Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 29CoE/93/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214580 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714214580.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX/XX, C. o vymoženie 473,20 eur s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom N.. U. C. , o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu C., č.k. 13Er/774/2014-20 zo dňa 27.01.2015 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok vydaný, ktorý bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc bola založená rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. V súlade s procesným právom v jednej veci nie je možné viesť dve konania zároveň. Poukázal ďalej na to, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany, ako oprávnený tak aj povinný možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. V okamihu podania žaloby oprávneným na jeden z dohodnutých subjektov nie je zachované procesné právo povinného brániť svoje právo na inej rozhodovacej autorite, než na ktorej bolo v súlade so zákonom zahájené konanie. Uviedol, že argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je aj dôvodová správa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Oprávnený na základe uvedeného uviedol, že záver exekučného súdu nepovažuje za súladný s platnou právnou úpravou. Uviedol ďalej, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vyslovil presvedčenie, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktoré mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu bez sankcií a bez povinnosti vrátiť dodávateľovi plnenie. Oprávnený v tomto prípade uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, neustanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenia, potvrdenia o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Oprávnený mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát, pred aj po uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo podpisom aj potvrdil. Povinný mal aj ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Ak exekučný súd tvrdí, že povinný ako spotrebiteľ, nemal možnosť zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, tento záver neobstojí. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spĺňa podľa oprávneného charakter individuálneho dojednania, a teda je platná a prijateľná. Tento záver podporuje aj uznesenie NS SR z 22.11.2012, sp. zn. 3 MCdo 14/2011. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez možností zmeniť jej obsah, nie je správny. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu, a to aj s ohľadom na zachovanie jednotnosti, platnosti a určitosti. Z pohľadu oprávneného je však možné ponúknuť spotrebiteľovi čas na rozmyslenie, ako aj pred jej uzavretím, tak aj 14 dní po tom a dať mu možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využitie jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. Nie je v dispozícii oprávneného právo povinného využiť. Argument exekučného súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu či už rozhodcovskú, úverovú alebo inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto uzatváraných zmlúv a nie je k tomu ani dôvod. Oprávnený uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa zákonné podmienky stanovené zákonom platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj väčšinu podmienok stanovených v § 3 Zákona o spotrebiteľskej arbitráži. Súčasťou nového Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sú ustanovenia vzťahujúce sa k rozhodcovským zmluvám uzatvoreným pred jej účinnosťou a v žiadnom prípade ani tieto zmeny nepočítajú s neplatnosťou rozhodcovských zmlúv v zmysle v akom túto neplatnosť deklaruje exekučný súd. Uviedol, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Spotrebiteľ mal právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a mal právo v prípade aktívneho prístupu ku konaniu možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude vec rozhodovať. Na podporu tejto argumentácie oprávnený poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ a jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami spoločnosti. Oprávnený zdôraznil, že povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri ich podpise. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu vopred od oprávneného vyžiadať, preštudovať si ich a následne sa rozhodnúť, či zmluvu podpíše. K okamžitému podpisu zmluvy nebol nútený. V závere exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uvádza, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2013, s. 27-31). Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012) V danom prípade súd prvého stupňa zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom. Následkom neprijateľnosti je neplatnosť tejto zmluvy. Pokiaľ rozhodcovská zmluva nie je platná, nemôže účastníkov rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe zaväzovať. Správne preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Aj keď formálne je podľa dojednanej rozhodcovskej doložky možné, aby sa práva z uzavretej spotrebiteľskej úverovej zmluvy uplatňovali aj na všeobecnom súde, reálne je pre spotrebiteľa takáto možnosť prakticky vylúčená - spor v absolútnej väčšine prípadov začína dodávateľ, ktorý si môže ako prvý vybrať, či svoje právo uplatní na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde. Potom ako je právo uplatnené na rozhodcovskom súde, už nie je možné, aby vec prejednával všeobecný súd. Takéto dojednanie reálne nedáva spotrebiteľovi možnosť dosiahnuť riešenie sporu v inom ako rozhodcovskom konaní. Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ musí mať možnosť dosiahnuť rozhodovanie veci všeobecným súdom aj keď je v pozícii žalovaného, pri opačnom výklade by sa nenaplnil účel tejto právnej úpravy, ktorým bola ochrana spotrebiteľa. Dojednaná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že nedáva spotrebiteľovi možnosť voľby. Tento záver platí aj vtedy, ak by rozhodcovské konanie spotrebiteľovi poskytovalo širší rozsah ochrany, ako tomu je v konaní pred súdom. V konaní nebolo preukázané, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a že nebola podpisovaná sumárne s ostatnými listinami, teda najmä s úverovou zmluvou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť v zásade akékoľvek dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Pre záver o tom, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nestačí to, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto odstúpiť. Ak určité dojednanie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neplatnosť sa nekonvaliduje tým, že spotrebiteľovi dodávateľ poskytne možnosť od takéhoto dojednania odstúpiť. Možnosť odstúpenia od zmluvy sa môže týkať len platných ustanovení zmluvy. Aj keď by rozhodcovská zmluva bola samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ani jej trvania, nemení to nič na závere, že v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neumožňuje reálne spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť v zásade akékoľvek dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Pre záver o tom, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nestačí to, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto odstúpiť. Ak určité dojednanie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neplatnosť sa nekonvaliduje tým, že spotrebiteľovi dodávateľ poskytne možnosť od takéhoto dojednania odstúpiť. Možnosť odstúpenia od zmluvy sa môže týkať len platných ustanovení zmluvy. Pri výklade zákona je rozhodujúce znenie zákona a jeho účel, nie dôvodová správa k zákonu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.