Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoP/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206536 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716206536.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú.: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F.-L. XXXX/ XX a W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, 058 01 Poprad, v konaní začatom na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14P/191/2016-14 zo dňa 29.07.2016 r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že otec maloletej návrhom žiadal, aby súd zveril maloletú I. do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko matka dieťaťu nezabezpečuje dostatočnú stravu, dieťa je hladné, čo mu je veľmi ľúto. Otec poukázal v návrhu na to, že matka dieťaťa kupuje oblečenie hlavne pre seba. Kupuje množstvo zbytočných vecí, deťom nekúpi ošatenie, ktoré potrebujú, nedokáže poriadne s peniazmi hospodáriť. O finančné prostriedky často žiada svojho otca. Maloletá mu mala uviesť, že matka si pred niekoľkými mesiacmi kúpila novú chladničku, práčku, tablet, notebook. Častokrát chodí spať s plačom. Povedala tiež, že by chcela ísť bývať k nemu, cíti sa u neho dobre, nakoľko sú tam ďalší súrodenci, aj jeho priateľka. Podľa otca, pokiaľ by dieťa ostalo v starostlivosti matky, bol by narušený jeho telesný a duševný vývin. Návrh podal aj z toho dôvodu, že chce splniť prianie dcéry. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že k návrhu otca sa vyjadrila aj matka, nakoľko mala vedomosť o otcom podanom návrhu. Podľa matky nie je dôvod zverovať maloleté dieťa otcovi. O svoje deti sa svedomito stará. Maloletá vyrastá v dobrom prostredí, o čom svedčí aj znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa pre účely konania o zmenu úpravy styku. Zo znaleckého posudku je zrejme, že návštevy otca deti prežívajú negatívne, boja sa ho, má agresívne prejavy správania. Podľa matky otec podal návrh, pretože nechce platiť výživné, na výživnom dlhuje 360,- eur. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že pod sp. zn. 14P/227/2013 sa vedie konanie o obmedzenie styku otca, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok. Z psychologických vyšetrení matky vyplýva, že táto je sústredená na rodinu, venuje sa deťom, osobnosť matky je senzitívnejšia, skôr uzavretá, primerane intelektovo a emocionálne diferencovaná, so znakmi limitovanej psychickej maturácie, so zvýšeným neuroticizmom, s úzkostným existenčným nastavením a s rezonanciou nepriaznivých zážitkov zo vzťahu s otcom detí. Je však pozitívne motivovaná starať sa o deti. Maloletá I. príjma školu pozitívne, prospieva, rada trávi čas s mamkou, dieťa je primerane rozumovo diferencované vo vzťahu k fyzickému veku, s tesným citovým vzťahom k matke a súrodencom v spoločnej domácnosti a psychicky vytesňuje otca aj ostatných súrodencov z obrazu rodiny. V spomienkovej výbave detí dominujú nepríjemné obsahy viažuce sa na incidenty a epizódy nepriateľstva medzi rodičmi. Deti inklinujú jednoznačne k matke, v čom je obsiahnutá nielen reálna pozitívna, citová väzba posilňovaná dobrou starostlivosťou matky, ale aj prežívanie záväzkov voči matke, keďže deti sú priamo či nepriamo zainteresované do určitých krívd, ktoré matka prežíva. Aktuálny stav, keď deti sú v starostlivosti matky, je psychologicky vyhovujúci a deti sa s matkou cítia bezpečne a dobre. S otcom majú aktuálne deti asociované, prevažne nepríjemné zážitky - napäté rozhovory rodičov alebo fyzické invektívy. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že zo znaleckého posudku PhDr. V. a jej výpovede vyplynulo, že problémom je komunikácia rodičov, ktorá traumatizuje maloleté deti a je potrebné, aby obaja rodičia zmenili svoj postoj aj vo vzťahu k sebe, aj vo vzťahu k maloletým deťom. Súd uviedol, že na pojednávaní vo veci otec vôbec nespomenul, že by maloletá I. chcela byť v súčasnosti v jeho starostlivosti, resp. to, že by na strane dieťaťa boli podmienky také, aké ich opísal v návrhu na neodkladné opatrenie, t.j. týkajúce sa stravy, ošatenia a podobne. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že otec neosvedčil danosť práva na vydanie neodkladného opatrenia. Za základ pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný k máju 2016. Posudok je aktuálny a ani na pojednávaní 22.06.2016 neboli konštatované žiadne nové okolnosti v súvislosti s malol. I. C.. Pokiaľ bolo poukazované na to, že dieťa sa sťažuje na hlad, resp. na nedostatok ošatenia, matka už v minulosti mala pozastavené vyplácanie prídavkov na deti. Tieto jej vyplácal Mestský úrad až na základe predložených dokladov o zakúpení potravín a zakúpení ošatenia pre deti, a preto je zrejmé, že matka iným spôsobom prídavky na deti ani nemôže použiť, len na zakúpenie stravy a ošatenia, resp. školských pomôcok a potrieb. Podľa súdu, ak sa dieťa sťažuje, že je v domácnosti matky hladné, je v možnostiach otca, aby do domácnosti doniesol dostatok potravín, resp. ak dieťaťu niečo chýba, aby mu to zakúpil, pokiaľ nie je v možnostiach matky, aby toto všetko zabezpečila z výživného, na ktoré je otec zaviazaný. Súd prvej inštancie, pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 367 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (v ďalšom len „CMP“). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP. 4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec. Uviedol, že má za to, že maloletá I. C. je v ohrození zdravia. Matka jej nezabezpečuje dostatočnú stravu. Nemá ovocie, na raňajky môže zjesť len pol krajca chleba ak keď je ešte stále hladná, matka pre ňu nekupuje jogurty a ani iné mliečne výrobky, ktoré sú veľmi potrebné pre vývin malého dieťaťa. Odnaúča ju aj od cukru. Kvôli tomu, akú má maloletá stravu u matky, má stiahnutý žalúdok, stále ju bolí bruško. To, čo maloletá rozpráva je mu veľmi ľúto. Matka kupuje oblečenie hlavne pre seba, každý týždeň si kupuje časopisy a veľa zbytočných vecí. Vždy sa sťažuje, že nemajú peniaze, pritom kúpila novú chladničku, práčku, tablet, notebook a závesné kreslo do obývačky. Maloletá sa mala vyjadriť tak, že mamy sa bojí, často na ňu kričí, nezaujíma ju ako sa cíti. Dlho premýšľala nad tým, že by chcela ísť bývať k otcovi, ale bála sa maminej reakcie. V matkinom byte nemá v nikom podporu, chce bývať pri ockovi, pretože ho má rada. Otec uviedol, že si je 100 % istý, že I. je u matky psychicky týraná, tak ako boli aj ostatné ich deti, keď žili u matky, za čo bola matka právoplatne odsúdená. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. V., ide o nedôveryhodný znalecký posudok. Podľa jeho vedomostí PhDr. V. bola vyškrtnutá zo zoznamu. Išlo o posudok, ktorý bol vypracovaný v prostredí bytu matky. Súd nepristupoval k maloletej ako k seberovnej, nerešpektoval jej rozhodnutia, tak ako ich rešpektuje on ako jej otec. Ak chce ísť dieťa bývať k otcovi, malo by byť umožnené, aby mohlo vyjadriť názor vlastnými slovami aj na súde. Nejde mu o nič iné ako o šťastie dcéry. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 5. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletá je už pri nej, je šťastná a nič jej nechýba. U nej má všetko, pije mlieko, má aj jogurty, stará sa o ňu z výživného 60,- eur ako môže, varí aj pre ostatné deti. Má aj dostatok oblečenia. Lekárka pri jej vyšetrení konštatovala, že maloletá má dobrú stavbu tela, videla, že jej nič nechýba. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že mu bolo doručené podanie MUDr. S., ktorá uviedla podozrenie z týrania malol. detí ich matkou. Toto podanie bolo postúpené na ďalšie konanie Okresnej prokuratúre Poprad. Maloletá je opäť v starostlivosti matky, vzhľadom na situáciu v rodine vykonáva opatrenia smerujúce k sledovaniu najlepšieho záujmu maloletých detí, rodinu C. pravidelne monitoruje. Uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahu odvolacieho súdu. K vyjadreniu bola priložená písomnosť, podpísaná MUDr. O. S., všeobecnou lekárkou pre deti a dorast, z obsahu ktorej vyplýva, že pán C. ju 03.08.2016 požiadal o vyjadrenie k zdravotnému stavu maloletej I.. Uviedol, že pri opakovaných návštevách u neho sa u maloletej objavovali vždy bolesti brucha. Bolesti postupne ustúpili. Dieťa malo otcovi uviesť, že im matka nedáva dostatočne najesť. Lekárka uviedla, že spomínané bolesti môžu mať funkčný podklad pri opakovaných zmenách množstva prijímanej stravy doma a počas pobytu u otca. Neposkytovanie stravy zverenej osobe sa rovnako klasifikuje ako týranie. Uviedla, že po vyšetrení maloletej I. konštatuje, že interný klinický nález u dieťaťa je v norme. Je potrebné doplniť psychologické vyšetrenie za účelom objektivizácie psychického stavu dieťaťa. Pri pobyte otca a dcéry I. v jej ambulancii bol zjavný vzájomne úprimný a emočne pozitívny vzťah. Kolízny opatrovník s vyjadrením zaslal aj písomnosť Okresnej prokuratúry Poprad, ktorou mu bolo oznámené prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mal byť spáchaný trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a že oznámenie MUDr. S. bolo odovzdané na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Poprade. Kolízny opatrovník predložil taktiež úradný záznam spísaný s otcom 01.08.2016, z ktorého vyplýva, že maloletá sa mala otca pýtať, či by s ním nemohla bývať. Maloletá po dohode s matkou bola u otca do 24.07.2016, keď pre ňu prišla matka, nechcela s matkou ísť. Pri pohovore uviedla, že sa mamky bojí, u ocka jej je dobre. Uviedla, že na raňajky mala vždy chlieb, krajec s maslom. Syr, šunku alebo džem nemajú. Má rada sladkosti, matka jej zvyčajne kupovala lízatko. Na raňajky mali čaj, doma bolo aj mlieko, ale ona si ho nepýtala. Mama mlieko používala na puding alebo do koláčov. U otca mala na raňajky rožok s maslom a šunkou a paradajkou, u mamky zeleninu nejedia. Rodičia maloletej k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nezaujali stanovisko. Stanovisku k vyjadreniu matky nezaujal otec, ani kolízny opatrovník. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 Civilného sporového poriadku (v ďalšom len „CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie otca dôvodným nie je. 8. Podľa § 2 CMP na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto konania sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto maloletého má pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia tvrdení a podkladov, ktoré mal k dispozícii súd prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je jeho rozhodnutie zákonné. Zo spisu vyplýva, že maloletá I. bola rozsudkom č.k. 13P/73/2012 z 19.03.2013 zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec z tvrdení maloletej dospel k záveru, že matka jej neposkytuje dostatočnú stravu, čo bolo primárnym dôvodom, ktorý ho viedol k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s prianím malol., ktorá sa mala vyjadriť, že by chcela bývať v jeho domácnosti. Z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20.11.1989 v New Yorku, vyhláseného pod č. 104/1991 Zb. vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, z čl. 18 ods. 1 tohto Dohovoru to, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Je zrejmé, že záujem dieťaťa je potrebné chápať čo najextenzívnejšie, tiež to, že dieťaťom prezentované tvrdenia a názory, nie je možné nechávať bez povšimnutia. Tieto tvrdenia a názory je však potrebné hodnotiť aj s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho rozumové schopnosti v kontexte s tými skutkovými okolnosťami, ku ktorým sa malo vyjadriť. Je všeobecne známe, že predstavy detí o skladbe potravy, ktorá je im rodičmi poskytovaná, nebývajú totožné s predstavami rodičov. Je zodpovednosťou toho rodiča, ktorému je dieťa zverené, zabezpečovať mu potrebnú výživu. Merítkom potrebnosti sú však objektívne zistiteľné parametre, nie tvrdenia, predstavy alebo dojmy. Správa detskej lekárky MUDr. S. (z č.l. 18 spisu) vychádza z informácií otca maloletej, neobsahuje žiadne objektívne zistenia k tvrdenému nedostatku v stravovaní maloletej alebo k skladbe potravy, ktorú príjma. Nutričnú hodnotu a kvalitu poskytovanej stravy je pritom možné objektivizovať vyšetreniami. Pokiaľ dieťa nedostáva mliečne výrobky, prejaviť by sa to mohlo v nedostatku vápnika v organizme, dôsledkom absencie alebo zníženého množstva prijímaného ovocia by mal byť nedostatok vlákniny prejavujúci sa poruchami vyprázdňovania. Lekárka však konštatuje, a to je jediný objektívny záver, že interný klinický nález u dieťaťa je v norme, teda dobrý. Z toho pohľadu veta v správe, že neposkytovanie stravy zverenej osobe sa klasifikuje ako týranie, je všeobecným konštatovaním, bez akéhokoľvek vzťahu k maloletej 10. Vychádzajúc z uvedeného, je preto možné dospieť k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, jeho rozhodnutie zodpovedá stavu, keď tvrdeniam ničím neverifikovaným nebolo možné priznať ochranu, a to neodkladnú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto ako rozhodnutie vecne správne, odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Až v konaní o obmedzenie, resp. úpravu styku bude možné na základe dôkazov, ktoré budú vykonané urobiť záver a vyhodnotiť tvrdenia otca, ktoré boli obsahom jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Odvolací súd v závere považuje za potrebné poukázať na to, že maloleté deti po odlúčení matky a otca obzvlášť citlivo vnímajú to, čo sa okolo nich deje, ako aj nepriateľskú atmosféru panujúcu medzi rodičmi. Sú to obidvaja rodičia, ktorí by si preto mali uvedomiť svoju zodpovednosť za zdravý fyzický aj psychický rozvoj dieťaťa. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ rodičia maloleté nezačnú spolu vecným spôsobom komunikovať ohľadne ďalšej starostlivosti o maloletú a pokiaľ sa nebudú snažiť upraviť svoje vzájomné vzťahy, pre jej priaznivý vývin malol., bude mať táto okolnosť škodlivý vplyv. 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.