sa neinformovala o prospechu detí, ale sa pokúšala o ich únos. Matka netuší, čo deti robia vo voľnom čase, keďže ju to nezaujíma, nerešpektuje ich vôľu, záujmy a prosby zotrvať s otcom v kruhu najbližšej rodiny a kamarátov v Slovenskej republike, ktorá sa stala ich krajinou obvyklého pobytu, čo potvrdilo aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Matka prejavuje záujem o deti len cez súdne spory a k deťom si nevie nájsť cestu, preto aj nariadené výchovné opatrenie právny zástupca otca považoval za najlepšie riešenie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti uzneseniu o uložení pokuty bolo dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že namietané nedoručenie predvolania na nariadený termín výsluchu dňa 23.2.2015 je dôvodné (v spise na č. l. 86) , lebo bol určený bez riadneho predvolania otca na nariadený termín výsluchu. Z obsahu spisu nevyplýva doručenie predvolania otcovi. Táto namietaná skutočnosť bola dôvodná. Nemožno preto uložiť otcovi maloletých detí pokutu za to, že sa nedostavil na nariadený termín informatívneho výsluchu pokiaľ súd nepostupoval v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a otca maloletých detí na nariadený termín výsluchu riadne nepredvolal. Na vydanie takéhoto uznesenia v danom prípade neboli splnené zákonné procesné dôvody, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho súdneho poriadku.
Vo vzťahu k uzneseniu o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí, odvolací súd uvádza, že oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia odňatím maloletých detí zamietol. Rešpektoval prejavený názor maloletých detí v konaní o výkon rozhodnutia, ktorý bol opakovane prezentovaný pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom. Namietané procesné pochybenie súdu spočívajúce v tom, že pri nariadenom výkone rozhodnutia nebol prejavený názor mal. Z., nemožno považovať za procesné pochybenie, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú procesnú vadu by bolo potrebné prihliadať v zmysle ust. § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa prejavenému názoru maloletých detí venoval náležitú pozornosť s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť maloletých detí, ktoré prezentovali nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z., na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Napadnuté rozhodnutie odvolací súd nepovažuje za nezákonné, a preto uplatnenú námietku nepovažoval za opodstatnenú. Navyše zdôrazňuje, že je dôležitý záujem maloletých detí, právo maloletých detí vyjadriť sa v konaniach, ktoré sa ich týkajú s poukazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa s tým, že navyše je potrebné zohľadniť aj súčasný stav maloletých detí, ktorí sa na území Slovenskej republiky nachádzajú od 9.2.2014, riadne navštevujú školskú dochádzku, začlenili sa do mimoškolských aktivít, vykonávajú športové činnosti, najmä mal. W., majú svojich kamarátov, žijú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, čím sa rešpektuje ich právo na rodinný život spolu v spoločnej domácnosti s ich otcom. Odvolací súd poukazuje na písomné podanie otca zo dňa 12.1.2016, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 498/2015-16 zo dňa 20.8.2015 odmietol ako oneskorene podanú. Z dôvodu, že sa ústavný súd nezaoberal obsahom ich sťažnosti ohľadne porušenia práv maloletých detí, bol podaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, o ktorom podnete v čase podania nebolo rozhodnuté. Otec maloletých detí však oznámil súdu novú skutočnosť, ktorá zásadným spôsobom mení situáciu, podľa jeho názoru. Poukázal na to, že matka maloletých detí na stretnutí dňa 27.11.2015, oznámila maloletým deťom v jeho prítomnosti, že sa zmierila so skutočnosťou, že deti ostávajú na Slovensku, lebo si uvedomila, že deti si tu zvykli, majú tu svojich priateľov, školu, mimoškolské aktivity a že nebude na nich naliehať, aby išli s ňou do L. proti ich vôli. Na základe tejto skutočnosti, podľa názoru otca, matka zmenila svoj postoj k násilnému odobratiu detí, a preto navrhol zamietnuť odvolanie a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na zohľadnenie záujmu maloletých detí, ako aj na právo na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho maloletých detí podľa čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Zároveň požiadal o okamžité zastavenie a ukončenie stíhania ohľadom údajného únosu detí a s tým súvisiace zrušenie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 10Ntc/38/2015-69 zo dňa 6.11.2015 bolo rozhodnuté podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o Európskom zatýkacom
rozkaze, že zadržaná osoba W. F., nar. X.XX.XXXX v H., trvale bytom Z. XXX, A., okres Q., občan Slovenskej republiky sa na základe zatýkacieho Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného X. súdom I., V. kráľovstvo W. M. a V. Z. dňa 12.8.2015, za účelom vydania menovaného na trestné stíhanie pre trestný čin únosu dieťaťa podľa § 1 (1) zákona z roku 1984 o únose detí, ponecháva na slobode. Zároveň bola uložená zadržanej osobe W. F. podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku povinnosť oznámiť prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, oznámiť každú zmenu miesta pobytu, ako aj bolo uložené zadržanej osobe obmedzenie spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia podľa § 82 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2015, vrátane vykonateľnosti.
Ďalej odvolací súd poukazuje na stanovisko právnej zástupkyne matky maloletých detí k tvrdenej novej skutočnosti otcom, ku ktorej malo dôjsť dňa 27.11.2015, o rozhodnutí sa matky netrvať na návrate maloletých detí do L., ku ktorej skutočnosti právna zástupkyňa uviedla, že tvrdenie uvedené v podaní otca nezodpovedá pravde. Matka deťom povedala, že vie, že na Slovensku majú kamarátov, ale že kamarátov mali aj v L., kde sa mali dobre a boli šťastní. Trvala na tom, že je potrebné čo najrýchlejšie uskutočniť výkon rozhodnutia o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ktoré jediné je v záujme maloletých detí. Nemôže byť v záujme maloletých detí, aby tieto vyrastali v manipulácii a nenávisti voči matke, ktorú v nich živí otec a jeho rodina. Nemôže byť v záujme žiadneho dieťaťa, aby sa uňho vytvoril syndróm zavrhnutého rodiča.
Odvolací súd i napriek stanovisku matky maloletých detí, ktorá nepotvrdila novú skutočnosť vo vzťahu k zmene jej názoru v súvislosti s návratom maloletých detí do V. Z. W. M. a V. Z., považoval napadnuté uznesenie vo vzťahu k zamietnutiu návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí za správne. Z prezentovaných názorov maloletých detí, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä fotodokumentácie (v spise na č. l. 248) vyplýva, že je v najlepšom záujme maloletých detí pre ich blaho, ponechanie maloletých detí na území Slovenskej republiky, na ktorom sa nachádzajú od 9.2.2014.
Práva a povinností rodičov k maloletým deťom sú upravené uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/160/2014 zo dňa 11.7.2014 s právoplatnosťou od 22.10.2014 tak, že je upravený styk matky s maloletými deťmi v období od 20.7.2014 od 13:00 hod. do 3.8.2014 do 18:00 hod., od 17.8.2014 od 13:00 hod. do 24.8.2014 do 18:00 hod. a následne každý posledný týždeň v mesiaci od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý s tým, že obom rodičom bola uložená povinnosť vydať maloleté deti, ako aj povinnosť pripraviť maloleté deti na stretnutie.
Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je základnou zložkou rodinného života vzájomná radosť rodiča a dieťaťa zo spoločnosti toho druhého. Právo na rešpektovanie rodinného života majú obaja rodičia maloletých detí, a teda aj otec, ktorý podľa právoplatných rozhodnutí je povinný maloleté deti vydať do krajiny obvyklého pôvodu. Z Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (čl. 13, ako aj z čl. 2 ods. 11), Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a rodičovských práv a povinností nevyplýva, že rodič, ktorý premiestnil alebo zadržiava svoje dieťa neoprávnene, stráca právo na to, aby jeho rodinný život a právo na spoločné spolužitie s dieťaťom bolo rešpektované. Hlavným účelom a zmyslom zabezpečenia naplnenia Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych únosoch je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi protichodnými záujmami oboch rodičov , maloletými deťmi a verejným záujmom. Najlepšie záujmy dieťaťa smú v závislosti od ich povahy a závažnosti prevážiť záujmy rodičov. Odvolací súd nesúhlasí s názorom matky, že najlepším záujmom maloletých detí je ich návrat do krajiny ich obvyklého pobytu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že maloleté deti jasne deklarovali svoj nezáujem vrátiť sa späť do V. Z. W. M. a V. Z.. Tešia sa zo spolužitia so starými rodičmi, sesternicou, ako aj z nových kamarátov v škole a mimoškolských aktivít. Podľa názoru odvolacieho súdu, výkon rozhodnutia o odovzdanie maloletých detí matke do krajiny ich obvyklého pobytu nie je nevyhnutný vzhľadom k tomu, že sa jedná o občanov Slovenskej republiky, ktorí sa zdržiavali na území cudzieho štátu len z dôvodu pracovného výkonu rodičov maloletých detí. K posúdeniu najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrat zaujal Európsky súd pre ľudské práva postoj založený na konštatovaní, že z čl. 8 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych únosoch vyplýva, že návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, kedy Haagsky dohovor o občianskoprávnych únosoch je aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky. Najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností, konkrétne od
veku, stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že opakovane z vykonaných pohovorov s maloletými deťmi, napr. zo dňa 24.3.2015 (v spise na č. l. 127 až 129) za účasti kolízneho opatrovníka, ako aj zákonnej sudkyne súdu prvého stupňa vyplýva jednoznačné stanovisko maloletých detí a názor k pobytu na území Slovenskej republiky, ich záujem o školu, kamarátov, mimoškolské aktivity a najmä nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z..
K namietanému výslovne neprejavenému názoru mal. Z. k výkonu rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na jej viaceré písomné podania (napr. v spise na č. l. 130a), z ktorého vyplýva, že ,,žiada o pomoc, že nechce ísť do L., pričom píše v množnom čísle, ďalej uvádza, že v L. nemali kamarátov a rodinu, chcú zostať na Slovensku, lebo chodia do lesa so psíkmi, na preliezky, majú tu kamarátov, nakoniec prespala už aj u jednej kamarátky, bolo to super a babina robí parádne jedlá. Zároveň prehlásila, že má rada Slovensko". Takémuto prejavenému názoru primeranému veku mal. Z. nemožno nevenovať patričnú pozornosť i napriek jej veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa, ani judikatúra Európskeho súdu ľudské práva nedefinuje formu akou má mal. dieťa vyjadriť svoj postoj, názor v konaní, ktoré sa ho týka. X.. Z. v slovenskom jazyku, i napriek gramatickým chybám zrozumiteľne, jasne napísala svoje stanovisko. Dokonca aj list adresovaný Ježiškovi obsahuje jej želanie ostať na Slovensku (č.l. 69,70 spisu).
Prejavený názor mal. W. v priebehu konania, ako aj počas nariadeného výkonu rozhodnutia bol jednoznačný, bez znakov o ovplyvňovaní otcom, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z vyhotoveného záznamu zo dňa 11.8.2015, ktorý je súčasťou spisu. X.. W. opakovane deklaroval svoj nezáujem o návrat do V. Z. W. M. a V. Z., i napriek ponuke matkou, že mu kúpi bicykel. Takto prejavenému názoru bola taktiež venovaná zo strany súdu patričná pozornosť. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky).
Vo vzťahu k začatiu konania o uloženie výchovného opatrenia maloletým deťom, ako aj rodičom maloletých detí za účelom prípravy maloletých detí na návrat do krajiny obvyklého pobytu, odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvého stupňa nepovažoval za dôvodný, lebo rodičia maloletých detí skôr potrebujú poradenskú činnosť vo vzťahu k úprave ich vzájomných práv, avšak nie práv spojených s návratom maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Vzhľadom na pobyt maloletých detí od 9.2.2014, sa okolnosti posudzovania obvyklého pobytu na strane maloletých detí podstatným spôsobom zmenili. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že zákonné podmienky na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia vyplývajúce z ust. § 37 ods. 2 Zákona o rodine neboli dôvodné, a preto v tejto časti odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ Občianskeho súdneho poriadku.
K takémuto postupu by bol zákonný procesný dôvod v konaní vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, príp. v konaní o rozvod manželstva alebo zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom v prípade ich opakovaných nezhôd.
Vzhľadom na potvrdenie napadnutého uznesenia vo výroku o zamietnutí návrhu matky na výkon rozhodnutia odňatím maloletých detí, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o trovách konania ako súvisiacom výroku v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 270 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v predmete konania a v záujme predídenia ďalších sporov medzi rodičmi maloletých detí, a preto náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 150 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.