Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201633 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814201633.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela, v právnej veci žalobcu: A X A, spol. s r. o., so sídlom Dlhá 88, Žilina, IČO: 00 650 820, zast. Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého ul. 31/371, Žilina, proti žalovanému: POSTAP s. r. o., so sídlom Ondavské Matiašovce 89, IČO: 31 666 353, zast. Y.. N. L., nar. X.XX.XXXX, bytom I. Y. XX, o zaplatenie 577.20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Cb/27/2014-44 zo dňa 15.7.2014, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len súd prvého stupňa) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému iné trovy konania v sume 34,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 577,20 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.6.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že faktúrou č. 0722013 zo dňa 22.5.2013, ktorá sa stala splatnou dňa 31.5.2013 na sumu 577,20 eur, vyúčtoval žalovanému prepravné náklady pri vykonaní záručných opravách pre žalované na miešači cesta SM 300R v dňoch 18.9.2011 a 22.8. - 23.8.2012, keďže účastníci sa v rámci podmienok dohodli, že v prípade reklamácií vád tieto žalobca ako predávajúci odstráni na vlastné náklady, s výnimkou nákladov na dopravu súvisiacich s odstraňovaním reklamovaných vád (bod 6 Záručných podmienok). V dňoch 18.9.2011 a 22. - 23.8.2012 vykonal u žalovaného opravu miešača cesta, čo žalovaný písomne potvrdil na prepravných listoch, náklady na prepravu však odmietol uhradiť, a to aj napriek viacerým výzvam. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že potvrdil skutkový stav uvádzaný žalobcom s tým, že v rámci kúpy prevzal aj protokol o odovzdaní pekárenských zariadení, v ktorom však bol pečiatkou uvedený dátum zakúpenia (dodania strojov), pričom záručné podmienky neboli jeho súčasťou, neboli ani súčasťou prílohy kúpnej zmluvy. V článku 4. kúpnej zmluvy je stanovená len dĺžka záručnej doby, záručné podmienky v nej uvedené nie sú. O existencii údajných záručných podmienok, a teda aj o údajnej povinnosti zaplatiť prepravné za záručné opravy sa dozvedel až z listu zo dňa 22.5.2013 a z priloženej faktúry, na základe ktorej boli žalovanému fakturované prepravné náklady v sume 577,20 eur s odkazom na potvrdené montážne (prepravné) listy. Ďalej žalovaný uviedol, že prepravné listy z predmetných dní skutočne podpísal, tým však len podľa žalovaného, servisným technikom potvrdil, že na zakúpenom stroji bola vykonaná záručná oprava. Skutočnosť, že na prepravnom liste je uvedená aj dĺžka cesty, považoval žalovaný za interný údaj servisných technikov pre potreby v rámci žalobcu. Na potvrdenom pracovnom liste nebola nikdy uvedená cesta za prepravné a taktiež nebolo ani uvedené, že prepravné hradí zákazník, t. j. žalovaný a bude mu následne fakturované. Ak by uvedené podmienky boli súčasťou zmluvy, zrejme by ich žalobca fakturoval samostatne v krátkej časovej lehote po vykonaní opravy, a nie súhrne až dňa 22.5.2013. Žalovaný mal preto za to, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu prepravných nákladov na základe dohodnutých záložných podmienok, pretože neboli dohodnuté. Kupujúcemu v zmysle kúpnej zmluvy, podľa žalovaného, nevznikla povinnosť vrátiť hradiť prepravné náklady spojené so servisnými prácami, a teda žalobca fakturoval prepravné náklady neoprávnene. Na danú vec prvostupňový súd aplikoval ustanovenia § 409 ods. 1 a § 429 ods. 1, 2 všetko Obchodného zákonníka, keď uzavrel, že predmetom konania v danej veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 577,20 eur predstavujúcej náklady na dopravu v súvislosti s poskytnutou zárukou za akosť na tovar dodaný žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010. V ďalšom prvostupňový súd mal za to, že medzi účastníkmi nebolo sporné poskytnutie záruky za akosť žalobcom žalovanému ako kupujúcemu, keď samotná záruka za akosť bola dojednaná v predmetnej kúpnej zmluve v bode čl. IV. bod 1, keď si strany výslovne dojednali, že záruka za akosť sa stanovuje na jeden rok odo dňa vydania tovaru podľa záručného listu. Spornou zostala otázka dojednania záručných podmienok, ktoré podľa tvrdení žalobcu boli súčasťou záručného listu a žalovaný tým, že podpísal protokol o odovzdaní pekárenských zariadení, kde bolo uvedené, že zariadenia sú mu odovzdávané spolu s technickou dokumentáciou, návodom na obsluhu, vyhlásením výrobku o zhode a záručným listom, deklaroval prevzatie záručného listu. Žalovaný skutočnosť prevzatia záručného listu nepoprel, tvrdil však, že tento mu bol vystavený len vo vyhodnotení na jednom liste, a teda že jeho súčasťou neboli žiadne záručné podmienky, že o týchto sa dozvedel až po fakturácii žalobcu po vykonaných opravách a so samotným znením záručných podmienok sa skutočne oboznámil až potom, čo mu boli doručené spolu s návrhom na začatie konania ako jeho príloha priložená žalobcom. Poukazujúc na dôkazné bremeno sporovosť daného konania mal prvostupňový súd za to, že žalobca nepreukázal v súvislosti s poskytnutou zárukou za akosť, že spolu s ňou boli dojednané aj záručné podmienky tak, ako ich súdu predložil a v zmysle ktorých si uplatňuje nárok v tomto konaní. Na platnosť záručného zväzku sa vyžaduje písomná forma. Záväzok zo záruky vznikol v danom prípade na základe jednostranného právneho úkonu, a to vyhlásenia žalobcu ako predávajúceho vo forme záručného listu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že súčasne s poskytnutím záruky bol medzi účastníkmi dojednaný aj obsah záruky, resp. záručné podmienky. Záručné podmienky sú uvedené na samostatnom liste a v žiadnom z prehlásení, na ktoré žalobca odkazuje, a teda či už v zmluve alebo protokole o odovzdaní nie je uvedené, že záruka je poskytnutá za podmienok, ktoré sú prílohou záručného listu, v oboch dokumentoch je odkaz len na záručný list, pričom žalovaný dojednanie týchto podmienok popiera, dokonca dôvodí tým, že ak by skutočne mali byť dojednané, s takýmito záručnými podmienkami by nesúhlasil a zrejme by nedošlo ani k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy. O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 137 O.s.p., keď žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi priznal iné trovy konania pozostávajúce z ním uhradeného súdneho poplatku za odpor vo výške 34,50 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že pri odovzdaní tovaru odovzdal žalovanému technickú dokumentáciu, návod na obsluhu, vyhlásenie výroku o zhode a záručný list. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu odovzdávací protokol podpísal s tým, že deklaroval aj prevzatie záručného listu, uvedené podľa žalobcu vyplýva aj z článku IV. bod 1 kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že záruka na tovar sa stanovuje na jeden rok odo dňa dodania tovaru podľa záručného listu. Žalobca mal za to, že žalovaný si prevzal záručný list spolu so záručnými podmienkami, ktoré v origináli boli uvedené na druhej strane záručného listu a teda pokiaľ žalovaný priznal, že spolu s prevzatím stroja prevzal aj záručný list, avšak len prvú stranu (bez záručných podmienok), tak žalovaný podľa žalobcu uvádza nepravdivé informácie, pretože na druhej strane záručného listu sa nachádzali záručné podmienky. Žalobca celkom vyhotovil dva origináli záručného listu, kde sa na druhej strane nachádzali záručné podmienky, jedno vyhotovenie odovzdal žalovanému pri prebratí stroja a jedno vyhotovenie si ponechal žalobca pre seba. Odvolateľ zároveň predložil odvolaciemu súdu na preukázanie tohto tvrdenia overenú kópiu originálu záručného listu, ktorý podľa jeho tvrdenia v rovnakom vyhotovení odovzdal žalovanému pri odovzdávaní stroja, čím mal podľa svojho tvrdenia preukázať, že žalovaný bol nielen oboznámený s podmienkami kúpnej zmluvy, ale aj so záručnými podmienkami ako jednostranným právnym úkonom poskytnutým žalobcom žalovanému. Žalobca si bol vedomý, že svojou neúčasťou na pojednávaní dňa 4.7.2014 neposkytol súdu originál záručného listu, avšak po nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil súdu originál záručného listu, ktorý mu bol žalobcom pri prebratí stroja odovzdaný. V danom prípade preto navrhol, aby žalovaný predložil súdu tento záručný list v origináli. Z takéhoto by malo byť zrejmé, že sa na druhej strane nachádzajú záručné podmienky, a teda žalovaný musel byť s týmito podmienkami riadne oboznámený. Zároveň mal žalobca za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, aj keď je dôkazné bremeno na žalobcovi, je povinnosťou žalovaného preukázať svoje tvrdenie v rámci obrany, čo podľa žalobcu súd neskúmal a rozhodol len na základe ústneho tvrdenia žalovaného o tom, že neprevzal od žalobcu záručné podmienky bez toho, aby si túto skutočnosť preveril. Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že využil svoje ústavné právo byť prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Originál záručného listu, vrátane záručných podmienok predložiť nemohol, pretože ako už uviedol vo svojich písomných vyjadreniach, i ústne na pojednávaní, takýmto záručným listom nedisponuje. Naopak, žalobca mal v rámci prvostupňového súdneho konania možnosť predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Taktiež podľa žalovaného mal žalobca možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, pričom tak neurobil a súhlasil s prejednávaním a rozhodnutím o veci bez jeho prítomnosti. Žalobca vo svojom odvolaní predložil tzv. „nový dôkaz“ - úradne overenú fotokópiu originálu záručného listu, ktorý však podľa jeho tvrdenia nebol žalovanému doručený spolu s doručením odvolania na vyjadrenie. Podľa žalovaného takéto záručné listy však môže žalovaný vyhotoviť kedykoľvek a v akomkoľvek množstve, a teda žiadnym spôsobom tento nový dôkaz nepreukazuje, že žalovaný bol oboznámený so záručnými podmienkami. S odvolávkou na ust. § 205a O.s.p. mal žalovaný za to, že tento „nový dôkaz“ nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Prvostupňový súd mal riadne zistený skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol. Prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, s ktorými žalobca odôvodňuje aj svoje odvolanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnym rozhodnutím súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k námietkam odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, k tvrdeniam žalobcu ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania považuje za potrebné poukázať, že žalobca bol osobitne, a to aj napriek tomu, že je od počiatku konania zastúpený právnym zástupcom, uznesením zo dňa 15.5.2014 poučený, okrem iného aj o tom, že je v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p. povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Toto uznesenie s procesnými poučeniami bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.6.2014, preto jeho tvrdenie ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, nijako neobstojí. Naviac, keď žalovaný už od počiatku (podaním odporu) namietal, že záručný list neobsahoval na druhej strane uvedené záručné podmienky, a teda žalobca mal dostatok času predložiť dôkaz (overenú kópiu originálu záručného listu) na preukázanie svojich tvrdení. Na margo uvádzaného dôkazu odvolací súd dodáva, že tento dôkaz v žiadnom prípade nemôže potvrdiť, že žalobca pri kúpe poskytol žalovanému záručný list spolu so záručnými podmienkami, v ktorých malo byť uvedené, že náklady v súvislosti z reklamovaných vád má hradiť žalovaný. Takýmto dôkazom by bol podľa odvolacieho súdu len záručný list, v ktorom by boli záručné podmienky osobitne podpísané splnomocneným zástupcom žalovaného, prípadne aj opatrené obchodnou pečiatkou žalovaného. Zo žalobcom predloženého záručného listu v odvolacom konaní však takéto skutočnosti nevyplývajú, keď tento predložil záručný list opatrený len obchodnou pečiatkou a podpisom splnomocneného zástupcu žalobcu ako predávajúceho, aj to len na prvej strane tohto záručného listu, do ktorej sa vpisujú opravy, avšak list obsahujúci záručné podmienky ( od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok v konaní ) nie je dokonca opatrený ani podpisom, resp. obchodnými pečiatkami ani jedného z účastníkov kúpnej zmluvy. V ďalšom (ohľadom záručných podmienok) je potrebné poukázať, že v týchto všetkých bodoch (1 - 12), sú účastníci tohto zmluvného vzťahu označení ako predávajúci a kupujúci s výnimkou bodu 6, v ktorom je uvedené „s výnimkou nákladov na dopravu súvisiacich s odstraňovaním reklamovaných vád, ktorú hradí objednávateľ“ s tým, že je potrebné uviesť, že ako v kúpnej zmluve, tak aj v záručnom liste, záručných podmienkach je vždy uvádzaný len kupujúci (toto je správne označenie, nakoľko účastníci uzavreli kúpnu zmluvu) a nikde nie je, okrem uvedeného bodu 6, označený ako objednávateľ, keď nie je zrejmé, čo si prípadne mohol žalovaný u žalobcu objednávať po uzatvorení kúpnej zmluvy, keď aj v reklamačnom konaní žalovaný vystupoval ako kupujúci uplatňujúci si záruku z vád kúpeného tovaru. Odvolací súd v tomto smere má za to, že aj keby žalobca preukázal vedomosť žalovaného s týmito záručnými podmienkami, záručná podmienka v takomto znení jednoznačne by uviedla žalovaného do omylu (žalovaný nikdy nevystupoval v postavení akéhokoľvek objednávateľa vo vzťahu k žalobcovi) a preto je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z takejto podmienky by ani prípadný preukázaný nárok žalobcu nemohol byť žalobcovi priznaný. Poukazujúc na uvedené sa preto odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu, že žalobca nepreukázal v súvislosti s poskytnutou zárukou za akosť, že spoločne boli dojednané aj záručné podmienky, ako ich súdu predložil, v zmysle ktorých si uplatňuje nárok v tomto konaní. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na jednoznačnú nevýhodnosť takýchto zmluvných dojednaní účastníkov, keď v prípade dojednania takýchto záručných opráv by subjekt, ktorý je zodpovedný vykonať záruku (v prejednávanej veci žalobca ako predávajúci), nebol nijako obmedzovaný v smere vykonať záručnú opravu čo najhospodárnejšie a najrýchlejšie, ale mohol by vykonávať neobmedzený počet ciest za účelom odstránenia vád tovaru, čo by v neposlednom rade mohlo viesť k absurdnej situácii, keby by náklady na prepravu boli vyššie, ako samotné náklady na opravu, prípadne aj samotná kúpna zmluva. Podľa názoru odvolacieho súdu je takéto zmluvné dojednanie obchádzaním zákona v tom zmysle, že náklady súvisiace so záručnou opravou neznáša povinná osoba zo záručnej opravy - predávajúci, ale tá, ktorá si oprávnene uplatňovala reklamáciu vád predanej veci. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. krajský súd ako odvolací súd ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 podľa úspechu v súdnom konaní, keď úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich ani odvolací súd nepriznal. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.