Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213618 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213618.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Pavol T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpeného PUCHALLA SLÁVIK & PARTNERS, Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26. 04. 2016, č. k. 17C/458/2015-46 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok so spresnením označenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX je uzavretá dňa 23. 04. 2015. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. : „U r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 14.04.2015 j e n e p l a t n á . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 313,27 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eur na účet prevádzkovateľa systému E. a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. 2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci konania dňa 14. 04. 2015 (správne 23. 04. 2015; poznámka odvolacieho súdu) uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 53,08 Eur. Dňa 14. 04. 2015 (správne 23. 04. 2015; poznámka odvolacieho súdu) účastníci konania uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalobca súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu. Po oboznámení sa s obsahom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, súd tento právny úkon posúdil ako absolútne neplatný pre rozpor so zákonom, keď v dohode o zrážkach zo mzdy žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová nebola individuálne dojednaná; žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola mu predložená na podpis pri podpise úverovej zmluvy. 3. Súd skonštatoval, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemôže za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa; rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Právne irelevantné je, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok. V danom prípade k realizácií zrážok zo mzdy aj došlo. 4. V tomto smere súd poukázal na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01. 2011, keď v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ v čase vzniku právneho vzťahu je nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca mal v konaní plný úspech a jeho trovy predstavujú iné trovy konania vo výške 123 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 64,53 Eur (prevzatie a príprava, podanie žaloby), za dva úkony právnej služby á 66 Eur (vyjadrenie z 19. 04. 2016, účasť na pojednávaní 26. 04. 2016), režijný paušál 2 x 8,39 Eur, 2 x 8,59 Eur, 20 % DPH a cestovné náhrady. Trovy právneho zastúpenia vo výške 313,27 Eur boli prisúdené v zmysle § 10 ods. 1, § 15, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 6. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.. Žalobca bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Sadzobníka súdnych poplatkov a keďže súd žalobe vyhovel, zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku 99,50 Eur podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného uvádza, že argument súdu, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa nemožno považovať za náležitý a individuálne dojednaný, sa javí absurdne, pretože zákon ukladá povinnosť dodávateľovi vykonať poučenie, nie vyžadovať nejaký ďalší súhlas. Individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo mzdy a zákon ukladá len povinnosť poučiť spotrebiteľa o význame a dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnako z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký by mal byť správny postup dodávateľa. Ak súd neuvádza postup, ktorý by mal podľa neho vyplývať z právnej normy, potom logicky nemôže tvrdiť, že ním posudzovaný stav je nezákonný. Odvolateľ dal do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 04. 2016, č. k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého odvolací súd zhodne so žalovaným vyslovil názor, že dojednanie zrážky zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že žalobca nemal zrejme možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Ďalej odvolateľ uviedol, že závery uvádzané súdom o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zabezpečení budúcej pohľadávky, či splnenia požiadaviek podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. sú v rozpore s právnymi predpismi, sú založené na nepreskúmateľných záveroch a domnienkach vedúcich k obsoletnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako takej. 8. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, pričom bol viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté výroky súdu prvej inštancie sú vecne správne, preto je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 23. 04. 2015 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 12. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 13. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 23. 04. 2015 uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný zároveň požiadal zamestnávateľa žalobcu K. K. s. r. o. o vykonávanie zrážok zo mzdy (č. l. 15 spisu), aj keď neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť na základe uzatvorenej zmluvy v prospech žalovaného. Právo žalobcu je ohrozené, keďže zrážky zo mzdy začal zamestnávateľ žalobcu už vykonávať, pričom zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru, prípadne iné poplatky. 14. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (do pozornosti bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej). 15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. 16. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania. 17. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). 18. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39). 19. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). 20. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61). 21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 23. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 24. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. 25. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. 26. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. 27. K ďalším odvolacím námietkam je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pre platné uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje presné označenie pohľadávky, ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená. Túto obsahovú náležitosť nie je možné nahradiť vymedzením iba právneho dôvodu, nakoľko z toho nevyplýva do akej sumy budú dlžníkovi vykonávané zrážky zo mzdy. Odkazovaním na vôľu účastníka zmluvného vzťahu v prípade absencie podstatných obsahových náležitostí by bolo možné dôjsť k stavu, kedy by zmluva neobsahovala akékoľvek podstatné náležitosti, avšak bola by považovaná za platnú vzhľadom na vôľu účastníka. Druhá zmluvná strana by zo znenia právneho úkonu odvodzovala podstatné zákonom vyžadované náležitosti iba nepriamo, bez ich výslovného dojednania. Uvedeným konaním by došlo k zásahu do právnej istoty spotrebiteľa. 28. Tvrdenie žalovaného, že individuálny súhlas spotrebiteľa je daný podpisom dohody o zrážkach zo mzdy je nesprávny a jeho cieľom je obchádzanie zákona. Zo znenia ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že zmluvné dojednania možno považovať za individuálne dojednané v prípade, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich znenie, ktorá podmienka nemôže byť naplnená v prípadoch tzv. štandardných zmlúv, ktoré sú spotrebiteľom odovzdávané na predpripravenom formulári iba na podpis. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch je známy z rozhodovacej praxi súdu, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi pred súdom (č. l. 38 spisu). 29. Keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, odvolací súd sa s týmto záverom súdu v celom rozsahu s poukazom na ust. § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka stotožňuje. 30. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP s tým, že spresnil vo výroku označenie dňa uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy XXXXXXXXXX. Ako vyplýva z obsahu spisu, dohoda o zrážkach zo mzdy (č. l. 13 spisu) ako dvojstranný právny úkon vznikol konsenzom, t. j. úplným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy, ku ktorej akceptácii došlo dňa 23. 04. 2015 a nie 14. 04. 2015 ako to uviedol súd prvej inštancie. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol neúspešný žalovaný, ktorý nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi v konaní, a to vo výške 100 %. 32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).