Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Tos/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010073 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716010073.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov I.. R. O. a C.. W. C. na neverejnom zasadnutí konanom dňa XX.X.XXXX, v trestnej veci odsúdeného D. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a iné, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu G. sp. zn. XNt/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX t a k t o r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného D. W.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného D. W. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu G. vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX. Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie písomne neodôvodnil. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Na rozdiel od námietok uvádzaných v sťažnosti je podľa názoru krajského súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnil výrok, ku ktorému dospel a krajský súd v podrobnostiach pre správnosť dôvodov na tieto aj poukazuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že trestným rozkazom Okresného súdu G. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol D. W. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod., vulgárne nadával K. V. a táto z obavy o svoj život a zdravie ušla z terasy pohostinstva S., nachádzajúceho sa v G., na ulici G. XXX, smerom k bytovému domu, nachádzajúcemu sa v G., na ulici G. XXX/X, pričom D. Ištocy ju po tejto trase prenasledoval a nadával, že je suka a taktiež sa jej opakovane vyhrážal, že keď ju chytí, tak ju zabije, čím vyššie uvedeným konaním vzbudil u K. V. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, 2/ dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po tom, ako prestal naháňať K. V., vošiel do bytu C. V., trvale bytom G., G. XXX/X, ktorá ho do uvedeného bytu dobrovoľne vpustila, kde v tom čase v obývačke na gauči spala R. C. a túto začal ťahať za vlasy, pričom ju stiahol na zem, kde do nej kopal svojimi nohami, pričom sa jej opakovane vyhrážal zabitím, kde uvedeným konaním u R. C. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej zranenie a to podliatiny oboch rúk, škrabance na zadnej časti krku po pravej a ľavej strane o dĺžke X cm, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života. Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený trestný rozkaz sa stal právoplatným už dňa XX.X.XXXX, pretože ods. W. a prokurátor sa práva podať odpor voči nemu, ihneď po jeho doručení, výslovne vzdali. V napadnutom uznesení okresný súd správne poukázal na ust. § 394 ods. 1 Tr. poriadku, upravujúceho pozitívne podmienky povolenia obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným trestným rozkazom. Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku sa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, ako je zrejmé z citovaného ustanovenia, že v konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia (jeho zákonnosť a odôvodnenosť), ale posudzuje sa otázka, či nové skutočnosti a dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, by mohli odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie o vine či treste. Nemôže teda preskúmavať ani zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného. Inak by šlo o neprípustnú reparáciu pôvodného, už právoplatného rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa teda odsúdený D. W. vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania domáha opätovného prehodnotenia výpovedí svedkov K. V., C. V. a R. C., alebo že sa súd v pôvodnom konaní nevysporiadal so všetkými známymi skutočnosťami, takéto jeho námietky nemôžu byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Nemajú povahu nového dôkazu či novej skutočnosti a nie sú tak spôsobilé odôvodniť povolenie obnovy konania. Ako nové dôkazy, ktoré neboli v pôvodnom konaní známe, odsúdený označil svedkov V. D. a I. J.. Na verejnom zasadnutí nariadenom o návrhu na povolenie obnovy konania preto prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného D. W., výsluchom svedkov V. D. a I. J., ako aj oboznámením obsahu pôvodného spisu XT/XX/XXXX a aj podľa krajského súdu dospel k správnemu záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania splnené neboli. Z výpovedí svedkov V. D. a I. J., ako to správne zistil okresný súd, je totiž zrejmé, že tieto nie sú spôsobilé ani sami osebe, ani v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine či treste. Vychádzajúc z ich výpovedí vyplýva, že ani jeden z týchto svedkov nebol bezprostredne pri páchaní trestných činov, ale objasňujú skôr skutočnosti, ktoré im predchádzali. Naviac, V. D., ako obsluhujúci čašník, sa venoval obsluhe hostí v pohostinstve S. a preto ani nevnímal všetko, čo sa dialo na terase pohostinstva. Svedok I. J. odišiel preč z pohostinstva spolu s R. C. a preto nemôže vedieť o tom, či následne nedošlo k trestnému činu. Naviac, tento svedok bol pod značným vplyvom alkoholických nápojov a tak si skutočnosti z pohostinstva ani presne nepamätá. Je teda potrebné súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania neboli zistené žiadne také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé na postup uvedený v § 394 ods. 1 Tr. poriadku, teda na povolenie obnovy konania. Keďže krajský súd nezistil ani v konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo pochybenia, prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, a preto sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.