Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/386/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202986 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715202986.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu, v právnej veci žalobcu: : Accentus s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, IČO: 44 731 744, práv. zast. JUDr. Katarína Dvorská, advokátka, Vietnamská 48, 821 04 Bratislava proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXXX/ XX, U., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom T.. J. Q., vyšší súdny úradník Okresného súdu Poprad, v konaní o zaplatenie 591,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresné súdu Poprad, č. k. 21C/162/2015-28 zo dňa 03.09.2015 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 261 ods. 1 a 3 písm. d), § 269 ods. 1 a § 497 Obchodného zákonníka a ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 20.01.2011 a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe z dôvodu premlčania nároku žalobcu nemožno vyhovieť, a to s poukazom na ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému zosplatnil ku dňu 30.04.2012 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 13.5.2012. Žaloba v predmetnej veci bola na súde podaná až dňa 25.3.2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty na uplatnenie si práva vzniknutého titulom bezdôvodného obohatenia, kedy podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roku odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.) s tým, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď bol úspešný, keďže mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie i trovy odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si vyčíslil žalobca vo výške 79,57 Eur. Namietal, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že vôbec neodôvodnil prečo priradil skutkový stav pod hypotézu príslušnej právnej normy, týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu. Nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené súdne rozhodnutia, nie sú preskúmateľné v opravnom konaní a následkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je odňatie možnosti konať pred súdom. V rozsudku úplne chýba formulácia argumentov, na základe ktorých konajúci súd použil zákonné ustanovenie upravujúce bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa domnieva, že súd prvej inštancie správne identifikoval skutkový stav, no pri rozhodovaní nerešpektoval legitímnu požiadavku na dodržiavanie zásad právnej argumentácie, a preto vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca citoval ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 457 a § 101 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že o bezdôvodné obohatenie ide len ak je naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa ust. 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/124/2002. Súd prvej inštancie nielenže neskonštatoval naplnenie niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ale takáto skutková podstata nie je objektívne preukázaná. Navyše žalobca zastáva právny názor, že žiadne bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nenastalo. Konajúci súd aplikoval na dotknutý právny vzťah ustanovenia o 2-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú len k bezdôvodnému obohateniu. V tomto konkrétnom prípade však žalobca v súlade so zmluvou vyhlásil predčasnú splatnosť záväzku žalovaného ku dňu 30.04.2012, a to na podklade svojho Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 02.05.2012. Vzhľadom na uvedené, začala žalobcovi plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 30.04.2015. Vzhľadom na to, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil žalobou podanou dňa 25.03.2015, jeho nárok bol uplatnený včas, v rámci 3-ročnej premlčacej doby, a preto nárok žalobcu nebol premlčaný. Súd tak nemohol a nemal prihliadnuť k premlčaniu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je jednostranným úkonom žalobcu ako veriteľa, ktorým po splnení zmluvne dohodnutých podmienok výslovne určuje žalovanému ako dlžníkovi, ktorým dňom je pohľadávka z úveru splatná v celom rozsahu. Žalobca nemal v úmysle od zmluvy odstúpiť, ani nijakým spôsobom zmluvu zrušiť, prípadne iným spôsobom ukončiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti prejavil len vôľu v súlade so zmluvou definitívne určiť splatnosť celej pohľadávky. 5. Žalovaný sa prostredníctvom svojej opatrovníčky k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, teda zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, účinného do 30.06.2016, odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie, zostali zachované v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, t.j. so Československou obchodnou bankou, a.s. uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a následne dňa 20.01.2011 na základe žiadosti žalovaného bola uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. 4012762690/7500 do výške úverového limitu 350,- Eur s čerpaním úveru odo dňa 20.01.2011. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na výške úrokovej sadzby, a to 16,9 % p. a. a sadzby úroku z omeškania vo výške 9 % p. a.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a jej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu a Všeobecné obchodné podmienky, kedy dlžník, teda žalovaný podpisom zmluvy potvrdil, že predmetné dokumenty prevzal. Oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému zasielané dňa 02.05.2012, v zmysle ktorého, z dôvodu, že žalovaný nevyrovnal dlh, na ktorý bol márne vyzývaný a z bežného účtu žalovaného nebolo možné čerpať prostriedky k úhrade jeho záväzku, žalobca celý záväzok vrátane príslušenstva v súlade s podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, zosplatnil ku dňu 30.04.2012. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlhu vrátane príslušenstva vo výške 498,69 Eur, a to najneskôr do dňa 13.05.2012. Oznámenie o zosplatnení úveru žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Z vyčíslenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 004044210R ku dňu 14.11.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu má pohľadávku voči žalovanému vo výške 591,98 Eur, a to pozostávajúcu z istiny 230,- Eur, úroku z úveru 145,05 Eur, úroku z omeškania 101,93 Eur a poplatkov vo výške 115,- Eur. 9. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu spochybňujúcimi postup súdu prvej inštancie, keď z dôvodu premlčania nároku žalobcu, žalobu zamietol citujúc ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne zistil a s tým súhlasí i žalobca, že právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému zosplatnil ku dňu 30.04.2012 a vyzval žalovaného na úhradu dlhu najneskôr do 13.05.2012. Žaloba bola na súd podaná dňa 25.03.2015, teda v 3-ročnej premlčacej lehote tak ako je to uvedené v ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Možno prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil prečo priradil skutkový stav pod hypotézu ust. § 451 či § 457 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie súd prvej inštancie ani vo svojom rozhodnutí necituje. Použil však premlčanie dané ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde zákonná premlčacia lehota je 2-ročná a týka sa práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Možno prisvedčiť žalobcovi, že v súlade so zmluvou bola vyhlásená predčasná splatnosť záväzku žalovaného ku dňu 30.04.2012. Všeobecná 3-ročná premlčacia doba by v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplynula až 30.04.2015. Žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej lehote, teda dňa 25.03.2015. Žalobca od zmluvy neodstúpil, iba pohľadávku zosplatnil, preto možno súhlasiť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie nielenže neskonštatoval naplnenie niektorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ale takáto skutková podstata ani nebola objektívne preukázaná. Súd prvej inštancie síce citoval ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, účinného k 20.01.2011, ale aplikáciou týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu sporu, a teda k zmluve o bežnom účte a zmluve o povolenom prečerpaní na bežnom účte sa vôbec nezaoberal, zároveň čo do otázky aktívnej legitimácie v spore, iba konštatuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom došlo dňa 04.11.2014 v súlade s ust. § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka k postúpeniu predmetu pohľadávky, vrátane jej príslušenstva voči žalovanému na žalobcu, pričom táto skutočnosť mala byť žalovanému oznámená listom zo dňa 03.12.2014. Otázkou aktívnej legitimácie v spore sa však musí súd prvej inštancie zaoberať i bez návrhu. 10. Preto neostávalo odvolaciemu súdu iba v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok zrušiť a postupom podľa ust. § 391 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne podradiť daný vzťah, pod hypotézu právnej normy, ktorá sa daného právneho vzťahu týka, nevynímajúc ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských sporov a ďalšie zákony týkajúce sa spotrebiteľov, zaoberať sa aktívnou legitimáciou vo veci i všetkými námietkami žalobcu, ktoré vyslovil v odvolaní a znova vo veci rozhodnúť. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím súdom. 12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacie konania podľa ust. § 396 CSP. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.