Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010468 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010468.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.09.2016, v trestnej veci proti obžalovanému H. R. a spol., pre prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaných H. R. a N. R. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/128/2015 zo dňa 20.04.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných H. R. a N. R.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného H. R. za vinného z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného N. R. za vinného z účastníctva formou pomoci k prečinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k § 225 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že H. R. ako bývalý zamestnanec zamestnávateľa - osoby samostatne zárobkovo činnej N. R. R., miesto podnikania T. sv. J. XXXX/XX, C., V. XX XXX XXX, dňa 04.01.2013 podal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne dňa 30.01.2013 si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, nárok na dávku v nezamestnanosti a predložil doklady potrebné na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti, v ktorých uviedol, že u zamestnávateľa N. R. R. pracoval v období od 21.12.2012 do 28.12.2012 a súčasne predložil potrebné potvrdenia, z ktorých vyplývalo, že jeho vymeriavací základ v mesiaci december 2012 bol vo výške 357,14 €, následne po tom, čo sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie číslo 3075/2013-PP- DvN zo dňa 25.02.2013 o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, t.j. 44,6425 €, čo predstavuje dávku v nezamestnanosti, vyplatenú počas 6 kalendárnych mesiacov v celkovej výške 4.062,70 €, sa H. R. voči tomuto rozhodnutiu sociálnej poisťovne dňa 20.03.2013 odvolal a predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad doklady, podľa ktorých mal u zamestnávateľa N. R. R. pracovať v období od 20.12.2012 do 22.12.2012 a výška jeho vymeriavacieho základu mala byť v mesiaci december 2012 vo výške 297,66 €, pritom na základe takto opravených údajov o dĺžke zamestnania a výške vymeriavacieho základu by nárok na dávku v nezamestnanosti bol posúdený a vznikol by H. R. ku dňu 04.01.2013 a bol by mu priznaný vo výške 50% denného vymeriavacieho základu, platného v I. polroku 2013, t.j. 51,6822 €, čo by predstavovalo dávku v nezamestnanosti, vyplatenú počas 6 kalendárnych mesiacov, t.j. od 04.01.2013 do 03.07.2013 v celkovej výške 4.677,60 €, pričom k spracovaniu dokladov, najmä potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, vystaveného dňa 20.03.2013 a žiadosti zamestnávateľa o opravu prihlásenia zamestnanca zo dňa 19.03.2013, týkajúcich sa zmeny údajov o dĺžke trvania pracovného pomeru u H. R., došlo na pokyn N. R. pred podaním odvolania zo strany H. R. voči rozhodnutiu sociálnej poisťovne číslo 3075/2013-PP-DvN o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti a takto uvedením nepravdivých údajov o dĺžke zamestnania a výške vymeriavacieho základu sa H. R. pokúsil vylákať vyššiu dávku v nezamestnanosti, ktorá by mu v prípade priznania bola počas 6 kalendárnych mesiacov vyplatená spolu o sumu 614,90 € vyššia, ako mu bola rozhodnutím sociálnej poisťovne číslo 3075/2013- PP-DvN pôvodne priznaná a vyplatená. Uložil im za to nasledovné tresty: B.. H. R. Podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. B.. N. R. Podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní štrnásť mesiacov. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obžalovaní. Odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnili. V písomných dôvodoch odvolania udávajú, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je prečinom subvenčného podvodu. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 Tr. zák. trestného činu subvenčného podvodu sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Teda páchateľove konanie spočíva v uvádzaní iného do omylu v otázkach splnenia príslušných zákonných podmienok. V skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je uvedené, v splnení akých podmienok a podľa akého všeobecne záväzného právneho predpisu obvinení uviedli Sociálnu poisťovňu do omylu v otázke ich splnenia. Práve v tomto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd len uviedol, že príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu upravuje zák. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a súvisiace právne normy. V odôvodnení ale úplne absentuje citácia konkrétnych ustanovení zákona, ktoré upravujú podmienky pre poskytnutie dávky v nezamestnanosti a v ktorých z týchto podmienok vyplývajúcich z právneho predpisu uviedli obvinení sociálnu poisťovňu v otázke ich splnenia do omylu. V tomto prípade sa mali obvinení pokúsiť a vylákať vyššiu dávku v nezamestnanosti pre H. R.. Podľa názoru odvolateľa, obžalovaný H. R. všetky zákonom ustanovené podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti splnil a ohľadom týchto podmienok nič nepredstieral ani nikoho v podmienkach uvedených v zákone neuviedol do omylu. Splnenie zákonom ustanovených podmienok pre priznanie dávky je len predpokladom toho, aby sa o výške dávky už len rozhodlo v osobitnom dávkovom konaní. Podľa citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sú uvedené v odôvodnení odvolania, zákonnou podmienkou poskytnutia dávky v nezamestnanosti nie je povinnosť poistenca uviesť v dávkovom konaní pravdivé údaje o dĺžke zamestnania a výške vymeriavacieho základu. Totiž žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti je iba procesným úkonom poistenca. O žiadosti poistenca rozhoduje príslušná pobočka sociálnej poisťovne v osobitnom dávkovom konaní, ktoré je upravené v ust. § 172 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. O priznaní dávky a o jej výške rozhoduje Sociálna poisťovňa a nie poistený. Sociálna poisťovňa nie je pri rozhodovaní viazaná skutočnosťami uvedenými žiadateľom v žiadosti, pretože poisťovňa môže a musí rozhodnúť len na základe podkladov pre rozhodnutie a v súlade so zákonom. To platí aj o výške denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky, ktorý poisťovňa zisťuje dokazovaním. Nárok na výplatu dávky teda vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia poisťovne a nie na základe žiadosti o dávku a jej výška teda vôbec nezávisí od toho, čo žiadateľ tvrdí v žiadosti alebo v podanom odvolaní. Dávka v nezamestnanosti bola H. R. priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Poprade č. 3075/2013- PP-DvN zo dňa 25.02.2013, vychádzajúc z 8 dní poistenia u zamestnávateľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal H. R. dňa 20.03.2013 odvolanie, v ktorom namieta výšku priznanej dávky z dôvodu, že jeho pracovný pomer netrval 8 dní ale iba 3 dni, čo ovplyvnilo výpočet výšky dávky v jeho neprospech. Doposiaľ nebolo o odvolaní H. R. rozhodnuté. Je paradoxné, že aj napriek tomu, že rozhodnutie zo dňa 25.02.2013 nenadobudlo právoplatnosť, bola dávka priznaná rozhodnutím zo dňa 25.02.2013 H. R. vyplatená. Ešte paradoxnejšie je, že Sociálna poisťovňa o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 25.02.2013 vo veci nekoná a z nepochopiteľných dôvodov konanie prerušila a je nečinná. Podľa odvolateľa, dávka v nezamestnanosti nie je subvenciou, ktorá predstavuje určitú výhodu, ani dotáciou, ktorá je definovaná ako peňažný prídel subjektom štátnej správy a samosprávy, ani príspevkom, ktorým je spravidla jednorazová finančná pomoc z verejných zdrojov a ani iným plnením zo štátneho rozpočtu, ktoré je svojím charakterom a účelom obdobné dotácii alebo subvencii. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že splnomocnenec poškodeného N.. I. W. uviedol, že poisťovňa nikdy netvrdila, že pán H. R. nesplnil podmienky na výplatu dávky v nezamestnanosti, ale pán R. splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. Generálna prokuratúra SR v upovedomení zo dňa 26.03.2015 sa ani námietkou splnenia zákonných podmienok na poskytnutie dávky nezaoberala a Generálna prokuratúra SR nepochopiteľne stotožňuje zákonné podmienky na výplatu dávky s hodnovernosťou tvrdení H. R. v dávkovom konaní uvedením do omylu, čo je ale v rozpore so zákonnými podmienkami poskytnutia dávky, ktoré sú uvedené v zákone o sociálnom poistení, lebo takáto podmienka - pravdivosť tvrdení v dávkovom konaní v zákone uvedená nie je. Preto akékoľvek tvrdenie žiadateľa o dávku nie je zákonnou podmienkou pre výplatu dávky, ale s každým tvrdením účastníka dávkového konania sa musí sociálna poisťovňa vysporiadať v dávkovom konaní. Podstata obvinenia spočíva v tom, že obvinený H. R. predložil dňa 30.01.2013 doklady potrebné na priznanie nároku na dávku, v ktorých uviedol, že u zamestnávateľa N. R. pracoval v období od 21.12.2012 do 28.12.2012, čím mu vznikol nárok na dávku vo výške 4.062,70 eur a následne podal odvolanie proti rozhodnutiu poisťovne dňa 20.03.2013 a predložil doklady, podľa ktorých mal u zamestnávateľa N. R. pracovať v období od 20.12.2012 do 22.12.2012 a na základe takto opravených údajov o dĺžke zamestnania by mu vznikol nárok na dávku v celkovej výške 4.677,60 eur. Zo skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, je zrejmé, že údaje o dĺžke zamestnania uvedené v dokladoch, ktoré boli predložené dňa 20.03.2013, sú nepravdivé. Pre tento záver o nepravdivosti dĺžky zamestnania neexistuje žiadny objektívny dôkaz. B. H. R. totiž naďalej trvá na tom, že u svojho zamestnávateľa N. R. pracoval v dňoch 20.12., 21.12., a 22.12.2012, kedy skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Toto jeho tvrdenie nebolo vyvrátené žiadnym objektívnym dôkazom. Zjavnú nesprávnosť v dátumoch, ktoré predkladal sociálnej poisťovni, si všimol až po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie poisťovne o priznaní dávky, a preto sa dožadoval opravy vzniku a zániku poistenia u svojho zamestnávateľa a v evidencii poisťovne. Takýmto dôkazom o nepravdivosti dĺžky zamestnania nemôže byť chyba ekonómky, resp. nesprávne spracovanie údajov ekonómkou jeho zamestnávateľa Y. G. a jej nedorozumenie s jeho zamestnávateľom, na základe čoho Y. G. prihlásila obž. H. R. do poistenia síce už dňa 20.12.2012, ale nesprávne s dátumom vzniku poistenia od 21.12.2012, keď H. R. u svojho zamestnávateľa pracoval už dňa 20.12.2012, teda mala ho prihlásiť už s dátumom vzniku pracovného pomeru, kedy poistenie vzniká. Táto osoba nesprávne odhlásila obž. H. R. z poistenia dňa 27.12.2012 s dátumom zániku poistenia dňa 28.12.2012, keď sama tvrdí, že od N. R. mala informáciu, že jeho syn pracoval tri dni, čo jej oznámil deň pred Štedrým dňom, teda dňa 23.12.2012 a na základe tejto informácie mohol H. R. pracovať len tri predchádzajúce dni, t. j. 20.12., 21.12., a 22.12.2012 s dátumom zániku poistenia dňa 22.12.2012. V ďalšej časti poukazuje na výpoveď svedkyne Y. G.. S poukazom na uvedené obžalovaní namietajú, že nebolo dokázané, že by sa skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, stal. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, resp., že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Krajský súd na základe odvolania obžalovaných v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaných odôvodnil výpoveďou obžalovaného H. R., ktorý spáchanie skutku poprel. Na svoju obhajobu uviedol, že v decembri 2012 sa zamestnal ako vodič vo firme jeho otca N. R. R. s mesačným príjmom 2.350,--eur, vo firme odpracoval 3 dni - štvrtok, piatok a sobota. V posledný deň t. j. v sobotu sa s obžalovaným N. R. ako zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe a následne požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, čo bolo podmienkou pre poskytnutie dávky v nezamestnanosti. Obžalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutím sociálnej poisťovne mu bola dávka v nezamestnanosti priznaná a že až z predmetného rozhodnutia poisťovne zistil, že mu bol nesprávne vypočítaný denný vymeriavací základ vo výške 44,--eur, keďže mzda vo výške 310,--eur, ktorá mu bola za 3 odpracované dni vyplatená, bola rozrátaná na 8 dní, vrátane 4-och dní pracovného pokoja pripadajúcich na vianočné sviatky, hoci počas nich nepracoval a žiadnu mzdu za tieto dni nepoberal. Z uvedeného dôvodu požiadal obžalovaného N. R. ako zamestnávateľa o opravu dátumov vzniku a zániku poistenia a dodal, že na základe toho ekonómka firmy obžalovaného N. R. vzniknuté rozpory týkajúce sa dátumu vzniku a zániku poistenia v príslušnej pobočke sociálnej poisťovne opravnými prihláškami opravila. B. N. R. spáchanie skutku poprel a na svoju obhajobu v prípravnom konaní uviedol, že syn H. bol v jeho firme zamestnaný odo dňa 20.12.2012 do dňa 22.12.2012 a že v daný deň ho požiadal o ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Po ukončení vianočných sviatkov požiadal ekonómku firmy o spracovanie potrebnej agendy a dokladov súvisiacich s ukončením pracovného pomeru syna H. i to, že údaje, ktoré ekonómka v príslušných dokladoch uviedla, nekontroloval. Obžalovaný ďalej uviedol, že po tom, čo syn H. nesúhlasil s počtom odpracovaných dní a dátumom trvania jeho zamestnania uvedených v doručenom rozhodnutí sociálnej poisťovne o výške poskytnutej sociálnej dávky v nezamestnanosti, opätovne kontaktoval ekonómku firmy a žiadal ju o spracovanie opravných výkazov, ktoré boli následne ním osobne alebo elektronicky doručené do príslušnej pobočky sociálnej poisťovne. Z výpovede svedkyne Y. G. vyplýva, že táto ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a k jej podnikateľskej činnosti patrilo aj vedenie účtovníctva vo firme N. R. R., V.: XXXXXXXX, pričom H. R., ako syna obžalovaného N. R. a zamestnanca firmy N. R. R. nepoznala. Jeho osobné údaje jej dňa 19.12.2012 priniesol až obžalovaný N. R., ktorý ju požiadal aj o vybavenie dokladov súvisiacich s prihlásením osoby H. R. ako zamestnanca do firmy N. R. R. od 20.12.2012. Svedkyňa ďalej uviedla, že predmetné doklady, okrem iného aj prihlášku zamestnávateľa, zaslala sociálnej poisťovni elektronickou formou a v prihláške na poistenie uviedla dátum jeho registrácie dňom 21.12.2013 /správne rok 2012/ i to, že ostatné písomnosti do Všeobecnej zdravotnej poisťovni a na Daňový úrad obžalovaný N. R. doručil osobne. Podľa tvrdenia svedkyne, obžalovaný N. R. jej po uplynutí 3 dňoch oznámil, že H. R. pracovný pomer vo firme N. R. R. ukončil a požiadal ju o zrealizovanie potrebných odhlášok, čo urobila a ku dňu 28.12.2012. H. R. ako zamestnanca odhlásila elektronicky a písomnou formou zo Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Daňového úradu. To, že zamestnanca H. R. v príslušnej pobočke sociálnej poisťovni prihlásila dňom 21.12.2012 a odhlásila dňom 28.12.2012 zdôvodnila tým, že pri prihláškach a odhláškach brala do úvahy len 3 pracovné dni, vzhľadom na to, že medzitým boli dni pracovného pokoja - Vianočné sviatky. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj to, že obžalovaný N. R. ju asi po mesiaci upozornil na to, že v príslušných prihláškach a odhláškach jeho bývalého zamestnanca H. R. sú nesprávne uvedené ich dátumy, pretože syn H. vo firme pracoval len od 20.12.2012 do 22.12.2012, a nie v období od 21.12.2012 do 28.12.2012 tak, ako to bolo uvedené v príslušných prihláškach a odhláškach zaslaných sociálnej poisťovni. Podľa pokynov obžalovaného N. R. nato vyhotovila opravné výkazy nielen pre sociálnu poisťovňu, ale aj pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Daňový úrad v Poprade a odovzdala ich obžalovanému. Svedkyňa v konaní pred súdom zároveň uviedla, že hoci registračný list zamestnávateľa vypisovala, jeho opravu vykonal obžalovaný N. R. i to, že na pôvodnom registračnom formulári vyhotovenom dňa 30.12.2012 a určenom pre sociálnu poisťovňu nevykonala zmenu na deň 28.12.2012. Svedkyňa vedomosti o týchto zmenách v registračnom formulári nemala a tvrdila, že v texte príslušného dokladu - skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nevypísala ručne ani dátum a ani text v jeho spodnej časti. Svedkyňa predmetné skutočnosti odôvodňovala len určitým nedorozumením medzi ňou a obžalovaným N. R. ako majiteľom firmy N. R. R. a že doklady viažuce sa na vznik, trvanie či zánik pracovného pomeru ako aj celú mzdovú agendu obžalovaného H. R. ako zamestnanca jej boli predkladané a podpísané obžalovanými i to, že v predmetnej veci konala len v rámci pokynov obžalovaného N. R.. Z výpovedí splnomocnenca poškodeného sociálnej poisťovne vyplývajú skutočnosti, že zo spisového materiálu predloženého poisťovni v rámci odvolacieho konania obžalovaného H. R. vedeného proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne č. 3075/2013-PP-DvN zo dňa 25.02.2013 boli zistené rozpory týkajúce sa doby trvania jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa N. R. R. od 21.12.2012 do 28.12.2012, resp. doby od 20.12.2012 do 22.12.2012, potvrdení zamestnávateľa pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 02.01.2013 a zo dňa 20.03.2013, potvrdenia o zamestnaní - zápočtový list zo dňa 28.12.2012 a dokladu o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.12.2012. Z predmetnej svedeckej výpovede vyplynulo aj to, že na základe obžalovaným H. R. pôvodne predložených príslušných dokladov sa menovanému v období od 29.12.2012 do 28.06.2013 vyplatila na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne č. 3075/2013-PP-DvN zo dňa 25.02.2013 dávka v nezamestnanosti vypočítaná z denného vymeriavacieho základu vo výške 44,6425,--eur a vymeriavacieho základu za mesiac december 2012 vo výške 357,14,--eur a v celkovej výške 4.062,70,-- eur. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaný H. R. dňa 30.01.2013 v Sociálnej poisťovni pobočka Poprad pri podaní prvej žiadosti o dávku v nezamestnanosti predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.12.2012, potvrdenie zamestnávateľa N. R. R. o trvaní jeho pracovného pomeru od 21.12.2012 do 28.12.2012 spolu s poistnou prihláškou ku dňu 21.12.2012 a poistnou odhláškou ku dňu 28.12.2012, ako aj podklady o trvaní predchádzajúceho zahraničného zamestnania -Írsko v období rokov 2008 až 2012, na základe čoho mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu za mesiac december 2012 vo výške 357,14,--eur a denného vymeriavacieho základu vo výške 44,6425,--eur a vyplatená v celkovej výške 4.062,70,--eur. Svedok ďalej uviedol i to, že obžalovaný H. R. v rámci odvolacieho konania predložil už upravené príslušné dokumenty, pričom úprava sa týkala údajov uvedených v potvrdení zamestnávateľa zo dňa 20.03.2013 o dobe trvania jeho pracovného pomeru určeného pre účely nároku na dávku v nezamestnanosti a v ktorých bol uvedený údaj o tom, že jeho pracovný pomer u zamestnávateľa N. R. R. netrval od 21.12.2012 do 28.12.2012, ale od 20.12.2012 do 22.12.2012. V takomto prípade výška vymeriavacieho základu vypočítaná z 50 % denného vymeriavacieho základu 51,6822,- eur predstavovala by celkovú dávku vyplatenú mu za 6 kalendárnych mesiacov vo výške 4.677,60,--eur. Okresný súd zistil, že údaje uvedené vo výpovediach Y. G. a N.. I. W. korešpondovali s listinnými dôkazmi zabezpečenými v štádiu prípravného konania a to v podobe prehľadu o vyplatených dávkach v nezamestnanosti obžalovanému H. R. za obdobie od 29.12.2012 do 28.06.2013 vo výške 4.062,72,-- eur, registračným listom v podobe prihlášky a odhlášky poistenia vyhotovených Y. G. a predložených Sociálnej poisťovni pobočka Poprad za obžalovaného H. R. ako zamestnanca k dátumu 20.12.2012, resp. k dátumu 27.12.2012 a k dátumu 28.12.2012, resp. k dátumu 31.12.2012, prihlášky a odhlášky poistenia vyhotovených Y. G. a predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad za obžalovaného H. R. ako zamestnanca ku dňom 14.03.2013, potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 02.01.2013 a zo dňa 20.03.2013, doručenej do Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 30.01.2013 a dňa 20.03.2013 vyhotovenej obžalovaným N. R. ako zamestnávateľom za obžalovaného H. R. ako zamestnanca, dokladu o skončení pracovného pomeru obžalovaného H. R. u zamestnávateľa N. R. R. v skúšobnej dobe vyhotovenej obžalovaným N. R. bez uvedenia dátumu jeho vyhotovenia ku dňu 22.12.2013 /správne 22.12.2012/ a v druhom prípade s dátumom vyhotovenia 28.12.2012 ku dňu skončenia pracovného pomeru 28.12.2012 a doručeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad v prvom prípade dňom 04.01.2013 a v druhom prípade bez potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o jeho doručení, rozhodnutia sociálnej poisťovne č. 3075/2013- PP-DvN zo dňa 25.02.2013 o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 44,6425,--eur od 29.12.2012 na obdobie 6 mesiacov, odvolania obžalovaného H. R. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 3075/2013-PP-DvN doručeného sociálnej poisťovni dňa 20.03.2013, výsledkov kontroly Sociálnej poisťovne pobočka Poprad u obžalovaného N. R. ako zamestnávateľa obžalovaného H. R. zo dňa 26.07.2013, evidenčných listov dôchodkového poistenia za obžalovaného H. R. vyhotovených obžalovaným N. R., do sociálnej poisťovne odoslaných dňa 31.12.2012 a do sociálnej poisťovne doručených v dňoch 07.01.2013 a 21.03.2013, žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie pri opakovanej evidencii vyhotovenej obžalovaným H. R. dňa 04.01.2013, v ktorej uvádza posledného zamestnávateľa R. N. R. na pracovnej pozícii šofér od 21.12.2012 do 28.12.2012, doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dňa 04.01.2013, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad č. PP1/OIPSS/ZAM/2013/13619 zo dňa 30.01.2013 o zaradení obžalovaného H. R. do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.12.2012 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad č. PP1/OIPSS/ZAM/2013/13619 zo dňa 22.04.2013 o zrušení pôvodného rozhodnutia o zaradení obžalovaného H. R. do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29.12.2012 a o jeho opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 04.01.2013, žiadosti o dávku v nezamestnanosti vyhotovenej obžalovaným H. R. dňa 30.01.2013 a doručenej sociálnej poisťovni dňa 30.01.2013, pracovných zmlúv uzatvorených medzi obžalovaným N. R. ako zamestnávateľom R. N. R. a obžalovaným H. R. ako zamestnancom dňa 19.12.2012, resp. 20.12.2012, s dňom nástupu do práce 20.12.2012, resp. 21.12.2012 a pracovným pomerom uzatvoreným v prvom prípade na určitú dobu, bez uvedenia jej bližšieho dátumu a v druhom prípade pracovným pomerom na neurčitú dobu, potvrdeniami o zamestnaní zo dňa 22.12.2012 a 28.12.2012 podpísaných obžalovaným N. R., s uvedením doby zamestnania obžalovaného H. R. v prvom prípade od 20.12.2012 do 22.12.2012 a v druhom prípade od 21.12.2012 do 28.12.2012, výplatnej pásky obžalovaného H. R. za obdobie december 2012 ako zamestnanca, ktorý vo firme R. N. R. odpracoval v príslušnom mesiaci 3 dni za základnú mzdu vo výške 335,71,--eur /k výplate 310,16,-- eur/, oznámení Všeobecnej zdravotnej poisťovni zamestnávateľom N. R. o poistencoch pri zmene platiteľa poistného vyhotovené Y. G. v prvom prípade dňa 20.12.2012 a v ďalších prípadoch bez uvedenia dátumu vyhotovenia a doručených príslušnej poisťovni v dňoch 20.12.2012, 02.01.2013 a 15.03.2013, výkazov preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie za obžalovaného H. R. ako zamestnanca za obdobie december 2012 zo dňa 02.01.2013 a 14.02.2013 a v podobe vyjadrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 20.05.2014 a zo dňa 14.08.2014, spolu s príslušnými potvrdeniami a rozhodnutiami o zaradení, vedení a vyradení obžalovaného H. R. do alebo z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy potom okresný súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je kladený obom obžalovaným za vinu, sa stal a tento spáchali obžalovaní. Následne kvalifikoval konanie obžalovaného H. R. ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a u obžalovaného N. R. ako konanie, ktoré po všetkých stránkach naplnilo znaky účastníctva formou pomoci k prečinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k § 225 ods. 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože úmyselne poskytol inému pomoc na to, aby sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle vylákať od iného príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zistil okresný súd, že obžalovaný H. R. doposiaľ trestaný nebol. V evidencii priestupkov má dva záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky a z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne. Obžalovaný N. R. má v odpise registra trestov jeden záznam o podmienečnom zastavení trestného stíhania dňom 7.2.2016, vo veci je osvedčený a v evidencii priestupkov má jeden záznam za porušenie pravidiel cestnej premávky a z miesta trvalého bydliska je hodnotený len všeobecne. Súd u obžalovaných pri rozhodovaní o treste prihliadol na spôsob páchania činu, jeho následky, formu zavinenia, pohnútku, samotné osoby páchateľov, ich pomery, možnosť ich nápravy, na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného H. R. v podobe § 36 písm. j/ Trestného zákona a v podobe vedenia riadneho spôsobu života, bez zistenia priťažujúcich okolností u obidvoch obžalovaných a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného H. R. sa účel trestu dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka a skúšobnou dobou v trvaní jedného roka a u obžalovaného N. R. uložením trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka a skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaných ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané okresným súdom na hlavnom pojednávaní a orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj podľa názoru krajského súdu, konanie obžalovaných bolo preukázané jednak výpoveďou svedkyne Y. G. a zástupcu poškodenej strany N.. I. W. a taktiež aj predloženými listinnými dôkazmi. Tu krajský súd naviac oproti dôvodom rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne, uvádza, že vo firme N. R. R. bol v tom čase zamestnaný iba jeden jediný zamestnanec a bol to práve jeho syn H. R.. S poukazom na doklady predkladané N. R., pričom krajský súd upozorňuje na to, že na všetkých dokladoch je vo forme predtlače upozornenie, že musia byť údaje pravdivé, je zrejmé, že tieto doklady, ako to vyplýva aj z výpovede svedkyne G., predkladal osobne N. R. a osobne na týchto dokladoch robil aj rukou písané opravy. Ďalej je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že už pri potvrdení, kedy mal končiť pracovný pomer u obžalovaného H. R., sú rozdiely, kedy v jednom prípade sa uvádza, že bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe, a teda z toho vyplýva, že bol pracovný pomer na dobu neurčitú a v druhom prípade sa uvádza, že bol skončený pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú. S prihliadnutím aj na hodnotenie jednotlivých dôkazov okresným súdom aj krajský súd je toho názoru, že zo strany oboch obžalovaných bola zmena dĺžky doby zamestnania u obžalovaného N. R. vo firme R. urobená úmyselne za účelom získania vyššej dávky v nezamestnanosti pre bývalého zamestnanca a syna obžalovaného N. R. H. R.. Toto konanie je potrebné považovať ako konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Čo sa týka právnej kvalifikácie konania, tu sa nestotožňuje krajský súd s názorom obhajoby, že sa nejedná o subvenčný podvod. Je evidentné z dikcie ustanovenia § 225 ods. 1 Tr. zák., kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Z tejto dikcie ustanovenia § 225 ods. 1 Tr. zák. je evidentne zrejmé, že je potrebné považovať dávku v nezamestnanosti za iné plnenie zo štátneho rozpočtu. Správne preto rozhodol okresný súd, keď kvalifikoval konanie obžalovaného H. R. ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu poľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a konanie obžalovaného N. R. ako účastníctvo formou pomoci k prečinu subvenčného podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k § 225 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne podľa názoru krajského súdu, vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť, zistil, že neexistujú priťažujúce okolnosti, osoby obžalovaných ako aj tú skutočnosť, že následok, ktorý chceli docieliť obžalovaní svojím konaním, nenastal, je uloženie trestov odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s ich podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, u obžalovaného H. R. v trvaní jedného roka a u obžalovaného N. R. v trvaní 14 mesiacov, v súlade so zákonom. Krajský súd preto odvolania obžalovaných ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. jednomyseľne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.