Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810202139 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8810202139.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislav Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcov 1/ P.. U. Q., bývajúceho vo Q. nad S., na ul. F. č. XXX/XX a 2/ Y. Q., bývajúcej vo Q. nad S., na ul. F. č. XXX/XX, právne zastúpených U.. G.. P. F., advokátom, so sídlom vo Q. nad S., na X. E. č. XX/XX, proti žalovaným 1/ G.. U. L., bývajúcemu vo Q. nad S., na ul. F. č. XXXX/XX, a 2/ P. M., bývajúcemu vo Q. nad S., na ul. F. č. XXXX, právne zastúpeným U.. T. O., advokátom so sídlom vo Q. nad S., na ul. M. R. Q. č. XXXX, o zaplatenie sumy 99,58 Eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10.11.2015 č.k. 5C/73/2010-62 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným v 1/ a 2/ rade sa ich náhrada n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol a žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1/ rade a 2/ rade a žalovaným v 2/ rade vyslovil, že títo účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 12.12.2008 č.k. 6C 193/04-185 boli žalovaní v 1/ a 2/ rade okrem iného zaviazaní na zaplatenie sumy 3.000,-Sk, predstavujúcej náklady kopacích prác spojených s úpravou vydaného pozemku a odstraňovania zvyškov po čističke odpadových vôd umiestnených v zemi. Toto rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.05.2009 č.k. 7Co 66/09-201 . Následne vo veci bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 16.02.2010 č.k. 6C 193/04-219 s tým, že nárok na zaplatenie sumy 99,58 Eur ( 3.000 Sk) bol vylúčený na samostatné konanie. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že žalobcovia vo vzťahu k tomuto nároku uniesli dôkazné bremeno iba v časti týkajúcej sa prác realizovaných dňa 23.9.2004. Vykonanie týchto prác preukázali samotní žalobcovia pri svojich výpovediach, ako aj v konaní vypočutý svedok B. L.. Vyplatenie sumy 1.500,-Sk za práce vykonané dňa 23.9.2004 vyplýva i z predloženej kópie výdavkového pokladničného dokladu. Podľa svedka B. L. tento realizoval výkopové práce spolu s bratom, vnukom a synovcom. Tieto mali byť vykonávané na dvakrát. V prvý deň odkryli rúry a následne po odstránení nejakých hadičiek sa výkop zasypal. Druhý deň bol vykonaný výkop v hĺbke asi jeden meter s dĺžkou sedem metrov. Pri výkope bola odkrytá betónová rúra a táto sa následne zaslepila tak, že kameňmi bol vyplnený priemer rúry a rúra bola zabetónovaná. Betónovať sa nemohlo asi dve hodiny po tom, čo žalovaný v 2/ rade pustil vodu a táto následne vytekala cez rúru. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a škodou predstavujúcou odmenu 1.500,- Sk zaplatenú za prvý deň výkopových prác. Výkonom prác uskutočnených v druhý deň prác už boli preukázateľne odstránené následky protiprávneho konania žalovaného v 2/ rade, ktorý cez odpadovú rúru odvádzal odpadové vody zo svojich nehnuteľností na pozemok žalobcov, čím ho preukázateľne znehodnocoval. Žalobcovia tak, využijúc oprávnenie uvedené v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka, hrozbu neoprávneného zásahu do ich vlastníckeho práva odvrátili zaslepením rúry, ktorou na ich pozemok boli odvádzané odpadové vody žalovaného v 2/ rade. Náklady s tým spojené vo výške 49,79 Eur predstavujú škodu, ktorá žalobcom preukázateľne vznikla a za ktorú zodpovedá žalovaný v 2/ rade, pričom otázka vlastníctva zabetónovanej rúry je pre posúdenie nároku irelevantná. Pokiaľ ide o sumu 49,79 Eur vyplatenú 4 osobám za prácu vykonávanú v rozsahu 5 hodín, táto je primeraná rozsahu prác potrebných na zaslepenie rúry betónom. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Ako dôvod uviedli, že betónová skruž, do ktorej boli vyústené rúry na prepravu odpadových vôd od žalovaných v 1/ a 2/ rade bola umiestnená na pozemku žalobcov. Po odstránení čističky a skruže z pozemku žalobcov ostali v zemi kanalizačné zbytky. Tieto kanalizačné zbytky neboli z pozemku žalobcov odstránené, neboli vodotesne uzavreté, boli funkčné a spôsobovali vytekanie odpadových vôd na pozemok žalobcov, čím dochádzalo k jeho znehodnocovaniu. Z tohto dôvodu bolo potrebné tieto kanalizačné zbytky buď vykopať alebo ich utesniť tak, aby z nich nevytekala odpadová voda. Preto bolo potrebné uskutočniť výkopové práce. V konaní vypočutý svedok potvrdil vykonávanie kopacích prác v dvoch dňoch, ktoré sa týkali tej istej časti pozemku a tých istých odpadových rúr žalovaných v 1/ a 2/ rade. Kopacie práce boli vykonané v roku 2004. Žalovaní v 1/ a 2/ rade zaústili konce svojich odpadových rúr do tej istej betónovej skruže na pozemku žalobcov. Výkop podľa svedka bol vykonaný aj pri betónovej skruži, kde logicky museli byť zaústené konce odpadových rúr oboch žalovaných. Žalovaný v 1/ rade odstránil odpadovú rúru až v roku 2007, teda tri roky po vynaložení finančných prostriedkov žalobcami. Uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.5.2007 a preto náklady na kopacie práce z roku 2004 boli dôvodne uplatnené aj voči žalovanému v 1/ rade. Čo sa týka trov konania vo veci išlo o 10 - ročný susedský spor, kde viaceré tvrdenia aj dôkazy sa objavili až počasia konania samého. Je preto dôvodné náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznať. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vychádzajúc z tohto ustanovenia cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd aj napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci žalobcovia ničím právne významným nepreukázali, aby náklady na výkopové práce vo výške 49,79 Eur ( 1.500 Sk) vykonané dňa 16.9.2004 ( 1 . deň výkopových prác) mali znášať žalovaní. Dôkazom opaku nie je ani výpoveď svedka B. L.. Podľa jeho výpovede na pojednávaní konanom dňa 20.10.2015 v prvý deň výkopových prác bol urobený výkop a následne po odstránení nejakých hadičiek sa výkop zasypal, nakoľko to bolo v poriadku. Vychádzajúc z uvedeného v 1. deň výkopových prác žiadna činnosť zameraná na zamedzenie vytekania odpadovej vody na pozemok žalobcov zrealizovaná nebola. Pri týchto prácach chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou predstavujúcou náklady žalobcov vynaložené za prvý deň výkopových prác. Rovnako odstránenie odpadovej rúry žalovaným v 1/ rade až v roku 2007, teda tri roky po vynaložení finančných prostriedkov žalobcami nezakladá nárok na náhradu škody. Ak žalovaný v 1/ rade odpadovú rúru odstránil v roku 2007 je zrejmé, že táto odpadová rúra nemohla byť odstránená pri výkopových prácach v roku 2004. Žalobcom tak žiadne náklady súvisiace s odstránením tejto odpadovej rúry vzniknúť nemohli. Žalovaný v 1/ rade sa nemôže podieľať ani na znášaní nákladov vo výške 49,79 Eur za práce vykonané dňa 23.9.2004 ( 2. deň výkopových prác) pri zaslepovaní rúry betónom. K zabetónovaniu rúry podľa vyjadrení oboch žalobcov na pojednávaní konanom dňa 2.6.2015 došlo preto, lebo žalovaný v 2/ rade do nej neustále vypúšťal odpad. Na tomto protiprávnom konaní sa žalovaný v 1/ rade vôbec nepodieľal. Z jeho strany k porušeniu žiadnej právnej povinnosti nedošlo. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť žalobcom v 1/ a 2/ rade sumu 49,79 Eur ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešní žalovaní v 1/ a 2/ rade náhradu trov tohto štádia konania nežiadali priznať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.