Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Tos/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010142 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010142.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2016 v Prešove, v trestnej veci odsúdeného X. X. pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. februára 2016, sp. zn. 5T/39/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného X. X.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený X. X. sa v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/39/2015 z 22.04.2015, právoplatným dňa 22.04.2015 neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona v trvaní 32 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď, po poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť. V dodatočne predložených písomných dôvodoch, prostredníctvom svojho obhajcu, v podstate uviedol, že okresnému súdu v čase vydania rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/39/2015 zo dňa 22.04.2015 ešte nebol známy jeho zdravotný stav, ktorý na základe znaleckého posudku o psychiatrickom vyšetrení vyšiel najavo až v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/149/2015, porušenie podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu z jeho strany nebolo úmyselné, ale bolo dôsledkom nesprávne vykonaného psychiatrického vyšetrenia a nestanovenia jeho skutočnej diagnózy. Sťažovateľ dodal, že rozhodnutím o vykonaní trestu odňatia slobody sa nedosiahne účel Trestného zákona, v jeho prípade je najdôležitejšie, aby úspešne absolvoval predpísanú liečbu a následne sa vedel zaradiť späť do spoločnosti tak, ako bezúhonne žil do doby, kedy prepukla jeho choroba. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol v zmysle § 50 ods. 4 písm. a) až c) Tr. zákona. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako nadriadený súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Súd prvého stupňa v posudzovanej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22. apríla 2015, sp. zn. 5T/39/2015, právoplatným toho istého dňa, bol odsúdený X. X. uznaný vinným zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného 28. augusta 2014 a z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona spáchaného 23. septembra 2014, ktorých spoločným znakom konania bolo úmyselné zakladanie požiarov na škodu a nebezpečenstvo iných osôb. Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 51 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola určená podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že odsúdenému začala v zmysle § 50 ods. 1, veta druhá, Tr. zák. skúšobná doba plynúť od 23.apríla 2015 a mala skončiť dňa 23.októbra 2016. Rovnako zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa 16. júla 2015 dopustil znova zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a to v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, za súčasného spáchania zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pričom v ten istý deň ako aj 24. júna 2015 sa dopustil aj pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad z 25. januára 2016, sp.zn. 6T/149/2015 právoplatného toho istého dňa. Spoločným znakom trestnej činnosti obžalovaného bolo znova úmyselné zakladanie požiarov na škodu a nebezpečenstvo iných osôb. Týmto rozsudkom mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so zaradením pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Správne je potom konštatovanie prvostupňového súdu, že odsúdený X. X. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. S odstupom len necelé štyri mesiace po začatí plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v uloženej skúšobnej dobe spáchal ďalšie závažné trestné činy a to zločin a úmyselné prečiny, dokonca aj druhovo totožné. Tejto trestnej činnosti sa pritom dopustil necelý rok po predchádzajúcom páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Z citovaného ustanovenia jednoznačne plynie, že k záveru, že nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody pre nápravu odsúdeného a ochranu spoločnosti nie je potrebné, a pre dosiahnutie naznačeného účelu postačí niektoré zo zákonom dovolených alternatívnych rozhodnutí ponechávajúcich podmienečné odsúdenie, môže súd dospieť len výnimočne, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorými môžu byť také okolnosti, ktoré charakterizujú v skúšobnej dobe spáchaný trestný čin, jeho závažnosť a vplyv na ostatných členov spoločnosti. Z hľadiska účelu trestu ide o skúmanie takých okolností, ktoré majú vplyv na intenzitu ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a na výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Nemožno prisvedčiť konkrétnym dôvodom uvedeným v podanej sťažnosti. Zo znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu, na ktoré sťažovateľ odkazuje (znalecký posudok podaný znalcami T.. S.- P. a T.. Q. T. 9. septembra 2015 vo veci Okresného súdu Poprad sp.zn. 6T/149/2015) totiž vyplýva, že odsúdený X. X. síce trpí sexuálnou agresivitou, no táto sexuálna deviácia bola len motiváciou ku spáchaniu skutku, pričom neviedla k vymiznutiu jeho ovládacích schopností a vôbec neovplyvnila úroveň jeho rozpoznávacích schopností, netrpí ani duševnou chorobou a ani v čase páchania trestnej činnosti netrpel prechodnou duševnou poruchou, ktorá by významným spôsobom znižovala úroveň jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Vo veci sp.zn. 6T/149/2015 bol odsúdený uznaný vinným z dvoch úmyselných zločinov a dvoch úmyselných prečinov. Trestnej činnosti, ktorá zavdala dôvod na premenu trestu v prejednávanej veci sa teda dopustil úmyselne súc si vedomý toho, že trestnú činnosť pácha v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, a to v krátkom čase po začatí jej plynutia. V žiadnom prípade teda nie je možné súhlasiť so sťažnostnými námietkami, že by k porušeniu podmienok podmienečného odsúdenia nedošlo zo strany odsúdeného úmyselne. Trest, o premenu ktorého v prejednávanej veci ide, bol právoplatne uložený rozsudkom zo dňa 22.04.2015, ktorého správnosť, práve s ohľadom na jeho právoplatnosť, nie je možné v konaní o premene trestu skúmať a v zásade nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia mimo rámca riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov bráni aj preskúmavaniu či riešeniu či už skutočných alebo domnelých chýb pôvodného konania v konaní o premene uloženého trestu. Preto len skutočnosť, že znalci v konaní, v ktorom bol uložený trest, o premenu ktorého ide dospeli k inému záveru, ako znalci v konaní, ktoré zadalo príčinu na premenu trestu samo osebe bez ďalšieho nie je takou výnimočnou okolnosťou, ako to predpokladá citované ustanovenie. Tieto skutočnosti vedú potom k záveru, že záujem na ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov a záujem na výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti vyžaduje u odsúdeného X. X. nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody už v priebehu skúšobnej doby, pričom žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by nariadeniu výkonu trestu bránili, ani krajský súd nezistil. Nakoľko správne je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, nadriadený súd sťažnosť odsúdeného X. X. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.