Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/84/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200569 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716200569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. námestie XXXX/X, M., o zaplatenie 752,98 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/23/2016-88 zo dňa 15.04.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/23/2016-106 zo dňa 02.09.2016 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. splatnosti pohľadávky a v súvisiacom výroku o trovách konania. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanej nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 255,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 88,34 eur od 4.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 76,89 eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 28,01 eur od 4.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 61,84 eur od 4.4.2013 do zaplatenia, to všetko formou pravidelných mesačných splátok po 50 eur mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 752,98 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekom a.s. a žalovanou bola dňa 25.03.2011 uzatvorená zmluva o pripojení, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej volací program Program 40 a žalovaná sa zaviazala hradiť sumy jej účtované. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade faktúr za obdobie od januára do apríla 2013, faktúrou zo dňa 15.12.2013 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 497,90 eura a následne zmluvou o postúpení pohľadávok nárok postúpil žalobcovi. Konštatoval, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu a dlhodobej pracovnej neschopnosti stratila príjem a dostala sa do existenčných problémov. Nemá možnosť jednorazovej úhrady dlhu z titulu hovorného a požaduje plnenie v splátkach. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nedôvodnosť nároku žalobcu v časti uplatnenej sumy 497,90 eura ako zmluvnej pokuty, preto v tejto časti návrh zamietol, ostatný žalobcom uplatnený nárok mal za nárok uplatnený dôvodne, preto žalobe v časti vyhovel. Umožnil žalovanej zaplatiť žalobcom dôvodne uplatnenú sumu v splátkach prihliadajúc na pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav žalovanej a jej hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. Spor právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 488, § 517, § 53 ods. 4 písm. k), podľa ustanovenia § 43 ods. 1 - 3, ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že bolo jej uložené splácať sumu v 50 eurových mesačných splátkach, proti tomu podáva odvolanie, pretože nie je schopná splácať viac ako 20 eur mesačne. Je stále pracovne neschopná, od sociálnej poisťovni poberá mesačne cca 70 eur a iný príjem nemá. Prílohou odvolania bolo potvrdenie o pracovnej neschopnosti žalovanej ako aj príkaz na výplatu dávok v období 05/2016 vo výške 71,10 eura. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla skutočnosti ani dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok na zaplatenie dlžnej sumy, navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť. 4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu žiadne stanovisko nezaujala. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 02.12.2016 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené. 6. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, znenie ktorého je totožné s § 154 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná len tvrdila existenciu údajných nepriaznivých okolností na jej strane, a zdravotného stavu, pre ktorý je práceneschopnou. V odvolaní preukázala pretrvávanie pracovnej neschopnosti a výšku vyplatenej dávky zo strany Sociálnej poisťovne, čo však nepostačuje pre záver o neexistencii jej dispozície s inými majetkovými aktívami umožňujúcimi jej uhrádzať sumu, zaplatenie ktorej jej uložil súd prvej inštancie v splátkach po 50 eur mesačne. Samotná práceneschopnosť nie je dôvodom pre určenie nižšej sumy splátky, než k akej dospel súd prvej inštancie. Napokon o odvolaní žalovanej súd rozhodol 08.12.2016, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie je z 15.04.2016, čo je obdobie dostatočne dlhé pre akumuláciu finančných prostriedkov umožňujúcu jej zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v splátkach po 50 eur. 7. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. splatnosti pohľadávky a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 257 CSP prihliadajúc na to, že žalobca trovy odvolacieho konania nežiadal, akceptujúc zrejme tvrdené nižšie príjmové pomery žalovanej, z čoho odvolací súd pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal a náhradu trov mu voči žalovanej nepriznal. 9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.