Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/129/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203231 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811203231.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: T. B., G.. W., B.. X.X.XXXX, X. Ľ., Č.Q. I. XXXX/ XX, zastúpenej: AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: Y. W., B.. XX.X.XXXX, X. J. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Kmecom, M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.6.2014 pod č. k. 4C/95/2011-154, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným rozsudkom vyslovil, že žalovaný Y. W. nie je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, k. ú. J., a to k parcele S. XX - záhrade o výmere 180 m2, parcele S. XX - záhrade o výmere 1 991 m2, parcele S. XX - záhrade o výmere 564 m2, parcele S. XX - záhrade o výmere 2 452 m2, pod X. v podiele 60/72, ktorý nadobudol na základe notárskej zápisnice notárky T.. T. Š. pod číslom B. XX/XXXX, B. XX/XXXX zo dňa 7.6.2001, ktorou bolo osvedčené vydržanie spoluvlastníckych podielov z LV č. 19, k. ú. J., k parcele č. XX/X - záhrade o výmere 378 m2, k parcele č. XX/X - záhrade o výmere 377 m2, k parcele č. XX - záhrade o výmere 3 043 m2, k parcele č. 35 - záhrade o výmere 1 827 m2, pod X. v podiele 12/72, pod X. v podiele 12/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele 2/72, pod X. v podiele 3/72, pod X. v podiele 12/72, pod X. v podiele 6/72 a pod X. v podiele 9/72. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.255,28 eur, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. 2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala v podstate rozhodnutia podľa výroku rozsudku, a to z toho dôvodu, že žalovaný sa na základe osvedčenia formou notárskej zápisnice stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tak, ako sú uvedené v jeho výrokovej časti. Ako dôvod vydržania uviedol, že predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné nepretržite a dobromyseľne užíval od roku 1988 po tom, čo ich pred ním užívali jeho rodičia. K osvedčeniu mal predložiť potvrdenie Obecného úradu v J. zo dňa 9.5.2001 spolu so súhlasom podielových spoluvlastníkov z 3.5.2001 a 4.5.2001, že vyššie uvedené podiely užíva ako svoje vlastné viac ako 10 rokov. Podľa jej tvrdenia, podmienky pre vydržanie zo strany žalovaného splnené neboli, pretože ani v osvedčení nedeklaruje žiadny právny úkon u žiadneho vlastníka príslušného podielu, ktorý by ho oprávňoval k záveru, že na neho prešlo vlastnícke právo. Naviac, aj tvrdenia uvedené v osvedčení sa nezakladajú na pravde, pretože tak žalovaný ako ani jeho rodičia, ale ani nikto iný, okrem právnych predchodcov žalobkyne, predmetné parcely neužíval. Právnymi predchodcami žalobkyne, ktorí užívali uvedené pozemky ich obhospodarovaním, boli jej starí rodičia T. C. s manželkou H., G.. K., od roku 1942 a od polovice 80- tych rokov (po smrti starého otca) užíval Y. C.. Pozemky boli užívané tým spôsobom, že boli osievané, bolo na nich sadené. Ďalej v návrhu uviedla, že jej naliehavý záujem na určení, že žalovaný nie je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, vyplýva z toho, že je vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele dvakrát po 6/72, ktoré nadobudla darovacou zmluvou v roku 2009 na základe darovacej zmluvy s tým, že jej nie je jedno, kto je ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, napriek tomu, že ona si sama nerobí nároky na ostatné spoluvlastnícke podiely, avšak hodlá zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom. Keď žalovaného vyzvala, ten navrhovaný spôsob vyporiadania odmietol. V prípade, ak by podala proti žalovanému žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, fakticky by uznala jeho spoluvlastníctvo, ktoré však právne neexistuje, a preto je pre ňu podstatná tá skutočnosť, aby ako vlastníci podielov boli zapísaní skutoční spoluvlastníci, s ktorými právne čisto a v budúcnosti nespochybniteľne vyporiada spoluvlastníctvo. Až po odmietnutí žalovaným na základe upozornenia tretích osôb po preverení zistila, že žalovaný podiely, ktorých sa stal podielovým spoluvlastníkom, nemohol nadobudnúť v takom rozsahu na základe vydržania. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť udávajúc, že v dávnej minulosti predmetné nehnuteľnosti tvorili podielové spoluvlastníctvo W. a T.S., ktorá skutočnosť bola, podľa jeho názoru, nespochybniteľná. 3) Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. J., vyplýva, že je tam zapísaná parcela č. XX - záhrady vo výmere 180 m2, parcela č. XX - záhrady vo výmere 1 991 m2, parcela č. XX - záhrady vo výmere 564 m2, parcela č. XX - záhrady vo výmere 2 452 m2, kde ako podielový spoluvlastník je zapísaný žalovaný pod X. v pomere 60/72, s tým, že tento podiel nadobudol na základe osvedčenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., ako je to zrejmé z notárskej zápisnice vyhotovenej notárkou T.. T. Š. zo dňa 7.6.2001 pod č. B. XX/XXXX, B. XX/XXXX. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pod X. v pomere 6/72 a pod X. v pomere 6/72, ktoré podiely nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 14.5.2009, kde vklad bol povolený pod č. P. XXX/XXXX H. P. XXX/XXXX. 4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 143 ods. 1, 3, 4 Obč. zákonníka a § 63 zákona č. 323/1992 Zb., platného v čase vydania osvedčenia notárkou T.. Š., uzavrel, že návrh žalobkyne je dôvodný. Dospel k záveru, že žalovaný sa nestal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, teda tých, ktoré sú presne označené vo výrokovej časti rozsudku. Bolo nepochybne preukázané, že v dávnej minulosti došlo medzi právnymi predchodcami účastníkov - rodinou C. a W. k reálnej deľbe pôvodných nehnuteľností, a to tak, že v prírode reálne vydelenú časť podľa grafickej identifikácie (č. 1. 22 spisu) parcely č. XX a XX užívala rodina C. a parcely č. XX a XX rodina W.. Tieto skutočnosti vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania, výpovede žalobkyne, svedkov Y. C., T. C., Y. W., H. W., T. W.. Tomu nasvedčuje aj Kúpnopredajná zmluva uzavretá dňa 20.7.1942 medzi W. O. na jednej strane, manželka T., a na druhej strane T. C., manželka H., G.. K., a povolenie vkladu z 28.7.1942 pod č. XXXX/XXXX. Tak, ako je to zakreslené v grafickej identifikácii zo dňa 29.7.2010 (č.l. 22), parcely č. XX, XX užívala v reálne vydelenom stave od roku 1942 rodina C. po tom, čo ich dostal od W. O. v reálne vydelenom stave, a to T. C. s manželkou H., G.. K., s tým, že títo O. aj dochovali (kúpnopredajná zmluva, uznesenie o povolení vkladu, plnomocenstvo). Po nich ich užívali ich právni nástupcovia - syn T. C.. Parcely č. XX, XX užívala rodina T. a po nich W.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia niekedy s vlastníckymi účinkami užívali aj parcely č. XX a XX, a z toho dôvodu sa ani žalovaný nemohol stať podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a to v rozsahu, ako to vyplýva z osvedčenia o vydržaní. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je na LV č. XXX zapísaná ako podielová spoluvlastníčka (na základe darovacej zmluvy z roku 2006) v podiele dvakrát po 6/72 pokiaľ sa týka parciel č. XX, XX, XX H. XX, a žalovaný je tam zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 6/72 na základe osvedčenia, má bezpochyby právny záujem na petite v zmysle podanej žaloby, a preto jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. 5) Zároveň okresný súd podotkol, že predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, resp. podielov žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, teda nebolo potrebné skúmať, či žalobkyňa užívala a v akom rozsahu predmetné nehnuteľnosti. Predmetom konania bolo to, či žalovaný mohol nadobudnúť podiely k nim v takom rozsahu, v akom je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, k. ú. J., a či teda boli v tomto prípade splnené podmienky na vydanie osvedčenia notárkou T.. T. Š.. V tejto súvislosti zároveň konštatoval, že výsledky vykonaného obsiahleho dokazovania preukázali, že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v notárskej zápisnici o vydržaní vlastníckeho práva bolo vydané spôsobom v rozpore s ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení jeho neskorších zmien. Tomu nasvedčujú aj listinné dôkazy tvoriace obsah notárskeho spisu, a to či už formálne vyjadrenia U. X., Obecného úradu v J., alebo neurčité, nepresné čestné prehlásenia, pričom vyhlásenia osôb, ktorým nasvedčoval posledný zápis, resp. právnych nástupcov týchto osôb, chýbajú. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že svedkyňa Ľ. P.Ľ. (starostka obce J.) vyjadrenie potrebné k osvedčeniu vydala bez znalosti veci, bez overenia, či sa to zakladá na pravde a či čestné prehlásenia, ktoré boli podkladom pre jej vyjadrenie, sú pravdivé. 6) O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v celkovej výške 2.255,28 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Zároveň žalobkyni priznal aj hotové výdavky v sume 0,45 eur, a to ako úhradu vecných nákladov za vyhotovenie fotokópií listín zo súdneho spisu. 7) Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh žalobkyne bol zamietnutý, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania. V odvolaní uviedol, že na základe vyššie označeného notárskeho osvedčenia bol žalovaný zapísaný ako vlastník spoluvlastníckych podielov spolu o veľkosti XX/XX po pôvodných vlastníkoch, zapísaných na LV č. XX, k. ú. J., pričom týmito pôvodnými vlastníkmi boli: - Y. T. pod X. v podiele 12/72, - V. (N.) O.Q.G., rod. T., pod X. v podiele 12/72, - H. L., rod. W., pod X. v podiele 2/72, - T. O., rod. W., pod X. v podiele 2/72, - V. I., rod. W., pod X. v podiele 2/72, - Y. W. pod X. v podiele 3/72, - H. G. pod X. v podiele 12/72, - T. W., rod. X., pod X. v podiele 6/72 - stará matka žalovaného, - H. W., rod. X., pod X. v podiele 9/72 - matka žalovaného. Z uvedených zápisov nepochybne vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti spolu v podiele 24/72 boli členovia rodiny W.. Podľa zápisov v pozemkovoknižnej č. XX, k. ú. J., a žalovaným predložených matričných dokladov, pôvodný vlastník nehnuteľností Y. T. mal 6 detí, ktoré boli po jeho smrti zapísané ako spoluvlastníci vo vložke č. XX: - T. T., - H. W., rod. T. - prastará matka žalovaného, - Y. T., - T. O., rod. T. - 22.7.1942 odpredala svoj podiel T. C. a manželke H., rod. K., - H. B., rod. T. - 11.2.1948 v D. podpísala darovaciu zmluvu v prospech starých rodičov žalovaného, - V. (N.) O., rod. T.. Prastará matka žalovaného H. W., rod. T., bola sestrou vyššie uvedených spoluvlastníkov - T. T., Y. T., T. O., H. B. a V. O., a spolu so svojím manželom Y. W. pozemky k terajším parcelám č. XX, XX, XX a XX užívala so svojimi deťmi - Y. W., Y. W., V. W. (vydatou I.), H. W. (vydatou L.) a T. W. (vydatou O.) ako svoje výlučné vlastníctvo, pretože jediná ostala na rodičovskom majetku a vyplatila ostatných súrodencov, ktorí sa z obce J.Í. odsťahovali. Po návrate T. O. do obce J. terajšiu parcelu č. XX užívala H. W. s T.Á. O., pričom T. O. spolu s manželom W. sa nasťahovala do dreveného rodičovského domu na parcele č. XX, ktorý je už zbúraný najmenej od roku 1950. T. O. a W. O. v roku 1942 údajne predali spoluvlastnícky podiel T. O. na pozemkoch zapísaných vo vložke č. XX T. C. a jeho manželke H., rod. K.. Za povšimnutie stojí, že kúpna zmluva bola napísaná počas tzv. Slovenského štátu, pričom pri podpisoch W. O. a manželky T. O. sú len znaky „X“ a ako svedok je na zmluve uvedený L. K. (príbuzný H. C., rod. K.), a R. L.U. - notár. Od roku 1942, t.j. od kúpy spoluvlastníckeho podielu T. O., rod. W., žiadny člen rodiny C. terajšie parcely č. XX, XX, XX a XX neužíval, ani sa nedomáhal ich užívania u členov rodiny W.. Otec žalovaného a po ňom žalovaný pozemky pod vyššie označenými parcelami užívali dobromyseľne ako vlastné, prinajmenšom v spoluvlastníckom podiele 60/72. O dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti žalovaným a jeho vlastníctva uvedených nehnuteľností svedčí aj správanie sa žalobkyne, ktorá osobne so svojou matkou navštívila žalovaného a prejavila záujem o ich kúpu. Keď žalovaný ponuku žalobkyne na odkúpenie nehnuteľnosti odmietol, prišla s vymyslenou teóriou o reálnej deľbe a užívaní nehnuteľností. 8) V ďalšej časti odvolania žalovaný rozporuje výpovede všetkých vypočutých svedkov okresným súdom, ktoré svedčili v neprospech neho. Teda ak okresný súd dospel k záveru, že parcely č. XX a XX užívala rodina T. a po nich rodina W. a parcelu č. XX a XX rodina C.Ý., tento záver súd sám spochybnil, keď určil, že žalovaný nie je spoluvlastníkom ani parcely č. XX a parcely č. XX, pretože vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že užíval aj tieto parcely. 9) Ako účastníci konania o vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorí potvrdili dobromyseľnosť držby a užívania nehnuteľností, boli právni nástupcovia pôvodných vlastníkov z rodiny W. a T.. Užívanie nehnuteľností žalovaným a jeho otcom potvrdil aj Y. C., nar. XX.X.XXXX, v čestnom prehlásení zo dňa 25.4.2013, ktorý do zápisu v kancelárii právneho zástupcu žalovaného dňa 29.4.2014 potvrdil, že ho žalobkyňa ovplyvňovala. V zmysle uvedených potvrdení a vyjadrení bol žalobca dobromyseľným držiteľom a užívateľom nehnuteľností prinajmenšom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XX/XX z celku. 10) Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 14.10.2014 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Z výpovede svedkov počas prvostupňového konania, svedčiacich v prospech vydržania vlastníckeho práva žalovaným, považovala ich tvrdenia iba za účelové. Odôvodnenie užívaním predmetných štyroch parciel v reálne vydelenom stave vyplýva z výpovedí svedkov o užívaní a zmluvy s O. z 20.7.1942. To, že rodina T. užívala parcelu č. XX a XX ešte neznamená, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný, ktorý ju mal nadobudnúť na základe osvedčenia o vydržaní, pričom nebola preukázaná jeho dobromyseľná držba. V prejednávanom prípade je však žalobkyňa zapísaná ako spoluvlastníčka (čo žalovaný nespochybňoval) a preto má naliehavý právny záujem, pretože sa u nej odstráni neistota, kto je ďalším spoluvlastníkom, pretože po rozhodnutí súdu ostanú zapísaní ako spoluvlastníci doterajší spoluvlastníci. 11) Odvolací súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalovaného na odvolacom pojednávaní dňa 25.8.2016 (č. l. 194) a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 387 ods. 2 O.s.p.). 12) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa: 13) Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 14) Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 15) Na odvolacom pojednávaní dňa 25.8.2016 (č. l. 194) žalovaný na otázku odvolacieho súdu uviedol, že po dovŕšení 18-tich rokov veku, teda v roku 1988, spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XX (teda tak, ako si ho dal osvedčiť Notárskou zápisnicou č. N 88/2001, Nz 88/2001 - č. l. 5) nadobudol v tej istej veľkosti od svojich rodičov, a to darovaním neformálne, aby o tom bola spísaná nejaká písomná darovacia zmluva. Z tohto dôvodu následne došlo k vydaniu notárskeho osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. 16) Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.5.2002, sp. zn. 22Cdo/190/2001). 17) Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný. Pokiaľ sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v dobe, kedy zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.5.2012, sp. zn. 22Cdo/490/2001). 18) Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.3.2003, sp. zn. 22Cdo/432/2003). 19) Podľa § 133 Obč. zákonníka, účinného do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených zákonom. 20) Podľa § 134 ods. 2 Obč. zákonníka, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. 21) Keďže odvolací súd doplneným dokazovaním zistil tvrdenie žalovaného, že spoluvlastnícky podiel v XX/XX v celku nadobudol v tej istej veľkosti od svojich rodičov, a to darovaním neformálne, teda bez toho, aby bola spísaná nejaká písomná darovacia zmluva, nemožno hovoriť o nadobudnutí držby nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy o jej prevode, teda nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníckeho práva darovaním postačuje. 22) Keďže žalovaný mal (teda nemohol) v roku 1988 (po dovŕšení 18. roku veku života) vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudnúť od svojich rodičov bez písomnej darovacej zmluvy a bez jej registrácie štátnym notárstvom, nemožno uvažovať, že ho mohol nadobudnúť vydržaním ani na základe vyššie označenej notárskej zápisnice. Teda aj z tohto dôvodu správne rozhodol súd prvej inštancie, ak napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu žalobkyne aj o tzv. negatórnej žalobe, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k označeným parcelám v podiele 60/72, ktoré mal nadobudnúť osvedčením o vydržaní spoluvlastníckych podielov. 23) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). 24) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP. 25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).