Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9CoP/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207487 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8716207487.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov Z.. J. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. O. XX, X., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad a T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Y. T., právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3P 139/2016 - 18 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zveril maloletú P. T., nar. XX.XX.XXXX, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3P/139/2016, do osobnej starostlivosti matky Z.. J. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi maloletej, T. T., nar. XX.XX.XXXX, uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Z.. J. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 31.08.2016, do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3P/139/2016. V odôvodnení uviedol, že matka maloletej sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka žiada, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumu 200 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Spolu s návrhom vo veci samej matka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté dieťa na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej do osobnej starostlivosti matky a otca by zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumu 70 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa uzavrela manželstvo dňa 04.05.2013 a dňa 05.03.2014 sa im narodila maloletá P.. Dňa 20.08.2016 otec dieťaťa zistil, že matka v minulosti udržiavala bližší vzťah s inou osobou. Otcove reakcie a súčasný postoj nie sú v medziach normy. Otec matku vypočúva a obmedzuje jej základné práva spočívajúce v komunikácii s okolitým svetom. Zobral jej mobil, vyhráža sa jej, že zabráni dcére, aby bola v kontakte s ňou, že sa už s dieťaťom nikdy neuvidí, čím psychicky ničí i dieťa. Postoj otca k situácii je pre matku tak šokujúci, že urýchlene musela odísť zo spoločnej domácnosti a hoci jej v tom otec dieťaťa bránil, odišla aj s dieťaťom k svojim rodičom pre jeho nepredvídateľné správanie a najmä z obavy, že jeho vyhrážky, že jej zabráni v styku s dcérou, sa naplnia. Následne súd citoval ust. § 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 , § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 330 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a uviedol, že mal za osvedčené, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný dôvodne. Je v záujme maloletého dieťa, aby vyrastalo v stabilnom výchovnom prostredí bez hádok a bez obáv, že otec naplní vyhrážky a odlúči matku a dieťa. Vo veci nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 367 ods. 1 CMP o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti matky, keďže maloletá už vo faktickej starostlivosti matky je. V danom prípade však vzhľadom na závažnosť okolností uvedených matkou v návrhu súd pristúpil k rozhodnutiu, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletú do starostlivosti matky v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP s cieľom predísť vzniku situácie, kedy by otec odobral dieťa matke a zabránil jej starať sa oň. Obavy matky z toho, že otec môže maloletú bez súhlasu matky vyňať z jej starostlivosti, možno považovať za dôvodné, preto je nevyhnutné urýchlene upraviť aspoň dočasne práva a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby bola zachovaná stabilita výchovného prostredia maloletej. S poukazom na závažnosť situácie medzi rodičmi, považoval súd za potrebné a v záujme maloletej, iba dva a pol ročnej P., neodkladným opatrením zveriť ju do starostlivosti matky s cieľom zabezpečiť dieťaťu bezpečnosť, pokoj, istotu, zdravý psychický a fyzický vývin. Súd zdôraznil, že o tom, ktorému z rodičov bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, rozhodne až na základe vykonaného dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o vyživovacej povinnosti voči maloletej zo strany otca (§ 62 ods. 1, 2, 4, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Mal pritom za osvedčené, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka sama, otec toho času žiadnym spôsobom neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Matka hradí všetky výdavky dieťaťa sama. Podľa názoru súdu prvej inštancie je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že dieťa bude ohrozené na výžive. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom okolo 420 eur a zároveň je zamestnancom spoločnosti STOLÁRSTVO ŠAVEL, s.r.o. s mesačný príjmom okolo 50 eur. Vzhľadom na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, súd neodkladným opatrením otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P. sumou 70 eur mesačne. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti stanovil až odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. od 31.08.2016. Pri určovaní výšky nevyhnutného výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vyplývajúce z jeho veku, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa a vychádzal i z osvedčeného súčasného zárobku povinného rodiča, t.j. otca. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec. Uviedol, že súd si osvojil argumentáciu matky, v zmysle ktorej sa jej mal vyhrážať odlúčením od dcéry. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a matka maloletej nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by uvedené aspoň čiastočne hodnoverne potvrdzoval. Hoci je zrejmé, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovanie skutkového stavu v takom rozsahu ako pri meritórnom rozhodnutí, predsa je potrebné aspoň čiastočne osvedčiť tvrdené skutočnosti. Otec poukázal na to, že o dcéru sa denne staral, nastúpil na materskú a neskôr na rodičovskú dovolenku, keďže matka považovala svoj kariérny rast za dôležitejší. Otec tvrdil, že navrhovateľka ho plánovala opustiť a odviezť od neho aj dcéru, čomu svedčí jednak jej mimomanželský pomer a jednak to, že vyplatila zálohu na byt v Liptovskom J.. Hoci je dcéra prihlásená do škôlky v Y. T., matka ju odmieta tam vodiť. Je pravdou, že zistil mimomanželský pomer navrhovateľky s iným mužom, avšak sám ju opakovane prosil, aby kvôli ich dcére nerozbíjala rodinu, neodviedla od neho dcéru a rozhodne odmietol jej vykonštruované tvrdenia o tom, že sa jej vyhrážal odlúčením od dcéry. Otec zároveň poukázal na to, že matka pracuje a jej zamestnanie jej nedovoľuje riadne sa starať o dcéru, na rozdiel od otca, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou a má možnosť si prispôsobiť svoje pracovné povinnosti potrebám dcéry, čo je zrejmé aj z toho, že sám ostal doma s dcérou po tom ako matka dala prednosť výkonu povolania. Uvedené svedčí tomu, že pre otca bol a je rodinný život a potreby jeho dcéry prvoradé. Podľa otca matka neuniesla dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodnosť nároku. Otec zároveň poukázal na to, že zásah do práv účastníka, ktorému neodkladné opatrenie ukladá obmedzenie, nesmie byť výrazne vyššie ako ochrana, ktorú takéto opatrenie poskytuje právam druhého účastníka. Otec je presvedčený, že pri uložení neodkladného opatrenia nebola dodržaná zásada proporcionality, lebo následky vyplývajúce z neodkladného opatrenia sú pre otca natoľko negatívne, že sú v zásadnom nepomere s právami matky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. 3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nie je dôvodné, súd rozhodol v súlade so zákonom a postupoval s plnou starostlivosťou. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že je potrebné rozhodnúť v čo najlepšom záujme maloletej. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení §§ 379, 380, 381 a 383 CSP bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. 5. Podľa § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 330 prvej vety CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 6. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré účastník žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jeho práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom zistené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky, skutkový stav zistil v primeranom rozsahu a vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej (meritórne) o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej P., dovtedy je potrebné poskytnúť dočasnú ochranu. Je potrebné, z dôvodu právnej istoty a v záujme maloletého dieťaťa, aby dočasne, kým súdy definitívne neusporiadajú rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej Eliške, aby do tejto doby predbežným opatrením tieto pomery boli upravené. Z obsahu spisu nebolo dôvodné vyvodiť negatívny vzťah, či už rodičov k maloletému dieťaťu, alebo maloletého dieťaťa k niektorému z rodičov. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môže súd, aj bez návrhu, upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. 7. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi tak, aby účastník bol neprimeraným spôsobom obmedzený vo svojich právach. Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu v iných, než právnych vzťahoch medzi účastníkmi a vždy má iba dočasný charakter. Už zo samotného označenia tohto inštitútu (neodkladné opatrenie) vyplýva, že má dočasný, teda predbežný charakter. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že požiadavka úplnosti skutkových zistení musí ustúpiť požiadavke rýchlosti, čo znamená, že súd v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje len to, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Existujú skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním rozhodnutia o veci samej. Ďalšou významnou okolnosťou spätou s neodkladným opatrením je to, že skutočnosti, z ktorých účastník konania vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi a zo zákona (CMP a CSP), ani nevyplýva, že by mal súd v rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonávať dokazovanie. Postačí, ak okolnosti, pre ktoré navrhovateľ žiadal neodkladným opatrením upraviť pomery účastníkov, navrhovateľ aspoň osvedčí. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade boli naplnené zákonné predpoklady na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, boli splnené podmienky naliehavosti dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P.. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej, matka spolu s maloletou P. odišla zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s otcom, a to z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov a najmä z dôvodu hrozby odlúčenia matky od dieťaťa. Matka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností k maloletej P.. Z takto osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti vedenej s otcom je schopná sa o maloletú náležite postarať. Je teda potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej najmä z dôvodu, že vzájomné vzťahy rodičov sú konfliktné. Pokiaľ nebude definitívne rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností medzi účastníkmi konania vo veci samej, môžu aj naďalej vznikať medzi rodičmi problémy týkajúce sa odlúčenia dcéry od druhého rodiča, oprávnenia rodiča zastupovať maloletú a realizovať dohľad nad ňou. So zreteľom na to považoval odvolací súd za dôvodné dočasne (do právoplatného definitívneho rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu) zveriť maloletú P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť o ňu. 9. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 10. Odvolací súd v závere poukazuje na to, že rodičovské práva a povinnosti patria zásadne obidvom rodičom. Preto nič nebráni otcovi v prípade potreby žiadať neodkladným opatrením predbežne (do skončenia konania vo veci samej) upraviť styk otca s maloletou dcérou. Dieťa má právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného, alebo od oboch. Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že štáty sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom v príslušnom konaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Štáty musia rešpektovať právo dieťaťa udržiavať pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.