Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010507 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715010507.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.07.2016, v trestnej veci proti obžalovanému P. O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/140/2015 zo dňa 17.02.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. O b ž a l o v a n é h o P. O. - nar. XX.XX.XXXX v F. - X. X., okres F., trvale bytom F., adresa na doručovanie F., ul. Q. č. X,. podľa § 285 písm. f/ Tr. por. s použitím § 86 ods. X písm. a/ Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad pod sp. zn. 1Pv 356/15/7706 zo dňa 25.11.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že - ako otec T. O., nar. XX.XX.XXXX, študentky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod č. 15P/223/2010-14 zo dňa 06.08.2010, právoplatným dňa 31.08.2010, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70,--eur mesačne za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2010 a počnúc dňom 01.06.2010 sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda v období od 01.06.2010 do 30.06.2010 sumou 25,36,--eur mesačne, od 01.07.2010 do 30.06.2011 sumou 25,38,--eur mesačne, od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumou 26,--eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumou 26,65,--eur mesačne a v období od 01.07.2013 až doposiaľ sumou 27,13,--eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky W. O., pričom zaostalé výživné za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2010 v sume 350,--eur a od 01.06.2010 do 31.07.2010 v sume 50,74,--eur, t. j. spolu 400,74,--eur bol zaviazaný uhradiť v 30 - eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad, ani inde neplní od 01.01.2010 až doposiaľ, pričom matke dieťaťa uhradil v roku 2010 sumu 300,--eur, v sledovanom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne iné štátne sociálne dávky, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, je evidovaný ako živnostník, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre dcéru T. O., zastúpenú matkou W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. č. XXX/X, vo výške 1.879,88,--eur, pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného P. O. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako otec T. O., nar. 19.03.1996, študentky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod č. 15P/223/2010-14 zo dňa 06.08.2010, právoplatným dňa 31.08.2010, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70,--eur mesačne za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2010 a počnúc dňom 01.06.2010 sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, teda v období od 01.06.2010 do 30.06.2010 sumou 25,36,--eur mesačne, od 01.07.2010 do 30.06.2011 sumou 25,38,--eur mesačne, od 01.07.2011 do 30.06.2012 sumou 26,--eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 sumou 26,65,-- eur mesačne a v období od 01.07.2013 až doposiaľ sumou 27,13,--eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky W. O., pričom zaostalé výživné za obdobie od 01.01.2010 do 31.05.2010 v sume 350,--eur a od 01.06.2010 do 31.07.2010 v sume 50,74,--eur, t. j. spolu 400,74,--eur bol zaviazaný uhradiť v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad, ani inde neplní od 01.01.2010 až doposiaľ, pričom matke dieťaťa uhradil v roku 2010 sumu 300,--eur, v sledovanom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávku pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne iné štátne sociálne dávky, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenských dávok, je evidovaný ako živnostník, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre dcéru T. O., zastúpenú matkou W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Q. č. XXX/X, vo výške 1.879,88,--eur. Uložil mu za to podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podal proti výroku o vine a treste, nakoľko dlžnú sumu 1.879,88 eur chcel bezodkladne uhradiť, o čom predloží súdu do 20.4.2016 písomné potvrdenie oprávnenej T. O.. Má za to, že v danom prípade ide o účinnú ľútosť a je namieste trestné stíhanie zastaviť. Aj keď urobil na hlavnom pojednávaní prehlásenie o vine, účinná ľútosť má prednosť pred inštitútom prehlásenia o vine. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že dlžné výživné chce zaplatiť do dvoch mesiacov. Na základe vyššie uvedeného požiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, spod obžaloby ho oslobodil a trestné stíhanie zastavil, pretože trestnosť činu zanikla. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ktoré uviedol vo svojom odvolaní obžalovaný. Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku a následne toto vyhlásenie bolo okresným súdom po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora prijaté. Okresný súd vykonal dokazovanie iba ohľadom trestu obžalovaného, pričom z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný P. O. bol doposiaľ dvakrát právoplatne odsúdený, naposledy na základe trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/173/2014 pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a 3 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov, t. j. do 26.11.2016. Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený iba všeobecne. Okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na poľahčujúcu okolnosť v podobe priznania podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, na priťažujúcu okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného P. O. sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere jedného roka a výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného účel trestu a jeho náprava dosiahla uložením iného druhu trestu alebo jeho prísnejšej výmery, pretože obžalovaný predmetný skutok spáchal v skúšobnej dobe jeho posledného odsúdenia a k jeho náprave vo vedení riadneho spôsobu života predchádzajúci podmienečný trest odňatia slobody neviedol. Uložený trest odňatia slobody zodpovedá podľa okresného súdu tak konkrétnym okolnostiam prípadu po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených následkov, ako aj samotnej osobe obžalovaného. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj dôkazov vykonaných v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí pred okresným súdom a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodiť. K takémuto záveru okresného súdu viedol list matky maloletého dieťaťa W. O. zo dňa 20.6.2016, ktorá uviedla, že dňa 20.6.2016 prebrala od P. O. dlžné výživné na dcéru T. O. v sume 1.880,- eur. Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného, ak trestnosť činu zanikla. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované ustanovenie Trestného zákona a Trestného poriadku dospel krajský súd k záveru, a to aj napriek tomu, že okresný súd na hlavnom pojednávaní rozhodol o tom, že obžalovaný je vinný zo spáchania žalovaného skutku a to v súvislosti s jeho vyhlásením, že je potrebné obžalovaného pre zánik trestnosti činu oslobodiť, že v prípade uznania viny na základe vyhlásenia obžalovaného, by tento bol v horšom postavení, ako mu to umožňuje Trestný zákon a Trestný poriadok v prípade zániku trestnosti činu, a teda nie je možné rozhodnúť iba na základe odvolania obžalovaného v jeho neprospech. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.