Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213365 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213365.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXXX/XX, P., proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k.17C 446/2015-10 zo dňa 8.1.2016 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C 446/2015-15 zo dňa 10.2.2016 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17C 446/2015-10 zo dňa 8.1.2016. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17C 446/2015-15 zo dňa 10.2.2016 a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č.k. 17C 446/2015-10 zo dňa 8.1.2016 prvostupňový súd odložil vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 12Ro 52/2014 z 1.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.4.2014, až do právoplatného skončenia tohto konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2015 žalobca žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12Ro 52/2014. Žalobca zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 12Ro 52/2014 z 1.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.4.2014. Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 233 O.s.p. a návrhu na odklad vyhovel, keďže je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie. V tomto štádiu konania súd nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na obnovu konania. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaný osobne, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Zhodne v odvolaní namietajú uznesenie súdu prvého stupňa o povolení odkladu vykonateľnosti pôvodného platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 12Ro 52/2014 z 1.4.2014. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je možné použiť ako formu nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci. Žalovaný (teraz žalobca - poznámka odvolacieho súdu) R. V. v návrhu na podvolenie obnovy konania žiadnym spôsobom nespochybňuje nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, ale napáda, že platobný rozkaz nemal byť nikdy vydaný, pretože ide o spotrebiteľskú vec. Namietal, že žalovaný R. V., teda teraz navrhovateľ, po doručení platobného rozkazu nevyužil svoje zákonné právo na použitie riadneho opravného prostriedku proti platobnému rozkazu. Namietali existenciu dôvodov obnovy konania a poukázali na už existujúcu prax iných súdov, ktoré tieto návrhy na obnovu konania v niektorých veciach zamietli. Namietal aj dodržanie lehoty na podanie obnovy konania, kedy žalobca tieto okolnosti nepreukázal. V tomto štádiu konania nie je možné zasahovať a rušiť právoplatné rozhodnutie. Žalobca sa návrhom zo dňa 23.11.2015 domáhal zrušenia právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, ktorý sa stal právoplatným 26.4.2014. Poukázal pritom na judikatúru zverejnenú v Úradnom vestníku EÚ a v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Tieto rozhodnutia sa stali pre Slovenskú republiku záväzné už od 1.5.2014, kedy sa slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, čo nie je žiadnou novou skutočnosťou, o ktorej sa mal žalobca dozvedieť pred podaním návrhu na obnovu konania. Žalobca po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula 3 mesiace po uverejnení rozhodnutia v úradnom vestníku, podal návrh na obnovu konania oneskorene. Na základe existujúceho platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 12Ro 52/2014 prebieha exekučné konania a povolením obnovy dochádza k porušeniu zásady právnej istoty spočívajúcej v záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Preto žiadal návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnutie súdu prvého stupňa žiadal zrušiť, alternantívne žiadal, aby bolo zmenené a návrh zamietnutý. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa § 233 O.s.p. platí, že ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Celé konanie o povolení obnovy konania prebieha v dvoch fázach. V prvej časti je konanie, v rámci ktorého sa o odklade vykonateľnosti rozhoduje súdnym rozhodnutím. Ďalšia fáza konania je po právoplatnom povolení obnovy konania, kedy k odkladu vykonateľnosti dochádza zo zákona. Keďže konanie je v štádiu prvej fázy konania o tom, či sa povolí obnova konania alebo nie, základným predpokladom je pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania. Táto pravdepodobnosť bude daná predovšetkým vtedy, ak návrh na obnovu konania spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. To je jediným dôvodom, kedy súd môže rozhodnúť o odklade vykonateľnosti. Takéto rozhodnutie nie je prejudikácia rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania, ktorý návrh je možné aj po povolení odkladu vykonateľnosti zamietnuť. V danom prípade prvostupňový súd posudzoval dôvody odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. 12Ro 52/2014 správne. Vychádzal len z procesného hľadiska obsahových náležitosti návrhu. Neskúmal podmienky na povolenie obnovy konania, ktoré v tomto štádiu konania ani nie je možné vyhodnocovať, sú predmetom vyhodnocovania len v štádiu meritórneho konania o návrhu na obnovu konania. V konaní o odklad vykonateľnosti platobného rozkazu meritórne námietky proti návrhu na obnovu konania sa nepreskúmavajú. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17C 446/2015-15 zo dňa 10.2.2016 prvostupňový súd návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12Ro 52/2014 zamietol. Rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o návrhu pôvodného žalovaného v tomto konaní v postavení žalobcu na obnovu konania vedeného pôvodne pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 12Ro 52/2014 z 1.4.2014. Návrh na obnovu konania odôvodnil žalobca ust. § 228 ods. 1 písm. a/ a e/ O.s.p. Poukázal na to, že v roku 2008 prekonal mozgovú príhodu a odvtedy má zdravotné ťažkosti. Až pri konzultácii so združením bol upozornený na to, že mal v zákonnej lehote podať proti platobnému rozkazu odpor. Dokonca podal aj námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté a bolo mu odporúčané podať návrh na obnovu konania. Pri konzultácii so združením sa dozvedel nové skutočnosti a nové rozhodnutia, ktoré existovali v čase napadnutého rozhodnutia a nemal o nich vedomosť, kde súdy judikovali niektoré zmluvné podmienky v úverových zmluvách za neprijateľné. Poukázal na to, že platobný rozkaz nemal byť nikdy vydaný, pretože ide o spotrebiteľskú vec, kde v zmluvách sú dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky. Súd v pôvodnom konaní vôbec nezohľadnil európske spotrebiteľské právo, a to najmä Smernicu Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 a ďalej Smernicu Rady 87/102/EHS z decembra 1986 a ani rozsudky Európskeho súdneho dvora. Úver, ktorý mu bol poskytnutý, je bezúročný a bez poplatkov, pretože bolo porušené ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. Pôvodný veriteľ splátkový kalendár podstrčil pri vydaní návrhu na platobný rozkaz, takýto splátkový kalendár dohodnutý nebol a dokonca v splátkovom kalendári je dohodnutá splátka v eurách, pričom v tom čase platila ešte mena slovenské koruny. Poukázal aj na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v tejto spotrebiteľskej zmluve. Návrh na obnovu konania, ktorý podal na Okresnom súde Poprad dňa 23.11.2015 podáva včas. Aplikoval pritom výklad včasnosti podania návrhu na obnovu konania L. v komentári k Občianskemu súdnemu poriadku. Pri posudzovaní subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, je potrebné vychádzať z toho, že trojmesačná lehota začala plynúť od času, kedy sa ten, kto navrhuje obnovu konania o dôvode obnovy konania dozvedel, alebo od času, keď sa mohol uplatniť. Rozsudky súdneho dvora alebo súdu prvého stupňa pred 1.5.2014 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského jazyka. Potom plynutie subjektívnej lehoty je otvorené, lebo použitie rozsudku v inom než slovenskom jazyku znemožňuje uplatnenie takéhoto dôvodu obnovy konania. V spojitosti s nejasným preukazovaním, kedy sa navrhovateľ o dôvodoch obnovy konania dozvedel, nie je možné požadovať od navrhovateľa spravodlivo, aby sledoval celú judikatúru súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov. Súd, pokiaľ vôbec nevykonal nijaké dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru, že subjektívna lehota bola dodržaná. Preto už aj s poukazom na ďalšiu judikatúru, ktorá bola prijatá pred aj po vstupe Slovenska do Európskej únie, žiadal návrh na obnovu konania povoliť. Prvostupňový súd však aplikujúc ust. § 230 ods. 1 O.s.p. a 234 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že nie je možné návrhu vyhovieť, pretože návrh bol podaný oneskorene, po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. Žalobca moment začiatku plynutia subjektívnej lehoty odvodil od času, keď sa prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľov dozvedel o rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Prvostupňový súd však uviedol, že v čase vydania platobného rozkazu už platil Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. (nadobudol účinnosť 15.10.2008) ak bol vydaný platobný rozkaz v čase, keď boli rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazuje žalobca, zverejnené v úradnom vestníku Európskej únie, ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, mohol žalobca uvedené skutočnosti namietať v odpore proti platobnému rozkazu. Trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 O.s.p. začína plynúť uplynutím 20. dňa od zverejnenia rozhodnutia podľa úradného vestníka Európskej únie, v ktorom je každé rozhodnutie Európskeho súdneho dvora publikované a tým aj záväzné pre každú fyzickú aj právnickú osobu. Keďže žalobca nepodal návrh na povolenie obnovy konania v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá pre žalobcu začala plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu dňa 26.4.2014, pretože už v tom čase boli zverejnené rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukazuje žalobca, bol podaný návrh na obnovu konania oneskorene a preto prvostupňový súd návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s dôvodmi zamietnutia uznesenia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil skutočnosti s plynutím trojmesačnej lehoty. Namietal vydanie platobného rozkazu, ktorý nemal byť nikdy vydaný. Tým bolo porušené ust. § 172 ods. 9 O.s.p. K vydaniu platobného rozkazu došlo ľahkovážnym a nezodpovedným prístupom úradníka, ktorý vystavil žalobcu tohto konania splácať pohľadávku, ktorá pozostáva aj z neprijateľných zmluvných podmienok a súd vôbec nezohľadnil európske spotrebiteľské právo, najmä smernicu Rady 93/13/EHS a 87/102EHS. Žalobca neporušil žiadny zákon, v zákonnej lehote podal návrh na obnovu konania. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza 20 dňovú lehotu od zverejnenia rozhodnutia na podanie návrhu. Podľa ust. § 230 ods. 1 O.s.p. takáto lehota v zákone neexistuje a postup prvostupňového súdu sa javí byť nelogický. Preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí obnovu konania vedenú na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12Ro 52/2014. Poukázal aj na existujúcu súdnu prax v iných konaniach. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. nenariadil odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie žalobcu (žalovaného v pôvodnom konaní) je dôvodné. Prvostupňový súd sa zaoberal včasnosťou podania návrhu na obnovu konania zo strany žalovaného, pričom skúmal plynutie lehoty, ktorá podľa § 230 ods. 1 O.s.p. je trojmesačná. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď, ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v danom prípade nezávisle od objektívnej lehoty (tri roky od právoplatnosti rozhodnutia) s poukazom na ust. § 230 ods. 2 písm. d/ O.s.p. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník konania, ktorý obnovu konania navrhuje. Táto informácia, pokiaľ nie je obsiahnutá riadne v návrhu na začatie konania, odstraňuje sa postupom podľa § 43 O.s.p. Z obsahu spisového materiálu a z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa až pri konzultácii so združením dozvedel o možnosti podať návrh na obnovu konania. Z návrhu na začatie konania však nie je zistiteľné, kedy k takejto konzultácii so združením Brániť sa oplatí - BSO došlo a kedy takéto informácie boli navrhovateľovi po vydaní platobného rozkazu týmto združením poskytnuté. Prvostupňový súd nepostupoval pri určení momentu začatia plynutia trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 O.s.p. správne, keď tieto lehoty stanovoval od zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Zbierke súdnych rozhodnutí Európskeho dvora Európskej únie po pripočítaní 20 dní od tohto momentu. Je pravdou, tak ako to uviedol navrhovateľ v návrhu na obnovu konania, že nie všetky rozsudky Súdneho dvora alebo súdu prvého stupňa sú preložené do slovenského jazyka a takéto cudzojazyčné rozsudky nemôžu byť podkladom na začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie prípadného návrhu na obnovu konania. Povinnosťou všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z bežného života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu postarať sa, aby spotrebiteľom neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak občan sa ťažko orientuje nielen v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej judikatúre súdnych dvorov. Tieto okolnosti prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nezistil počiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania postupom podľa § 430 O.s.p. a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti je predčasné. Preto odvolaciemu súdu v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania neostávalo nič iné, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť od žalobcu postupom podľa § 430 O.s.p., kedy sa pri konzultácii so združením Brániť sa oplatí - BSO dozvedel nové skutočnosti odôvodňujúce podanie návrhu na obnovu konania a následne tieto okolnosti aj s poukazom na uvedené právne názory odvolacieho súdu a na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 165/08 Mostaza Claro vyhodnotiť tak, aby aplikácia dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. bola v súlade s cieľmi čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS. Úlohou súdu prvého stupňa bude potom vyhodnotiť aj dôvody obnovy konania vo vzťahu k ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., o čom sa prvostupňový súd nezmieňuje, aj keď žalobca to udáva ako ďalší dôvod na povolenie obnovy konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.