Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/191/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202649 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715202649.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu Y.. Š. Č., bývajúci v D., P.. I. XX/X, proti žalovanému: Sanatórium Tatranská Kotlina n.o., so sídlom Tatranská Kotlina, Vysoké Tatry, IČO: 36 167 991, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/132/2015-9 zo dňa 28.5.2015 a uzneseniu č.k. 17C/132/2015-14 zo dňa 27.7.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17C/132/2015-9 zo dňa 28.5.2015. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17C/132/2015-14 zo dňa 27.7.2015. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/132/2015-9, návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/234/2013 zo 6.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/173/2014 z 5.11.2014 zamietol, ďalej návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17C/234/2013 zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Uznesením č.k. 17C/132/2015-14 uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur, podľa položky 16 v spojení s poznámkou č. 1 k položke č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov a ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za odvolanie proti uzneseniu č.k. 17C/132/2015-9 zo dňa 28.5.2015. 3. V dôvodoch uznesenia č.k. 17C/132/2015-9 súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/234/2013 zo 6.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/173/2014 z 5.11.2014 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Návrhom doručeným súdu 16.3.2015 žalobca žiadal o obnovu konania vedeného na súde pod sp.zn. 17C/234/2014 a súčasne žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť predmetných rozsudkov. Návrh odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo 6.5.2014, pričom sa pojednávania v uvedený deň nemohol zúčastniť, keď po absolvovaní skúšok v rámci vysokoškolského štúdia 2.5.2014 a 5.5.2014 mal taký zdravotný stav, že nebol schopný prísť na pojednávanie do Popradu. Navyše súd nevykonal dôkazy dotazom na Zoologický ústav SAV a Odborný cech deratizatérov. V ďalších dôvodoch súd citoval ust. § 228 ods. 1, ust. § 230 ods. 1, ust. § 233, ust. § 234 ods. 2 O.s.p. a v tejto súvislosti konštatoval, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania žalobcovi uplynula najneskôr 17.9.2014. Návrh na obnovu konania žalobca podal 16.3.2015, t.j. po uplynutí subjektívnej lehoty, preto súd bez nariadenia pojednávania návrh zamietol. Konštatoval, že navrátenie lehoty na obnovu konania podľa § 230 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné. Ďalej doplnil, že žalobca v konaní sp. zn. 17C/234/2013 neospravedlnil neúčasť na pojednávaní 6.5.2014, pričom neúčasť na pojednávaní nie je dôvodom pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Žalobca v pôvodnom konaní nenavrhol vykonanie dôkazov dotazom na Zoologický ústav SAV Bratislava, Odborný cech deratizatérov Slovenska, a to napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Teda, v danom prípade by nešlo o dôkazy, ktorých vykonanie bez svojej viny nemohol navrhnúť žalobca už v pôvodnom konaní. Z týchto dôvodov súd návrh na obnovu konania zamietol, a tiež aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia vo veci 17C/234/2013. 4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže tieto mu v konaní nevznikli. 5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že návrh na obnovu konania podal z dôvodu uvedeného v ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., pričom sa domáha obnovy konania v zákonom stanovej objektívnej lehote, ktorá je 3-ročná. O dôvode obnovy konania sa dozvedel v marci 2015, keď mu boli ako poslucháčovi Fakulty práva prednášané v rámci predmetu Občianske právo procesné mimoriadne opravné prostriedky. Podľa žalobcu prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie dôsledne a on pre študijné zaťaženie a zlý zdravotný stav nebol na pojednávaní, na ktorom sa vyniesol rozsudok. Nemohol teda prvoinštančný súd upovedomiť o zavádzajúcich výpovediach upratovačiek, ktoré ho navyše ešte zle identifikovali. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku náležite a zrozumiteľne nevysvetlil, prečo v konaní nevypočul primárku sanatória B.. S., ktorá ho telefonicky objednala na vyšetrenie v NsP M. u primára B.. M.. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku náležite a zrozumiteľne nevysvetlil, prečo nepoužil ako dôkaz prepúšťaciu správu z liečby v sanatóriu, ktorá v časti epikríza dokumentuje, že dňa 9.12.2011 bol vyšetrený dermatológom pre alergickú reakciu po poštípaní hmyzom. V dôvodoch rozsudku nebolo náležite a zrozumiteľne vysvetlené prečo v konaní nebol vypočutý primár B.. S. z C. D. a navyše, prečo prvoinštančný súd nezohľadnil jeho lekárske správy. Podľa žalobcu sa prvoinštančný súd dopustil ľubovôle, a tým porušil právo na spravodlivý súdny proces. Podľa žalobcu k zásadám právneho štátu patrí aj to, že sudca pri rozhodovaní je viazaný princípom právnej istoty, súčasťou ktorého je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Z tohto princípu možno tiež vyvodiť požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach, vždy rovnakých spôsobom. Žalobcovi nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili obnove konania, a preto žiadal svojmu návrhu vyhovieť. 6. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Tvrdenie žalobcu pod bodom A na strane 2 odvolania zo dňa 17.7.2015 o tom, že sa o dôvode obnovy konania dozvedel v marci 2015, keď mu boli ako poslucháčovi Fakulty práva prednášané v rámci predmetu Občianskeho práva procesné a mimoriadne opravné prostriedky je irelevantné. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, keď v odôvodnení uznesenia sp.zn. 17C/132/2015-9 zo dňa 28.5.2015 uvádza, že najneskôr v deň doručenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi dňa 17.6.2014, žalobca vedel, že súd nevykonal dokazovanie dopytom na Zoologický ústav SAV Bratislava, Odborný cech deratizatérov. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania žalobcovi uplynula najneskôr 17.9.2014. Vyjadrenie žalobcu v bode B strana 2 odvolania, že nemohol súd upovedomiť o zavadzajúcich výpovediach, pretože pre študijné zaťaženie a zlý zdravotný stav nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom sa vyniesol rozsudok je nedôvodné. Žalobca neúčasť na pojednávaní dňa 6.5.2014 neospravedlnil. Neúčasť na pojednávaní nemôže byť dôvodom pre pripustenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/234/2013 mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a mohol navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré by viedli k preukázaniu ním tvrdených skutočností. Žalobca o dôkazoch, ktoré uvádza v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí povolenia obnovy konania, v konaní pred súdom prvej inštancie mal vedomosť a napriek tomu ich nenavrhol vykonať, hoci bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. K bodu C a G na strane 2 odvolania žalobcu, žalovaný poukázal na súdnu prax, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tvrdenie žalobcu, že bolo jeho právo na spravodlivý súdny proces porušené, je nedôvodné. 7. Žalobca podal odvolanie aj proti uzneseniu, ktorým mu bolo uložené zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že po preštudovaní zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch dospel k názoru, že súd opomenul, že jeho návrh na obnovu konania vo veci poškodenia zdravia, ktoré utrpel v sanatóriu Tatranská Kotlina, kde bol na liečení má byť kvalifikované podľa ust. § 4 ods. 2 písm. ch) Zákona o súdnych poplatkoch. 8. Odvolací súd odvolanie žalobcu posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že v zmysle § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom, teda ide o právo žalobcu, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov. V súlade s princípom legitímneho očakávania a princípom právnej istoty, odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy boli odvolania podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval, a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva, svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. 9. Pokiaľ išlo o odvolanie žalobcu proti uzneseniu č.k. 17C/132/2015-9, odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku subjektívnej lehoty v tom zmysle, že v tejto žalobca v uvedenej lehote návrh na obnovu konania nepodal. Odvolací súd len dopĺňa, že subjektívna lehota začala plynúť najneskôr právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 17C/234/2013, a to 1.12.2014, lehota uplynula 1.3.2015. Žalobca podal návrh 16.3.2015, po uplynutí zákonom stanovej subjektívnej lehoty. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu preto neostávalo nič iné, len uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 10. Rovnako podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil aj uznesenie o poplatkovej povinnosti. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade ide o konanie, v ktorom je oslobodený od platenia súdneho poplatku, nakoľko podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený len navrhovateľ v konaní o náhrade škody, vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví. Konanie o obnove konania nie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a rovnako ani navrhovateľ v tomto konaní od súdneho poplatku oslobodený nie je, čomu nasvedčuje aj položka 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej z návrhu na obnovu konania sa platí súdny poplatok vo výške 99,50 eur. 11. Súd nedoručoval žalobcovi vyjadrenie žalovaného, ktoré tento zaslal v súvislosti s odvolaním žalobcu, a to preto, lebo meritom sporu je právna kvalifikácia, inak náležite zisteného skutkového stavu veci, ktorú nemohlo neposkytnutie možnosti v tzv. replike ovplyvniť, lebo súd na základe vyjadrenia protistrany, nedospel k inému záveru o zistenom skutkovom stave v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., ani k potrebe jeho iného právneho hodnotenia (viď nález Ústavného súdu ČR zo 16.2.2016 sp. zn. III.ÚS/1139/15). Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).