Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoP/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211161 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715211161.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. T., L.. XX.XX.XXXX, a mal. D. T., L.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, Poprad, deti rodičov - matky: T. T., L.. XX.XX.XXXX, J. G., D. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Petríkom, so sídlom Poprad, Francisciho 25, a otca: I. T., L.. XX.X.XXXX, P..Č.. J. Ľ., N.. D. XXX, zastúpeného advokátkou Mgr. Máriou Baranovou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 58, o zvýšenie výživného na návrh matky a zníženie výživného na návrh otca, na odvolanie matky a otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.4.2016 pod č. k. 15P/227/2015-98, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch o zvýšení výživného na mal. deti T., o zaostalom výživnom, o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, o návrhu otca na zníženie výživného a vo výroku o trovách konania. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Poprad rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 11C/150/2010-58 zo dňa 18.1.2011, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti zo strany otca I. T. tak, že toto výživné sa u mal. C. zvyšuje zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne a u mal. D. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné od 1.9.2015 do 30.4.2016 v sume 160,- eur zaviazal otca zaplatiť v 10-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Taktiež zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2) Podľa odôvodnenia návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti na tom skutkovom základe, od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Maloleté deti pochádzajú z manželstva, ktoré bolo rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. C. sumou 80,- eur mesačne a na výživu mal. D. sumou 70,- eur mesačne. Od r. 2011 došlo k podstatnej zmene pomerov, pričom mal. C. v súčasnosti navštevuje X. ročník ZŠ a pri poslednej úprave výživného navštevoval C.. Matka v návrhu uviedla, že za stravu v škole hradí 21,- eur, za školský klub 6,- eur mesačne a v súvislosti s nástupom do tohto ročníka zakupovala pomôcky (školská taška 25,- eur, peračník, prezuvky, cvičky, vrecúška, mikina, ďalej všetky školské potreby, pomôcky, ako aj potreby na výtvarnú výchovu a telesnú výchovu). Za ZRPŠ hradila 8,- eur, za detský časopis 15,- eur a celkovo na začiatku školského roka mala výdavky 153,50 eur. Mal. D. nastúpila od septembra 2015 do X. ročníka ZŠ. Stravné v škole činí 21,- eur, za školský klub hradí 6,- eur mesačne. Dieťaťu bolo potrebné zabezpečiť celkovú výbavu do školy, pričom zakúpila školskú tašku za 40,- eur, vrecúška, tepláky, cvičky, tričko, prezuvky, školské dosky, všetky školské potreby a pomôcky, za ktoré celkovo uhradila 168,50 eur. ZRPŠ hradila 8,- eur. S maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Mesačné poplatky za byt činia 177,50 eur. Taktiež spláca úver vo výške 140,- eur mesačne. Hradí poplatky za internet, telefóny, poistky na seba a maloleté deti vo výške 22,- eur. Z týchto dôvodov žiadala zvýšiť výživné na obe maloleté deti, a to na sumu 130,- eur mesačne pre mal. C. a 120,- eur mesačne na mal. D.. Matka platí vysoké poplatky, ktoré súviseli s nástupom maloletých detí jednak do X. ročníka ZŠ u mal. D. a jednak do vyššieho ročníka u mal. C.. Mal. C. nenavštevuje žiadne krúžky, pretože finančná situácia v rodine nedovoľuje návštevu a úhradu týchto krúžkov. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, sú naňho bežné výdaje. Mal. D. taktiež nenavštevuje žiadne krúžky. Čo sa týka zdravotného stavu, nosí okuliare a približne 1-krát za rok matka zakupuje dvoje okuliarov za cca 50,- eur. 3) Otec maloletých detí s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť vyššie výživné. Naopak, jeho finančná situácia je veľmi nepriaznivá a z týchto dôvodov podal návrh na zníženie výživného, v ktorom žiadal znížiť výživné u mal. C. zo sumy 80,- eur na sumu 55,- eur a u mal. D. zo sumy 70,- eur na sumu 45,- eur mesačne. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že bol v evidencii úradu práce ako nezamestnaný do 30.9.2015, poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie v celkovej výške 180,- eur. Od 1.10.2015 je zamestnaný vo firme S., kde má dohodnutý príjem 370,- eur mesačne. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže dňa 1.3.2015 sa mu z terajšieho manželstva narodila mal. J.. Spoločne s manželkou obýva 1-izbový nájomný byt, ktorý je prerobený na 2-izbový, pričom za nájom platia 85,35 eur mesačne, inkasné poplatky 86,70 eur a za telefón a internet hradí 23,- eur mesačne. Jeho terajšia manželka vychováva ešte 2 deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Po odrátaní všetkých výdavkov mu ostáva suma 106,- eur na celkový chod domácnosti. Pokiaľ sa týka maloletých detí, v priebehu r. 2015 im okrem výživného doniesol darčeky na narodeniny a meniny, jednalo sa o hračky. Mal. C. dostal na 1. sväté prijímanie hodinky v hodnote 37,- eur, na ktoré sa poskladala celá rodina. Konateľom a spoločníkom firmy S. je jeho mama, ktorá ho zamestnala v rámci práce v second hande, keďže vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nemôže vykonávať práce na stavbe. Táto firma nevykonáva aj stavebné práce, hoci ich má uvedené v rámci voľných živností. Vlastníkom pozemku parc. č. XX/X a XX/X, k.ú. Ľ., zapísaný na LV č. XXXX, je jeho matka, ktorá býva v obci O.. Nemá žiadne úvery. Otec má zhoršený zdravotný stav, o čom predložil listinné dôkazy a vzhľadom k tomu má zvýšené výdaje na liečbu. 4) Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov na strane maloletých detí, návrh matky pokladal za dôvodný a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Pokiaľ sa týka návrhu otca na zníženie výživného, tento žiadal zamietnuť. 5) Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 11C/150/2010-58 zo dňa 18.1.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. C. sumou 80,- eur mesačne a výživu mal. D. sumou 70,- eur mesačne. V čase predchádzajúceho konania mal. C. bol v predškolskej starostlivosti a matka s mal. D. bola na rodičovskej dovolenke. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 256,- eur mesačne. Otec v tomto čase bol živnostníkom v odbore inštalatérstvo a dosahoval príjem 440,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/71/2013-127 zo dňa 26.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/2/2014-239 zo dňa 18.9.2014 bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného a taktiež bol zamietnutý aj návrh otca na zníženie výživného. 6) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prvého stupňa uzavrel, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov. Mal. C. navštevuje už X. ročník ZŠ a mal. D. navštevuje už X. ročník ZŠ. Na ich strane sa zmenil charakter potrieb. Matka má zvýšené výdaje na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, ošatenia, obuvi ako aj ostatných vecí, ktoré sa týkajú školskej dochádzky a ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Čo sa týka príjmu na strane matky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, kedy bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, v súčasnosti podľa obsahu spisu jej príjem predstavuje 518,- eur. Poplatky za bývanie predstavujú 177,- eur a matka spláca hypotekárny úver vo výške 140,- eur mesačne. Všetky tieto výdavky, ktoré uviedla v návrhu aj vo svojej výpovedi, sú nevyhnutné a súvisia jednak s úhradou všetkých poplatkov v škole, so zakúpením školských potrieb, pomôcok, bývaním. Tieto výdavky súd zobral do úvahy ako nevyhnutné. 7) Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, v čase predchádzajúceho rozhodnutia jeho príjem predstavoval 440,- eur. Následne došlo k zmene pomerov na jeho strane, kde otec bol dlhodobo nezamestnaný, a to od júna 2013 do 30.9.2015. Bol práceneschopný, poberal dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie celkovo vo výške 180,- eur a v rámci práceneschopnosti príplatok vo výške 30,- eur mesačne. Od apríla 2015 do 30.9.2015 zároveň pracoval na dohodu, kde dosahoval príjem 60,- eur mesačne. Od 1.10.2015 je zamestnaný vo firme Atrio s priemerným mesačným zárobkom 370,- eur v čistom. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, nakoľko 1.3.2015 v jeho ďalšom manželstve sa narodila mal. J.. Napriek tomu, že príjem na strane otca oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu je nižší a pribudla mu vyživovacia povinnosť, výrazná zmena pomerov na strane maloletých detí v súvislosti s nástupom mal. D. na ZŠ a mal. C. na prvom stupni, odôvodňuje zvýšenie výživného. Vzhľadom na príjem otca súd výživné zvýšil u mal. C. na sumu 90,- eur mesačne a u mal. D. na sumu 80,- eur mesačne. Takto stanovené výživné v súčasnosti zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a aspoň čiastočne pokrýva výdavky maloletých detí. Súd výživné zvýšil od 1.9.2015, t.j. od začiatku školského roka, pričom aj matka predmetný návrh podala v septembri 2015. 8) Súd rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 30.4.2016 vo výške 160,- eur (20,- eur mesačne x 8 mesiacov), ktorú sumu povolil otcovi splácať v 10-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 9) V prevyšujúcej časti súd prvého stupňa návrh matky zamietol. V súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné celkovo vo výške 250,- eur mesačne. Čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného, súd tento návrh zamietol, pričom zobral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj výraznú zmenu pomerov na ich strane v súvislosti s návštevou prvého stupňa ZŠ. V čase, kedy súd rozhodoval o zvýšení výživného a o znížení výživného pod sp. zn. 15P/71/2013, príjem otca činil len 150,- eur, v súčasnosti činí 370,- eur, a teda oproti tomuto konaniu došlo k zvýšeniu príjmu na jeho strane. Preto súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na maloleté deti tak, ako bolo rozhodnuté v predmetnom rozsudku. 10) Čo sa týka predložených listinných dôkazov v súvislosti s možnou výstavbou rodinného domu u otca, skutočnosť, či tento rodinný dom stavia otec pre potreby bývania svojej terajšej rodiny, sa ani nepotvrdila ani nevyvrátila. Tieto skutočnosti boli tiež predmetom výsluchu aj pred Krajským súdom v Prešove, ktorý rozhodoval o odvolaní v konaní sp. zn. 15P/71/2013, ale v konečnom rozhodnutí krajského súdu neboli brané do úvahy. 11) O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu. 12) Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch o zmene výživného, zaostalom výživnom a v tej časti, ktorou súd návrh matky vo zvyšku zamietol, podala odvolanie matka maloletých odvolanie. Žiadala zmeniť rozsudok o výživnom na maloleté deti zo strany otca tak, že u mal. C. zvyšuje zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 130,- eur a u mal. D. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 120,- eur, počnúc dňom 1.9.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné od 1.9.2015 je otec povinný uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Od poslednej úpravy výživného na mal. C. a mal. D. uplynulo 5 a 1 roka. V čase poslednej úpravy mal. C. bol v G. X., pričom v tomto školskom roku navštevuje už X. ročník ZŠ. Maloletá D. bola v celodennej starostlivosti matky na materskej dovolenke a v súčasnosti už je žiačkou X. ročníka ZŠ. Je nepochybné, že u oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov. Pomery na strane otca nie sú také, ako on uvádza. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol dlhodobo PN, nepracoval a uvádzal, že nemá žiaden príjem. V súčasnosti je riadne zamestnaný a pokiaľ ide o výšku jeho príjmu, táto sa celkom objektívne nedá zistiť vzhľadom k tomu, že otec nemá, podľa svojho tvrdenia, zriadený bankový účet. Nie je zrejmé, aká mzda mu je reálne vyplácaná. Otec je zamestnaný aj v obchodnej spoločnosti S., D..O..M.., ktorej spoločníkom a jediným konateľom je jeho matka. Popiera, že realizuje výstavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XX/X a XX/X, k. ú. Ľ., ktoré kúpila matka otca maloletých detí od jeho súčasnej manželky, pričom stavebníkom podľa stavebného povolenia je matka otca maloletých, ktorá býva v obci O., nie v obci Ľ., kde sa nachádza pozemok a rodinný dom, ktorý sa stavia. Otec maloletých detí býva so svojou súčasnou manželkou v obci Ľ. v 1-izbovom byte. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomcom tohto bytu je iba jeho manželka a nejde o 1-izbový, ale o 2- izbový byt. Je pravdou, že matka a otec maloletých detí predali v roku 2010 byt s tým, že suma 24.120,- eur bola prevedená na účet otca a suma 24.120,- eur bola prevedená na účet matky (zrejme sa jedná o chybu v počtoch). Matka použila túto sumu na kúpu bytu, pričom na rozdiel v kúpnej cene jej nového bytu si zobrala hypotéku, ktorú doposiaľ spláca. Otec maloletých detí podľa názoru súdu takisto použil uvedené finančné prostriedky na zabezpečenie si svojho vlastného bývania, a to na kúpu pozemku a následne na výstavbu rodinného domu. Preto nie je jeho tvrdenie o zlej sociálnej situácii pravdivé. 13) Proti rozsudku súdu prvého stupňa, proti jeho výrokom I., II. a IV. podal odolanie otec maloletých. Žiada návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Výživné na mal. C. znížiť zo sumy 80,- eur na sumu 50,- eur a na mal. D. zo sumy 70,- eur na sumu 45,- eur, a to odo dňa podania návrhu matky. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, lebo nesprávne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine na tento konkrétny prípad. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Jeho životná úroveň nie je vysoká. Tým, že ochorel a má zdravotné problémy, jeho zárobkové možnosti poklesli dosť výrazne. Schopnosť platiť výživné, musí vychádzať z objektívnych a subjektívnych možností a schopností povinného. On osobne nie je schopný z objektívnych príčin vykonávať svoju prácu. Má vážne problémy a nie je schopný zabezpečiť viac finančných prostriedkov, aby mohol platiť zvýšené výživné. Už nie je zamestnaný u svojej matky, ale vo firme V. K. - V. P.O.. Mal už dávnejšie v tejto firme žiadosť o zamestnanie, avšak teraz mu to vyšlo. Robí predajcu v odbore, ktorému rozumie, je v ňom vyučený. Príjem však nemá vyšší, ako mal predtým. Pravidelne cestuje do práce z T. autobusom, a to sú tiež pri jeho nízkom príjme ďalšie nevyhnutné náklady. Cestovné predstavuje 20,- eur mesačne. Celý návrh matky je postavený na tvrdeniach, ktoré nie sú ničím dokázané. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že platí hypotéku, aké má skutočné náklady na deti, koľko prefajčí a pod.. Svoj návrh oprela o rast životných nákladov. Áno, životné náklady rastú, a to nielen deťom a ich matke, ale aj jemu. Aj on a jeho rodina pociťujú neustále nárast cien, zvyšovanie bežných položiek, ktoré je nevyhnutné uhrádzať. O to viac to pociťuje, že mal. J. má zdravotné problémy a financie je nevyhnutné investovať aj do zdravotného stavu a aj na cesty k lekárom. Nemá nadštandardný majetok a nevlastní nehnuteľnosti. Odkedy ochorel, jeho životná úroveň poklesla. Aj s ohľadom na trh práce a jeho zdravotný stav ani do najbližšej budúcnosti nie je možné predpokladať, že sa zlepší a on sa bude môcť do budúcna lepšie zamestnať. Matka maloletých detí vlastní nehnuteľnosť, ale aj osobné motorové vozidlo - V. G., ŠPZ: G. XXX Q.. Túto skutočnosť pred súdom zatajila, hoci sa niekoľkokrát spýtal na jej majetok. 14) Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 9.6.2016 žiadal odvolanie matky zamietnuť ako zmätočné a nedôvodné v celom rozsahu. 15) Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 16.6.2016 (č. l. 120) poukázal na zmenu pomerov na strane maloletých detí. Návrh matky na zvýšenie výživného pokladal za dôvodný a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Pokiaľ sa týka návrhu otca na zníženie výživného, tento žiadal zamietnuť. Dal do pozornosti súdu, že výživné má prednostný charakter pred inými výdavkami rodiča, pričom obaja majú prispievať na výživu detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určovaní výšky výživného je potrebné prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará. Výživné netvoria len bezprostredné výdaje na stravu a ošatenie, ale predstavuje aj výdaje na úhradu časti nájomného, energií a poplatkov, ktoré nesporne má matka aj za maloleté deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Odvolanie vo veci samej z tohto dôvodu ponecháva na úvahu odvolaciemu súdu. 16) Kolízny opatrovník podal vyjadrenie k odvolaniu otca maloletých detí podaním zo dňa 6.7.2016. Ako ustanovený kolízny opatrovník mal. detí v priebehu konania poukázal na zmenu pomerov na ich strane. Návrh matky na zvýšenie výživného pokladal za dôvodný a výšku výživného ponechal na úvahu súdu. Pokiaľ sa týka návrhu otca na zníženie výživného, jeho žiadosť bola zamietnutá. Výdavky matky v súvislosti s výchovou a starostlivosťou, majú stúpajúci charakter, či už sa to týka nákladov na ošatenie, obuv, záujmových aktivít maloletých detí, vo významnej miere aj nákladov na stravu a zabezpečenie primeraných podmienok bývania a chod domácnosti. Všetky spomenuté náklady zabezpečuje matka mal. detí zo svojho príjmu a z výživného, ku ktorému je otec zaviazaný. Zvýšenie výživného je na prospech maloletých detí vzhľadom na ich vek a odôvodnené potreby. V najlepšom záujme maloletý detí by bolo určenie výživného vo vyššej sume, pretože súdom stanovená výška výživného nezodpovedá súčasným potrebám mal. detí, u ktorých sa zmenil celkový charakter ich potrieb. Zníženie výživného nie je na prospech mal. detí, keďže posledná úprava výživného bola v roku 2011. Od tejto doby sa zvýšili výdavky na ich výživu. Dáva do pozornosti súdu, že výživné má prednostný charakter pred inými výdavkami rodiča, pričom rodičia majú prispievať na výchovu detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov a majú podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto rozhodnutie vo veci ponecháva na úvahu odvolaciemu súdu. Súhlasí, aby odvolací súd rozhodol i bez nariadenia verejného pojednávania. 17) Podľa § 111 písm. d/ CMP č. 161/2015 Z.z., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive maloletého. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza: 18) Matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného pre mal. C. a mal. D., pretože od posledného rozhodnutia o platení výživného - rozvodového rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18.1.2011 ubehla značná časová doba a došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Obaja sú žiakmi základnej školy a matke vznikli vyššie náklady v súvislosti so školskou dochádzkou detí. Otec sa bránil povinnosti platiť vyššie výživné z dôvodu, že po rozvode manželstva uzavrel nový manželský vzťah a z toho pochádza jeho dcéra J., takže otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Keďže u otca došlo k podstatnej zmene pomerov, žiada potom znížiť výživné z jeho strany vo vzťahu k maloletým deťom. Odvolací súd prehodnotil ako nárok matky na zníženie výživného, tak požiadavku otca na zníženie výživného, pričom dospel k záveru, že došlo síce k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú školopovinné deti, ale na druhej strane aj u otca došlo k zmene pomerov a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vyhádzal zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ktorý v § 75 ods. 1 uvádza, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 ZoR). Otec poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životne úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZoR), ale v súčasnosti jeho životná úroveň je nižšia ako u matky maloletých detí. Zdôvodňuje to svojím nižším príjmom (uzavretie nového pracovného pomeru s dohodnutou mzdou 405,- eur u zamestnávateľa V. K.), pričom podľa rozvodového rozsudku ako inštalatér mal otec priemerný zárobok 439,25 eur. Otec zdôrazňoval svoje zdravotné problémy, pre ktoré nemôže vykonávať pôvodné zamestnanie inštalatér, neskôr zo zdravotných dôvodov a práceneschopnosti bol určitú dobu nezamestnaný a neskôr pracoval u svojej matky za minimálnu mzdu 370,- eur. U otca došlo k zvýšeniu nákladov na cestovanie do nového zamestnania. Tieto argumenty môže súd prijať, že otec sa snaží nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho odbornej kvalifikácii, ale na druhej strane je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, že je potrebné zvážiť schopnosti a možnosti otca mať vyššie príjmy a tým zabezpečiť aj rastúce potreby svojich maloletých detí v súvislosti s ich fyzickým vývojom. Od posledného rozhodnutia súdu uplynula pomerne dlhá doba, skoro 7 rokov, takže objektívne rastú aj požiadavky maloletých detí na ich zabezpečenie, pretože súčasťou rodičovských práv a povinností podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V tomto prípade maloleté deti sú v starostlivosti matky, ktorá v plnej miere zabezpečuje povinnosti rodiča aj za otca, ktorý má v súčasnosti inú rodinu. Je možné konštatovať správnosť záveru rozhodnutia okresného súdu, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť vyššie výživné, ako je stanovené pôvodným rozvodovým rozsudkom, ale toto navýšenie nemôže byť tak výrazné, ako požaduje matka. Príjmové možnosti otca sú relatívne nízke, preto aj zvýšenie výživného na maloleté deti u C. z 80,- eur na 90,- eur mesačne a u mal. D. zo 70,- eur na 80,- eur mesačne zodpovedá aktuálnym možnostiam otca platiť zvýšené výživné. Na druhej strane nie je možné vyhovieť požiadavke otca na zníženie výživného, aj keď u otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére J.. Nie je možné vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného pre C. na 55,- eur, pre maloletú D. 45,- eur, čo by sa prakticky blížilo k limitom najnižšieho platenia výživného pre maloleté dieťa. Z hľadiska terajších príjmov otca nemožno zaviazať na platenie matkou požadovaného zvýšeného výživného na 130,- eur mesačne u C. a 120,- eur u maloletej D., pretože celkové výživné 250,- eur by otec nebol spôsobilý platiť z hľadiska doterajšieho príjmu u nového zamestnávateľa. Požiadavka matky na zvýšenie výživného je objektívna, pričom výživné 130,- eur, resp. 120,- eur na každé z maloletých detí nie je sumou, ktorá by v plnej miere pokryla potreby maloletých detí, ale na druhej strane sú tu obmedzujúce limity vyplývajúce z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného je potrebné prihliadnuť aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného otca. Je vždy na otcoch, aby si našli vhodné zamestnanie, ktoré im umožňuje pokryť potreby svojich detí, preto aj terajšie rozhodnutie o výživnom neznamená nemenný stav, ale v prípade zlepšenia majetkových pomerov otca a jeho príjmových možností, je možné znovu požiadať o zvýšenie výživného, ktoré by už viac zodpovedalo aktuálnym potrebám maloletých detí na zabezpečenie ich potrieb. V terajšej majetkovej situácii obidvoch rodičov a povinného otca je potrebné rešpektovať závery okresného súdu, že zvýšenie výživného prichádza do úvahy len v rozsahu od 10,- eur na každé z maloletých detí. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného, ako aj platení dlžného výživného za obdobie od 1.9.2015 do 30.4.2016. Ďalej potvrdzuje rozhodnutie aj vo výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, či zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd takisto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. 19) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).