Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010469 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010469.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX, v trestnej veci proti obžalovanému E. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu P. sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 1. februára XXXX takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. X.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného E. X. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že -dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v P., na ulici X. č. XX, v kuchyni bytu X. V. vulgárne nadával svojej manželke U. X., následne vzal do ruky nôž o dĺžke čepele cca XX cm a vo vzdialenosti asi X metra od poškodenej sa na ňu zahnal, pričom mieril na oblasť hlavy alebo pliec a zakričal, že ju zabije, následne medzi nich skočila matka poškodenej X. V. a chytila ho za ruku, pričom sa jej podarilo dostať mu nôž z ruky a poškodenej sa podarilo prekĺznuť popri nich do spálne, kde sa zamkla. Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 36 písm. l/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní X roka. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie proti výroku o druhu a výmere trestu. V dôvodoch odvolania uvádza, že má za to, že účel trestu, za skutok, ktorý spáchal a ktorý aj priznal a oľutoval, je možné dosiahnuť vzhľadom na jeho osobu a okolnosti prípadu aj samostatným peňažným trestom. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v čase spáchania skutku bol s poškodenou manželkou v rozvodovom konaní, bol medzi nimi spor o zverenie maloletého syna do ich starostlivosti a tieto všetky okolnosti vyústili do spáchania skutku, za ktorý bol uznaný vinným. To, že išlo o odklon z obvyklého správania sa je preukázané aj tým, že po spáchaní skutku a ospravedlnení sa, v rámci rozvodu manželstva došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, kde maloletý syn bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, táto dohoda sa riadne plní z oboch strán a vzťahy medzi ním a poškodenou sa opätovne dali do poriadku s tým, že obaja spolu komunikujú. S poukazom na tieto okolnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu uloží podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. samostatný peňažný trest na dolnej hranici zákonnej sadzby uvedenej v § 56 ods. 1 Tr. zák. a zároveň mu uloží náhradný trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Vzhľadom na to, že odvolaním bol napadnutý len výrok o treste a krajský súd nezistil žiadne také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obža-lovaného nie je dôvodné. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že v danom prípade vo vzťahu k výroku o vine nebolo vykonávané dokazovanie ani v konaní pred súdom prvého stupňa, pretože obžalovaný po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. por., ako aj následkoch takéhoto vyhlásenia, vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku a po tom, čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. prvostupňový súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku a zároveň rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, na ktoré skutočnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal. Je zrejmé, že vychádzal zo základných zásad ukladania trestov upravených v ustanovení § 34 Tr. zák., konkrétne pri určovaní druhu treste a výmery z trestu vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Prvostupňový súd správne a v súlade s obsahom dôkazov, ktoré vykonal a ktoré z obsahu spisu plynú, vyhodnotil osobu obžalovaného, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že doposiaľ trestne stíhaný nebol (v tomto smere sa prvostupňový súd dopustil určitej nepresnosti, pretože správne mal uviesť, že nebol odsúdený, keďže stíhaný bol a to v roku XXXX pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák., trestné stíhanie však bolo podmienečne zastavené, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil), ďalej poukázal na to, že v evidencii priestupkov má len jeden záznam, ten je z roku XXXX pre porušenie pravidiel cestnej premávky, teda pre konanie, ktoré má iný charakter než trestná činnosť, pre ktorú sa obžalovaný pred súdom v tejto trestnej veci zodpovedá. Stotožniť sa je potrebné aj so záverom prvostupňového súdu vo vzťahu k existencii okolnosti, ktoré hodnotí zákon ako okolnosti poľahčujúce, resp. priťažujúce. Je faktom, že v danom prípade nebola zistená a nie je žiadna z okolnosti uvedených v § 37 Tr. zák., teda okolnosti priťažujúcich a na druhej strane, vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného a jeho postoj, je skutočne potrebné priznať mu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval. V dôsledku toho vzniká prevaha okolnosti poľahčujúcich, takže prichádza do úvahy úprava trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona tak, že sa zníži horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a to postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zák. (čiže s rozdielom medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby), znamená to teda, že trestná sadzba, v rámci ktorej mal prvostupňový súd obžalovanému trest ukladať, bola v rozpätí od X mesiacov do XX mesiacov. Trest, ktorý prvostupňový súd obžalovanému uložil, teda tak jeho druh, ako aj výmeru, považuje aj krajský súd najmä vzhľadom na okolnosti prípadu, použitie zbrane aj to, že prípadnému ďalšiemu osobnému útoku zabránila iná osoba, za trest, ktorým sa naozaj účel trestu sledovaný Trestným zákonom splní. Vo vzťahu k samotným dôvodom odvolania obžalovaného a jeho návrhu na zmenu výroku o treste v tom smere, že mu bude uložený samostatný peňažný trest, ktorým by sa mal účel trestu splniť, vzhľadom na okolnosti, na ktoré sa poukazovalo, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že takýmto návrhom sa zaoberal aj súd prvého stupňa, pretože prednes v tomto smere bol v konaní pred okresným súdom urobený. Ani podľa názoru krajského súdu, tak ako to konštatuje okresný súd, v danom prípade nie je dôvod na uloženie iného druhu trestu, konkrétne peňažného trestu, tak ako sa toho obžalovaný podaným odvolaním domáha. Účel trestu vzhľadom na všetky vyššie rozpísané okolnosti, podľa názoru krajského súdu, rozhodne lepšie splní hrozba výkonom trestu odňatia slobody, pričom obžalovaný bude môcť v priebehu skúšobnej doby preukázať, že uvedené konanie bolo ojedinelým, aj keď nie jediným, vybočením z medzí riadneho života. Vzhľadom na uvedené preto odvolanie obžalovaného nepovažoval krajský súd za dôvodné a ako také ho v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.