Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010081 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.11.2016, v trestnej veci obžalovanej B. H. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu J. sp. zn. 2T 6/2015 zo dňa 26.04.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanú B. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom X. XXX/XXX, L., okr. J., prechodne bytom C. XXA, F. Z., X. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že - ako konateľka obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom R., Y. 1, IČO: XX XXX XXX a osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o. nevyplatila zamestnancom obchodnej spoločnosti odstupné v deň jeho splatnosti dňa XX.X.XXXX z dôvodu skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ku dňu XX.X.XXXX, a to H. M. z J. vo výške 908,52 eur, J. J. zo R. vo výške 915,02 eur a E. L. z J. vo výške XXX,XX eur, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti odstupného mali zamestnanci právny nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a obchodná spoločnosť H. D., s.r.o. v čase splatnosti odstupného mala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, pričom tieto finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a vyplatením odstupného nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti, čím H. M. z J., J. J. zo R. a E. L. z J. spôsobila škodu v celkovej výške 2.822,43 eur, pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil obž. B. H. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v J. sp. zn. X Pv XXX/XX zo dňa 13.02.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. ktorého sa mala dopustiť tak, že - ako konateľka obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o., so sídlom R., Y. 1, IČO: XX XXX XXX a osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti H. D., s.r.o. nevyplatila zamestnancom obchodnej spoločnosti odstupné v deň jeho splatnosti dňa XX.X.XXXX z dôvodu skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ku dňu XX.X.XXXX, a to H. M. z J. vo výške 908,52 eur, J. J. zo R. vo výške 915,02 eur a E. L. z J. vo výške 998,89 eur, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti odstupného mali zamestnanci právny nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a obchodná spoločnosť H. D., s.r.o. v čase splatnosti odstupného mala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, pričom tieto finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a vyplatením odstupného nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti, čím H. M. z J., J. J. zo R. a E. L. z J. spôsobila škodu v celkovej výške 2.822,43 eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené H. M., E. L., J. J. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch podaného odvolania vyjadril názor, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa nesprávne právne vyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na závery prvotného znaleckého posudku, z ktorého nepochybne vyplynulo, že obchodná spoločnosť H. D., s.r.o. mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného poškodeným v čase jeho splatnosti, pričom tieto finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby s tým, že podkladom na vypracovanie tohto znaleckého posudku boli účtovné doklady spomínanej obchodnej spoločnosti, pritom podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov poverením vedenia účtovníctva inou osobu sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva a účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. V ďalšom odvolateľ namietal, že bolo povinnosťou obžalovanej, a to aj s poukazom na § 135a zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, ktoré má vypovedať o skutočnom stave obchodnej spoločnosti. Vo vzťahu k doplneniu č. 1 znaleckého posudku č. 14/2013 odvolateľ namietal, že závery tohto doplnku vychádzajú výlučne z posúdenia hodnovernosti výpovedí svedkov L. J. a B. Y., pričom ale hodnotenie vierohodnosti výpovedí svedkov znalcovi neprislúcha. Odvolateľ v ďalšom spochybnil vierohodnosť svedka L. J., keďže ide o brata obžalovanej, a svedkyne B. Y., ktorá je zamestnankyňa spoločnosti obžalovanej, a ktorí s ohľadom na vzťah k obžalovanej mali, podľa názoru odvolateľa, dôvod vytvoriť pochybnosti o riadnom vedení účtovníctva. Zároveň namietal, že pokiaľ by boli výpovede svedkov L. J. a B. Y. pravdivé, teda, že v pokladni dotknutej spoločnosti by neboli žiadne finančné prostriedky, znamenalo by to, že spomínaná spoločnosť by počas roka 2013 nevykonávala žiadne úhrady z pokladne, teda v podstate by nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, avšak z obsahu pokladničnej knihy vyplýva, že aj v roku 2013 boli z pokladne vykonávané úhrady došlých faktúr, ako aj ďalších služieb súvisiacich s podnikateľskou činnosťou spomínanej spoločnosti. V podstate z týchto dôvodov odvolateľ uzavrel, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaná mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného poškodeným bez ohrozenia vlastnej podnikateľskej činnosti. Záverom potom ešte odvolateľ namietal oslobodzovaní dôvod, ktorý použil súd prvého stupňa, teda, že skutok sa nestal, keďže podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že odstupné vyplatené nebolo, a preto sa skutok nepochybne stal. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ktorý mu umožnil, tak ako to požaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por., spravodlivé rozhodnutie. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú správnosť záveru súdu prvého stupňa o nevyhnutnosti oslobodenia obžalovanej spod obžaloby okresného prokurátora, aj keď podľa názoru krajského súdu prvostupňovým súdom zistenému skutkovému stavu zodpovedá iný oslobodzovací dôvod, než ktorý použil. Je potrebné prvostupňovému súdu prisvedčiť, že vykonané dokazovanie neviedlo k spoľahlivému záveru, že skutok sa, najmä pokiaľ ide o zistenie, či dotknutá obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného, stal presne tak, ako je vo všetkých detailoch popísaný v obžalobe, avšak ani zistenie, že k niektorým skutkovým detailom popísaným v obžalobe nedošlo, neznamená, že je nutné konštatovať, že skutok sa nestal, pokiaľ spoľahlivo preukázané konanie predstavuje z hľadiska totožnosti skutku to isté konanie, pričom totožnosť skutku je určovaná konaním páchateľa a jeho následkom s tým, že pre jeho zachovanie postačí čiastočné zachovanie aspoň jedného z nich, teda konania alebo následku. Podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností preukázalo, že skutok (pri ale zachovaní totožnosti skutku), sa stal, (niet totiž pochýb, že poškodené nárok na vyplatenie odstupného mali a že toto odstupné im vyplatené nebolo, čo vyplýva nielen z výpovedí poškodených, ale aj zo záverov znaleckého posudku a napokon túto skutočnosť nikdy nespochybnila ani obžalovaná, ani ďalší, vo veci vypočutí, svedkovia), nepredstavuje však už spoľahlivý podklad pre záver, že tento skutok je trestným činom, preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a obžalovanú z tohto dôvodu spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil. Vina obžalovaného môže byť totiž založená len na takých dôkazoch, ktoré vo svojom úhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver nepripúšťajúci inú alternatívu. Pokiaľ teda súd hodnotiac vykonané dôkazy nedospeje k záveru, že takúto sústavu dôkazov vo vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, nezostáva mu nič iné len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Aj krajský súd, zhodne ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že nebolo bez rozumných a dôvodných pochybností preukázané, že dotknutá obchodná spoločnosť, ktorú riadila obžalovaná, reálne mala v čase splatnosti odstupného dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin nepostačuje zistenie, že obchodná spoločnosť, majúca povinnosť vyplatiť odstupné svojim zamestnancom, mala dostatok finančných prostriedkov, avšak len v účtovnej podobe. V tomto smere totiž nie je podstatný stav účtovný, ale stav skutočný, reálny, teda či obchodná spoločnosť mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov reálne, nielen účtovne. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, a to najmä dokazovania znaleckého, niet pochýb o tom, že dotknutá spoločnosť v účtovnej podobe, teda podľa účtovných dokladov, a to najmä pokladničnej knihy, mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného. Doposiaľ vykonané dokazovanie však neodstránilo rozumné a dôvodné pochybnosti, či spomínaná spoločnosť mala aj v skutočnosti reálne tieto finančné prostriedky k dispozícii. Na tomto mieste je nutné odvolateľovi prisvedčiť, že znalcovi neprináleží hodnotiť hodnovernosť výpovedí svedkov, či iných vypočúvaných osôb, táto úloha patrí súdu, preto znalecký posudok, ktorého závery závisia od vyhodnotenia pravdivosti tvrdení vypočúvaných osôb, nemôže byť ťažiskovým osamoteným dôkazom, o ktorý by bolo možné oprieť záver o vine, či nevine obžalovaného. Znalecký posudok znalca z odboru ekonómie A.. K. J. č. XX/XXXX a doplnenie č. 1 k tomuto znaleckému posudku predstavujú dve rôzne alternatívy záverov ako výsledkov znaleckého dokazovania. V prvom prípade ide o alternatívu vypracovanú na podklade účtovných dokladov a v druhom prípade, teda v prípade doplnenia znaleckého posudku, ide o alternatívu zohľadňujúcu aj výpovede svedkov B. Y., L. J., ale aj obhajobou predložené doklady, týkajúce sa výplaty miezd poškodeným za mesiac apríl XXXX. V takto alternatívnej podobe mal byť ale znalecký posudok vypracovaný už v prípravnom konaní, pretože už v prípravnom konaní bolo zrejmé, že len účtovné doklady a len v takej podobe, v akej ich mal znalec k dispozícii, pre spoľahlivý záver, či dotknutá spoločnosť aj reálne mala, alebo nemala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného, nepostačujú. Z prílohy č. 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX, teda z pokladničnej knihy, za obdobie od 1.1.2013 do 31.5.2013 vyplýva, že mzdy za apríl 2013 mali byť vyplatené z pokladne, a to 30.5.2013 v sume 24.945,58 €. Z odpovede na otázku č. 7 v spomínanom znaleckom posudku, ale aj z výpovedí poškodených, vyplýva, že čisté mzdy za mesiac apríl 2013, ktoré boli poškodeným pripísané na ich bankové účty, neboli vyplatené z účtu a ani z pokladne spoločnosti, o takýchto úkonoch znalec v účtovných dokladoch spoločnosti nenašiel žiadne doklady. Už táto skutočnosť, že podľa pokladničnej knihy mali byť mzdy za mesiac apríl 2013 vyplatené z pokladne, pritom neexistujú doklady, ktoré by svedčili o tom, že tieto výplaty boli v hotovosti, k rukám poškodených vyplatené, a neexistuje ani doklad o tom, že tieto peniaze, ktoré mali byť vybraté v hotovosti z pokladne, boli šekom zaslané na účty poškodených, naznačovala, že údaje uvedené v účtovnej knihe, teda účtovné doklady, nemusia zodpovedať realite, skutočnému reálnemu stavu. A zvlášť za situácie, že tak obžalovaná, ako aj svedkyňa B. Y. a svedok L. J. už v prípravnom konaní tvrdili, že v skutočnosti, reálne spoločnosť dostatok finančných prostriedkov k dispozícii nemala, bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní už v prípravnom konaní s týmito dvoma alternatívami priebehu skutkového stavu pracovať a v tomto smere aj obstarávať dôkazy, keďže podľa § 2 ods. 10, veta tretia, Tr. por. orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Na strane druhej bolo úlohou aj súdu prvého stupňa s týmito dvoma alternatívami priebehu skutkového deja sa vysporiadať, neopierajúc sa len o závery znaleckého dokazovania, ktoré sú nejednoznačné, alternatívne, ale starostlivo vyhodnotiť hodnovernosť výpovedí tak obžalovanej, ako aj svedkov L. J. a B. Y.. V tomto smere bolo možné vypočuť aj A.. K., ktorá podľa vyjadrenia svedkyne B. Y. viedla hotovostnú pokladňu, vzhľadom ale na to, že okresný prokurátor na vykonaní tohto dôkazu netrval a doposiaľ zhromaždený dôkazový materiál súdu spravodlivé rozhodnutie umožňoval, nebol dôvod, aby súd pasivitu prokurátora v tomto smere vlastnou iniciatívou postupom podľa § 2 ods. 11 Tr. por. nahrádzal. Obžalovaná od samého počiatku, teda už v prípravnom konaní, trvala na tom, že účtovný stav finančných prostriedkov v pokladni nezodpovedá realite, v pokladni účtovne vedené finančné prostriedky neboli, a teda ku dňu vyplatenia odstupného nemala dostatok finančných prostriedkov na to, aby poškodeným odstupné vyplatiť mohla. Túto jej výpoveď už v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, potvrdili aj svedkovia L. J. a B. Y.. Aj keď v osobe svedka L. J. ide o brata obžalovanej a svedkyňa B. Y. je zamestnankyňou spoločnosti, ktorú obžalovaná riadi, tieto ich tvrdenia sú podporované aj ďalšími objektívnymi dôkazmi listinnej povahy, a to najmä výpismi z účtov a čiastočne aj závermi samotného pôvodného znaleckého posudku č. XX/XXXX, na ktoré už bolo vyššie poukázané. Obžalovaná už v prípravnom konaní uvádzala, že odstupné nebolo poškodeným vyplatené, pretože firma mala finančné problémy. O tom, že dotknutá spoločnosť mala mať finančné problémy, svedčí aj vyjadrenie svedka L. J., že predchádzajúca firma, ktorá zanikla v auguste, mala dlhy a všetky peniaze, ktoré prišli od pána H. z X., teda manžela obžalovanej, boli použité z väčšej časti na splatenie starých dlhov, tovar, materiál, energie, ale išli aj na chod firmy. Pritom z účtovných dokladov dotknutej spoločnosti za obdobie od augusta do decembra 2012, konkrétne z výpisov účtov spomínanej spoločnosti v PRIMA BANKE vyplýva, že všetky plusové sumy, teda príjem spoločnosti, v sumách 26.000,- €, 27.000,- €, 30.000,- € a pod., boli naozaj pripísané na účet spoločnosti ako príjem zaslaný z X., konkrétne od spoločnosti H. D., G.M.B.H. C. XX, XXXXX F.. Iným jediným významnejším príjmom bola suma 2000,- eur, ktorú XX.X.XXXX vložil na účet spoločnosti svedkov L. J., avšak o aký dôvod zloženia išlo, vykonané dokazovanie odpoveď nedáva. Tvrdenia spomínaných osôb, že spoločnosť mala finančné problémy a jediným jej zdrojom boli finančné „dotácie“ od firmy manžela obžalovanej, neboli teda vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom vyvrátené, spomínané účtovné doklady o pravdivosti týchto tvrdení naopak svedčia. O „nekorektnosti“ účtovných dokladov vo vzťahu k reálnemu stavu finančnej situácie dotknutej spoločnosti svedčí aj spôsob vyplatenia miezd poškodeným za mesiac apríl XXXX. Z výpovedí poškodených, ale aj pôvodného znaleckého posudku vyplýva, že čisté mzdy za mesiac apríl XXXX boli poškodeným vyplatené na ich účet v dvoch splátkach, a to XX.X.XXXX a X.X.XXXX a poškodenej H. M., rod. S. dňa X.X a X.X.XXXX. Z pokladničnej knihy dotknutej spoločnosti vyplýva, že mzdy za apríl XXXX boli vyplatené z pokladne, teda v hotovosti XX.X.XXXX. Z výpisu z účtov sestry obžalovanej, (podľa vyjadrenia svedkyne B. Y.), vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že čisté mzdy boli poškodeným na ich účty vyplatené práve zo spomínaného účtu sestry obžalovanej, pričom prostriedky určené na vyplatenie týchto čistých miezd boli na účet v Slovenskej sporiteľni pripísané opätovne z účtu spomínanej nemeckej firmy patriacej, podľa vyjadrenia svedka L. J., manželovi obžalovanej. Uvedené potom nepochybne preukazuje, že účtovné údaje uvedené minimálne v pokladničnej knihe realite nezodpovedajú, a preto o reálnej existencii finančných prostriedkov v pokladni nemôžu svedčiť ani žiadne ďalšie účtovné záznamy uvedené najmä v pokladničnej knihe o tom, že z pokladne boli realizované ďalšie úkony, a to najmä úhrady, či už faktúr alebo iných platieb za služby, alebo že do pokladne boli prijaté nejaké peňažné sumy. Vyššie uvedenými dôkazmi a skutočnosťami nepochybne preukázaná nespoľahlivosť účtovnej evidencie, týkajúcej sa reálneho stavu finančných prostriedkov v pokladni, potom podporuje obhajobné tvrdenia obžalovanej, ako aj svedkov L. J. a B. Y., že dotknutá spoločnosť reálne v čase výplaty dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného nemala a vyvoláva dôvodné a závažné pochybnosti o závere, že takéto finančné prostriedky k dispozícii mala. Záverom sa žiada ešte uviesť, že pokiaľ bolo namietané, že svedok L. J. prestal vykonávať reálne svoju činnosť k XX.XX.XXXX, a preto sa nemohol vyjadriť k stavu pokladne po tomto dátume, je nutné uviesť, že jednak tento svedok uviedol, že k X.X.XXXX, kedy bolo v pokladni účtovaných 29.928,80 € žiadne finančné prostriedky do pokladne neodovzdával, a teda v januári tieto finančné prostriedky v pokladni neboli, pričom od stavu finančných prostriedkov v tomto období sa odvíjal stav peňažných prostriedkov v pokladni aj v ďalšom období, navyše z jeho výpovede je zrejmé, že aj keď nemal už vykonávať žiadnu činnosť pre dotknutú spoločnosť po 1.1.2013, predsa len podpisoval výpoveď poškodenej J. J., zrejme z dôvodu neprítomnosti obžalovanej, preto nie je možné s istotou vylúčiť, že prehľad o stave finančných prostriedkov po X.X.XXXX v dotknutej spoločnosti mal. Keďže vyššie uvedenými dôkazmi bola spoľahlivosť účtovnej evidencie dotknutej spoločnosti spochybnená a obžalovaná sa bránila tým, že dotknutá spoločnosť reálne, napriek účtovnému stavu, k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie odstupného nemala, čo podporujú tak vyššie uvedené výpovede svedkov, ako aj listinné dôkazy, pričom opak iným dôkazom, okrem nespoľahlivej účtovnej evidencie preukázaný nebol, aj podľa názoru krajského súdu, bolo nevyhnutné obžalovanú v zmysle jednej zo základných zásad trestného práva „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, oslobodiť. Krajský súd o nárokoch poškodených na náhradu škody nerozhodoval, a to z dôvodu, že podľa názoru krajského súdu, nárok na vyplatenie odstupného nie je nárokom na náhradu škody, ktorú by bolo možné v trestnom konaní uplatniť. Nárok na vyplatenie odstupného totiž nevzniká ako dôsledok spáchania trestného činu, ale vzniká priamo zo zákona, a to Zákonníka práce, preto nárok na vyplatenie odstupného nie je škodou, ktorú by bolo možné v trestnom konaní uplatniť (tak, ako je tomu aj v prípade nevyplateného výživného). Nič však poškodeným nebráni, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnili v občianskom súdnom konaní, ako k tomu napokon v jednom prípade už aj došlo. Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný