Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Tos/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010441 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010441.1 Uznesenie Krajský súd v J. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci odsúdeného E. B. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.) a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu J. sp. zn. XNt XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného E. B.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu J. sp. zn. XT/XXX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v J. sp. zn. XTo/XX/XXXX, pretože nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania. Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú sám aj prostredníctvom svojho obhajcu následne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti, ktoré podal prostredníctvom obhajcu, okrem faktických skutočnosti poukazujúcich na rozsudok, ktorým bol odsúdený, uložený trest ako aj okolnosť, že predošlé dva návrhy na povolenie obnovy konania, podané odsúdeným, boli zamietnuté, poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popieral, trval na tom, že obvinenie je nepravdivé a že výpoveď maloletej H. B. je ovplyvnená jeho svokrovcami a ďalšou osobou, ako aj skutočnosť, že bol stratený závažný dôkaz, nakoľko ošetrujúci lekár odobral z pohlavných orgánov poškodenej vzorky, ktoré však neboli pre ich následnú stratu odborne preskúmané, čo mu mohlo pomôcť. V sťažnosti, ktorú podal odsúdený sám, namieta, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval nález Ústavného súdu, keďže dôvody, ktoré viedli Ústavný súd k záveru, že § 41 ods. 2 v texte za bodkočiarkou Trestného zákona účinného od 1. januára XXXX nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy, je potrebné aplikovať aj na ustanovenie zákona účinného do XX. decembra XXXX, pretože úprava asperačnej zásady je v oboch zákonoch zhodná a Ústavný súd nemohol vysloviť nesúlad uvedeného ustanovenia zákona účinného do XX.XX.XXXX, len z dôvodu straty platnosti právneho predpisu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je možné považovať za dôvodnú. Tak ako to konštatuje v dôvodoch napadnutého uznesenia, aj súd prvého stupňa, je z obsahu spisu zrejmé, že odsúdený E. B. sa návrhom podaným na Okresnom súde J. dňa XX.XX.XXXX domáhal povolenia obnovy konania v trestnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. XT/XXX/XXXX a to vzhľadom na nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS XXX/XXXX z XX. novembra XXXX, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 41 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou zákona č. XXX/XXXX Z.z. s článkom 1 ods. 1 I. SR, keďže podľa jeho názoru je potrebné uvedený nález Ústavného súdu aplikovať aj na ustanovenie § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do XX.XX.XXXX, vzhľadom na to, že ide o odsek alebo totožné ustanovenia a nesúlad uvedených ustanovení nemohol Ústavný súd vysloviť len pre stratu platnosti uvedeného zákona. Odsúdený E. B. sa teda domáhal povolenia obnovy konania vo veci, v ktorej bolo rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. 5T XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v J. sp. zn. XTo/ XX/XX zo dňa XX.X.XXXX uznaný za vinného z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a trestného činu súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX a to na tom skutkovom základe, že -hoci bol rozsudkom Okresného súdu v R. X. Y. pod č. 4T XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX odsúdený za spolupáchateľstvo trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 9 ods. 2 k § 222 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní XX mesiacov, ktorý vykonal dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase v noci na XX.X.XXXX v izbe svojej chatrče č. XXX v obci E. - H., okres J., kde býva so svojou družkou L. O. a ich X deťmi, ľahol si do postele k svojej dcére, maloletej H. B., nar. XX.X.XXXX, rozopol jej nohavice a so spodnými nohavičkami jej ich stiahol na kolená, sebe stiahol trenírky na kolená, ľahol si na maloletú H. B. a donútil ju k súloži, pričom jednou rukou jej zakrýval ústa, aby nemohla volať o pomoc, dohováral jej, aby bola ticho, že jej bude dobre a tiež jej slovne hrozil, že ak niekomu o tom povie, že ju zbije. Za to mu bol podľa § 241 ods. 2 Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX a § 35 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní XX rokov a X mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do A. nápravnovýchovnej skupiny. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozsudkom povolenia obnovy, vo vzťahu ku ktorému sa odsúdený vzhľadom na nález Ústavného súdu SR č. PL.ÚS XXX/XXXX z XX. novembra XXXX domáha, nebol ukladaný úhrnný trest za viacčinný súbeh trestných činov, ale za jednočinný súbeh, teda za súbeh dvoch trestných činov spáchaných jedným konaním, teda jedným skutkom. Zvýraznenie tejto skutočnosti je z hľadiska posudzovania otázky, či je návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania dôvodný alebo nie, podstatné. Napokon na uvedenú okolnosť správne v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj okresný súd, ktorý sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými, z hľadiska rozhodnutia vo veci, podstatnými okolnosťami, dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje krajský súd po každej stránke za vecne správne a úplné, a preto na ne v podrobnostiach poukazuje a osvojuje si ich. Len vzhľadom na obsah sťažnostných námietok odsúdeného považuje aj krajský súd opätovne, tak ako to napokon konštatoval aj súd prvého stupňa, za potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci rozhodne nemožno aplikovať nález ústavného súdu, vzhľadom na existenciu ktorého sa odsúdený domáha povolenia obnovy konania. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL.ÚS XXX/XXXX z XX. novembra XXXX zverejnenom v Zbierke zákonov dňa XX. decembra XXXX rozhodol, že druhá časť prvej vety ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou (súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody) nie je v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Nález ústavného súdu sa teda dotýkal ustanovenia Trestného zákona upravujúceho ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami (teda ukladania trestov za viacčinný súbeh trestných činov). Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení pred tým, než ústavný súd vyslovil nesúlad v druhej časti prvej vety uvedeného ustanovenia, sa v prípade ukladania trestov za dva alebo viac trestných činov, ktoré museli byť spáchané dvoma alebo viacerými skutkami a aspoň jeden z nich musel byť zločinom, horná hranica trestného činu z nich najprísnejšie trestného zvyšovala o jednu tretinu, pričom súd musel uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Nesúlad uvedeného ustanovenia s Ústavou SR vyslovil ústavný súd len v tej časti, v ktorej zákon ukladal povinnosť súdu uložiť páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby, vo zvyšnej časti celé uvedené ustanovenie zostalo nedotknuté. Ustanoveniu § 41 ods. 2 teraz účinného Trestného zákona, ktorého sa spomínaný nález Ústavného súdu dotkol, zodpovedá v zákone XXX/XXXX Z.z. (podľa ktorého bol odsúdený uznaný za vinného) v čase spáchania skutku ustanovenie § 35 ods. 2, ktoré je svojím znením zhodné. Bolo by potrebné súhlasiť s názorom odsúdeného, že z hľadiska ponímania spravodlivosti pri rozširujúcom výklade by bolo potrebné nález Ústavného súdu aplikovať aj v tom prípade, ak by bol odsúdenému ukladaný trest podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. č. XXX/XXXX Zb. Odsúdenému E. B. však nebol ukladaný trest podľa § 35 ods. 2 Tr. zák., teda za súbeh dvoch úmyselných trestných činov spáchaných dvoma skutkami, ale bol mu ukladaný trest podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Tr. zák., teda úhrnný trest odňatia slobody za dva trestné činy spáchané jedným skutkom, teda za jednočinný súbeh trestných činov. Trestaniu jednočinného súbehu trestných činov v zákone č. XXX/ XXXX Z.z. zodpovedá ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. a tohto ustanovenia sa teda nález ústavného súdu absolútne nedotýka. Okolnosť, že bol odsúdenému zvyšovaný trest, vzhľadom na ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. č. XXX/XXXX, keďže súdený trestný čin spáchal ako obzvlášť nebezpečný recidivista, nemá z hľadiska posudzovania možnosti aplikácie nálezu Ústavného súdu na posudzovanú vec žiaden vplyv. Súhrnne teda povedané, keďže odsúdený spáchal trestné činy, pre ktoré bol uznaný vinným, v jednočinnom súbehu a nález Ústavného súdu je možné aplikovať len v prípadoch, keď bol ukladaný trest za trestné činy, ktoré boli spáchané vo viacčinnom súbehu a súčasne bola stanovená povinnosť ukladať trest v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., teda len v prípadoch, keď bolo potrebné aplikovať tzv. asperačnú zásadu, ktorá u odsúdeného vo veci sp. zn. 5T XXX/XXXX aplikovaná nebola, nie je možné jeho návrh na povolenie obnovy konania považovať za dôvodný, a preto ho okresný súd správne v zmysle ustanovenia § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol. Z rovnakých dôvodov, ktoré boli vyššie uvedené, nemožno považovať za dôvodnú ani sťažnosť odsúdeného a tú zamietol krajský súd v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.