Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010079 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX, v trestnej veci proti obžalovanému D. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu H. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného D. Z d e r k u , nar. XX.X.XXXX v U., okres H., trvale bytom U., B. č. XXX/XX, podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry H. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že - dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod., na chodbe 5. poschodia bytového domu v H. na Ul. C. č. 3, po predchádzajúcom rozhovore s poškodeným E. U. ohľadom pohľadávok, ktoré má poškodený E. U. voči obžalovanému D. W., sa vyhrážal poškodenému E. U. slovami: „Dobre, tak to budeme riešiť inak", pričom svojou pravou rukou odhrnul sako, ktoré mal oblečené a chytil sa za samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ K. T., kaliber X mm A., výrobného čísla I ktorú mal založenú v puzdre na pravom boku v oblasti pása a ktorú mal v legálnej držbe, čím svojím konaním u poškodeného E. U. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, o s l o b o d z u j e, lebo skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obž. D. W. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod., na chodbe 5. poschodia bytového domu v H. na Ul. C. č. 3, po predchádzajúcom rozhovore s poškodeným E. U. ohľadom pohľadávok, ktoré má poškodený E. U. voči obžalovanému D. W., sa vyhrážal poškodenému E. U. slovami: „Dobre, tak to budeme riešiť inak", pričom svojou pravou rukou odhrnul sako, ktoré mal oblečené a chytil sa za samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ K. T., kaliber X mm A., výrobného čísla I ktorú mal založenú v puzdre na pravom boku v oblasti pása a ktorú mal v legálnej držbe, čím svojím konaním u poškodeného E. U. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie. Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určená skúšobná doba na XX mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol zároveň uložený aj trest prepadnutia veci a to X ks samonabíjacej pištole zn. CZ K. T., kaliber X mm A., výrobného čísla I so zásobníkom a XX ks nábojov zn. SB, kaliber X mm A.. Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd sa rozhodol uznať ho za vinného výlučne len na základe tvrdenia E. U., pričom jeho opis udalosti, ktorá sa stala dňa X.XX.XXXX na C. ulici č. X v H., ako aj opis tejto udalosti jeho manželkou, bez akéhokoľvek logického odôvodnenia, vyhodnotil ako účelový. Za logické odôvodnenie podľa neho nie je možné považovať konštatovanie súdu, že E. U. danú udalosť opísal ináč, čím vylúčil pravdivosť jeho tvrdenia, ako aj tvrdenia jeho manželky. Poukazuje tiež na konštatovanie okresného súdu v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého tvrdenia E. U. potvrdila aj jeho manželka, ktorá síce pri ich rozhovore nebola prítomná, avšak mala počuť ako on zvýšil hlas, na čo jej manžel mal reagovať krikom, aby zavolala políciu a zabuchol dvere. Vzhľadom na stanovisko súdu, že bude bez ďalšieho veriť tvrdeniam E. U., chce upozorniť na viaceré logické nezrovnalosti v jeho výpovedi a výpovedi jeho manželky. Takto poukazuje na výpoveď E. U. v prípravnom konaní dňa X.XX.XXXX, podľa ktorého súčasne ako on povedal poškodenému, že budú riešiť veci inak, mal si pravou rukou odhrnúť sako a chytiť pištoľ a následne po jeho kriku cúvať k výťahu, ktorý mala privolať jeho manželka. Nakoľko sa však výťah nachádzal ešte na tom poschodí, mal sa otočiť, nastúpiť do výťahu a odísť preč. Na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX však už E. U. na otázku OP, akým štýlom mal odchádzať preč uviedol, že sa snažil rýchle privolať výťah a mal mykať dverami na výťahu. Možno by sa zdalo, že ide o malú nezrovnalosť. V rovine trestného práva a najmä za situácie, keď súd zakladá vinu človeka len na tvrdení jednej osoby, ktoré je v rozpore s tvrdeniami iných dvoch osôb, má však aj takáto nezrovnalosť veľký význam. O to viac, ak sa k nej pridajú ďalšie. Takto poukazuje ďalej na výpoveď E. U. v prípravnom konaní dňa X.XX.XXXX, kde uvádza, že potom, ako on mal chytiť pištoľ, poškodený zakričal na manželku, aby zavolala políciu, že tam chce strieľať. Z tejto jeho výpovede jasne vyplýva, že kričať na manželku mal ešte vtedy, keď boli dvere na byte otvorené, pričom dvere poškodený zavrel až potom, ako oni s manželkou odišli výťahom preč. Na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX však E. U. uviedol, že následne na to pribuchol dvere a zavolal na manželku, nech privolá políciu. Pýta sa preto, kedy E. U. dostal strach a začal pociťovať obavu, že musel kričať na manželku. Z jeho tvrdení to zistiť nemožno. Tvrdí, že keďže mu žiadnou zbraňou nehrozil, ani sa žiadnej pištole počas ich komunikácie nechytil, nemal tento strach ani obavu z čoho dostať. Navyše na hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX E. U. uviedol, že keď zatváral dvere na byte a videl, ako on nastupuje spolu s manželkou do výťahu, ešte siahol po telefóne a spoza privierajúcich, resp. odchýlených dverí ich mal ešte odfotiť. Takto sa podľa neho nespráva osoba, ktorá má obavu a strach o svoj život, či život svojich blízkych, a žiadny takýto strach nemohol mať ani E. U., nakoľko neexistoval na to žiadny dôvod. Zaujímavé je podľa neho aj to, že prečo nevolal políciu priamo poškodený, keď mal mobil pri sebe, ale kričal v tomto smere na manželku. S ohľadom na uvedené poukazuje aj na výpoveď jeho manželky z prípravného konania dňa XX.XX.XXXX. Táto pri svojom výsluchu uviedla, že jej manžel E. U. mal na ňu kričať, že kde má telefón, aby volala políciu a že chce strieľať, má zbraň. Nie je tak zrejmé, či poškodený mal, alebo nemal telefón. Z výpovede jeho manželky vyplýva, že nie, z výpovede poškodeného vyplýva, že áno, dokonca ho mal týmto fotiť. Je mu zrejmé, že keď sa súd rozhodne niekomu veriť, nemožno proti tomu urobiť v podstate nič. Súčasne však má za to, že súd by nemal založiť vinu človeka na tvrdeniach osoby, ktorej výpovede sú jednak vo vzájomnom rozpore, či ňou opisovaný priebeh je nelogický z pohľadu očakávaného správania. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že neboli zistené žiadne také skutočnosti, pre ktoré by súd výpoveď E. U. mohol posudzovať ako nehodnovernú. Domnieva sa, že si súd vyššie uvedené nezrovnalosti neuvedomil, pretože ináč by zrejme takéto konštatovanie neuviedol. Na záver vyjadruje nesúhlas so súdom ohľadom možného motívu konania E. U., keď z celej tejto udalosti neexistuje iný logický záver iba ten, že E. U. svojimi tvrdeniami mu chcel spôsobiť problémy v snahe zrejme docieliť, aby predmetnú pohľadávku súdne nevymáhal, prípadne sa vymáhanie tejto pohľadávky oddialilo. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho spod obžaloby oslobodil. Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy zákonným spôsobom a boli vykonané v podstate všetky dôkazy, ktoré mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Prvostupňový súd sa však dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä s rozpormi v dôkazoch, čo viedlo k tomu, že skutočnosti z nich plynúce nevyhodnotil správne a nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Preto odvolací súd na verejnom zasadnutí dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného a prečítaním výpisov z obchodného registra a správy spoločnosti T O. s.r.o. z X.X.XXXX a zistil, že nie je možné bez dôvodných pochybností skonštatovať, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a že je trestným činom. V predmetnej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť dve alternatívy skutkového deja. Na jednej strane sú svedecké výpovede poškodeného E. U. a jeho manželky L. U., pričom tieto dôkazy sú v priamom rozpore s výpoveďou obžalovaného D. W. a svedeckou výpoveďou jeho manželky S. W.. Jediným priamym dôkazom, ktorý má usviedčať obžalovaného D. W. zo spáchania žalovaného trestného činu nebezpečného vyhrážania, je však len svedecká výpoveď E. U., pretože jeho manželka L. U. pri rozhovore s obžalovaným bezprostredne nebola, zbraň u obžalovaného nevidela a nepočula ani jeho vyhrážky. Za takejto situácie, keď základné skutkové okolnosti popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku popierajú dve bezprostredne prítomné osoby (obžalovaný a jeho manželka), kým potvrdzuje ich len jeden bezprostredne prítomný svedok (poškodený), možno skutkový stav ustáliť len po veľmi dôslednom, starostlivom zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. V rámci toho je potrebné skúmať, či výpovede obžalovaného a svedkov sú logické, či sa prípadne i v okolnostiach menej podstatných neodchyľujú od svojich predchádzajúcich výpovedí, a v prípade odchýlok musí súd po prečítaní dotknutých častí zápisnice o skoršom výsluchu u nich zisťovať, prečo k nim vo výpovedi dochádza. Pri hodnotení dôkazov potom súd musí vychádzať z celej výpovede obžalovaného alebo svedka, z rozsahu a závažnosti eventuálnych rozdielov v ich výpovediach a z vysvetlení, prečo k týmto rozdielom došlo. Aby mohol potom dôkaz spoľahlivo vyhodnotiť, musí vziať do úvahy aj dôkazy ostatné, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať, prečo k nim dochádza, a jedine tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine alebo nevine obžalovaného. Prvostupňový súd takto nepostupoval a dôkazy takýmto spôsobom nehodnotil. Na hlavnom pojednávaní rozpory v tvrdeniach poškodeného E. U. síce objasňoval, no pri hodnotení jeho výpovede, ako aj výpovedí obžalovaného a ďalších svedkov sa s týmito rozpormi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako nijako nehodnotil ani nelogickosti vo výpovediach poškodeného a v rozpore s vykonanými dôkazmi zase hodnotil motiváciu poškodeného podať proti obžalovanému trestné oznámenie. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam poškodeného E. U. je potrebné v prvom rade poukázať na viacero rozporov v jeho výpovediach. Takto na hlavnom pojednávaní tvrdil, že on obžalovaného nikdy predtým nevidel, nie je si vedomý žiadnych dlhov a že jeho manželka nebola obžalovaným kontaktovaná. V rozpore s tým však v prípravnom konaní uvádzal, že obžalovaného pozná z telefonických hovorov, stretol sa s ním raz aj osobne, obžalovaný ho kontaktoval ohľadom svojich pohľadávok sústavne, pričom kontaktoval aj jeho manželku, a že jeho spoločnosť mala voči spoločnosti obžalovaného dlhy, o ktorých obžalovanému povedal, že mu ich bude môcť vyplatiť, keď mu pohľadávky vyplatia jeho dlžníci. Rozporne poškodený popisuje aj okolnosti skutku. Na hlavnom pojednávaní totiž uviedol, že obžalovaný si pravou rukou odhrnul sako aj plášť, chytil sa za pištoľ, ktorú mal na pravej strane a povedal, že pokiaľ nebudú uhradené tie faktúry, bude to riešiť nejako ináč, pričom si ale nie je istý, či naozaj povedal aj slová týkajúce sa faktúry. Následne na to pribuchol dvere a zavolal na manželku, nech privolá políciu. Keď zatváral dvere, videl, že obžalovaný s paňou nastupujú do výťahu, pričom mu to skôr pripadalo, ako keby obžalovaný chytil nejakú paniku, snažil sa rýchle privolať výťah, potom mykal tými dverami na výťahu. Skôr si myslí, že zo strany obžalovaného šlo o nejaké skratové konanie, a nemyslí si, že prišiel niekomu ublížiť, skôr sa prišiel len vyhrážať. V rozpore s tým v prípravnom konaní vo svojej svedeckej výpovedi E. U. uviedol, že obžalovaný mu zvýšeným hlasom povedal, že dobre, tak to budú riešiť inak, a súčasne, ako toto hovoril, tak si svojou ľavou rukou rozopol sako a pravou rukou si odhrnul pravú časť saka a chytil sa za pištoľ umiestnenú na pravom boku. Hneď, ako toto urobil, tak poškodený zakričal na manželku, aby volala políciu, že tu chce strieľať. Keď toto zakričal manželke, tak obžalovaný začal cúvať smerom k výťahu, pričom sa ešte stále držal za pištoľ a žena, ktorá stála celý čas za obžalovaným privolala výťah. Výťah sa však nachádzal stále na ich poschodí, tak sa obžalovaný otočil chrbtom a nastúpil aj so ženou do výťahu, ktorým odišli obaja preč. Rozpory vo svojich výpovediach poškodený vysvetlil len tým, že pre odstup času si na to nepamätá a že v prípravnom konaní vypovedal pravdu. V jeho výpovediach však možno badať aj nelogickosti. V prípravnom konaní na jednej strane tvrdí, že sa veľmi zľakol a začal sa báť o život svoj a svojich blízkych, no na druhej strane z tejto jeho výpovede vyplýva, že neutiekol, dvere na byte nezavrel, ale iba kričal na manželku, aby volala na políciu, a sledoval, ako obžalovaný cúva smerom k výťahu, do ktorého následne so ženou nastúpil a ním odišiel. Uvedené rozpory a nelogickosti, s ktorými sa prvostupňový súd nijako nevysporiadal, pritom vyvolávajú pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodeného. Nemožno preto súhlasiť s prvostupňovým súdom, že len na podklade tejto výpovede možno mať dostatočne preukázanú vinu obžalovaného za skutok uvedený v napadnutom rozsudku. Súhlasiť však nie je možné ani s tým, aby u poškodeného neexistoval dôvod, z ktorého by v trestnom konaní mohol uvádzať v neprospech obžalovaného aj nepravdivé skutočnosti. Tu je potrebné poukázať predovšetkým na svedeckú výpoveď samotného poškodeného, podľa ktorej jeho spoločnosť dlhovala spoločnosti patriacej obžalovanému peniaze a obžalovaný ho sústavne kontaktoval ohľadom tohto dlhu a kontaktoval aj jeho manželku L. U.. Obžalovaný si dokonca dovolil poškodeného obťažovať aj doma v nedeľu, čo si on neprial. Ako je zrejmé zo správy spoločnosti T O. s.r.o. z X.X.XXXX pohľadávka spoločnosti Q. J. s.r.o. v základnej výške XX.XXX,XX eur voči spoločnosti A. Q. logistic s.r.o. je nedobytná, dlžník je v mieste sídla neznámy, rovnako aj konateľ a majiteľ spoločnosti, nie je možné sa s nimi skontaktovať ani telefonicky a emailom, pričom dňa X.X.XXXX bolo začaté konanie o zrušení tejto spoločnosti bez likvidácie. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že poškodený E. U. od XX.X.XXXX skončil funkciu konateľa spoločnosti A. Q. logistic s.r.o. a od X.X.XXXX prestal byť aj jej spoločníkom. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj keď sa vyvolaním predmetného trestného stíhania obžalovaného spoločnosť A. Q. logistic s.r.o. nezbavila voči spoločnosti Q. J. s.r.o. dlhu vo výške XX.XXX,XX eur, tak poškodeného prestal obťažovať majiteľ veriteľskej spoločnosti, ktorý ho sústavne kontaktoval (už aj v nedeľu doma) a žiadal ho o úhradu pohľadávky. Aj táto skutočnosť znižuje vierohodnosť tvrdení poškodeného E. U., na ktorých prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného. Naproti tomu je tu výpoveď obžalovaného D. W., ktorý vo svojich výpovediach nemenne spáchanie skutku uvedeného v napadnutom rozsudku od začiatku popiera, brániac sa tým, že zbraňou uloženou v puzdre na opasku poškodeného nijakým spôsobom neohrozoval, žiadnym spôsobom sa mu ju nesnažil ukázať a ani neprikladal ruku na zbraň, ale že si ju poškodený mohol všimnúť pod rozopnutým sakom. Tvrdenia o dôvode nosenia zbrane výbermi väčšej sumy peňazí následne preukázal aj predložením potvrdení o výberoch z banky. Skutočnosť, že obžalovaný pohľadávky jeho spoločnosti vymáha zákonnými prostriedkami doložil návrhmi na začatie súdneho konania a na vykonanie exekúcie. Vierohodnosť obrany obžalovaného posilňujú aj skutočnosti týkajúce sa jeho osoby. Z odpisu registra trestov, ktorý je bez záznamu, ako aj z výpisu registra priestupkov, v ktorom sú len záznamy o dvoch menej závažných priestupkoch na úseku cestnej premávky, totiž možno vyvodiť, že obžalovaný nemá sklony k páchaniu protiprávnej činnosti a už vôbec nie k násilnému konaniu. Obranu obžalovaného vo svojej svedeckej výpovedi v celom rozsahu potvrdila aj jeho manželka S. W., ktorá bola celý čas prítomná pri rozhovore s poškodeným. Za danej dôkaznej situácie, po starostlivom uvážení všetkých uvedených skutočností jednotlivo i v ich súhrne, nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z alternatív skutkového deja zodpovedá skutočnosti. Preto je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť alternatívu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Keďže vina obžalovaného nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov, pričom do úvahy už neprichádza vykonanie ďalších dôkazov, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil. Záverom odvolací súd považuje za potrebné ešte podotknúť, že už skutková veta napadnutého rozsudku nie je logická a nezodpovedá vykonaným dôkazom. Uvádza sa v nej totiž, že pohľadávky má E. U., hoci v skutočnosti ide o pohľadávky spoločnosti patriacej obžalovanému proti spoločnosti pôvodne patriaceD.. E. teda nebol veriteľom, ale jeho spoločnosť bola dlžníkom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.