Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715214204 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715214204.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, X., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20C/282/2015-23 zo dňa 21.12.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e sa uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) nariadil predbežné opatrenie tak, že uložil povinnému z predbežného opatrenia povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 102 ods. 1, § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 7, 9, § 76 ods. 1, 2 a 4, § 77 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uviedol cit.: „Návrhom doručeným dňa 17. 12. 2015 sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým bude povinnému z predbežného opatrenia - zamestnávateľovi navrhovateľa, uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2011, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že podal návrh na určenie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky a neplatnú dohodu, v dôsledku ktorej môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že do doby právoplatného skončenia konania o určenie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy je na mieste zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy s prihliadnutím na skutočnosť, že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k porušovaniu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa - spotrebiteľa. Súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle ust. § 76 ods. 4 O.s.p. Z obsahu spisu má súd za to, že uvedenými tvrdeniami, ako aj predloženými listinami navrhovateľ dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ktorý je možné zaistiť jedine vydaním predbežného opatrenia, ktorým sa povinnému z predbežného opatrenia uloží povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za preukázané dôvody pre vydanie predbežného opatrenia a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.“ Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o osvedčení ohrozenia práva žalobcu a existencie bezprostrednej ujmy. To sa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani relevantne nezdôvodňuje. Súd nepristúpil k hodnoteniu predložených dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ. Len samotné konštatovanie súdu, že po oboznámení sa s návrhom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, čím ho považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel, nie je z hľadiska rozhodovacej činnosti (uznesenie NS SR zo dňa 10.08.2001 sp. zn. 6Obo 48/01, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 257/2010) postačujúce. Každý, aj keď predbežný zásah do práv jedného z účastníkov konania si vyžaduje stručnú odpoveď. Súd neodôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v akom vyplýva z uznesenia. Ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani z predložených listín nevyplýva osvedčenie tvrdení o zabezpečení budúcej pohľadávky alebo či to, že navrhovateľ si svoje záväzky zo zmluvy o úvere splnil. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.12.2011 má náležitosti v zmysle zákona. V dohode je vymedzená výška istiny ako aj výška zrážky. Tvrdenia navrhovateľa by nemohli spôsobovať neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadené predbežné opatrenie je neprimerané, pretože uhradenie minimálne sumy úveru zrážkami zo mzdy je plne legitímne a oprávnené. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia pohľadávky pripúšťa aj pre oblasť spotrebiteľských úverov. Závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a ako taký spôsob nemôže byť ani neprijateľnou podmienkou. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 zákona č 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Predbežným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Navrhovateľ sa vo veci samej domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo 16.12.2011 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“), k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 16.12.2011 uzavretej medzi navrhovateľom a žalobcom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Q. P./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany navrhovateľa boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom a žiadosť odporcu adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 01.02.2012. Dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárovú podobu, pričom slúži na zabezpečenie záväzkov navrhovateľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Nemalo by byť sporné, že odporca predložil žiadosť zamestnávateľovi navrhovateľa (X. a.s., IČO: XXXXXXXX) o výkon zrážok zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky odporcu vzniknutej na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom. Je zrejmé, že odporca na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od navrhovateľa dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Navrhovateľ týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy. K argumentom odvolateľa je potrebné uviesť, že konanie o predbežné opatrenie nie je určené na detailnú súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Už len samotné časové obmedzenie na rozhodnutie o predbežnom opatrení (30 dní) indikuje, že je problematické vykonať potrebné dokazovanie v rámci ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok. Až v konaní o veci samej bude možné posúdiť okrem iného aj nárast dlhu z 1500 eurovej úverovej čiastky (č. l. 8) o viac ako 100% (3.376,25 Eur). Pritom postačuje hrozba vzniku ujmy. Je nateraz problematické uveriť, že odporca sám by sebareflexne inicioval zastavenie zrážok po nazrážaní nevedno akej sumy, ak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že navrhovateľ sám nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky (porov. rozsudok SDEÚ C-240 až 244/98). Postupy odporcu ako osoby ovládajúcej zrážky zo mzdy sú prirodzene poznačené jeho záujmom dosiahnuť čo najväčší zisk, a teda čo najväčší rozsah zrážok. S ohľadom na charakter prejednávanej veci je odvolací súd názoru, že je spravodlivé, aby bola uložená povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania, a to zamestnávateľovi navrhovateľa zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu s cieľom predísť vzniku možnej majetkovej ujmy navrhovateľa. Až v konaní o veci samej bude zistené, či mimosúdny pokus odporcu o postihnutie majetku navrhovateľa sa netýka aj neprijateľných plnení (čo aj len čiastočne) a ktoré zistenie je relevantné vo veci samej. K námietke odporcu ohľadom nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je potrebné poukázať na existenciu ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré dáva možnosť prvostupňovému súdu vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením, prípadne s odôvodnením, ktoré poukazuje na skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.