Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201742 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815201742.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanému M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o zaplatenie 133,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.2.2016 č. k. 13C/104/2015-52 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Nepriznáva účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,95 eur s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v sume 75,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle dodatku s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a právny predchodca žalobu vystavil žalovanému faktúry, ktorými vyúčtoval cenu za poskytované služby. Vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 117,95 eur, ktorá suma predstavuje cenu služieb a v tejto časti nárok vyhodnotil ako opodstatnený. Zamietol žalobu v prevyšujúcej časti v sume 3,50 eur z titulu zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti a rovnako zamietol žalobu v časti žiadaných poplatkov v sume 9,96 eur a 1,66 eur. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vyhodnotil, že žalobca mal v konaní úspech 21 % a neúspech v časti 79 %, čím vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %. Žalovaný si však náhradu týchto trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Pokiaľ ide o trovy konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, v tejto súvislosti súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Zistil, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 133,30 eur a zo sumy 418,90 eur titulom zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník vstúpil do konania len v časti uplatňovaného nároku z titulu zmluvnej pokuty. V tejto časti mal úspech, keďže žalobca zobral žalobu späť , a preto mu patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal včas odvolanie žalobca, ktorý v tejto časti navrhol rozsudok zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Zdôraznil, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené a zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Dané združenie by tak malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohli by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenia zastúpené právnym zástupcom, rovnako ako spotrebiteľské združenie. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, však spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákon privilegovaného subjektu, čo sa týka vstupu do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného tak vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, aj keď nevedel o akú právnu pomoc ide. Podľa žalobcu ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos. Vo svojom vyjadrení ako v iných konaniach žiadal návrh zamietnuť pre neprijateľné zmluvné podmienky a premlčanie nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je ďalej súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Táto podmienka v prejednávanej veci tiež splnená nebola. V zmysle uvedeného navrhol podanému odvolaniu žalobcu vyhovieť. Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade sa žalobcu vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia sumy 552,20 eur s prísl., keď tento nárok odôvodňoval zmluvou o pripojení uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v spojení s jej dodatkom. Takto uplatňovaný nárok pozostával zo sumy 133,30 eur za neuhradené služby a s tým spojené poplatky a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 418,90 eur s prísl.. V priebehu konania žalobca vzal späť žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s prísl., keď súd prvého stupňa uznesením z 25.11.2014 č. k. 13C/312/2014-47 v tejto časti konanie zastavil a ostávajúcu časť nároku vylúčil na samostatné konanie. Dňa 9.9.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. V ďalšom štádiu konania poukazoval iba na nedôvodnosť uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s prísl.. V tejto súvislosti argumentoval neopodstatnenosťou žiadaného nároku a napokon žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. Je teda zrejmé, že žalobca v konaní uplatňoval dva samostatné nároky - zaplatenie poskytnutých telekomunikačných služieb a zaplatenie zmluvnej pokuty, keď je nepochybné, že tieto nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu a aj právneho posúdenia, pričom oba nároky mohli byť predmetom samostatných žalôb. Vedľajší účastník rozporoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcu a nenamietal dôvodnosť, ako aj rozsah žalovanému poskytnutých a dodaných telekomunikačných služieb. S ohľadom na uvedené a výsledok predmetného konania bolo potrebné o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodovať podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a s § 93 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014. Ako už bolo spomínané, vedľajší účastník nenamietal nárok žalobcu čo do dlhu za poskytnuté služby, dôvodne však namietal nárok na zmluvnú pokutu, a práve vo vzťahu k zmluvnej pokute sa účinne prejavilo konanie vedľajšieho účastníka, ktorý účelne bránil žalovaného pred požiadavkami žalobcu, ktorý ich uplatňoval v rozpore s hmotným právom (§ 53a Občianskeho zákonníka). Vedľajší účastník na strane žalovaného teda nenamietal žalobu v celom rozsahu, vstúpil do konania v presne vymedzenej časti, ktorá bola aj samostatne žalovateľná a na túto okolnosť je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o jeho úspechu v konaní. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada vzniknutých trov, pričom sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka z dôvodu, že vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo plynie z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., pričom Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Nepochybne trovy vedľajšieho účastníka pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc je potrebné hodnotiť ako trovy účelne vynaložené v konaní. O prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 4.6.2015 č. k. 13C/104/2015-30 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 27.10.2015 č. k. 7Co/330/2015-44. Poukazujú na uvedené dôvody tak odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi trovy tohto štádia konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.