Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Tos/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010429 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010429.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.04.2016, v trestnej veci proti odsúdenému P. W. pre prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. XNt/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. P. W.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného P. W. rozsudkom Okresného súdu O. sp. zn. XT/XXX/ XXXX zo dňa 18.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 15.7.2015, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po vyhlásení uznesenia sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie odôvodnil tým, že novými dôkazmi odôvodňujúcimi obnovu konania sú písomné potvrdenie Špeciálnej základnej školy, A. zo dňa 6.10.2015 a výpoveď svedka M.. M.. Oba dôkazy preukázali, že odsúdený robil opatrenia na riešenie záškoláctva svojich detí, najmä vo vzťahu k dcére Q.. Tieto dôkazy neboli predmetom pôvodného konania a sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine a treste, priaznivejšie pre odsúdeného. Ďalej uviedol, že B. B. (pozn. triedna učiteľka mal. Q.) vedela, akú má dcéru, že pred školou ju čakala K. Y. a odviedla ju do E.. Toto stále uvádzal, aj zákonnej sudkyni B.. M. O. na hlavnom pojednávaní vo veci sp. zn. XT/XXX/XXXX. To isté uvádzal aj na Krajskom súde v O. vo veci sp. zn. XTo/XX/XXXX. Predmetný list si vyžiadal ako dôkaz. Má potvrdenie o spolupráci od M.. N. M., týmto potvrdzuje, že ako otec sa zaujímal o dochádzku, o všetkých uskutočnených krokoch školu informoval. Mal záujem o riešenie a nápravu záškoláctva. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že povolí obnovu konania vedeného na Okresnom súde O. sp. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s Krajským súdom v O. sp. zn. XTo/XX/XXXX a zruší obe napadnuté rozhodnutia vo všetkých výrokoch týkajúce sa odsúdeného P. W.. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je mimoriadnym zákonom stanoveným prostriedkom umožňujúcim zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci, je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, presne vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a pod., ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu. Odsúdený P. W. bol rozsudkom Okresného súdu O. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v O. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, uznaný vinným zo spáchania prečinov ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol podľa § 211 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania doručenom súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX konštatuje, že súdu predkladá dôkaz o svojej nevine a chce byť prepustený na slobodu. Ide o potvrdenie Špeciálnej základnej školy, A. o spolupráci s rodičom P. W.. Riaditeľstvo školy potvrdilo, že otec P. W. sa zaujímal o dochádzku svojej dcéry Q. W., nar. XX.X.XXXX, avšak dcéra jeho príkazy nerešpektovala. Dôvodom záškoláctva bolo, že matka Q. W., viackrát bez oznámenia škole, zobrala deti a odišla s nimi k svojej matke do E.. Zdržiavala sa tam dlhšiu dobu bez toho, že by deti prihlásila do tamojšej školy. Dcéra Q. si tam našla priateľku, s ktorou žila. Stalo sa, že priateľka ju čakala pred školou vo A. a spolu odcestovali do E.. Q. často aj sama, napriek zákazu otca, ušla za priateľkou. Otec reagoval na predvolania školy týkajúce sa záškoláctva dcéry Q. a mal záujem o riešenia a nápravu. Jej záškoláctvo začal riešiť cestou Obecného úradu v K.. Skontaktoval sa s riaditeľom Nízkoprahového centra pre deti a rodinu O.. Y. V., O.. O danom probléme bol informovaný ÚPSVaR v O., OÚ K. - formou oznámení o zanedbaní povinnej školskej dochádzky žiačky. P. W. o všetkých uskutočnených krokoch školu informoval. Na potvrdení je uvedené meno M.. B. B., triednej učiteľky a riaditeľky školy M.. N. M. ktorá potvrdenie aj podpísala. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že konanie o povolení obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné než právoplatné rozhodnutie o vine, treste či priznanom nároku na náhradu škody. Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odsúdený P. W. nepredložil súdu také dôkazy, ani neuviedol žiadne nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený P. W. odôvodňuje obnovu konania existenciou nového dôkazu o jeho nevine, a to citovaným potvrdením Špeciálnej základnej školy, A. o spolupráci s rodičmi. V tomto kontexte potom poukazovaním na uvedené potvrdenie o spolupráci, jeho záujmu na riešení problému s povinnou školskou dochádzkou mal. Q. sa odsúdený snaží spochybniť priebeh skutkového deja, ktorý mu bol kladený za vinu, a za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v O. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XTo/XX/XXXX. Už v pôvodnom konaní súdy v rámci vyporiadavania sa s obhajobnými námietkami odsúdeného posudzujúc vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, predovšetkým s výpoveďou svedkov M.. O. K., zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., M.. Q. W., triednej učiteľky mal. P. W., M.. O. I., triednej učiteľky mal. M. W., M.. B. B., triednej učiteľky mal. Q. W. a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, konštatovali vinu toho času odsúdeného P. W.. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že sa odsúdený snaží len doplniť dokazovanie o opakovanie dôkazov, ktoré už boli riadne vykonané v pôvodnom konaní a o získanie odpovedí na otázky, ktoré v čase pôvodného konania položené boli. Odsúdeným predložené potvrdenie totiž neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by v pôvodnom konaní neboli známe. Z výpovede toho času odsúdeného na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde O. dňa XX.X.XXXX v pôvodnom konaní vyplýva, že vedel, že deti mu nechodia do školy, oznamoval to učiteľkám na základnej škole vo A. a v K., do školy nechodila najmä dcéra Q., ktorá utekala s K. Y.. Ďalej vypovedal, že chodil tieto veci oznamovať aj sociálnym pracovníčkam na UPSVaR, pracovisko A. a na Obecný úrad A.. Vydávali mu potvrdenia, že deti ho nepočúvajú. Z výpovedi obžalovaného, svedkov a listinných dôkazov obsiahnutým v pôvodnom trestnom spise Okresného súdu O. sp. zn. XT/XXX/XXXX bolo preto tiež zrejmé, že toho času odsúdený riešil záškoláctvo svojich detí cestou Obecného úradu v K., na odporúčanie sa skontaktoval s riaditeľom Nízkoprahového centra pre deti a rodinu „Bonum - Dobro“ O.. Y. V., PhD. O danom probléme bol informovaný ÚPSVaR v O. a Obec K.. Okresný súd O. a Krajský súd v O. sa v konaniach, ktoré viedli k odsúdeniu, a ktorých obnovy konania sa odsúdený domáha, vyporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami a vyššie uvedenými dôkazmi, po vyhodnotení ktorých dospeli k záveru, že rodičia, t.j. aj odsúdený P. W., boli na vymeškávanie vyučovacích hodín upozorňovaní, boli predvolávaní do školy, no napriek tomu k náprave nedošlo. V tomto smere posúdenia vykonaných dôkazov Krajský súd v Prešove rozsudok sp. zn. XTo/XX/XXXX z XX.X.XXXX odôvodnil tým, že vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného, že on sa všemožne snažil a urobil všetko preto, aby deti do školy riadne chodili, je potrebné uviesť, že z úradného záznamu obce K. vyplýva, že na tamojší obecný úrad sa obžalovaný dostavil dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedol, že dcéra Q. odmieta ísť do školy a toho času sa zdržiava u svojej priateľky, takže mu odporučili navštevovať Nízkoprahové centrum pre deti a rodinu „Bonum - Dobro“, ktoré poskytuje poradenstvo každý pracovný deň v týždni. Zo záznamu sociálnej poradne Familiaris vyplýva, že obžalovaný sa tam dňa 08.11.2013 na základe odporúčania obce dostavil, pričom uvádzal, že dcéra Q. odmieta chodiť pravidelne do školy, opustila bydlisko a odišla žiť k K. Y.. Ďalej je z uvedeného záznamu zrejmé, že obžalovaný riešil viacmenej spôsob života dcéry, ktorá žije so ženou. Kroky, ktoré teda obžalovaný, podľa svojho vyjadrenia, mal urobiť vo vzťahu k zabezpečeniu riadnej školskej dochádzky detí, sú teda zo dňa 06.11. a 08.11.2013 (teda prakticky začiatku súdeného obdobia) a týkajú sa len dcéry Q. a nie ostatných detí. Vo vzťahu k ďalšej námietke obžalovaného, podľa ktorej vlastne skutočnosť, že deti do školy nechodili, mala zaviniť výlučne jeho manželka, ktorá s deťmi odišla do obce E., je potrebné uviesť, že ani toto tvrdenie nemôže obžalovaného zo spáchania skutku vyviniť, keďže zo správy obce E. plynie, že Q. W. sa v obci E. zdržiavala v jarných mesiacoch roku XXXX asi tri týždne, pričom prišla s tým, že manžel ju vyhnal a keď je opitý, aj ju bije. XX.XX.XXXX potom aj s deťmi a manželom, ktorý pre ňu prišiel, odišli domov, nevzali so sebou najstaršiu dcéru a to napriek upozorneniu sociálneho pracovníka, aby ju so sebou vzali a zabezpečili riadne plnenie školskej dochádzky pre dcéru, pritom nenechali ani peniaze na cestovné, takže jej návrat museli zabezpečiť terénni pracovníci. Ako správne ďalej konštatoval súd prvého stupňa, potvrdenie o spolupráci s rodičmi zo dňa X.XX.XXXX bolo spísané riaditeľkou Špeciálnej základnej školy, M.. N. M. spolu s triednou učiteľkou mal. Q., M.. B. B., ktorá bola v pôvodnom konaní vypočutá a jej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj so súhlasom toho času odsúdeného, ku ktorému sa vyjadril iba v tom smere, že nie je pravda, že by deti chodili do školy špinavé. Riaditeľka Špeciálnej základnej školy, M.. N. M. na verejnom zasadnutí tiež uviedla, že záškoláctvo sa riešilo s triednou učiteľkou, s ktorou, ako je vyššie uvedené, odsúdeným predložené potvrdenie o spolupráci s rodičom spolu aj spísali. Sťažnostný súd v tomto smere opätovne poznamenáva, že s výpoveďou triednej učiteľky M.. B. B. v kontexte všetkých získaných dôkazov sa v pôvodnom konaní súdy vyporiadali. Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je doplňovať dokazovanie z pôvodného konania, ale rozhodnúť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Ich existenciu ale ani krajský súd nezistil. Sťažnostný súd v tomto smere poznamenáva, že odsúdeným predložený dôkaz, potvrdenie o spolupráci s rodičom zo dňa 6.10.2016 a v ňom uvedené skutočnosti nemôžu ani samy osebe a ani v spojitosti s doteraz známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného a je potrebné ich hodnotiť len ako účelovú obranu odsúdeného prezentovanú v snahe docieliť zvrátenie preňho nepriaznivého stavu spočívajúceho v odsúdení za vyššie spomínané trestné činy. Sťažnostný súd naviac poznamenáva, že odsúdenie pre prečiny ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. sa týka nielen mal. Q., ale aj mal. P. a mal. M. a vo vzťahu k nim odsúdený žiadne nové skutočnosti netvrdil. Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre povolenie obnovy pôvodného konania (sp. zn. XT/XXX/XXXX) vyplývajúce z ust. § 394 Tr. por. zistené neboli. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd, považujúc rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné a správne, sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.