Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212283 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715212283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J.. W. XXXX/XX a mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a rodiny V., za účasti matky X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J.. W. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8 a otca V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. W. XXXX/XX, o zvýšenie výživného s príslušenstvom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného zo strany otca v prospech B. A., nar. XX. XX. XXXX a mal. B. A. nar. XX. XX. XXXX a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 03. 2016 v sume 420 Eur u B. A. sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 03. 2016 v sume 420 Eur u mal. B. A. sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11C/132/2009 v časti výživného pre vtedy obe maloleté deti tak, že zvyšuje výživné zo strany otca u maloletej B. zo sumy 50 eur na sumu 110 eur mesačne a u maloletej B. A. zo sumy 50 eur na sumu 110 eur mesačne od 01.09.2015. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Dlžné výživné za čas od 01.09.2015 do 31.03.2016 v sume 840 eur uložil otcovi splácať v 30 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že návrh matky za zvýšenie výživného pre vtedy obe maloleté deti je opodstatnený. Zistil, že od doby poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery účastníkov u maloletých detí, zohľadnil zvýšené výdaje v súvislosti s pokračujúcou školskou dochádzkou a ich zdravotným stavom. Zistil, že u matky sa zvýšil príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy dosahovala príjem 330 eur mesačne, v súčasnosti jej príjem predstavuje 700 eur mesačne. Zo strany otca tiež došlo k zvýšeniu príjmu, keď zo sumy 600 eur mesačne sa jeho príjem zvýšil na 690 eur mesačne. počet vyživovacích povinností na strane rodičov sa nezmenil. Preto zvýšil výživné u oboch vtedy maloletých detí zo sumy 50 eur mesačne na 110 eur mesačne od 01.09.2015, teda od začiatku školského roka. V prevyšujúcej časti bol návrh matky zamietnutý, keď súd prvej inštancie zdôraznil, že dôvody pre zvýšenie výživného sú tu dané od 01.09.2015, matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné zvýšiť výživné u maloletej B. od 01.09.2013. Pokiaľ ide o rozsah žiadaného výživného, súd prvej inštancie zdôraznil, že v súčasnosti nie je v schopnostiach a možnostiach otca zvýšiť výživné na požadovanú sumu 200 eur pre obe deti. Dlžné výživné zo strany povinného otca súd prvej inštancie vyčíslil rozsahom 840 eur s tým, že ide o zvýšenie výživného o 60 eur mesačne na každé z maloletých detí x 7 mesiacov, čo predstavuje 420 eur na každé z maloletých detí. Tento dlh povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, o trovách konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku sa odvolala matka vtedy oboch maloletých detí, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca prispievať na výživu vtedy maloletej B. A. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletej B. A. tiež sumou 200 eur mesačne. Matka poukazuje na to, že žiadala zvýšiť výživné na 200 eur pre obe deti, pretože od poslednej úpravy výživného sa zásadne zmenili pomery na ich strane. Otec súhlasil s čiastočným zvýšením výživného po 100 eur na každé z maloletých detí od marca 2016, jeho mesačný príjem je 690 eur. Matka si myslí, že zohľadnenie tvrdenie otca o tom, že svoj príjem dosahuje nadmerným úsilím a že pracoval nad rámec riadneho pracovného času nie je namieste. Otec maloletých detí neprispieva nad rámec ustanoveného výživného iným dobrovoľným plnením. Zdôrazňuje, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 6 rokov. Vzhľadom na vek, štúdium a zdravotný stav maloletých sa ich potreby zmenili tak výrazne, že nie je v silách matky pokryť ich takto ustanoveným výživným. Matka pracuje mimo SR, pretože nie je v jej silách z tu dosahovaného príjmu zabezpečiť uspokojenie potrieb maloletých detí. Jej príjem je 700 eur mesačne a príjem otca je 690 eur mesačne. Žiadaná suma výživného po 200 eur mesačne pre obe deti je adekvátna vzhľadom na ich preukázané potreby. Poukázala na to, že B. navštevuje 3. ročník C. v V., keď od doby poslednej úpravy výživného vzrástli jej celkové náklady na jej život, ktoré sú spojené s úhradou jej bežných výdavkov, napr. ošatenie, strava, bývanie. Bežné výdavky na začiatku školského roka a kúpa kníh predstavuje 100 eur, náklady spojené s lyžiarskym výcvikom 150 eur, oblečenie 188 eur, náklady s plaveckým výcvikom 40 eur, náklady na stužkovú slávnosť 300 eur, kúpa počítača 464,90 eur. Trpí skoliózou chrbtice 3. stupňa a aj s tým sú zvýšené náklady na oblečenie a obuv, nosí okuliare a zakupujú sa šošovky za 30 eur každé 3 mesiace, náklady na zubný strojček sú 910 eur. Maloletá B. je žiačkou 1. ročníka C. v S. a poukazuje tiež na náklady súvisiace s jej štúdiom. Uhrádzajú sa poplatky za internát, 20 eur mesačne strava, 55 eur mesačne, cestovné 25 eur mesačne, sú tu ešte tiež výdavky na školské potreby. Aj maloletá B. trpí skoliózou chrbtice. V tejto súvislosti matka uhrádzala náklady na liečebný pobyt v S. 50 eur za B./XXXX, aj maloletá B. nosí okuliare a šošovky. V zmysle týchto dôvodov s poukázaním na obvyklé výdavky maloletých detí navrhla podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Otec vyjadril nesúhlas s odvolaním matky. 5. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v priebehu konania bolo z jeho strany navrhované určenie výživného vo výške 150 eur mesačne pre maloletú B. a 110 eur mesačne pre maloletú B. s prihliadnutím na záujem a potreby detí, príjem matky a možnosti a schopnosti povinného. Matkou navrhované výživné pre dcéru B. zohľadňuje jej plnoletosť, opodstatnené potreby a zdravotný stav, aj maloletá B. je vo veku blízkom dospelosti a matkou navrhované výživné v sume 200 eur je navrhované do budúcna s ohľadom na stúpajúci charakter potrieb maloletej. S poukazom na uvedené a skutočnosti uvedené v odvolaní matky, ponecháva rozhodnutie na úvahu odvolacieho súdu. V priebehu odvolacieho konania B. A. nadobudla plnoletosť, vyjadrila súhlas s odvolaním, ktoré podala matka, zdôraznila, že otec sa o nich nezaujíma a od doby rozvodu sa s nimi nestretáva a ani finančne nad rámec určeného výživného nepomáha. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len C.m.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. 14. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Odôvodnené potreby detí môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu detí, od ich fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolenie a celkové uplatnenie sa v živote. Výživné tak slúži na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb detí, ale aj ďalších potrieb dôležitých pre ich výchovu a vývoj. 15. Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k vtedy obom maloletým deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 19.01.2010, č.k. 11C/132/2009-47. V tomto konaní bolo manželstvo rodičov rozvedené, obe maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky s tým, že zo strany otca bolo určené prispievať na ich výživu sumou po 50 eur mesačne. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 26.01.2010. V tom čase bola matka zamestnankyňou W., L. V. s čistým mesačným príjmom 375,08 eur a priemerný mesačný zárobok otca predstavoval sumu do 600 eur. Maloletá B. v tom čase navštevovala 6. ročník a maloletá B. 4. ročník základnej školy. 16. Matka v súčasnosti vykonáva opatrovateľskú činnosť v Y. na základe živnostenského oprávnenia a jej priemerný čistý mesačný príjem dosahuje sumu zhruba 700 eur. B. A. študuje na C. v V. a v tejto súvislosti matka deklarovala výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť na začiatku školského roka, a to aj v súvislosti s kúpou kníh 100 eur, následne poukázala na náklady spojené s lyžiarskym výcvikom, zabezpečenie oblečenia, náklady spojené s plaveckým výcvikom, ako aj náklady na stužkovú slávnosť. Maloletá B. študuje na C. v S.. V tejto súvislosti náklady na internát predstavujú 20 eur mesačne, strava 55 eur mesačne, výdavky na školské potreby 20 eur mesačne. Matka tiež poukázala na úhradu zálohy na lyžiarsky výcvik v rozsahu 50 eur a deťom bolo potrebné zakúpiť počítač. Obe deti trpia skoliózou chrbtice, nosia okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 17. Otec pracuje v spoločnosti C. W. spol. s r.o. so sídlom v V., kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok v období roka 2015 dosiahol 690 eur. Otec obýva domácnosť svojich rodičov, ktorým prispieva na úhradu nákladov domácnosti a na stravu sumou 200 eur mesačne. K jeho ďalším výdavkom patria cestovné náklady do zamestnania deklarované v sume 60 eur mesačne a ďalšie náklady na zabezpečovanie bežných výdavkov v sume 80 eur mesačne. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. 18. Je nepochybné, že od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov tak na strane detí, ako aj na strane rodičov. Obe deti pokračujú v štúdiu na strednej škole, v priebehu tohto konania B. A. dovŕšila vek 18 rokov a nepochybne náklady na zabezpečovanie ich potrieb sú podstatne vyššie ako v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Matka detí uhrádza pravidelné výdavky, ktoré sú spojené predovšetkým so zabezpečovaním stravy detí, ošatenia a výdavkov na školu, ich mimoškolskú činnosť, či náklady súvisiace s ich zdravotným stavom. Porovnávajúc takto zistené pomery na strane účastníkov konania s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného mal aj odvolací súd za to, že návrh na zvýšenie výživného zo strany matka je dôvodný. Otec má oproti predchádzajúcej dobe príjem z vykonávanej pracovnej činnosti o niečo vyšší, je teda v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať vo vzťahu k obom deťom vyššie výživné. Na druhej strane nemožno opomenúť, že odôvodnené potreby detí sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. V danom prípade bolo zistené, že priemerný čistý mesačný príjem otca dosahuje sumu 690 eur. S ohľadom na takto dosahovaný príjem otca súd prvej inštancie dôvodne rozhodol o zvýšení výživného vo vzťahu k B. A. a k maloletej B. A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015. Aj keď výdavky na zabezpečenie potrieb detí sú vysoké ako už bolo spomínané, je potrebné v tejto súvislosti zohľadňovať aj reálne príjmové a majetkové schopnosti na strane povinného otca. Uvedené súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zvážil a správne rozhodol o zvýšení výživného. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh v prevyšujúcej časti aj pokiaľ ide o návrh na zvýšenie výživného k B. A. od 01.09.2013, keď v tejto súvislosti matka neuvádzala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré tento návrh nemohol byť podaný skôr. 19. So zreteľom na uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok vo výrokoch o určení výživného a o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 20. Pokiaľ ide o nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2016, odvolací súd konštatuje, že tento musí byť určený vždy pre každé z detí osobitne. Nemožno rozsah dlžného výživného v takomto prípade určovať jednotnou sumou tak, ako to realizoval súd prvej inštancie. V tomto smere jeho postup nebol správny, preto odvolací súd rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom zmenil postupom podľa § 388 C.s.p. tak, že dlžné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2016 v sume 420 eur u B. A. a rovnako aj u maloletej B. A. (60 eur mesačne x 7 mesiacov) povolil otcovi splácať s ohľadom na výšku dlhu a jeho príjmové pomery v splátkach (§ 232 ods. 4 C.s.p.), a to po 20 eur mesačne pre každé z detí spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka sa stane splatnou do poručení tohto rozsudku. 21. O trovách konania účastníkov rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 a § 57 C.m.p.. V tomto druhu konania žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, a preto bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).