Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Tos/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010208 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010208.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa XX. augusta XXXX, v trestnej veci proti odsúdenému J.. H. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu W. sp. zn. XNt/X/XXXX zo dňa XX. júna XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného J.. H. W.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd W. podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného J.. H. W. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu W. vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX zamietol. Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti namieta rozhodnutie okresného súdu. Uviedol, že podľa jeho názoru nové skutočnosti doteraz nezistené a to výsluchy svedkýň P. K. a V. B., ktoré mali dosvedčiť tú skutočnosť, že mal byť práve obžalovaný napadnutý poškodenými, pričom poškodená si mohla spôsobiť poranenia pri napádaní obžalovaného. Má za to, že nové dôkazy súdu skôr neznáme, môžu vyvolať iné rozhodnutie pre odsúdeného priaznivejšie a navrhol vyhovieť sťažnosti a uznesenie Okresného súdu W. sp. zn. XNt/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX zrušiť. Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu W. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX bol J.. H. W. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. za čo mu súd uložil peňažný trest vo výmere XXX € a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov. Súčasne súd rozhodol o nárokoch na náhradu škodu uplatnených poškodenými v trestnom konaní. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, o ktorom rozhodoval Krajský súd v W. uznesením sp. zn. XTo/X/XX zo dňa X.X.XXXX tak, že odvolanie obžalovaného zamietol. F. XX. 5. XXXX podal odsúdený návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde W. krajský súd na verejnom zasadnutí odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkyne P. K. a svedkyne V. Skokanovej z dôvodu, že o tomto návrhu už rozhodol prvostupňový súd, ktorý ho zamietol. Poukázal ďalej na to, že po právoplatnosti uvedeného rozsudku bola vypočutá svedkyňa P. K. vo veci XXC/XXX/XXXX, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosť o tom, čo sa stalo medzi susedmi W. a M., keďže bola v kuchyni a počula pád. Pozrela sa cez okno a videla, ako P. M. bila žalobcu po zadku a žalovaný po hlave. Rovnako uvedeného dňa v uvedenej civilnej veci bola vypočutá aj svedkyňa V. B., ktorá uviedla, že dátum incidentu si nepamätá, ale bola vtedy v izbe, robila si svoje veci a mamka bola v kuchyni. Pribehla do kuchyne za mamkou, keď táto hystericky zhíkla a mamka jej potom ukazovala von oknom, pričom pred domom na zemi videla, ako P. M. so žalovaným R. M. útočia na nejakého človeka. Najprv si myslela, či to nie je zlodej a oni ho pristihli. Videla, ako žalovaný boxoval do toho človeka, búšili ho, mlátili ho. Nevie, či žalobca H. W. kričal, ale hlavu si kryl rukami, bránil sa. Oni dvaja odišli preč a po hodnej chvíli sa človek na zemi začal zviechať. Vtedy videli, že je to žalobca. Myslí, že mal pri sebe ruksak. Nepamätá sa, či sa bránil ruksakom, či mal pri sebe okuliare. Vzhľadom na vyššie uvedené výpovede uvedených svedkýň potom odsúdený má za to, že ide o nové dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré sú takého charakteru, že by mohli sami o sebe odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Odsúdený má za to, že ak poškodená útočila na obžalovaného, ktorý sa bránil a ležal na zemi, práve pri tomto útoku si mohla spôsobiť zranenie, a to údermi do ruksaku, ktorý mal odsúdený pri sebe a v ktorom mal veci, a to elektronický merač, okuliare a mobilný telefón. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom písomnom návrhu. Okresný súd následne vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa so spisovým materiálom, a to najmä zápisnice o výsluchu svedkýň P. K. a V. B. zo dňa XX. XX. XXXX v konaní vedenom na Okresnom súde W. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ako aj s obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu W. XT/XX/XXXX. Na základe vykonaných dôkazov, vychádzajúc z obsahu návrhu odsúdeného, súd konštatoval, že jediným dôvodom, pre ktorý odsúdený v danej trestnej veci podal žiadosť o obnovu konania, je skutočnosť, že v pôvodnom konaní neboli vypočutí svedkovia P. K. a Mária B., ktorých výpovede sú natoľko závažného charakteru, že by mohli sami o sebe odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, pričom výsluchom uvedených svedkýň by bola potvrdená skutočnosť, že samotná poškodená útočila na obžalovaného, ktorý ležal na zemi a bránil sa, pričom práve pri tomto útoku si táto sama mohla spôsobiť poranenia, ktorých spôsobenie bolo v pôvodnej trestnej veci kladené za vinu odsúdenému. Okresný súd poukazuje na to, že v osobách P. K. a V. B. nejde o návrhy na vypočutie nových svedkov, pretože takéto návrhy odsúdený už podával v pôvodnom konaní, či už pred súdom I. stupňa, ale aj v rámci odvolacieho konania. Návrh odsúdeného na vypočutie svedkýň už v pôvodnom konaní bol zamietnutý, a to z dôvodu, že uvedené svedkyne neboli svedkami incidentu, ktorý sa mal odohrať medzi odsúdeným a poškodenou, ktorý bol predmetom trestného stíhania odsúdeného, ale tieto osoby mali byť svedkami len následného správania sa poškodenej a jej brata vo vzťahu k odsúdenému. Samotná zápisnica o výsluchu uvedených svedkýň v rámci civilného konania iba potvrdzuje súdu už skôr známe skutočnosti, že sa nejedná o svedkyne, ktoré by sa mohli vyjadriť k samotnému skutku, ktorý sa týkal predmetného trestného stíhania odsúdeného, intenzity útoku, resp. vzniku poranenia poškodenej pri tomto útoku. Rovnako okresný súd poukazuje na to, že už v pôvodnom konaní obrana odsúdeného bola zameraná na tú okolnosť, že poranenia poškodená si spôsobila sama, a to práve v dôsledku incidentu, ktorý sa mal odohrať následne po skutku, ktorý má súvis s jeho trestným stíhaním. Táto obrana bola dôsledne skúmaná a vyhodnotená súdom tak I. stupňa, ako aj odvolacím súdom v pôvodnom konaní, pričom aj v rámci odvolacieho konania vo veci Krajský súd v W. pred rozhodnutím vo veci samej vypočul znalca V.. S., ktorý sa vyjadroval okrem iného k mechanizmu vzniku poranenia poškodenej. Vykonaním jednotlivých dôkazov v pôvodnej trestnej veci potom odvolací súd aj po doplnení dokazovania vo vzťahu k tejto otázke zamietol odvolanie J.. W. proti rozsudku súdu I. stupňa, ktorým tento ho uznal vinným z trestnej činnosti, pre ktorú bola na neho podaná obžaloba. Krajského súdu uviedol, že doplnením dokazovania výsluchom znalca po oboznámení sa so znaleckým posudkom, týkajúceho sa poraní, ktoré utrpel obžalovaný, tento uviedol, že krvná podliatina na chrbtovej strane ruky nie je typickým poranením, ktoré vzniká pri úderoch päsťou a považuje za málo pravdepodobné, aby si poškodená spôsobila takéto poranenie úderom päsťou do oblasti tváre obžalovaného. Krajský súd v tomto smere dodal, že kým zranenie zistené u poškodenej bolo spôsobené silou strednej intenzity, zranenie zistené u obžalovaného bolo spôsobené silou slabej intenzity. Aj táto skutočnosť svedčí pre to, že tieto zranenia si navzájom nekorešpondujú. Vzhľadom na vyššie uvedené potom okresný súd skonštatoval, že v danej trestnej veci neboli zistené podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., a preto návrh odsúdeného na vykonanie navrhovaných dôkazov zamietol a rovnako zamietol aj samotný návrh na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a sťažnosti odsúdeného, ako aj spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade so zákonom. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Krajský súd vzhľadom na vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku, ako aj dôvody uznesenia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, dospel taktiež k záveru, že neboli zistené ani z návrhu odsúdeného nové dôkazy a skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodňovať rozhodnutie o povolenie obnovy konania. K návrhom odsúdeného na výsluch svedkýň P. K. a V. B. krajský súd poukazuje na to, že o tomto návrhu už rozhodoval súd prvého stupňa, ako aj súd druhého stupňa, pričom tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko sa netýkali predmetnej trestnej veci, pre ktorú bol navrhovateľ J.. H. W. právoplatne odsúdený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.