Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/92/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202182 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814202182.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: AGROITAL s.r.o., so sídlom Staničná 207, Dvorianky, IČO: 36 583 880, zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Mäsiarska 4, proti žalovanému: JM-Slovakia, s.r.o., so sídlom Ružová 813/55, Vranov nad Topľou, IČO: 36 692 824, zast. JUDr. Tomášom Saladiakom, advokátom, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 171, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 13Cb/24/2014-91 zo dňa 3.2.2015, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č. k. 13Cb/24/2014-115 zo dňa 8.7.2015. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu motorové vozidlo továrenskej značky IVECO Turbo sta rev. Č.. M. XXX F. a náhrady trov konania. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobu odôvodnil tým, že predmetom konania je vydanie motorového vozidla žalobcovi ako vlastníkovi vozidla. Prvostupňový súd má za to, že v danej veci sa jedná o záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej „Obch. zák.“), keďže je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že sa týka podnikateľskej činnosti všetkých zúčastnených subjektov, ktorej skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná a predmetné motorové vozidlo je nákladné vozidlo a medzi účastníkmi konania nebola sporná ani skutočnosť, že vlastníkom vozidla je žalobca. Ďalej uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo do prevádzky žalovaného dovezené za účelom vykonania opravy T.. Z., ktorý bol konateľom spoločnosti Y. M. L..C..I... ktorá úzko spolupracovala so žalobcom a ktorá predmetné motorové vozidlo aj užívala , a T..Z.,zamestnancom žalobcu.Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca, keď jeho zástupkyňa uviedla, že vedeli, že vozidlo má poruchu a vzhľadom na jeho stav zvažovali vykonanie opravy a keď potvrdila, že vedela, že toto bolo odvezené do opravy. V danom prípade ide o zmluvu o dielo podľa ustanovení § 563 a nasl. Obch. zák., ktorá neobsahuje osobitnú úpravu zádržného práva a preto bolo potrebné na posúdenie nároku zo záručného práva s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. použiť predpisy občianskeho práva, a teda aj Občianskeho zákonníka tak, ako je tento inštitút upravený v § 151s Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Súd prvého stupňa uviedol zákonné podmienky pre realizáciu zádržného práva, pričom prvou podmienkou je existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je povinný vec vydať. Otázkou, kto je osobou, ktorej by inak bol povinný vec veriteľ vec vydať, je rozhodný stav v dobe, keď oprávnená osoba (veriteľ) vyjadrila svoju vec zadržať. Je nepochybné, že žalovaný ako veriteľ svoju vôľu vec zdržať vyjadril až potom, čo mu neboli uhradené faktúry za vykonané opravy na motorovom vozidle, pričom v tom čase mal už vedomosť, že vlastníkom predmetného motorového vozidla, ktoré zadržal, že žalobca. Žalobca v tom čase vedel aj o pohľadávke žalovaného z titulu opráv vykonaných na predmetnom motorovom vozidle, konateľka žalobcu vedela, že vozidlo je v oprave, vedela o zálohe, aj o dojednávaní ceny, preto podľa súdu neobstojí skutočnosť, že o opravu v dôsledku zlej finančnej situácie nemohli mať záujem, čo deklarovali predložením daňového priznania s vykázanou stratou. Žalobca ako vlastník vedel, že spoločnosť Y. M. L..C..I.., ktorej bolo vozidlo zverené do užívania, objednala u žalovaného jeho opravu a keďže to nikdy nespochybnili, tak možno predpokladať, že oprava bola dojednaná s ich súhlasom. Nič nebránilo žalobcovi, aby bol v takej zlej situácii, ako deklaroval, ako ju uviedol aj svedok T.. Z., aby s vykonaním opravy vyslovili rozhodný nesúhlas a preto sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nevyjasnené vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou Y. M. L..C..I.., za ktorú mal konať v mene a ktorej opravu mal T. Z. objednať, nemôže negatívne dopadať na žalovaného. Pohľadávka za vykonanú opravu je splatná, ako to vyplýva z predložených faktúr vystavených žalobcom. Žalobca mimo listu označeného ako reklamácia fakturovaného výkonu, kde namietal fakturáciu za uskladnenie vozidla, a o ktorom sa zmienil i o istom podozrení, nepredložil súdu žiadnu inú korešpondenciu spochybňujúcu vykonanie opravy a cenu za ňu a rovnako nepredložil súdu doklad o tom, že by vo veci konali orgány, na ktoré v tomto podaní odkazoval. Ak v skutočnosti boli vyjasnené vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou Y. M. L..C..I.., tak nie je súdu zrejmé, prečo neuhradí pohľadávku žalovaného, nakoľko v konečnom dôsledku vykonaním diela došlo k zhodnoteniu majetku žalobcu, vozidlo je pojazdné a použiteľné na podnikanie a neuplatní si tento svoj nárok u spoločnosti Y. M. L..C..I.., ktorá je spoločnosťou bonitnou, ako to preukázal. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že čo sa týka skutočností ohľadom údajného navýšenia cien, nevystavenie objednávky, zložene zálohy, dojednania ceny za dielo, či účtovania parkovného v rozpore so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného má za to, že tieto by mali byť, resp. budú predmetom iného konania, a to v prípade, ak si žalovaný ako veriteľ uplatní svoj nárok v predmetnom konaní pred súdom. V tomto štádiu má súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ má voči žalobcovi pohľadávku tak, ako to vyplýva z vystavených faktúr. Súd má za to, že žalovaný konal v záujme klienta a riadneho vykonania diela, čo potvrdzuje aj to, že T. Z. bol nielen oboznámený, ale aj upozornený na nákladnosť opravy, že postup opravy bol konzultovaný, boli zabezpečené originálne náhradné diely. Rovnako profesionálne konal aj potom žalovaný, čo k prevzatiu motorového vozidla po vykonanej oprave nedošlo, keď vybral akumulátory z vozidla v záujme ich nepoškodenia. Naopak, žalobca nijako nepreukázal, že by vozidlo v čase, keď si chcel u žalovaného prevziať, nebolo pojazdné a žalovaný a jeho pracovník, ktorý je s servisným technikom, a ako taký aj osobou odborne spôsobilou na posúdenie pojazdnosti vozidla uviedol, že toto bolo pojazdné, stačilo nasadiť akumulátory, ktoré boli vybrané preventívne, aby v dôsledku chladu nedošlo k poškodeniu. Podľa názoru súdu prvého stupňa bola splnená aj druhá podmienka, že predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, ako aj tretia podmienka, keď zadržaná vec - predmetné motorové vozidlo má povahu hnuteľnej veci a patrí tomu, komu je žalovaný ako zadržiavateľ povinný vydať, teda žalobcovi. Taktiež súd má za to, že je splnená aj podmienka, že žalovaný ako veriteľ má zadržanú vec vo svojej oprávnenej detencii, keď súd odkazuje na vyššie uvedené ohľadom opravy vozidla o spolupráci žalobcu so spoločnosťou Y. M. L..C..I.., ktorej oprávnený zástupca, podľa ním predloženého plnomocenstva, zabezpečoval opravu vozidla a toto do prevádzky žalovaného spolu so svedkom Z. doviezol, pričom žalobca mal vedomosť o predmetnej objednávke, o jej dojednaní, pretože i samotná zástupkyňa žalobcu komunikovala s pracovníkmi žalovaného, vedela o zloženej zálohe a v danom prípade nemožno považovať zadržanie predmetného motorového vozidla za vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Taktiež súd poukázal, že zákon nepredpisuje, aby upovedomenie, resp. informovanie dlžníka o zadržaní veci, bolo urobené písomne a preto má za to, že oznámenie zadržania, ako bolo vykonané dňa 12.3.2014, žalovaný potom, čo odmietol vozidlo žalobcovi vydať, spĺňa podmienku informovania. Žalobca dôvodil, že tak mal žalovaný urobiť bezodkladne a súd má za to, že tak aj vykonal, nakoľko potom, čo žalobcovi doručil predmetné faktúry a tento ich neuhradil, opätovne žalobcu kontaktoval a urgoval vykonanie úhrad predloženými upomienkami a pokusom o zmier, ktoré však zásielky mu boli vrátené ako neprevzaté v priebehu mesiaca február 2014, a teda sa mohol domnievať, že žalobca predmetnú sumu uhradí rovnako aj dňa 12.3.2014, keď si chcel žalobca vozidlo prevziať a tomu oznámil, že je to možné až po vykonaní úhrady a až následne v dôsledku stavu, kedy žalobca pohľadávku neuplatnil, uplatnil si zádržné právo, a preto žalobu zamietol. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok) s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vyhlásení rozhodnutia súd prvého stupňa vykonal opravu svojho rozhodnutia, a to uznesením č. k. 13Cb/24/2014-115 zo dňa 8.7.2015 a opravil deň vyhlásenia rozsudku č. k. 13Cb/24/2014-91 tamojšieho súdu zo dňa 3.2.2015 tak, že správne znie: „dňa 3. februára 2015“ (v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol ako deň vyhlásenia rozsudku 3.2.2014). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalobca. Uviedol, že namieta, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré subjekty boli účastníkmi obchodného záväzkového vzťahu vzišlého z objednávky na opravu motorového vozidla, kto v tomto vzťahu vystupoval ako veriteľ, ktorý subjekt vystupoval ako dlžník, ktorý subjekt voči ktorému subjektu uplatnil zádržné právo, akým spôsobom si toto zádržné právo uplatnil a kedy si zádržné právo uplatnil. Žalobca je ďalej toho názoru, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o dielo iná obchodná spoločnosť, voči ktorej si žalovaný neuplatnil nijaké právo, a to ani právo na zaplatenie ceny opravy z dôvodu, že cenu diela nemá nijako zmluvne podchytenú a jej výška je sporná. Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal ani uzatvorenie zmluvy o dielo, ani inej zmluvy so žalobcom a nepreukázal, že by z titulu uzatvorenej zmluvy alebo iného právneho titulu voči žalobcovi mal splatnú peňažnú pohľadávku, na podklade ktorej mohol by voči žalobcovi uplatniť zádržné právo. Podľa jeho názoru vyplývajúceho z ust. § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, pričom cena musí byť dohodnutá alebo musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže by si strany v zmluve vymienili uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si zmluvné strany vyjednali vznik zmluvy bez určenia ceny a výška ceny opravy je medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Y. M. L..C..I.. sporná a navyše nie je ani fakturovaná, ani splatná. Žalovaný vystavil faktúru za opravu motorového vozidla subjektu, ktorý vo vyjednaní o uzatvorenie zmluvného záväzkového vzťahu nefiguruje, uzatvorenie zmluvy neprejavil záujem, nepodpísal objednávku, nezložil zálohu a fyzický kontaktoval žalovaného len jedenkrát, vtedy, keď sa domáhal vydania motorového vozidla. Súd preto nie je povolaný na to, aby poskytol ochranu nároku na zaplatenie ceny opravy motorového vozidla, ktorej výška je sporná, nebola žalovaným objednávateľovi opravy fakturovaná, nie je voči objednávateľovi splatná, keď predmetom konania je nárok na vydanie neoprávnene zadržiavanej veci, pričom právo vlastnícky má požívať vyššiu ochranu, než právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá navyše, a najmä z pričinenia žalovaného, je v spornej výške. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného na úhradu trov tohto konania. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (podľa § 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené v zmysle § 156 ods.3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a na inernetovej stránke. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva nasledovné: Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite podrobne odôvodnil podľa § 157 ods.2 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Predmetom tohto konania je vydanie veci, a to motorového vozidla továrenskej značky IVECO Turbo star X.: M. XXX F., ktoré vozidlo bývalý spoločník žalobcu pán T. Z. odviezol do servisu žalovaného, v ktorom sa vykonávala jeho oprava a zložil zálohu na opravu vo výške 1.500,- eur dňa 13.11.2013 a listom zo dňa 27.11.2013 žalovaný upovedomil žalobcu, že ho už upovedomoval o ukončení opravy telefonicky a že vozidlo je opravené, pričom suma za opravu predstavuje viac ako 6.000,- eur. Súčasne ho žalovaný upozorňoval, že od 25.11.2013 bude účtovná sadzba za parkovné v sume 50,- eur za deň. Následne žalovaný odmietol motorové vozidlo vydať žalobcovi, pretože potom, čo na základe objednávky boli riadne vykonané všetky práce a po ich výkone bola vystavená faktúra v súlade s pokynmi T. Z., pričom táto faktúra za úhradu vykonaných dielenských prác nebola napriek výzvam uhradená, a vzhľadom k tejto skutočnosti informoval žalobcu, že z dôvodu zabezpečenia neuhradenej pohľadávky bol žalovaný nútený pristúpiť k výkonu zádržného práva, a to až do doby, kým ním vzniknutá pohľadávka nebude v plnej výške uhradená. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že zádržné právo je v rámci slovenského právneho poriadku zaradené medzi tzv. zabezpečovacie inštitúty, ktorých funkciou je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre prípad, že by si dlžník nesplnil svoju povinnosť. Základnú právnu úpravu zádržného práva obsahuje predovšetkým Občiansky zákonník vo svojej druhej časti „vecné práva“, a to v tretej hlave v § 151s až v § 151v pod názvom: „práva k cudzím veciam“, spolu s úpravou záložného práva a úpravou vecných bremien. Pravidlá platnej právnej úpravy zádržného práva sú obsiahnuté v ustanovení § 151s ods. 1 OZ, podľa ktorého, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne, alebo ľstivo odňatú. Zádržné (retekčné) právo možno považovať za núdzový zabezpečovací inštitút, ktorý vzniká faktickým zadržaním veci, teda na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa. Je vecným právom cudzej veci na zabezpečenie záväzku dlžníka, čím však môže byť výlučne len splatná peňažná pohľadávka. Použitie zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky iného druhu nie je možné. Obsahom zádržného práva je oprávnenie veriteľa zadržať hnuteľnú vec, ktorú mal veriteľ oprávnene u seba, a to až do času, kým dlžník nesplní svoj peňažný záväzok, prípadne je veriteľovi poskytnutá iná dostatočná zábezpeka. Veriteľ nemôže zadržať vec odňatú bez akéhokoľvek právneho dôvodu svojvoľne, alebo ľstivo. Zákonné podmienky na vznik zádržného práva sú nasledovné: a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vec vydať, b) pohľadávka musí byť peňažná a splatná (výnimkou je situácia pri vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka alebo platobná neschopnosť dlžníka zistená pri výkone rozhodnutia, kedy má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo plniť spôsobom nezlúčiteľným s výkonom zádržného práva, c) zadržovaná vec musí mať povahu hnuteľnej veci (a contrario, nehnuteľnosť nemôže byť predmetom zádržného práva), d) veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe, e) oprávnená osoba pri odovzdávaní veci neuložila, aby sa s vecou zaobchádzalo spôsobom, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Zádržné právo je teda jedným z vecnoprávnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie záväzku. Zadržať možno, už ako je vyššie uvedené, iba hnuteľnú vec a dôvodom zadržania môže byť iba peňažná pohľadávka, ktorá musí byť splatná. Za týchto podmienok veriteľ nemusí vec vydať oprávnenej osobe. Oprávnenou osobou nemusí byť iba vlastník veci, ale aj iná osoba oprávnená s vecou nakladať (nájomca, správca, vypožičiavateľ a podobne). Podmienkou uplatnenia zádržného práva je však to, že vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého právneho titulu, napr. zmluvy o oprave veci a podobne. Zádržné právo nemožno uplatniť, ak veriteľ vec odňal dlžníkovi svojvoľne alebo ľstivo. Toto právo nemožno uplatniť ani vtedy, keď predmetom nesplneného záväzku, aj keď splatného, je nepeňažné plnenie. Z obsahu dôkazov realizovaných súdom prvého stupňa možno vyvodiť záver, že súčasná dispozícia žalovaného s motorovým vozidlom, ktorého žalobca sa domáha, môže byť platne posudzovaná ako výkon zádržného práva v zmysle označených zákonných podmienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že T.. Z., konateľ spoločnosti Y. M. L..C..I.. spolu so zamestnancom žalobcu T.. Z. doviezli predmetné motorové vozidlo do prevádzky žalovaného za účelom vykonania opravy. V tomto čase motorové vozidlo užívala vyššie uvedená spoločnosť so súhlasom žalobcu, pričom aj z predložených výpisov z obchodného registra je zrejmé, že tieto spoločnosti boli v minulosti úzko personálne prepojené. Následne došlo k dohode o vykonaní opravy motorového vozidla, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako zmluvu o dielo. Je zrejmé, že medzi účastníkmi tejto dohody bola prejavená vôľa uzavrieť zmluvu a oprave motorového vozidla. Cena tohto diela bola dohodnutá ústne a samotný objednávateľ mal možnosť po zistení, že táto cena bude vyššia z dôvodu potreby originálnych dielov a väčšej náročnosti opravy, prehodnotiť, či ju bude akceptovať a to ešte predtým, ako takýto návrh zo strany zhotoviteľa obdŕžal. Túto cenu objednávateľ nenamietal a zhotoviteľ následne riadne a včas dielo vykonal. Je zároveň nesporné a v konaní preukázané, že o oprave motorového vozidla od samého začiatku vedel aj žalobca ako vlastník motorového vozidla, s ktorým už následne v priebehu opravy vozidla žalovaný komunikoval, a ani tento dohodnutú opravu nenamietal. Nárok na zaplatenie ceny diela vznikol jeho riadnym vykonaním a je právne bezvýznamné, že objednávateľ považuje dohodnutú cenu za nevýhodnú. Aj následný postup žalovaného, ktorý pristúpil k realizácii zádržného práva, sa odvolaciemu súdu už aj na vzhľadom vyššie uvedené, javí zákonným, pričom odvolacie námietky žalobcu považuje za neopodstatnené. Ak u žalovaného sú splnené zákonné podmienky zádržného práva, účinky tohto práva sa viažu aj na vlastníka veci, nielen na nájomcu, ktorý mal byť podľa žalobcu objednávateľom opravy. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Na základe toho potom odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho správne závery, preto stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. Keďže súd prvého stupňa nerozhodoval o trovách konania, bude jeho povinnosťou v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.4 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.