KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Prešov17. 2. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/440/2015 z 17. 2. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 17. februára 2016, sp. zn. 19Co/440/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8715204851.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/440/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204851
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715204851.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. R. XX/XX, XXX XX
X., v konaní o zaplatenie 854,83 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 20C/23/2015-50 zo dňa 07.07.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol, o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 28.04.2015
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 854,83
eura s príslušenstvom z toho dôvodu, že nedodržal zmluvne dohodnuté povinnosti zo zmluvy z
18.03.2014, na základe ktorej poskytol odporcovi úver 700 eur, a to ani po tom, ako bol 14.10.2014
vyzvaný na úhradu sumy, zaplatenia ktorej sa návrhom domáha. Táto suma predstavuje istinu 17,11
eura, úrok 85,65 eura, zosplatnenú istinu 677,20 eur, náklady za prvú upomienku 5 eur, poistenie Bill
protection 4,95 eur, náklady na druhú upomienku 24 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 5,96 eura,
zmluvnú pokutu 17 eur, poplatok za možnosť odloženia splátok 5,96 eur a náklady za druhú upomienku
12 eur.

Z listinných dôkazov spisu mal súd prvého stupňa za zistené, že 18.03.2014 účastníci uzavreli zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700,-eur. Uvedenú sumu sa odporca zaviazal
splácať formou 60 pravidelných mesačných splátok vo výške 25,87 eur. Podľa zmluvy ročná úroková
sadzba bola stanovená hodnotou 27,99 %, RPMN hodnotou 32,3 % a priemernou hodnotou RPMN
hodnota 25,82 %. Nakoľko odporca svoje povinnosti zo zmluvy neplnil, oznámením zo dňa 14.10.2014
navrhovateľ vyhlásil splatnosť záväzku odporcu a žiadal úhradu sumy 854,83 eur. Nakoľko odporca na
výzvu navrhovateľa nereagoval, domáha sa navrhovateľ úhrady sumy 854,83 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne a tiež úhrady vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 19,75
eur. Uvedená suma 854,83 eur zahŕňa istinu vo výške 17,11 eur, úrok vo výške 85,65 eur, zosplatnenú
istinu vo výške 677,20 eur, náklady na prvú upomienku vo výške 5,-eur, poistenie Bill protection vo výške
4,95 eur, náklady na druhú upomienku vo výške 24,-eur, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške
5,96 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17,-eur, poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 5,96 eur
a náklady na druhú upomienku vo výške 12,-eur.

Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 488, § 53 ods. 1 a 5, § 53c Občianskeho
zákonníka mal za preukázané, že účastníci konania riadne uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej
odporca čerpal poskytnuté prostriedky, preukázané mal taktiež to, že vyčerpané prostriedky v dohodnutej
lehote odporca neuhradil, v dôsledku čoho navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal



o úhradu splatného dlhu. Preukázané nebolo, že by odporca čokoľvek zo svojho dlhu po podaní
návrhu uhradil. Konštatoval s prihliadnutím na ustanovenie § 53c Občianskeho zákonníka, že jednotlivé
zmluvné podmienky uzavretej zmluvy nedodržiavajú stanovenú veľkosť písma, nakoľko s výnimkou
identifikačných údajov odporcu a údajov o výške úveru, úroku a RPMN sú zvyšné informácie uvedené
menším písmom, ťažko čitateľným. Navyše súd konštatoval, že informácie o výške ročnej úrokovej
sadzby, RPMN a celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, nie sú pravdivé. Pokiaľ má byť úver vo výške
700,-eur splatený 60 splátkami po 25,87 eur, nie je pravdivým tvrdenie navrhovateľa, že celková čiastka
splatná spotrebiteľom činí 1.314,-eur, ale sa jedná o sumu 1.552,20 eur. Uvedený rozpor navrhovateľ
žiadnym spôsobom nevysvetlil.

Rovnako ročná úroková sadzba nie je pri splátke 25,87 eur 27,99 % ročne, ale s prihliadnutím na
výšku splátky je táto úroková sadzba 44,34 % ročne (25,87 eur x 60 splátok = 1.552,20 eur - 700,-
eur úver = 852,20 eur ako výnos navrhovateľa / 5 rokov splácania (60 splátok) = 310,44 eur ročne, t.j.
44,34 % ročného výnosu pre navrhovateľa). Je z uvedeného výpočtu zrejmé, že skutočnosti uvádzané
navrhovateľom v uzavretej zmluve sú nepravdivé a nezodpovedajú platnej právnej úprave týkajúcej sa
výšky odplaty v spotrebiteľských veciach.

Navyše nepravdivosť tvrdení o výške záväzku odporcu nezodpovedá skutočnosti a je výslovne v rozpore
s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že zmluva uzavretá účastníkmi dňa 18.03.2014
je neplatnou a nemožno v zmysle tejto zmluvy nároku navrhovateľa priznať právnu ochranu. Preto súd
návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., uviedol, že vzhľadom na to, že
odporca, ktorého pobyt nie je súdu známy, si trovy konania neuplatnil, žiadnemu z účastníkov nebolo
právo na náhradu trov konania priznané.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a to voči všetkým
výrokom rozsudku, uviedol, že rozhodnutím mu bola spôsobená materiálna ujma, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie, prizná žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho;
uviedol taktiež, že nebude sa zaoberať inkoherentnými úvahami súdu a len žoviálne uvedie, že od
odporcu chce len to čo mu požičal, t.j. rozdiel medzi poskytnutou sumou 700 eur a úhradou 25,87 eura,
t.j. 674,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 674,13 eura od 31.10.2014
do zaplatenia.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (v ďalšom aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o
odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.

Obsahové náležitosti rozsudku, ktorý predstavuje individuálny akt aplikácie práva určuje ust. § 157
O.s.p. Správnosť a úplnosť obsahových náležitosti rozsudku je predpokladom jeho vykonateľnosti a
preskúmateľnosti. To, či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust.§ 157 ods.2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so
základným právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri
odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust.§ 157 ods.2 O.s.p., dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie



a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,
rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozsudku
má byť objektívne zrozumiteľné, aby bolo možné z neho zistiť relevantnosť postupu súdu, tiež zistiť ako
sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach účastníkov, dôkazmi vykonanými k týmto
tvrdeniam, aké z nich a z akých dôvodov urobil závery. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje
účastníkovi konania posúdiť to ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými
úvahami sa riadil pri rozhodovaní vo veci samej.

Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a
práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis,
objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v
zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu
(sp. zn. II.ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04) pričom rozhodnutie všeobecného súdu
musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené a vysporiadať sa s tými argumentmi
účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).

Súd prvého stupňa ako dôvod, pre ktorý návrh na začatie konania zamietol uviedol to, že tvrdenie o
výške záväzku odporcu nezodpovedá skutočnosti, je výslovne v rozpore s dobrými mravmi, zmluva z
18.03.2014 je neplatnou a navrhovateľovi nemožno priznať právnu ochranu.

Dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa návrh zamietol je nepreskúmateľný, nie je zrejmé, prečo by nemohlo
byť uložené odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi akúkoľvek sumu, ak mal súd prvého stupňa za to, že
záväzkový vzťah nároky, z ktorého sú predmetom konania je vzťahom spotrebiteľským, bolo potrebné
vysporiadať sa aj s touto skutočnosťou, a to aj v kontexte s tým, že v zmluve, ktorú účastníci uzatvorili je
uvedené IČO odporcu s konštatovaním, že ide o podnikateľa. Pri zistení, že vec je potrebné posúdiť ako
nárok veriteľa zo zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom žiaduce bolo vysporiadať sa a právne posúdiť
skutkovú okolnosť, ktorú v rozhodnutí konštatoval, t.j. to, že v zmluve je uvedené, že zaplatená má byť
celková suma z úveru 1.314 eur, čo zjavne nekorešponduje s počtom splátok, ktoré mali byť zaplatené
a celkovou výškou jednotlivých mesačných splátok. Dôsledky nesprávnosti tohto údaja vyplývajú z
právneho predpisu, na základe ktorého sa daný záväzkový vzťah mal posúdiť a týmto právnym popisom
a dôsledkami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Ak konštatoval, že ide o zmluvu neplatnú, nie je
zrejmé, či k záveru o jej neplatnosti dospel pre rozpor s dobrými mravmi ako uviedol alebo pre údajné
nedodržanie stanovenej veľkosti písma. Ak by však z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov mala byť zmluva
neplatnou, s neplatnosťou zákon spája následky vyplývajúce z ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s čím sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak nepreskúmateľné, vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia
sa navrhovateľovi odňala možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy.
V občianskom súdnom konaní musí súd poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Európsky súd pre ľudské práva
vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s.49, § 30).

Je zrejmé, že k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu je problematické zaujímať stanoviská.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že sa bude zaoberať dôkaznými
prostriedkami predloženými k posúdeniu veci so záverom ako z týchto dôkazných prostriedkov vyplýva.
Vec prejedná procesne správnym spôsobom. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na to, že
súd prvého stupňa konštatoval, že pobyt odporcu nie je súdu známy. Z doručeniek k jednotlivým
písomnostiam, ktoré mu adresoval však táto skutočnosť nevyplýva, odporca zásielky neprevzal v
odbernej lehote, zo spisu nevyplýva, nie je o tom žiaden úradný záznam, že by súd využil možnosť
kontaktovať odporcu na e-mailovej adrese, ktorá je uvedená na zmluve alebo formou telefonického
kontaktu, ktorý je taktiež na zmluve uvedený. Ak totiž súd má za to, že ide o účastníka, ktorého pobyt
nie je známy, má postupovať spôsobom, ktorý mu ukladá Občiansky súdny poriadok.



Súd prvého stupňa taktiež posúdi, či z obsahu odvolania nevyplýva aj späťvzatie návrhu na začatie
konania v časti.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8715204851

  1. 7. 7. 2015Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/23/2015 z 7. 7. 2015zrušené
  2. 17. 2. 2016Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/440/2015 z 17. 2. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 17. 6. 2016Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/23/2015 z 17. 6. 2016