Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205076 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715205076.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľa L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom P., U. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom v Poprade, Mnoheľova 17, proti žalovanému V. B., nar. X.X.XXXX, bytom P., N. XXXX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11.9.2015 č. k. 10C/227/2015-41 jednohlasne takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal skutočnú podstatnú zmenu - zníženie jeho príjmov, ktoré by odôvodňovalo aj zníženie doteraz určeného výživného v prospech odporcu za situácie, že ˇu odporcu naďalej trvajú dôvody, aby v prospech jeho osoby navrhovateľ platil doteraz určené výživné, keďže je riadnym študentom vysokej školy v Y.. Zdôraznil, že v prípade navrhovateľa ide o zdravého muža v produktívnom veku, takže uňho nie sú také objektívne nepriaznivé osobné dôvody, pre ktoré by nemohol riadne pracovať a dosahovať pravidelný príjem. Navrhovateľ má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore strojárstvo, dlhé roky pracuje ako záhradník a má možnosť využiť svoju odbornosť a získané skúsenosti v zamestnaní, pričom nie je vylúčené, že naďalej dosahuje neoficiálny príjem, na čo poukázala aj matka odporcu vo svojej výpovedi. U navrhovateľa k podstatnému zníženiu jeho doterajších príjmov a celkovej majetkovej a osobnej situácie nedošlo. Je naďalej schopný preto plniť doteraz určené výživné v sume 150,- eur mesačne. Zdôraznil, že obaja rodičia sú zodpovední za uspokojovanie odôvodnených potrieb svojich detí a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Snahou každého rodiča má byť, aby pripravili svoje dieťa čo najlepšie do života a získanie vysokoškolského vzdelania bez pochýb tomuto prispeje. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho vyživovacia povinnosť voči odporcovi sa znížila zo sumy 150,- eur mesačne na 27,13 eur mesačne. S rozsudkom súdu prvej inštancie navrhovateľ nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Má za to, že v predmetnom konaní súd nesprávne posúdil otázku možnosti a schopnosti navrhovateľa prispievať na výživu odporcu v doteraz stanovenej sume. Navrhovateľ preukázal, že od 9.6.2014 je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v P. ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Navrhovateľ pracoval v minulosti v zahraničí ako sezónny pracovník na pozícii pomocný záhradník, a to najviac 6 mesiacov v roku. Nakoľko však majiteľ firmy v O. mal zdravotné problémy, navrhovateľ od júla 2014 prestal vykonávať sezónne práce v zahraničí a od tej doby príjem za prácu v zahraničí nemá. Je evidovaný ako nezamestnaný. Predkladá súdu tzv. kontrolný preukaz, z ktorého vyplýva, že sa pravidelne kontaktuje s príslušným úradom práce a prácu v zahraničí nevykonáva. Podľa súdu prvej inštancie u navrhovateľa nedošlo k zmene jeho situácie oproti poslednej úprave výživného, tieto závery však nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže bolo naopak zistené, že navrhovateľ už v zahraničí nepracuje, čo je podstatná zmena oproti poslednej úprave výživného a v dôsledku toho mal podľa jeho názoru súd prvej inštancie návrhu vyhovieť. 3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, nakoľko tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými právne významnými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci. 4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 6. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 7. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len návrh. 8. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 9. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. 10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzený na obdobie, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné pritom možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. 11. Posledná úprava výživného vo vzťahu medzi účastníkmi konania bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu P. zo dňa 14.5.2010 č. k. 14P/399/2009-53, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany navrhovateľa v prospech odporcu zo sumy 2.800,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2010. V tom čase bol odporca maloletý a navštevoval súkromnú strednú odbornú školu. Navrhovateľ v tom čase pracoval sezónne v zahraničí s priemerným mesačným príjmom 460,- eur a matka odporcu bola nezamestnaná, evidovaná na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 852,- eur mesačne. 12. Na Okresnom súde P. pod sp. zn. 21C/168/2013 bolo vedené aj konanie o zvýšenie výživného s tým, že tento návrh bol zamietnutý a rozsudok z 19.9.2014 č. k. 21C/168/2013-73 nadobudol právoplatnosť 29.11.2014. 13. Odporca je v súčasnosti študentom vysokej školy, a to v odbore zahraničný obchod a marketing na Univerzite N. B. v Y., kde štúdium by mal ukončiť v priebehu januára 2017. Nepochybne náklady na zabezpečovanie životných potrieb u odporcu sú vyššie ako v dobe poslednej úpravy výživného, odporca pokračuje v štúdiu na vysokej škole s čím súvisí nárast nákladov potrebných na zabezpečovanie jeho životných potrieb, rozsah ktorých jeho matka v priebehu konania vyjadrila v priemere sumou 1.000,- eur mesačne. Matka odporcu je zamestnaná ako učiteľka, jej čistý mesačný príjem dosahuje 648,- eur a v tomto konaní potvrdila, že s financovaním vysokoškolského štúdiu odporcu jej vypomáhajú aj jej rodičia. 14. Pokiaľ ide o navrhovateľa, tento je od 9.6.2014 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny P.. S účinnosťou od 1.12.2014 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Záver súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že navrhovateľ je naďalej pracovne činný v zahraničí je zatiaľ predčasný a predovšetkým nevyplýva z obsahu doteraz vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie musí v konaní predovšetkým dôsledne vypočuť navrhovateľa k okolnostiam, pre ktoré mal ukončiť pracovnú činnosť v O., zatiaľ jeho vyjadrenia v tomto smere sú veľmi všeobecné. K dôvodom, pre ktoré mal ukončiť pracovnú činnosť v zahraničí, kde dlhú dobu pracoval ako pomocný záhradník, navrhovateľ poukazuje na zdravotné problémy majiteľa firmy a v konaní Okresného súdu P. sp. zn. 21C/168/2013 uvádza, že firma, pre ktorú pracoval (spoločnosť s názvom T.), tzv. skrachovala. K uvedenému by sa mal navrhovateľ konkrétne vyjadriť. Súd prvej inštancie by mal zároveň vypočuť navrhovateľa podrobným spôsobom k jeho celkovým majetkovým a osobným pomerom, keď malo by byť zrejmé, z akých finančných prostriedkov uhrádza svoje životné náklady, pokiaľ sa v tejto súvislosti poukazuje na to, že žije samostatne v rodinnom dome a má k dispozícii osobné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie by tiež mal vykonať dotaz na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle preukázania toho, či navrhovateľovi od doby, keď bol zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie bola ponúkaná práca a za akých konkrétnych finančných podmienok. Po vykonaní dokazovania v naznačenom smere bude možné o veci opätovne rozhodnúť, keď súd prvej inštancie dôsledne posúdi, či na strane navrhovateľa došlo skutočne k takej zmene jeho pomerov, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti z jeho strany vo vzťahu k odporcovi. 15. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, ako to určuje § 391 ods. 1 C.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).