Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21Co/364/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815200057 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815200057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. K. R., , bytom XXX XX Q. XXX, 2. F. R., bytom XXX XX Q. XXX, o zaplatenie 12.355,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/14/2015-39 zo dňa 05.05.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania. II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne, nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 9.282,76 Eur s 5 %- ným ročným úrokom z omeškania z vyššie uvedenej sumy od 12.11.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 342,93 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,2,3 a 5, § 54 ods. 1, § 511 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 03.05.2011 zmluvu o medziúvere č. 2857371 0 02 a stavebnom úvere č. 2857371 3 01. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 11.000,- Eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2857371 3 01 vo výške 6.893,95 Eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto mal za potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa 20.10.2014 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Mal za to, že na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá právna úprava občianskeho práva. Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy považoval za upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú podmienku o odstúpení, považoval za nevyváženú, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorá je naviac nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaných spotrebiteľov. Uviedol, že spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Aplikovaním ust. § 457 Občianskeho zákonníka by vznikla povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli a teda žalobcovi by vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými. Súd žalovaných zaviazal žalobcovi vrátiť sumu 9.282,76 Eur t.j. rozdiel medzi finančnými prostriedkami vo výške 11.000,- Eur, ktoré žalobca poskytol žalovaným a sumou 1.717,24 Eur, ktorú mu uhradili žalovaní. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 9,282,76 Eur, ako aj žalobcom uplatneného úroku z úveru zo sumy 10.912,66 Eur od 12.11.2014 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň zaviazal žalovaných zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným v odstúpení od zmluvy, t.j. od 12.11.2014 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. 3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. V súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zároveň došlo k nesprávnej aplikácii § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa. Nie je možné uvedené ustanovenie vykladať tak, že umožňuje vylúčiť použitie zákonných ustanovení. V uvedenom prípade by išlo o vylúčenie ustanovení zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, konkrétne zániku zmluvy odstúpením podľa § 506 v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide o tzv. absolútny obchod, čo vyplýva z § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Vylúčenie kogentných ustanovení je zároveň v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa názoru žalobcu požadovať od žalovaných naďalej úrok za uver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. To, že právna úprava zmluvy o úvere sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka potvrdil aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 27.03.2013. sp. zn. 6MCdo/4/2012. Prijatím novely Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z. zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom toho, že doterajšia právna úprava neposkytovala základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Nakoľko v uvedenej novele absentujú intertemporálne ustanovenia, ktoré by riešili časovú úpravu uvedenej novely, nie je možné predmetnú právnu úpravu použiť spätne. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne. 6. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 7. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby, ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah treba posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). 9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. 10. Odvolateľ v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a neaplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o úvere. K tomu odvolací súd uvádza: 11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 12. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. 13. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku. 14. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom. 15. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. 16. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. 17. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. 18. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy s tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal. 19. Posudzovaním zmluvnej podmienky je pritom aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom. 20. Ustanovenie čl. VII zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. 21. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte nenastalo. 22. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. 23. Ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku. 24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a to aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. 25. Nie je dôvodnou odvolacia námietka týkajúca sa retroaktívnej aplikácie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, pretože súd vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď po zohľadnení výšky poskytnutého úveru a výšky plnení žalovaných žalobu v časti prevyšujúcej sumu 9.282,76 Eur zamietol. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p.). 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, naopak žalovaní v 1. a 2. rade boli plné úspešní v odvolacom konaní a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).