Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/96/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209369 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715209369.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 178 454, právne zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: POĽANA, a.s., so sídlom Tatranská Javorina 27, Tatranská Javorina, IČO: 31 717 446, o zaplatenie 2.653,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/25/2015-37 zo dňa 29.9.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1/ Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.653,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške: - 9 % ročne zo sumy 884,40 eur od 16.2.2012 do zaplatenia, - 8,75 % ročne zo sumy 884,40 eur od 6.2.2013 do zaplatenia, - 8,25 % ročne zo sumy 884,40 eur od 13.2.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 422,14 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 159,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 263,14 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 7.2.2005 uzavrel Hromadnú licenčnú zmluvu, predmetom ktorej je udelenie licencie - súhlasu žalovanému na použitie hudobných diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Žalovaný sa v zmluve zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu podľa platného Sadzobníka. V zmysle Hromadnej licenčnej zmluvy a Sadzobníka vystavil žalobca žalovanému faktúry, a to č. 2121103842 zo dňa 31.1.2012 na sumu 884,40 eur so splatnosťou do 15.2.2012, č. 2131100602 zo dňa 21.1.2013 na sumu 884,40 eur so splatnosťou do 5.2.2013 a č. 2141101178 zo dňa 28.1.2014 na sumu 884,40 eur so splatnosťou do 12.2.2014, pričom uvedené faktúry žalovaný napriek upomienkam a pokusom o zmier neuhradil.Ďalej uviedol, že podľa § 114 ods. 5 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok) poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, t. j. § 114 ods. 3O.s.p., môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153bO.s.p. pričom ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. sa nepoužijú. Prvostupňový súd doručil uznesenie zo dňa 26.8.2015 žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 3.9.2015 spolu so žalobou na vyjadrenie a zároveň ho poučil v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a na vyjadrenie stanovil žalovanému lehotu 15 dní. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote, ani následne k žalobe nevyjadril, t. j. nesplnil súdom uloženú povinnosť v súlade s vydaným uznesením. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aj ustanovením § 18 ods. 2 písm. g) a h) zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „Autorský zákon“) a ďalej citujúc ustanovenia § 40 ods. 1, prvá veta, § 48 ods. 1, druhá veta, ďalej § 48 ods. 3, § 40 až § 46, § 78 ods. 2, § 81 ods. 1 písm. a), i) a j) a § 81 ods. 4 Autorského zákona, v zmysle ktorých udelil žalobca žalovanému súhlas na použitie všetkých diel, alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi v dohodnutom rozsahu na dohodnutý čas a nadobúdateľ, t. j. žalovaný sa zaviazal uhradiť odmenu, čo doposiaľ však neurobil. Poukázal aj na ustanovenie § 369 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka (ďalej ObchZ.) v znení platnom do 1.2.2013, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaním so splnením záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, pričom ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObchZ. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 159,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 263,14 eur, a to za dva úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd) á 101,25 eur, 2x režijný paušál á 8,39 eur + 20 % DPH. Celkové trovy konania tak predstavujú výšku 422,14 eur. Povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 422,14 eur jeho právnemu zástupcovi odôvodnil ust. § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. 2/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 26.8.2015 sp. zn. 16Cb/25/2015, v zmysle ktorého mu bolo uložené, aby sa k veci písomne vyjadril a preto dňa 8.10.2015 žalovaný zaslal na Okresný súd Poprad vyjadrenie, v ktorom vzniesol vo vzťahu k časti vymáhaného nároku námietku premlčania, a to vo vzťahu k sume 884,40 eur a z nej plynúcich úrokov z omeškania, pretože uvedená suma bola vyfakturovaná faktúrou č. 2121103842 vystavenou dňa 31.1.2012 s dátumom splatnosti 15.2.2012 a v zmysle uvedených zákonných ustanovení platí, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, resp. ak sa neuplatní na súde alebo na inom príslušnom orgáne, nemôže byť takéto právo po uplynutí premlčacej doby a po vznesení námietky premlčania žalobcovi priznané. Poukázal, že právo žalobcu bolo uplatnené na súde až 31.7.2015 (po premlčacej dobe) a preto považuje predmetný nárok v časti týkajúcej sa sumy 884,40 eur s príslušenstvom ku dňu 16.2.2015 za premlčaný, pričom premlčanie je potrebné v tomto prípade posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o podpornom použití ustanovení Autorského zákona a Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že má za to, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásady, ktorá je vyjadrená v § 120 ods. 4 O.s.p. a v § 205a O.s.p. a z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný má právo uplatniť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu až do právoplatného skončenia veci, a teda aj v odvolacom konaní. Žiadal, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 29.9.2015 a vec vrátil prvostupňovému súdu, ktorý by o návrhu opätovne rozhodol tak, že návrh v časti týkajúcej sa uplatnenia dlžnej sumy 884,40 eur s príslušenstvom (faktúra č. 2121103842, splatná do 15.2.2012) zamietne. Odvolaciu námietku, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, inak nešpecifikoval. 3/ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 29.9.2015 sp. zn. 16Cb/25/2015-37 potvrdil ako správny. Neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že predmetné vymáhanie pohľadávky je v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a Okresný súd v Poprade vydal dňa 29.9.2015 rozsudok pre zmeškanie, v ktorom rozhodol v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 28.7.2015. Taktiež uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 15.10.2015 argumentuje, že časť predmetnej pohľadávky vo výške 884,40 eur je premlčaná a sa zároveň snaží o uplatnenie námietky premlčania v časti pohľadávky v tejto výške. Žalobca preto poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá podniká v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a vystavenie predmetnej faktúry sa podľa právneho názoru žalobcu riadi ustanoveniami hromadnej licenčnej zmluvy, Autorského zákona a subsidiárne Občianskym zákonníkom. Poukazuje však na fakt, že od platnej právnej úpravy vystavenia faktúry žalobcom treba odlíšiť platnú právnu úpravu vymáhania pohľadávok a v rámci toho je potom pri vymáhaní pohľadávok medzi dvoma právnickými osobami potrebné ako lex generalis použiť Obchodný zákonník, pretože medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe predmetnej hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 7.2.2015 záväzkový vzťah obchodnoprávnej povahy, nie občianskoprávnej. Poukázal taktiež, že žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 15.10.2015 žiadnym spôsobom nespochybnil vznik záväzkového vzťahu, ani výšku jednotlivých faktúr. Má za to, že uplatnenie práva na vymoženie požiadavky nie je premlčané. 4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval zákonne, ak v predmetnej veci o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, a to dňa 29.9.2015, ktorému vyhláseniu rozsudku predchádzalo vydanie uznesenia sp. zn. 16Cb/25/2015-33 zo dňa 26.8.2015, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 3.9.2015. V tomto uznesení okrem iného, mu bolo súdom prvého stupňa uložené, aby v lehote 15 dní sa písomne vyjadril k predmetnej veci a najmä súčasne bol poučený podľa § 114 ods. 5 prvá veta O.s.p., že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ods. 3 (§ 114 ods. 3 O.s.p.), môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153bO.s.p.,a o tomto následku musí byť žalovaný poučený. Žalovaný predmetné rozhodnutie dňa 3.9.2015 prevzal, pričom uvedená 15-dňová lehota uplynula dňom 18.9.2015. Následne súd prvého stupňa dňa 21.9.2015 uznesením stanovil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 29.9.2015 o 10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. 2 na 1. poschodí Okresného súdu Poprad, dňa 29.9.2015 rozsudok pre zmeškanie aj vyhlásil vo vyššie uvedenom znení. Takýto postup odvolací súd považuje za zákonný. Nič nemení na tom ani vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 9.10.2015 a podané na poštovú prepravu dňa 8.10.2015, v ktorom, okrem iného, vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu, ktoré súdu bolo doručené po uplynutí súdom stanovenej lehoty. K podanému odvolaniu žalovaným je potrebné konštatovať, že jeho odvolanie je prípustné, pretože obsahom odvolania je námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods.1 O.s.p.) a súčasne aj námietka premlčania. Pod vecou treba potom rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Rozšírenie tohto dôvodu aj na nesprávne právne posúdenie procesných otázok nie je možné. Na nápravu týchto pochybení slúžia dôvody uvedené ako vady konania. Keďže žalovaný v podanom odvolaní tvrdené nesprávne právne posúdenie veci nešpecifikoval bližšie, odvolací súd sa takto zdôvodneným odvolacím dôvodom zaoberal a z rozsudku súdu prvého stupňa uvedené pochybenie nezistil, preto považoval túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Podľa § 153b ods. 1 O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Podľa § 153b ods. 2 O.s.p., rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť, ak a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnutia podľa ods. 1, b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, kedy mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2 .), c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 153b ods. 3 O.s.p., skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. Účelom tohto inštitútu, t. j. rozsudku pre zmeškanie, je umožniť súdu v sporovom konaní rozhodnúť vec pri nečinnosti žalovaného v jeho neprospech. Rozsudok nevychádza zo skutkového stavu zisteného súdom, pretože tu platí fikcia, že tvrdenia obsiahnuté v žalobe o skutkových okolnostiach sa považujú za nesporné. Tomuto zodpovedá i odôvodnenie rozsudku. Z uvedeného potom vyplýva, že skutkovým základom nároku je žalobcom tvrdený stav. Tento vyplynul z dôkazov predložených žalobcom, pričom žalovaný na tieto dôkazy nereagoval a neuplatnil pre účely ďalšieho konania pred súdom prvého stupňa ani námietku premlčania. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku, alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Citované ustanovenie § 205a O.s.p. presne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže súd prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Iné dôvody nemôže odvolateľ pri uvedení nových skutočností a dôkazov použiť. Z uvedeného potom vyplýva, že pri námietke premlčania uplatnenej žalobcom možno prihliadať len na také skutočnosti, ktoré boli zrejmé z dôkazov realizovaných súdom prvého stupňa. Žalovaný ich mohol uplatniť v pôvodnom konaní, avšak tak neurobil. Tieto skutočnosti majú relevantný význam aj pre možnosti odvolacieho súdu realizovať prieskum napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní. Odvolací súd v dôsledku uvedeného obmedzenia sa už nemohol zaoberať otázkou premlčania časti nároku uplatneného žalobcom, pretože žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa takúto námietku premlčania nevzniesol. Je súčasne potrebné vychádzať aj z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanovení § 205a O.s.p. sa netýka uplatnenej námietky premlčania, ibaže by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej bez ďalšieho potvrdil, a to podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si však trovy odvolacieho konania neuplatnil .Žalovaný ako neúspešný účastník na ich náhradu nemá právo.Uvedené je v súlade s ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.