Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/172/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714213928 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714213928.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti žalovanému G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L., časť A. č. XX, o zaplatenie sumy 1.546,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.2.2015 č. k. 10C/316/2014-26 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa zistil, že 22.9.2010 uzavreli účastníci zmluvu o revolvingovom úvere, a to na schválenú výšku úveru 1.500,- eur a na schválenú výšku revolvingu 993,43 eur. Ročná úroková sadzba úveru bola dojednaná na 70 % a u revolvingu na 68,44 %. Z poskytnutej sumy úveru a revolvingu žalovaný zaplatil 3.562,56 eur. Keďže prestal pravidelne splácať obe sumy, žalobca zosplatnil úver k 1.5.2014. Žalobca od žalovaného žiada zaplatenie sumy 1.546,44 eur spolu s dojednanou zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa vec správne posúdil s poukazom na § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Žalobu vyhodnotil ako neopodstatnenú a odporujúcu platnej právnej úprave. Zdôraznil, že žalovaný je chránený podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľ v zmluve o revolvingovom úvere tak, že neprimeraná sankcia, v danom prípade dojednaná denná zmluvná pokuta a dojednaný ročný úrok z omeškania, ako aj RPMN úveru a revolvingu prevyšujú hranicu zákonnej úpravy a spolu s ďalšími poplatkami spôsobujú hrubý nepomer medzi poskytnutou výškou úveru a revolvingu a sumou, ktorú má žalovaný vrátiť. Uvedené vyznieva výrazne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Súd prihliadol na platnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.6.2014 a vzhľadom k tomu, že ide o úžeru, takýto úkon je absolútne neplatným, žalovaný zaplatil viac ako je celková poskytnutá suma za revolvingový úver, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že závery súdu sú založené na retroaktívnej aplikácii zákona a nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa viacero atribútov, najmä príkaz určitosti zákona, resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov, či zákaz spätnej časovej účinnosti zákonov. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné. Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky výšky odplaty a na jej základe určeného RPMN nevychádzal z právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. V tom čase bola výška odplaty za úver upravená v § 53 ods. 6 OZ. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Toto súd vôbec nerešpektoval. Súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa príslušnej právnej normy, ale dospel k skutkovým záverom, ktoré sú nesprávne a predčasné. Žalobca za nesprávny považuje aj výrok rozsudku v tej časti, kde bol zamietnutý návrh v časti uplatnených zmluvných pokút a úroku z omeškania. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej zákonnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa možno uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Napriek tomu súd tvrdí, že ide o neprimerané sankcie. Zákonná úprava v § 3a ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. výslovne uvádza, že sankcie ako si uplatňoval žalobca sú prípustné. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 22.9.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 22.9.2010 žalovaný požiadal o poskytnutie úveru (úverového limitu) v rozsahu 1.500,- eur s počtom splátok úveru 36 a o poskytnutie revolvingu 858,31 eur. Listom z 22.9.2010 žalobca oznámil žalovanému schválenie úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere v tom zmysle, že schválená výška úveru predstavovala 1.500,- eur so splatnosťou úveru 36 mesiacov pri výške mesačnej splátky úveru 85,15 eur, RPMN úveru predstavovala 65,25 %, schválená výška revolvingu bola 993,43 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 56,09 % s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) dosahovala sumu 3.065,40 eur. Ročná úroková sadzba úveru tvorila 70 %, celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť pri každom revolvigu (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) tvorila sumu 2.043,60 eur a ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 68,44 %. Je možné konštatovať, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Vo všeobecnosti v tejto súvislosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nedá sa stotožniť s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo zámerom zákonodarcu, a preto na účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v ťaživej situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú tiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika môžu akceptovať aj vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru neprimerane prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu 12,71 % ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera až v rozsahu 70 % teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka je opodstatnený a má oporu vo vykonanom dokazovaní, keď túto skutočnosť súd prvého stupňa správne zohľadnil pri rozhodovaní v danej veci. Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že v porovnaní s tým, čo bolo žalovanému vyplatené, tento zaplatil vo vzťahu k žalobcovi plnenie vo vyššom rozsahu (3.562,56 eur), v dôsledku čoho opodstatnene žalobu ako nedôvodnú bolo potrebné zamietnuť. Keďže správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania účastníkov, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.