Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8015201210.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.Magdalény Želinskej a členov senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta č. 54, Kežmarok, IČO: 46 645 454, DIČ: 2023515054, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom, so sídlom na Letnej č.45, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.októbra 2015 č. XXXXXXXX/XXXX takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad P., pobočka P., dňa 10.10.2013 žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za mesiac júl 2013 u daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. s tým, že daňová kontrola sa začne dňom 05.11.2013 v priestoroch daňového subjektu. 2. Z úradného záznamu zo dňa 04.11.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX vyplýva, že konateľka žalobcu U.. B. M. požiadala, aby kontrola bola vykonávaná v priestoroch P. 3. Z daňovej kontroly bol dňa 19.05.2015 č. XXXXXXXX/XXXX Daňovým úradom P., pobočka F. Z. vypracovaný protokol z daňovej kontroly, z ktorého vyplýva, že po vykonanom dokazovaní, vrátane výmeny medzinárodných informácií, bolo zistené, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt predložil účtovné a daňové doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2013 a správca dane spochybnil správnosť a pravdivosť dokladov preukazujúcich uplatnenie si práva na odpočet dane. Správca dane konštatoval, že uplatnenie si práva na odpočet dane je právom daňového subjektu, ak toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočtu dane v súlade s § 49 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V protokole uviedol, že kontrolovaným daňovým subjektom predložené doklady sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t.j. sú hodnoverné a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal, a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili a nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, že je uvedená na daňovom doklade. Žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, keďže pri tomto tovare nevznikla spoločnosti Z., s.r.o., v kontrolovanom období daňová povinnosť z titulu dodania fakturovaného tovaru. Pri deklarovanom dodaní tovaru platiteľovi, ktorý mal tovar dodať, spoločnosť Z., s.r.o., U. č. XX, M., vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, pričom platiteľovi, ktorý mal tovar prijať, nevznikol nárok na odpočítanie dane a podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 4. Z protokolu vyplýva, že právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom P. X., s.r.o., O. P.... za dodávky vajec (odpočítaná DPH na vstupe sume 6.610,59 eur) bola kontrolovaným daňovým subjektom deklarovaná dodávateľskými faktúrami, avšak daňový subjekt ktorý dodal tovar, nie je schopný žiadnymi dôkazmi preukázať, že k dodaniu tovaru - vajec v zmysle vystavených faktúr v jeho mene v skutočnosti došlo. 5. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a to tým, že kontrolovaný daňový subjekt si odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťou P. X., s.r.o., neoprávnene a to preto, že daňový subjekt F. s.r.o. ako nástupnícka spoločnosť spoločnosti P. X., s.r.o., žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že v zdaňovacom období júl 2013 dodal daňovému subjektu Hydina SK s.r.o. tovar vajcia deklarovaný uvedenými dodávateľskými faktúrami. 6. Správca dane ďalej konštatoval, že podľa čl. 5 ods. 1 Šiestej Smernice Rady 77/388/EHS v znení neskorších zmien a doplnkov pojem dodávka tovaru predstavuje prevod práva nakladať s hmotným majetkom na iného majiteľa, nakladať s majetkom ako vlastník. Zásada zneužitia práva je všeobecnou zásadou práva spoločenstva a zakazuje platiteľovi dane odpočítať DPH v súlade s čl. 17 Šiestej Smernice, keď vyplýva zo žiadosti o odpočte, že ciele DPH nie sú dosiahnuté a platiteľ umelo vytvára podmienky odôvodňujúce žiadosť o odpočet. Na základe dôkazov získaných správcom dane nebol preukázaný deklarovaný nákup tovarov bravčového a hovädzieho mäsa od dodávateľa Z., s.r.o., U. XX, M., IČ DPH: F pre odberateľa HYDINA SK, s.r.o., O. Z.. Zdaniteľná osoba je oprávnená na odpočítanie dane, ktorú je povinná zaplatiť daň, ktorá je splatná alebo bola zaplatená v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré už boli alebo len majú byť dodané inou zdaniteľnou osobou. Právo na odpočítanie dane možno uplatňovať len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateniu z dôvodu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, keď z titulu, že je vyššia ako tá právoplatne splatná, alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Správca dane argumentoval, že kontrolné zistenia preukázali, že zdaniteľné plnenia deklarované kontrolovaným daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období sa neuskutočnili, uvedené má za následok prijatie záveru, že kontrolovanému daňovému subjektu HYDINA SK s.r.o. nevzniklo v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, keďže pri tomto tovare nevznikla spoločnosti Z.. v kontrolovanom zdaňovacom období daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. 7. Ďalej správca dane citoval ustanovenie § 49 ods. 1, § 19 ods. 1 Zákona o DPH a na základe zistení a vyhodnotení dôkazov mal zistené porušenie § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods.1 Zákona o DPH tým, že kontrolovaný subjekt HYDINA SK, s.r.o., O. Z. XXX, si odpočítal daň vo výške 178.403,34 eur z faktúr vystavených spoločnosťou Z., s.r.o., M. neoprávnene. Platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 178.403,34 eur za zdaňovacie obdobie júl 2013. 8. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k dodávateľovi P. X., s.r.o.. 9. Na základe tohto protokolu, ktorý bol doručovaný kontrolovanému daňovému subjektu, sa tento k veci vyjadril viac-menej s identickými námietkami ako sú uvedené v žalobe. 10. Daňový úrad P., pobočka F. Z. dňa 06.07.2015 pod č. XXXXXXXX/XXXX rozhodol o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty HYDINA SK s.r.o., O. Z. XXX... rozdiel v sume 185.013,93 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume 4.024,28 eur a vyrubil daň v sume 180.989,65 eur, vo výrokovej časti so špecifikáciou tak, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 26.08.2013 je 4.024,28 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 180.989,65 eur, rozdiel v sume 185.013,93 eur, nadmerný odpočet (časť nadmerného odpočtu) odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období 4.024,28 eur a rozdiel dane na úhradu je 185.013,93 eur. 11. Uložil povinnosť žalobcovi rozdiel dane na úhradu v sume 185.013,03 eur, ktorý pozostáva z časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2013 odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období august 2013 v sume 4.024,28 eur a z vyrubenej dane v sume 180,989,65 eur, je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet DÚ P.... . 12. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobcovi bola dňa 19.05.2015 zaslaná výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2015 spolu s protokolom z kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2013. Správca dane kontrolovaný subjekt vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a to v lehote 15 pracovných dní od dňa doručenia. Výzva bola daňovým subjektom prevzatá 08.06.2015 a DÚ P. bolo dňa 29.06.2015 doručené písomné vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane konštatoval, že na základe záznamov Slovenskej pošty zásielka Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole spolu s Protokolom bola uložená na pošte dňa 21.05.2015, lehota na prevzatie dokumentov (15 dní od uloženia na pošte) bola do dňa 05.06.2015. Žalobca výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole prevzal dňa 08.06.2015. Deň 05.07.2015 bol deň doručenia zásielky a lehota na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (15 pracovných dní) uplynula dňom 25.06.2015 a žalobca podal vyjadrenie k protokolu dňa 29.06.2015, t.j. po lehote. 13. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.10.2015 č. XXXXXXXX/XXXX tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov napadnuté rozhodnutie potvrdil. 14. Žalovaný poukázal na to, že žalobca namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom porušil ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyhodnotil vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neodstránil rozpory medzi vykonanými dôkazmi, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, neakceptoval bez odôvodnenia dôkaz, ktorý preukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu a je v prospech žalobcu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, neodôvodnil dostatočne svoje tvrdenie o porušení ustanovení § 49 ods. 1 Zákona o DPH, čím porušil ustanovenie§ 47 písm. h/ a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, postupoval v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku a svojim postupom porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie bolo vydané len na základe dôkazov a tvrdení, ktoré neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti s inými predloženými dôkazmi a bez prihliadnutia na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo. Namietal, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie všetkých predložených dôkazov a aj protokol o kontrole, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie všetkých predložených a získaných dôkazov. 15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav správcom dane a to, že kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2013 uplatnil odpočítanie dane vo výške 6.610,60 eur z faktúr č. XXVFXXXX zo dňa 31.07.2013, základ dane 4.679,10 eur, DPH 935,83 eur, č. XXVFXXXX zo dňa 30,07.2013, základ dane 7.774,89 eur, DPH 1.554,96 eur, č. XXVFXXXX zo dňa 29.07.2013, základ dane 7.560,03 eur, DPH 1.512,02 eur, č. XXVFXXXX zo dňa 17.07.2013, základ dane 6.165,82 eur, DPH 1.233,16 eur, č. XXVFXXXX zo dňa 10.07.2013, základ dane 6.873,02 eur, DPH 1.374,63 eur od dodávateľa P. X., s.r.o., O. P. XXXX. Predmetom vystavených faktúr bolo dodanie vajec v celkovej hodnote 36.663,46 eur. Súčasťou predložených faktúr boli likvidačné listy, dodacie listy, príjemky. 16. Za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov správca dane zaslal dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/M. zo dňa 23.02.2015. Miestne príslušný Daňový úrad Z., pobočka P. v odpovedi č. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015 uviedol, že dňa 08.04.2015 vykonal ústne pojednávanie - vypočutie svedka - s P. X., P. XX, konateľom spoločnosti P. X., s.r.o. (zápisnica č. XX/XXXX zod ňa 08.04.2015). P. X. vypovedal, že spoločnosť P. X., s.r.o. faktúry pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. v zdaňovacom období júl 2013 vystavila, za spoločnosť mal oprávnenie konať iba konateľ, faktúry vystavoval a podpisoval G. L., ktorý pripravoval podklady pre účtovníka, tovar bol dodaný, daň bola priznaná a odvedená. Doklady k uvedenému obchodu nevie predložiť, pretože ich odovzdal C... L. X. pri predaji spoločnosti. So spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. obchoduje asi od roku 2005, za ktorú konala pani U.. B. M., komunikovali iba ústne. Spoločnosť P. X., s.r.o., mala vhodné priestory na uskladnenie tovaru - vajec. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ vlastnými autami. Úhrada za predávaný tovar sa uskutočňovala trojzápočtom s P. B. a.s., B. SK s.r.o. a P. X., s.r.o.. Tovar spoločnosť nakupovala od slovenských dodávateľov a od poľského dodávateľa. Doklady preukazujúce kvalitu tovaru v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu spoločnosť mala. Spoločnosť P. X. s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013 podala na DPH riadne aj dodatočné daňové priznanie, ktoré sú súčasťou odpovede na dožiadanie. 17. V súvislosti s preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a spoločnosťou P. X., s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 30.07.2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť F., s.r.o., Dr. I. U. č. 1, O. U. O. X., správca dane zaslal dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/M. zo dňa 23.02.2015 o vypočutie U. X., F. XX/XX, O. Y., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra od 07.02.2014 konateľom spoločnosti F., s.r.o.. Daňový úrad Z., pobočka O. U. O. X. v odpovedi č. XXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2015 oznámil, že dňa 11.03.2014 vykonal miestne zisťovanie (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/P.) zamerané na preverenie sídla spoločnosti, spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza. 18. Vlastníci nehnuteľnosti neudelili súhlas na zápis nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti do obchodného registra. Pri ústnom pojednávaní (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa U. 08. 2014) U. X. uviedol, že spoločnosť F. s.r.o. nepozná a nemá žiadne účtovné doklady. Správca dane si vyžiadal informácie o trvalom pobyte U. X.. Uvedená osoba je bezdomovec. Okresný úrad O. U. O. X., odbor živnostenského podnikania vydal rozhodnutie o zrušení živnostenského oprávnenia spoločnosti F. s.r.o., ktorá bola zapísaná v obchodnom registri dňa 14.02.1995, pretože U. X. bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin. Okresný súd Z. uznesením zo dňa 23.10.2014 prerušil konanie v právnej veci o zrušenie obchodnej spoločnosti, pretože voči spoločnosti prebiehalo vyrubovacie konanie. Spoločnosť F. s.r.o. je právnym nástupcom viacerých spoločností. 19. Žalovaný ďalej poukázal na to, že kriminálny úrad finančnej správy, pobočka K., O. vykonal v rámci svojej činnosti vypočutie bývalého konateľa spoločnosti P. X., s.r.o., C.. L. X. (v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu M. bol konateľom spoločnosti P. X., s.r.o. v čase od 24. 07. 2014 do 29. 07. 2014), na základe čoho bola s ním spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č. p.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 13.03.2015, ktorá bola správcovi dane Daňovému úradu M. postúpená Finančným riaditeľstvom SR a zaevidovaná na Daňovom úrade P. pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.04.2015. Na základe uvedenej zápisnice o podaní vysvetlenia P. X. ponúkol svoju spoločnosť C.. L. X., pričom mu kázal podpísať protokol o odovzdaní účtovných dokladov, avšak žiadne doklady mu neodovzdal. 20. Dokazovaním, ktoré vykonal správca dane, bolo preukázané, že daňový subjekt nebol schopný žiadnymi dôkazmi preukázať, že k dodaniu vajec v zmysle vystavených faktúr v skutočnosti naozaj došlo. Vtedajší konateľ spoločnosti P. X., s.r.o. P. X. v skutočnosti neodovzdal účtovné doklady, ani žiadne listinné dôkazy novému majiteľovi spoločnosti C.. L. X. tak, ako tvrdil správcovi dane, z čoho je zrejmé, že došlo k zámernému zmareniu dôkazov o činnosti tejto spoločnosti. Následne bola spoločnosť P. X., s.r.o. od 30.07.2014 zlúčená so spoločnosťou F., s.r.o., zastúpená konateľom U. X., ktorý uviedol, že spoločnosť nepozná. Okresný úrad O. U. nad X., odbor živnostenského podnikania vydal rozhodnutie D.D.-XXXX/XXXXX-X zo dňa 23.01.2014 o zrušení živnostenského oprávnenia spoločnosti F. s.r.o., pretože U. X. bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin. 21. Okrem vystavených dodávateľských faktúr, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SK s.r.o., neexistujú žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľného obchodu, ktorý bol uvedenými faktúrami deklarovaný, a v zmysle zistených skutočností správcom dane tieto dôkazy boli zo strany daňového subjektu, ktorý mal zdaniteľný obchod uskutočniť, zámerne zmarené, preto správca dane konštatoval, že platiteľom HYDINA SK s.r.o. nebolo preukázané právo na odpočítanie dane na základe faktúr číslo XXVFXXXX zo dňa 31.07.2013, XXVFXXXX zo dňa 30.07.2013, XXVFXXXX zo dňa 29.07.2013, XXVFXXXX zo dňa 17.07.2013, XXVFXXXX zo dňa 10.07.2013 vystavených spoločnosťou P. X., s.r.o. za dodanie vajec v celkovej hodnote 39.663, 46 eur, základ dane 33.052, 86 eur, DPH 6.610,59 eur. 22. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov podľa správcu dane došlo k porušeniu §49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, že kontrolovaný subjekt HYDINA SK s.r.o. odpočítal daň vo výške 6.610,59 eur z faktúr vystavených spoločnosťou P. X., s.r.o., pritom daňový subjekt F., s.r.o. ako nástupnícka spoločnosť spoločnosti P. X., s.r.o., žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že v zdaňovacom období júl 2013 dodal daňovému subjektu HYDINA SK s.r.o. tovar deklarovaný uvedenými dodávateľskými faktúrami. Z dôvodu, že nevznikla daňová povinnosť, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Na základe uvedených kontrolných zistení správca dane vyčíslil za kontrolované zdaňovacie obdobie spoločnosti HYDINA SK s.r.o. rozdiel dane v riadku 21 daňového priznania vo výške 6.610,59 eur. 23. Na základe predložených dokladov ku kontrole bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období júl 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane za nákup tovaru - bravčové polovičky, bravčové hlavy, bravčové pliecko, bravčové vnútornosti a hovädzie štvrte od spoločnosti Z., s.r.o., U. XX, M., a to z faktúr: - č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2013, základ dane 35.232,05 eura, DPH 7.046,41 eura, - č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.07.2013, základ dane 1.452,50 eura, DPH 290,50 eura, - č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2013, základ dane 37.192,44 eur, DPH 7.438,49 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2013, základ dane 2.295,00 eur, DPH 459,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2013, základ dane 4.050,00 eur, DPH 810,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2013, základ dane 4.125,00 eur, DPH 825,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.07.2013, základ dane 645,00 eur, DPH 129,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.07.2013, základ dane 34.835,30 eura, DPH 6.967,06 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2013, základ dane 4.182,50 eura, DPH 863,50 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2013, základ dane 355,05 eura, DPH 71,01 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2013, základ dane 4.125,00 eur, DPH 825,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2013, základ dané 31.386,28 eur, DPH 6.277,26 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2013, základ dane 31.841,37 eur, DPH 6.368,27 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2013, základ dane 1.387,50 eura, DPH 277,50 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2013, základ dane 3.500,00 eur, DPH 700,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2013, základ dane 1.119,51 eura, DPH 223,90 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2013, základ dane 3.875,00 eur, DPH 775,00 eur - X.XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2013, základ dane 4.000,00 eur, DPH 800,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.07.2013, základ dane 8.580,97 eura, DPH 1.716,19 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.07.2013, základ dane 35.959,99 eur, DPH 7.192,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.07.2013, základ dane 14.507,75 eur, DPH 2.901,55 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2013, základ dane 2.115,00 eur, DPH 423,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2013, základ dane 36.460,06 eur, DPH 7.292,01 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2013, základ dane 35.725,63 eur, DPH 7.145,13 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013, základ dane 3.750,00 eur, DPH 750,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013, základ dane 1.087,50 eur, DPH 217,50 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013, základ dane 36.115,65 eur, DPH 7.223,13 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.07.2013, základ dane 34.700,27 eur, DPH 6.940,05 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2013, základ dane 36.647,17 eur, DPH 7.329,43 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2013, základ dane 4.000,00 eur, DPH 800,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2013, základ dane 3.750,00 eur, DPH 750,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2013, základ dane 37.466,52 eur, DPH 7.493,30 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2013, základ dane 965,00 eur, DPH 193,00 eur - č, XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2013, základ dane 3.625,00 eur, DPH 725,00 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013, základ dane 38.592,35 eur, DPH 7.718,47 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013, základ dane 1.620,00 eur, DPH 324,00 eur, - č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013, základ dane 36.152,00 eur, DPH 7.230,40 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2013, základ dane 36.945,95 eur, DPH 7.389,19 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2013, základ dane 37.810,34 eur, DPH 7 562,07 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2013, základ dane 36.674,00 eur; DPH 7.334,80 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013, základ dane 4.197,69 eur; DPH 839,54 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013, základ dane 6.738,67 eur, DPH 1.347,73 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013, základ dane 3.659,25 eur, DPH 731,85 eur - 5. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2013, základ dane 3.919,36 eur, DPH 783,87 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013, základ dane 15.091,13 eur, DPH 3.018,23 eur - č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.07.2013, základ dane 40.504,58 eur, DPH 8.100,92 eur 24. Predmetom uvedených faktúr bolo dodanie výrobkov z bravčového a hovädzieho mäsa v celkovej sume základ dane 762.961,33 eur, DPH 152.592,26 eur. Pri daňovej kontrole sa správca dane zameral na preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Z., s.r.o., M.. Súčasťou predložených faktúr bola zmluva o kúpe a dodaní tovaru zo dňa 25.06.2013. Predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa dodať bravčové polovičky, hovädzie štvrte a vnútornosti (tovar) v súhrnom celkovom objeme 500000 kg za mesiac v období júl a august roku 2013 a záväzok odberateľa v tomto období predmetný tovar odobrať a zaplatiť kúpnu cenu. 25. Žalovaný uviedol, že podľa článku II. kúpna cena sa navyšuje o 0, 30 eura bez DPH za jeden kilogram dodaného tovaru v prípade, ak odberateľ nedodrží svoj záväzok odobrať od dodávateľa objem uvedený v č, I. tejto zmluvy. Nedodržaním uvedenej podmienky je dodávateľ oprávnený tento vzniknutý rozdiel dofaktúrovať a odberateľ je povinný tento rozdiel zaplatiť. Na základe uvedenej podmienky spoločnosť Z., s.r.o. odberateľovi HYDINA SK s.r.o. vystavila faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013 za dodanie tovaru na základe zmluvy v množstve 430184,70 kg, základ dane 129.055,41 eur, DPH 25.811,08 eur. Za účelom preverenia nákupu tovaru uvedeného na predložených faktúrach správca dane zaslal Daňovému úradu M. dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/M. zo dňa 18.11.2013, ktorým žiadal preveriť uskutočnenie dodávok tovaru od spoločnosti Z., s.r.o., U. XX, M.. 26. Daňový úrad M. v odpovedi č. XXXXXXX/X/XXXXXX/F. zo dňa 20.02.2014 oznámil, že dňa 26. 11. 2013 vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti U. XX, M., kde sa nachádza budova podnikateľského centra, v ktorej sídlia rôzne spoločnosti. Na tabuli medzi uvedenými spoločnosťami sa nenachádzalo označenie daňového subjektu Z.. s.r.o. Daňový subjekt na tejto adrese nemá ani prevádzku. Zamestnancom správcu dane sa nepodarilo skontaktovať s konateľkou spoločnosti. Daňový úrad M. zaslal dňa 27.11.2013 daňovému subjektu na adresu sídla spoločnosti uvedenú v obchodnom registri predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré bolo dňa 11.12.2013 na adrese sídla spoločnosti prevzaté. Dňa 18.12.2013 R. U. na Daňovom úrade M. predložila doklady a účtovníctvo spoločnosti Z., s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2013. Správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka R. U. na adresu C. 6, M., na deň 04.02.2014, ktoré prevzala dňa 29.01.2014, ale v stanovený deň sa na ústne pojednávanie nedostavila. Súčasne bol upovedomený daňový subjekt HYDINA SK s.r.o., ktorý upovedomenie prevzal, ale v stanovený deň sa na ústne pojednávanie nikto nedostavil. R. U. súčasne s dokladmi predložila správcovi dane aj generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o. Správca dane zaslal výzvu spoločnosti Z., s.r.o., aby sa vyjadrila, či doručená plná moc bola skutočne vystavená spoločnosťou Z., s.r.o. Na výzvu správcu dane daňový subjekt Z., s.r.o. nereagoval. Z uvedeného dôvodu správca dane predloženú generálnu plnú moc pre R. U. neakceptoval. 27. Finančné riaditeľstvo v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedlo, že dňa 15.05.2015 (úradný záznam č. XXXXXXXX/XXXX) zamestnanci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu nahliadli do spisu daňového subjektu Z., s.r.o., U. XX, M. a oboznámili sa so skutočnosťami zistenými pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až máj 2013 pri ústnom pojednávaní dňa 18.12.2013 (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX) s R. U., nar. XX.XX.XXXX, C. X, M. za prítomnosti L.. R. E.. R. U. predložila zamestnancom správcu dane fotokópiu generálnej plnej moci na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o. Predložená plná moc je právne neúčinná, pretože nebol predložený originál plnej moci. R. U. sa vyjadrila, že správcovi dane predloží originál plnej mocí. Od tohto dňa (18.12.2013) je R. U. nekontaktná a originál plnej moci nebol predložený. Ku dňu 14.04.2014 došlo k zmene konateľa spoločnosti Z., s.r.o. a R. U. nie je vedená ako splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z., s.r.o.. Správca dane zaslal R. U. predvolanie na výsluch svedka č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/M. zo dňa 24.03.2014 a súčasne bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/M. zo dňa 24.03.2014 spoločnosti HYDINA SK s.r.o. Dátum ústneho pojednávaniami určený na deň 24.04.2014. Zásielka bola R. U. prevzatá dňa 07.04.2014, ale na pojednávanie sa dňa 24.04.2014 nedostavila. Upovedomenie o vypočutí svedka bolo prevzaté konateľkou spoločnosti HYDINA SK s.r.o. dňa 01.04.2014, ale v stanovený deň sa na ústne pojednávanie nikto za spoločnosť nedostavil (úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/E. zo dňa 25.04.2014). R. U., ani kontrolovaný daňový subjekt sa k ústnemu pojednávaniu nedostavili ani na základe opakovaného predvolania (č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/M. zo dňa 28.04.2015, upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/M. zo dňa 28.04.2014). Dátum ústneho pojednávania bol určený na deň 20. 05.2014 a uvedené zásielky boli prevzaté. 28. Dokazovanie správcom dane bolo realizované aj žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2014 správca dane požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dodania tovaru v hodnote 511.709,05 eur dodávateľom F. V., P. P.- B.-H. „V.", F. V. XXXa, XX-XXX N., IČ DPH: P pre spoločnosť Z., s.r.o. Z odpovede č. X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2014 vyplynulo, že odberateľom tovaru je spoločnosť Z.. s.r.o. Platby boli uskutočnené v hotovosti v eurách. Hotovosť bola vždy prijatá šoférom poľského daňového subjektu, najčastejšie Z. L. v pokladni v M., kde peniaze boli zaplatené pani S.. Šofér prijal výdavkový doklad s pečiatkou spoločnosti Z., s.r.o. Podľa vyjadrenia F. V. spoločnosť Z., s.r.o. bola zastúpená partnermi U. P. a X. X.. Kontakt so spoločnosťou Z., s.r.o. bol iniciovaný P. M., objednávky na dodávku bravčového mäsa boli uskutočnené najčastejšie šoférmi F. V. u skladníka na adrese M., F. cesta XX. Objednávky boli tiež uskutočnené telefonicky P. M.. Cena tovaru obsahovala prepravné náklady. Z predložených dokladov je zrejmé, že transakcie predaja bravčových polovíc medzi slovenským a poľským daňovým subjektom boli súčasťou reťazových transakcií. V každej reťazi dodania bravčových polovíc sa zúčastnili štyri spoločnosti. Tovar bol prepravený z Belgicka alebo Holandska spoločnosti, ktorej predaj tovaru z celého auta bol dodaný, a to slovenskej spoločnosti HYDINA SK s.r.o. alebo P. U. s.r.o., kde bola preprava ukončená. Podľa vyjadrenia poľského daňového subjektu autá s bravčovými polovicami boli vždy vyslané z Poľska za účelom skontrolovania tovaru. Niekedy bolo auto vyložené úplne alebo čiastočne v Poľsku na adrese F. V. XXXA. Poľský daňový subjekt v Belgicku doklady o pôvode tovaru (Trade Identification Document) nechal pre seba, slovenskému daňovému subjektu ich nedodal, pretože ten ich nežiadal. Okrem faktu, že poľský daňový subjekt bol predvolaný, vyššie uvedené doklady nepredložil. Poľský daňový subjekt nie je registrovaný pre intrakomunitáme transakcie na území Slovenska, počas transakcií nákupu tovaru od vyššie uvedených spoločností používal IČ DPH P 29. Z dožiadania poľských daňových orgánov bolo tiež zistené, že hovädzie mäso pochádza od individuálnych poľských farmárov a bravčové mäso od N. n.v. V preto poľský daňový' subjekt priznal intrakomunitárne nadobudnutie na území Poľska, nie na území Slovenskej republiky. Na základe týchto skutočností a na základe pravidiel regulujúcich reťazové intrakomunitárne transakcie poľská daňová správa je tohto názoru, že transakcie dodávky bravčových polovíc (pochádzajúcich z Belgicka) medzi poľským daňovým subjektom a slovenským daňovým subjektom by mali byť zdanené na území SR. Avšak, v dôsledku faktu, že poľský daňový subjekt poskytol neúplné informácie, poľská daňová správa nie je schopná určiť, ktoré dodania bravčových polovíc by mali byť kvalifikované ako reťazové transakcie. Poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o. vo výške 476.967,55 eur za dodávku bravčových polovičiek. Preprava bola uskutočňovaná P. "V." F. V., F. V., NIP XXXXXXXXXX, ktorý je aj vlastníkom dopravných prostriedkov. Súčasťou odpovede sú faktúry, platby, prepravné doklady. 30. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácii č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2014 správca dane požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dodania tovaru v hodnote 280.425,62 eur dodávateľom K. U. „Z.", L. Z. F. L., XX-XXX G., M. XXX, IČ DPH: P pre spoločnosť Z., s.r.o.. Z odpovede na žiadosť č. X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2014 vyplynulo, že poľský daňový subjekt nakupuje tovar v Poľsku a v zahraničí, potom ho predáva domácim príjemcom, do EÚ alebo mimo EÚ. Tovar bol prepravený vlastnou prepravou K. U. „Z." L. Z. F. L., PL XXXXXXXXXX, M. XXX, XX-XXX G. a prepravnou spoločnosťou U. F. L., NP XXXXXXXXXX, U. O. XXX, XX-XXX F. F.. V prípade, že tovar bol dovezený vozidlami spoločnosti Z. s.j. (faktúry č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX), preprava bola zahrnutá v cene tovaru. V lete, keď spoločnosť Z. nakúpila bravčové polovice (podľa SK nomenklatúry: W. br.), polovice bez hlavy, šunky a nôh od V. U. s.r.o., prepravu zabezpečoval P. M., ktorý je podielnikom v spoločnosti V. U. s.r.o. Tovar bol prepravený z V. U. s.r.o. do Z. prepravnou spoločnosťou U. Sp.j., ktorý bol prenajatý dodávateľom, t. j. V. U. s.r.o. Preprava bola zaplatená a zabezpečená P. M.. Na trase späť prepravná spoločnosť U. prepravila bravčové polovice od spoločnosti Z. do spoločnosti Z., s.r.o. v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru pre Z., s.r.o. (faktúry č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX). Táto preprava bola tiež zabezpečená a platená P. M.. Spoločnosť Z. neobjednala prepravcu, neboli uskutočnené vyjednávania s prepravcom, náklady na prepravu tiež neboli znášané. Platby boli uskutočnené bezhotovostne. Osoba poverená spoločnosťou Z., s.r.o. pre kontakty, čo sa týka intrakomunitrneho dodania tovaru, bola R. U., s ktorou boli odsúhlasené množstva dodávok, dátumy a miesta prijatia tovaru. Tovar bol dodaný na adresu M., F. N. XX. Dodávateľ K. U. „Z." L.: Z. deklaroval v daňovom priznaní intrakomunitárne dodanie tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o. v celkovej hodnote 268.542,73 eur. Majiteľom tovaru bol daňový subjekt K. U. „Z." Z.. Poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o. vo výške 268.542,73 eur za dodávku bravčových polovičiek. V prílohe odpovede boli faktúry potvrdzujúce intrakomunitárne dodanie tovaru, CMR doklady týkajúce sa prepravy tovaru a špecifikácie, potvrdenie o dodávke, správa o použití vozidla šoférom, tachnografické záznamy a platby elektronického mýta. 31. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2014 správca dane požiadal poľskú daňovú správu o preverenie dodania tovaru v hodnote 39.758,56 eur dodávateľom U. Sp. z.o.o., K. XX, M., IČ DPH: P pre spoločnosť Z., s.r.o.. Z odpovede č. X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.08.2014 vyplynulo, že daňový subjekt U. Sp. z.o.o. deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru z Poľska pre spoločnosť Z., s.r.o. v hodnote 36.738,00 PLN v júli 2013 a deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru pre Z., s.r.o. v hodnote 170.262,00 PLN. Tovar bol nakúpený od spoločnosti V.-F.-T., Y. str.X, T., Y. Osoby kontaktujúce poľský daňový subjekt v mene spoločnosti Z., s.r.o. boli R. U., P. M., F. P.. Tovar bol doručený na adresu HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Tovar prepravil prepravca MA-F. ľ-E. D., ul. D. XX, XX,XXX P., NIP XXXXXXXXXX, ktorý je aj účastníkom použitých dopravných prostriedkov. Prepravu objednal a zaplatil U. Sp. z. o.o. P Do 10.03.2014 bola adresa spoločnosti U. Sp z o.o. ul. K. XX, XX-XXX M.. Poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o. vo výške 39.758,56 eur za dodávku bravčových polovičiek. Súčasťou odpovede sú faktúry, objednávky, platby, prepravné doklady. 32. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zaslal I.., V. výzvu č. XXXXXXX /X/XXXXXX/XXXX/ M. zo dňa 09.02.2015, aby zaslala pohyby na účte spoločnosti Z., s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie júl, august 2013, menný zoznam osôb, ktoré vykonávali transakcie na uvedenom účte a kópiu zmluvy o uzatvorení účtu. Požadované informácie boli zaslané správcovi dane dňa 20.02.2015, zaevidované pod X/XXXXX/XX. Bola doložená zmluva o bežnom účte, zmluva o I. podnikateľskom konte, zmluva o I. benefit konte a za spoločnosť Z., s.r.o. podpísané overenou osobou R. U.. Plnomocenstvo na nakladanie s finančnými prostriedkami na hore uvedených účtoch - dispozičné oprávnenia na disponenta R. U., podpísané R. U. - štatutárny zástupca. Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX: v období od 01.07.2013 do 31.08.2013 nebola na účte vykonaná žiadna účtovná transakcia. Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX: v období od 01.07.2013 do 31.08.2013 (do 02.08.2013): debetný obrat 4 464.331,82 eur, kreditný obrat 4.365.260,00 eur. Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX: v období od 01.07.2013 do 31.08.2013 (do 30.08.2013): debetný obrat 6.362.077,56 eur, kreditný obrat 6.368.658,04 eur. 33. Správca dane zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava výzvu č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/M. zo dňa 06.03.2014 za účelom poskytnutia informácií o vozidlách registrovaných do elektronického mýtneho systému vozidiel s evidenčnými číslami M.-T M.-L M.-L M.- XLKX, M.-M M.-I M.-XPXX, M.-XPXX, M.-XXKX, M.-XXUX, M.-B KR-XXXNN, KR-XXXNN, M.-XXXXX, M.-XLXX, M.-XXXXX, a to poskytnutie výpisov mýtnych transakcií uvedených vozidiel za obdobie júl 2013 a poskytnutie informácie, kto uzatváral zmluvy na palubnú jednotku. Požadované informácie boli zaslané správcovi dane dňa 24.03.2014 zaevidované v došlej pošte pod č. X/XXXXXXX/XX. Vozidlá s evidenčnými číslami M M M M M M bôli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a užívali vymedzené úseky ciest v požadovanom období od 01.07.2013 do 30.07.2013. Vozidlo s evidenčným číslom M bolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, no v sledovanom období pre dané vozidlo neexistuje žiaden pohyb po vymedzených úsekoch ciest. Vozidlá s evidenčnými číslami M aM nie sú zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a nevyužívali vymedzené úseky ciest. Avšak v požadovanom období boli zaznamenané kontrolnými bránami. Vozidlá s evidenčnými číslami M M M M M M M neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, a preto pre uvedené vozidlá neexistuje v elektronickom mýtnom systéme žiaden záznam a taktiež neexistuje záznam o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest. 34. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v Banskej Bystrici poskytlo správcovi dane informácie týkajúce sa spoločnosti Z., s.r.o. poskytnuté Kriminálnym úradom finančnej správy zo dňa 21.06.2013 a zo dňa 21.03.2014 evidované pod číslom XXXXXXX/X/XXXXX/XXXXX/XXXX, informácie MV SR, PPZ NKA M. evidovanej pod číslom XXXXX/XXXX zo dňa 13.02.2015, informácie k osobe U. F. (P. XXX/ XXXX zo dňa 06.02.2015), informácie MV SR, PPZ NKA M. evidované pod číslom XXXXX/XXXX zo dňa 20.02.2015, informácie k osobe X. X. (P. XXX/XXXX zo dňa 18.02.2015), informácie MV SR, PPZ NKA M. Regionálnej veterinárnej správy P. evidované pod číslom XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zo dňa 07.04.2015. 35. Na základe uvedených dôkazov a preverených skutočnosti bolo zistené, že spoločnosť Z., s.r.o. nesídli sa adrese, ktorá je uvedená ako sídlo v obchodnom registri, nemá žiadne skutočné sídlo, prevádzku a ani skladové priestory. Konateľka spoločnosti X. X., ktorá mala za spoločnosť konať v období 04.01.2013 do 21.10.2014, nemá zodpovedajúce vedomosti o činnosti spoločnosti, a ako konateľka bola zapísaná len formálne, pričom možno konštatovať, že bola na tento účel zneužitá inými osobami a spoločnosť vlastne nikdy reálne nezastupovala. S bývalou konateľkou spoločnosti Z., s.r.o. W. O. bola spísaná zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2013, kde sa vyjadrila, že konateľkou spoločnosti Z., spol. s r.o. bola cca od roku 2005 až do predaja spoločnosti cca do roku 2012. X. X. pozná iba z dokumentov, nikdy ju nevidela, predaj firmy bol realizovaný sprostredkovane cez kuriéra, úhrada prevodu firmy bola v hotovosti v sume cca 4 000 eur, peniaze dostala cez kuriéra. Ohľadom zmien v spoločnosti Z., spol. s r.o. sa telefonicky kontaktovala a aj sa predstavila pani X., ale nie je si istá. Zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia podpisovala vlastnoručne W. O. v O. K. na adrese T. XXX, O. K.. R. U. nepozná, telefonicky hovorila s nejakou pani R. kvôli preberaniu účtovníctva, teoreticky to mohla byť pani U.. V zápisnici o podaní vysvetlenia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 30.07.2013 podala vysvetlenie pani W. G., spoločníčka spoločnosti Z., s.r.o., ktorá sa vyjadrila, že všetky veci ohľadom firmy vybavovala jej dcéra W. O.. 36. Žalovaný uviedol, že kriminálny úrad finančnej správy, pobočka X. P. zaslal žiadosť o poskytnutie údajov č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2013 Slovenskej pošte, a.s., M. o detailných informáciách o poštových službách spoločnosti. Slovenská pošta, a.s., M. v odpovedi č. XX/XXXX zo dňa 24.06.2013 uviedla, že zástupcu spoločnosti Z., s.r.o. doteraz poštová doručovateľka na adrese nezastihla, všetky zapísané zásielky adresátovi oznamuje. Spoločnosť nemá na pošte M. 1 zriadený poštový priečinok. Kriminálny úrad finančnej správy V. zaslal žiadosť o poskytnutie spolupráce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2013 Z. V.. V.. V odpovedi Z. V. č. F. sa uvádza, že bežný účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX bol otvorený dňa 08.02.2013 s dispozičným oprávnením na základe plnej moci R. U. a výpoveď o zrušení účtu dňa 03.05.2013. Kriminálny úrad finančnej správy V. zaslal žiadosť o poskytnutie spolupráce č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 15.07.2013 I., a.s. V.. V odpovedi I., a.s. č. XXXXXXXX/XXXXXX/XX/W. sa uvádza, že bežný účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX bol otvorený dňa 26.03.2013, účet č. XXXXXXXXXX bol otvorený dňa 05.04.2013 s dispozičným oprávnením na základe plnej moci R. U.. Z informácie Národnej kriminálnej agentúry, MV SR, PPZ NKA M. vyplýva, že X. X. o vzťahu k spoločnosti Z., s.r.o. uviedla, že asi na prelome rokov 2012 a 2013 bola oslovená osobou Z. M., ktorý vedel, že po smrti priateľa bola zadlžená a prišla o byt. Menovaný jej mal ponúknuť, či by sa nechcela stať spoločníčkou a konateľkou slovenskej spoločnosti Z., s.r.o. Následne jej Z. M. doniesol nejaké doklady, ktoré mala podpísať, a tým sa stala konateľkou tejto spoločnosti. Prostredníctvom Z. M. mala podpísať dve plné moci. Jednu plnú moc podpisovala pre slovenskú konateľku tejto spoločnosti, ktorej meno si nepamätá. Druhá plná moc slúžila k zastupovaniu a splnomocneniu advokáta spoločnosti Z., s.r.o. Meno advokáta zabudla. Funkciu konateľky v spoločnosti Z., s.r.o. ku dňu 14.01.2015 sama nezrušila. X. X. uviedla, že žiadnu činnosť v spoločnosti Z., s.r.o. nevykonávala, podpísala len dve plné moci. Nevie, či spoločnosť mala nejaký účet, to jej nikto nepovedal a ona po tom nepátrala. Nikdy nepodávala žiadne daňové priznania. Osobu R. U. nepozná, nikdy sa s ňou nestretla, ani s ňou nekomunikovala. Nijaké osoby súvisiace so spoločnosťou Z., s.r.o. nepozná okrem osoby Z. M.. K predloženej generálnej plnej moci zo dňa 08.01.2013, ktorou splnomocňuje R. U. na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o. vo všetkých právnych úkonoch, uviedla, že mohlo by ísť o podpísanie tej prvej plnej moci, ako už uviedla. Túto plnú moc sama podpísala. O zrušení účtu v I., zrušení internet bankingu nemá vedomosť. Ako už uviedla, nemá vedomosť o žiadnych krokoch spoločnosti Z., s.r.o. X. X. v súčasnosti nedisponuje žiadnymi dokladmi, na základe ktorých sa stala konateľkou v spoločnosti Z., s.r.o.. XX. Podľa informácií MV SR, PPZ NKA M. súčasný konateľ a spoločník U. F. uviedol, že si nepamätá presne na dátum, kedy ho oslovil kamarát L. U. z M., okres P., s ktorým sa spoznal cez ďalšieho kamaráta G. Y. zo X. G.. L. U. mu mal ponúknutí funkciu spoločníka a konateľa firmy Z., s.r.o. Nič nebude musieť robiť a každý mesiac dostane 150 - 200 eur. S predchádzajúcou majiteľkou firmy nikdy nerokoval, ani sa s ňou nikdy nestretol. Zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorá už v tom čase bola podpísaná X. X., predchádzajúcou spoločníčkou a konateľkou, mal podpísať v tzv. bielom dome (budova Okresného úradu P.), prítomný tam bol len on a L. U.. Po podpise zmluvy a iných dokladov, na ktoré si už nepamätá, všetky doklady zobral L. U.. Nikdy od nikoho žiadnu účtovnú evidenciu ani doklady neprevzal. Žiadne doklady nemá k dispozícii ani toho času. Keď niečo podpísal, tak to hneď zobral L. U., on nemá z ničoho ani kópie. Nevylučuje, že medzi inými dokladmi mohol podpísať aj nejaký doklad o tom, že preberá účtovníctvo firmy Z., s.r.o. Žiadne aktíva, hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, finančné prostriedky na bankových účtoch, pečiatky a pod. nikdy od nikoho neprevzal. Nikdy nedostal ani sľúbenú odmenu 150 - 200 eur, ktorú mal dostávať mesačne. Nevie ani, kde je sídlo firmy, nikdy tam nebol. V mene firmy nikdy nič nerobil, podpisoval len doklady, ktoré mu dal podpísať L. U., a ktoré si hneď zobral so sebou. Nemá vedomosť o žiadnych zákazkách spoločnosti, ani o jej činnosti. Osoby U.. P. M., U. L., U.. B. M., M. M., C.. Y. M., L. G., U. G., R. G., R. U., X. X. nepozná a nikdy sa s nimi nestretol. Pozná len meno X. X., bola pred ním spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Z., s.r.o., ktorá bola prevedená na neho. Osobne sa s ňou nikdy nestretol. Pozná ju len z dokladov, ktoré, keď on podpisoval, boli ňou už podpísané. Spoločnosti P. hydina a.s., B. F. s.r.o., B. SK s.r.o., V. U. s.r.o., U. s.r.o., F. I. s.r.o. ani ich konateľov nepozná. V súvislosti s prevodom obchodných podielov spoločnosti Z., s.r.o. na jeho osobu a ustanovením do funkcie konateľa sa cíti byť podvedený L. U.. 38. Žalovaný konštatoval, že podľa správcu dane z kontrolných zistení vyplynulo, že spoločnosť Z., s.r.o. plnila úlohu nárazníka v obchodnom reťazci, obchodné transakcie deklarované v jej mene majú umelý charakter, osoby v postavení štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti nemajú zodpovedajúce, resp. žiadne vedomosti o činnosti tejto spoločnosti, konateľmi sa stali následkom uvedenia nepravdivých informácií o tejto spoločnosti inými osobami, nemajú vedomosti o obchodoch, vedení účtovníctva, ani o podávaní daňových priznaní za túto spoločnosť. Z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že v mene spoločnosti Z., s.r.o. vykonávali úkony iné osoby (U.. P. M., R. U.), v predmetných obchodoch spoločnosť Z., s.r.o. nevystupuje ako príjemca tovaru, na prepravných dokladoch (CMR) kupujúcim tovaru je spoločnosť Z., s.r.o., pritom táto spoločnosť tovar nikdy neprevzala, čo je potvrdené na CMR dokladoch v časti príjemca tovaru, a zmluva o dodaní tovaru podpísaná X. X., ktorej meno bolo zneužité. Keďže v predmetných obchodoch spoločnosť Z., s.r.o. nevystupuje ako príjemca tovaru, nikdy nebola vlastníkom uvedeného tovaru, preto podľa správcu dane nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre kontrolovaný subjekt HYDINA SK s.r.o. Spoločnosť Z., s.r.o. je vsunutý nárazník (zmiznutý obchodník), čím došlo ku konaniu nasvedčujúcemu zneužitie práva s cieľom získať daňovú výhodu, a to odpočítanie dane pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o.. 39. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že spoločnosť Z., s.r.o. v skutočnosti nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. To, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. vlasmi faktúry za dodanie tovaru od spoločnosti Z., s.r.o., ešte neznamená, že táto spoločnosť v skutočnosti dodanie tovaru uskutočnila a vznikla jej v zmysle § 19 Zákona o dani z pridanej hodnoty aj daňová povinnosť. Pri deklarovanom zdaniteľnom obchode spoločnosti Z., s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty a platiteľovi, ktorý mal tovar prijať, nevzniká nárok na odpočítanie dane. 40. Na základe výsledkov kontrolnej činnosti správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2015 zaslal daňovému subjektu, Uvedené dokumenty daňový subjekt prevzal dňa 08.06.2015 a 15 - dňová lehota na vyjadrenie k výsledkom daňovej kontroly mu uplynula 25.06.2015. Písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2015 bolo správcovi dane doručené dňa 29.06.2015, teda po zákonom stanovenej lehote, preto ho správca dane neakceptoval. 41. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov podľa správcu dane pri odpočítaní dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Z., s.r.o. vo výške 178.403,34 eur došlo u kontrolovaného daňového subjektu HYDINA SK s.r.o. k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, preto správca dane vyčíslil rozdiel dane v riadku 21 daňového priznania vo výške 178.403,34 eur a rozdiel dane celkom vo výške 185.013,93 eur. Následne správca dane v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.07.2015, ktorým spoločnosti HYDINA SK s.r.o. určil za zdaňovacie obdobie júl 2013 rozdiel v sume 185.013,93 eur. 42. Zistený skutkový stav žalovaný právne vyhodnotil tak, že citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., konkrétne § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1 písm. a/ až c/, ods. 2, 5. Poukázal na ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, konkrétne § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 69 ods. 5. 43. S odvolacími námietkami sa žalovaný vyrovnal tak, že ak žalobca v odvolaní namietal, že jedným zo základných dôkazov v daňovom konaní je výsluch svedka, a že v predmetnej veci mal svedok P. X., ktorý v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu bol konateľom spoločnosti P. X., s.r.o., ktorá mala v rámci zdaniteľného obchodu dodať tovar, potvrdiť, že predmetný tovar bol dodaný, za dodaný tovar spoločnosť vyhotovila faktúru, daň uvedenú na faktúre priznala v daňovom priznaní a odviedla v prospech správcu dane. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán toto tvrdenie oprávnene neakceptoval, pretože nebolo relevantným dôkazom a nepotvrdil ho ani konateľ nástupnickej spoločnosti F., s.r.o., U. X., pretože podľa jeho vyjadrenia spoločnosť s takým menom nepozná a nemá k dispozícii ani jej účtovné doklady. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti P. X., s.r.o., C.. L. X., protokol o prevzatí účtovných dokladov podpísal, ale žiadne doklady od P. X. neprevzal. Pokiaľ ide o námietku že P. X. informáciu poskytoval ako dôveryhodná osoba a vyjadrenie U. X. sa vôbec netýka kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a poskytla ho nedôveryhodná osoba, lebo U. X. bol neprávoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin, podľa žalovaného pri uvedených vyjadreniach išlo o nepodložené tvrdenia, na základe ktorých neboli odstránené pochybnosti o skutočnej realizácii deklarovaného zdaniteľného obchodu. 44. S námietkou žalobcu, že ak mal správca dane pochybnosti o vykonaných dôkazoch, bol povinný odstrániť tieto pochybnosti ďalším dokazovaním, žalovaný argumentoval, že toto nemôže v plnom rozsahu akceptovať, pretože tak, ako je správca dane podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku povinný dostatočne zistiť skutkový stav, takisto aj daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie dane, je podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona a podľa § 49 v spojení s § 51 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov povinný preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že sú splnené všetky zákonom splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. 45. Podľa žalobcu na odpočítanie dane je potrebné splniť 7 podmienok, tieto podmienky splnil. Žalovaný uviedol, že v predmetných obchodoch bol spochybnený dodávateľ a tým spochybnené i splnenie podmienky vyplývajúcej z § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a rovnako, že dodávateľovi vznikla pri dodaní tovaru daňová povinnosť, čo je základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktorý vyplýva z § 49 ods. 1 Zákona o DPH, lebo dodávateľ za účelom kontroly nepredložil žiadne účtovné ani daňové doklady, ktoré by potvrdzovali, že daň, ktorú žalobca odpočítal zo štátneho rozpočtu, bola jeho dodávateľom priznaná a do štátneho rozpočtu odvedená. 46. V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ sp. zn.: C-204/13 vo veci HeinzMalburg a ďalšie rozsudky, podľa ktorých odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť, pretože spoločný systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto ako také podliehajú dani. Finančné riaditeľstvo tieto námietky považovalo za nedôvodné, lebo správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu podľa § 24 ods. 2 zabezpečil dôkazy, ktoré jednoznačne spochybnili, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako bolo deklarované, v protokole z daňovej kontroly i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na základe akých úvah dospel k záveru. V súvislosti s námietkami žalobcu na neuznaný odpočet dane z faktúr vystavených spoločnosťou Z., s.r.o., žalovaný dôvodí, že aj v tomto prípade správca dane v rámci kontrolnej činnosti zistil skutočnosti, ktoré jednoznačne spochybnili skutočnú realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu uvedenou spoločnosťou, a ktoré nasvedčovali, že spoločnosť Z., s.r.o., je vsunutý nárazník (zmiznutý obchodník) v reťazových transakciách s cieľom získať daňovú výhodu a to odpočítanie dane pre žalobcu. 47. Žalovaný akcentoval, že zo zistených informácií vyplýva, že spoločnosť Z.N., s.r.o., nevystupuje ako príjemca tovaru, nikdy nebola vlastníkom tovaru, preto nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre žalobcu. Na základe uvedeného žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pretože pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Námietky žalobcu, ktorý poukazuje na odpoveď poľskej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, v ktorých poľská daňová správa potvrdila, že tovar bol dodaný spoločnosti Z., s.r.o., a že ak mal správca dane pochybnosti o zistených skutočnostiach, bol povinný vykonať ďalšie dokazovanie a vypočuť vodičov, ktorý realizovali prepravu tovaru, zamestnancov spoločnosti HYDINA SK s.r.o., ktorí boli fyzicky pri dodaní tovaru, a ktorí mohli potvrdiť, že skutočným príjemcom tovaru dovezeného z Poľska bola spoločnosť Z., s.r.o., ktorá predmetný tovar následne dodala spoločnosti HYDINA SK, s.r.o.. 48. V súvislosti s týmito námietkami žalovaný argumentoval, že správca dane k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o., dospel k záveru, že tieto obchodné transakcie majú umelý charakter, pretože podľa jeho zistení X. X. v čase deklarovaných obchodovaní počas celej doby ako konateľka spoločnosti Z., s.r.o., nemala žiadne vedomosti o činnosti spoločnosti. Podľa jej vyjadrenia mala podpísať dve splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o., jedno pre advokáta a druhé pre R. U. a ani jedno z nich nebolo predložené správcovi dane na nahliadnutie v origináli, a preto generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti R. U. správca dane neakceptoval a z tohto dôvodu jej úkony vykonávané za spoločnosť Z., s.r.o., nemožno považovať za právne účinné. Žalovaný poukázal na to, že z odpovedí poľskej daňovej správy rovnako vyplynulo, že za spoločnosť Z., s.r.o., vystupoval aj U..P. M. a to nielen v pozícii kontroly množstva a ceny dodaného tovaru, ako namieta žalobca, ale aj objednával tovar a prakticky koordinoval obchodné transakcie. 49. Žalovaný zdôraznil, že spoločnosť Z., s.r.o., nemala žiadnych zamestnancov, ani vlastné skladovacie priestory, nikdy nebola skutočným príjemcom dovezeného tovaru, preto nemohla predmetný tovar následne predať spoločnosti HYDINA, s.r.o.. Vodiči prepravujúci tovar alebo zamestnanci spoločnosti HYDINA SK s.r.o. by len potvrdili pre správcu dane známu skutočnosť, že na dokladoch vystupovala ako príjemca spoločnosť Z. s.r.o.. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že všetky podmienky vyplývajúce zo Zákona o DPH splnil, sa žalovaný nestotožnil, pretože dodávateľské faktúry vystavené v mene spoločnosti Z., s.r.o., sa ukázali v priebehu výkonu daňovej kontroly ako formálne doklady neodrážajúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov touto spoločnosťou. Obchodné transakcie deklarované v jej mene v skutočnosti obstarávali a organizovali osoby majúce vzťah ku kontrolovanému daňovému subjektu a štatutárni zástupcovia spoločnosti Z., s.r.o., nemali zodpovedajúce vedomosti o činnosti tejto spoločnosti, konateľmi sa stali následkom uvedenia nepravdivých informácií o tejto spoločnosti inými osobami, v skutočnosti nikdy nekonali za uvedenú spoločnosti, nemajú vedomosti o obchodoch, vedení účtovníctva a ani o podávaní daňových priznaní za túto spoločnosť. Daňové priznania, ktoré boli podané v mene tejto spoločnosti, vykazujú vysoké sumy dane na vstupe kompenzované takmer rovnako vysokou daňou na výstupe s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu, s nízkou daňovou povinnosťou, ktorá nikdy nebola zaplatená a tieto skutočnosti sú dostatočným dôvodom pre konštatovanie správcu dane, že spoločnosť Z., s.r.o., bola začlenená do reťazovej transakcie z dôvodu získania daňovej výhody. Ak žaloba poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to prípade, v ktorých ide o zneužitie práva a súčasne, ak namieta, že dôkazné bremeno pri dokazovaní účasti daňového subjektu na zneužívajúcom konaní, je na správcovi dane, žalovaný nepovažoval za opodstatnené, pretože zo strany miestne príslušných daňových úradov spoločnosti HYDINA SK s.r.o. i Z., s.r.o., boli v priebehu daňovej kontroly preukázané objektívne skutočnosti, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. vedela alebo mala vedieť, že uvedené zdaniteľné obchody zakladajúce právo na odpočítanie dane boli súčasťou zneužívajúceho konania. 50. Žalovaný zdôraznil, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti, na ktoré bol vyzvaný správcom dane a na vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, trvá pre daňový subjekt počas celého daňového konania. Žalovaný opätovne zdôraznil, že skutočnosť, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. vlastní faktúry za dodanie tovaru od spoločnosti Z., s.r.o., ešte neznamená, že táto spoločnosť v skutočnosti dodanie tovaru uskutočnila a vznikla jej podľa §19 Zákona o dani z pridanej hodnoty aj daňová povinnosť. Pri deklarovanom zdaniteľnom obchode spoločnosti Z., s.r.o., vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 Zákona o dani z pridanej hodnoty a spoločnosti HYDINA SK s.r.o., ktorá mala tovar prijať, nevznikol z tohto titulu nárok na odpočítanie dane. Táto skutočnosť vyplýva z § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o dani z pridanej hodnoty, nie z dôvodu, že daň bola uvedená na faktúre. 51. Žalovaný uzavrel, že v predmetnej veci správca dane dostatočnými dôkazmi preukázal porušenie zákonnej podmienky, ktorá vyplýva z § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri uplatnení práva na odpočítanie dane daňovým subjektom HYDINA SK s.r.o. z faktúr vyhotovených spoločnosťou P. X. s.r.o. a spoločnosťou Z.., i napriek tomu, že predložené faktúry spĺňali formálne náležitosti. 52. Rozhodnutie oboch správnych orgánov napadol včas podanou žalobou žalobca a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu P., pobočka F. Z. a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 53. Žalobu odôvodnil tým, že citoval ustanovenia Daňového poriadku a to § 3 ods. 1, 2, 3, 8, § 24 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 44 ods. 1, § 47 písm. h/, § 63 ods. 2, ods. 5, § 74 ods. 2, ods. 4. Zo zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty citoval § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, z Ústavy Slovenskej republiky a to čl. 2 ods. 2 a čl.46 ods. 1. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože z ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a z ods. 4 tohto ustanovenia je zrejmé, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Poukázal na to, že z § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak zákon neustanovuje inak, pričom v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 54. V súvislosti s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti P. X., s.r.o., O. P. v sume 6.610,59 eur žalobca namietal, že z dokladov, ktoré predložil žalobca správcovi dane pri daňovej kontrole DPH XX/XXXX dodávateľom tovaru - vajec na základe faktúry č. XXVFXXXX, XXVFXXXX, XXVFXXXX, XXVFXXXX, XXVFXXXX bolo spoločnosť P. X., s.r.o.. Konateľom spoločnosti v období júl 2013, teda v čase dodania tovaru bol podľa výpisu z obchodného registra pán P. X.. Z odpovede Daňového úradu Z. je zrejmé, že tento svedok potvrdil, že spoločnosť P. X., s.r.o., dodala predmetný tovar - vajcia spoločnosti HYDINA SK, vystavila faktúry za dodanie tovaru na spoločnosť HYDINA SK, daň uvedenú na faktúrach priznala v daňovom priznaní a odviedla v prospech správcu dane. Svedok potvrdil, že k dodaniu tovaru na všetky doklady preukazujúce kvality tovaru v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 853/2004. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že jedným zo základných dôkazov v daňovom konaní je výsluch svedka - konateľa spoločnosti P. X., s.r.o., bolo potvrdené dodanie tovaru v kontrolovanom období podľa vystavených faktúr od spoločnosti P. X., s.r.o., v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane dokazovanie vykonal prostredníctvom Daňového úradu Z. vypočutím svedka p. U. X., ktorý bol od 07.02.2014 konateľom spoločnosti F., s.r.o., ako nástupníckej spoločnosti P. X., s.r.o.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že p. U. X. spoločnosť F., s.r.o. nepozná a nemá k dispozícii účtovné doklady tejto spoločnosti, a že bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin. Miestnym zisťovaním správca dane zistil, že vlastníci nehnuteľností na adrese, v ktorej má sídlo spoločnosť F., s.r.o., neudelil súhlas na zápis nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti do obchodného registra a správca dane v spolupráci s KUFS, pobočka K., O., formou podania vysvetlenia zistil, že bývalý konateľ spoločnosti P. X., s.r.o., C.. L. X. podpísal protokol o prevzatí účtovných dokladov, ale tvrdí, že žiadne doklady od pána X. neprevzal. 55. Na základe týchto dôkazov správca dane dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nie je schopný žiadnymi dôkazmi preukázať, že k dodaniu tovaru vajec podľa vystavených faktúr v mene spoločnosti P. X., s.r.o., došlo a na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán tvrdí, že neexistujú žiadne dôkazy o uskutočnení plnenia, ktoré bolo predmetnými faktúrami deklarované a žalobcom nebolo preukázané právo na odpočítanie dane. 56. Žalobca zdôraznil, že z ním citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane je povinný vykonať dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov a podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku je povinný v protokole uviesť vyhodnotenie dôkazov a rovnako je povinný v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami daňového subjektu, a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že prvostupňový správny orgán mal v predmetnej veci k dispozícii dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu, pretože išlo o identický dôkaz, výsluch svedka, pričom prvý dôkaz potvrdzuje dodanie tovaru a uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou, ktorá bola v čase dodania tovaru konateľom spoločnosti, ktorá tovar dodala, pričom ako svedok konala osoba, ktorá je považovaná za dôveryhodnú osobu a druhý dôkaz sa vôbec nezaoberá kontrolovaným obdobím a to júl 2013, a je teda pre dané konanie irelevantný a len preukazuje stav nástupníckej spoločnosti dodávateľa tovaru v čase, kedy kontrolovaný daňový subjekt - žalobca s právnym nástupcom spoločnosti P., s.r.o., nespolupracoval a nemal žiadny právny vzťah a tento dôkaz je aj vykonaný osobou, ktorá je považovaná za nedôveryhodnú osobu, lebo bola právoplatne odsúdená za majetkový trestný čin. Ak správca dane tvrdí, že daňový subjekt, ktorý dodal tovar, nie je schopný žiadnymi dôkazmi preukázať, žeby k dodaniu tovaru - vajec v zmysle vystavených faktúr v jeho mene v skutočnosti naozaj došlo, je v rozpore s predloženými dôkazmi, pretože spoločnosť P. X., s.r.o., ako dodávateľ výpoveďou svedka konateľa spoločnosti P. X., s.r.o., potvrdila, že k dodaniu tovaru došlo. 57. Žalobca namieta, že správca dane v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vôbec neuviedol, prečo neakceptuje ako dôkaz výpoveď svedka p. P. X., ktorý potvrdil dodanie tovaru a svoje tvrdenie, že nedošlo k dodaniu tovaru preukazuje len tvrdením, že právny nástupca spoločnosti P. X., s.r.o., nemá k dispozícii účtovné doklady. Uvedeným postupom správca dane porušil ustanovenie § 24 ods. 2, § 47 h/, § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku. Žalobca zdôraznil, že ak mal správca dane pochybnosti o vykonaných dôkazoch, bol povinný tieto odstrániť ďalším dokazovaním, čo nebolo správcom dane uskutočnené, a ak považoval informáciu o stave nástupníckej spoločnosti dodávateľa tovaru za tak závažnú, že táto informácia spochybňovala dôkaz vykonaný výsluchom svedka, ktorý potvrdil dodanie tovaru, správca dane bol povinný tento rozpor v dôkazoch odstrániť a v rozhodnutí uviesť, prečo takto vykonaný dôkaz, ktorý potvrdzuje dodanie tovaru, neakceptoval, pričom táto skutočnosť v protokole o daňovej kontrole v prvostupňovom rozhodnutí, aj v rozhodnutí žalovaného chýbajú. Podľa názoru žalobcu správca dane mal postupovať podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov a zároveň mal postupovať podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, mohol preveriť, či predmetný tovar bol spoločnosti HYDINA SK prijatý a následne expedovaný. Túto skutočnosť mohol správca dane overiť kontrolou dodacích listov v jednotlivých predajniach kontrolovaného daňového subjektu, ktoré preukazujú prijatie tovaru a následne jeho predaj prostredníctvom ERP kontrolou dokladov z ERP. Z takto vykonanej kontroly by správca dane zistil, že tovar bol obstaraný od dodávateľa P. X., s.r.o. a bol následne predaný. Súčasne túto skutočnosť správca dane mohol overiť výsluchom svedkov - zamestnancov kontrolovaného daňového subjektu, ktorí preberali dodaný tovar a zamestnancov, ktorí dodaný tovar následne predávali na jednotlivých predajniach a tento dôkaz nebol správcom dane realizovaný. 58. Ďalej namietal, že podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku jednou zo základných zásad daňovej kontroly je povinnosť správcu dane hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby správca dane postupoval tak, že jeden dôkaz považuje za rozhodujúci, pretože je v neprospech daňovníka a na ostatné neprihliada a to bez uvedenia dôvodu, zvlášť, ak správcom dane akceptovaný dôkaz nie je vykonaný k obdobiu, ktoré je predmetom kontroly a je vykonaný nedôveryhodnou osobou. Správca dane vôbec neodstránil rozpor vo vykonaných dôkazoch a akceptoval bez odôvodnenia len jeden z vykonaných dôkazov, čo je v zmysle citovaných zásad daňového konania neprípustné a uvedeným postupom správca dane porušil jednu zo základných zásad daňového konania zásadu zákonnosti, ktorú upravuje § 3 ods. 1 Daňového poriadku. 59. Žalobca namietal, že uvedený postup je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 a § 3 ods. 3 Daňového poriadku a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a podľa názoru žalobcu mal správca dane odstrániť vzniknuté pochybnosti medzi vykonanými dôkazmi na základe uvedených ustanovení Daňového poriadku a to bez toho, aby akceptoval alebo neakceptoval námietku daňového subjektu v tejto veci. Názor odvolacieho orgánu, že vyjadrenie p. P. X. - svedka a p. U. X. - svedka, sú len nepodložené tvrdenia, na základe ktorých neboli odstránené pochybnosti o skutočnej realizácii deklarovaného zdaniteľného obchodu, sú podľa žalobcu v rozpore s chápaním výpovede svedka vykonané podľa § 25 Daňového poriadku ako jedného zo základných dôkazných prostriedkov upravených v § 24 ods. 4 Zákona o DPH. Žalobca argumentoval tým, že Zákon o DPH predstavuje pravidla zdaňovania v rámci Európskej únie, ktoré sú upravené v Smernici Rady č. 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré bola Slovenská republika povinná implementovať. 60. Podľa žalobcom citovaných ustanovení Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a súčasne platí, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Za deň dodania tovaru sa podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o DPH považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Z citovaných ustanovení Zákona o DPH vyplýva, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane musia byť splnené podmienky: 1/ Dodávateľ je platiteľ DPH, 2/ dodávateľovi vznikla pri dodaní tovaru daňová povinnosť, 3/ kupujúci je platiteľ DPH, 4/ kupujúci použije obstaraný tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, 5/ daň je predávajúcim uplatnená voči kupujúcemu z dodaného tovaru, 6/ kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, 7/ kupujúci má faktúru od predávajúceho. 61. V súvislosti s uvedenými podmienkami žalobca uviedol, že zo strany spoločnosti HYDINA SK boli splnené podmienky, pretože dodávateľ tovaru je platiteľ DPH, pretože obchodná spoločnosť P. X., s.r.o.,bola v čase dodania tovaru registrovaná ako platiteľ DPH, dodávateľovi vznikla pri dodaní tovaru daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Tovar bol žalobcovi dodaný, o čom svedčia dodacie listy a daň bola dodávateľom uvedená v DP k DPH. Kupujúci je platiteľom DPH. Spoločnosť HYDINA SK predala obstaraný tovar v jednotlivých podnikových predajniach, tržby boli registrované prostredníctvom ERP a daň bola uvedená v DP k DPH. Daň bola predávajúcim uplatnená voči kupujúcemu z dodaného tovaru, čo vyplýva z vystavených faktúr. Žalobca ako kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a to dňom dodania tovaru a má faktúru od predávajúceho poukazujúc už na vyššie citované faktúry. 62. Žalobca zdôrazňuje, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a záver správcu dane, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH sú v rozpore so skutkovým stavom. V súvislosti s uvedenými námietkami žalobca poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozsudok C-204/13 vo veci Heinz Malburg sa uvádza, že v súlade s ustanoveniami DPH smernice EÚ tak, ako ich vykladá Súdny dvor EÚ, podnikateľ môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe v rozsahu, v akej je príjemcom plnení pre svoj podnik a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Poukazuje na rozsudok Faxworld, C 137/02, C 63/04, C 257/11, C 285/11. Žalobca ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry SD EÚ je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť, toto právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe, s odkazom na rozsudok sp. zn.: C-368/06 a nárok na odpočet dane môžu uplatniť všetky zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú ekonomickú činnosť. Žalobca namietal, že spoločný systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činnosti bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto ako také podliehajú dani, s odkazom na rozhodnutia C-268/83, C-37/95,C-110/98 a C-147/98, C-98/98 a C-169/04. 63. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v tejto veci neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom, neobsahuje v danej veci žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov uvedených daňovým subjektom v odvolaní, neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, ako sa odvolací orgán vyrovnal s jednotlivými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Žalovaný rozhodnutím preukázal, že rozhodnutie správcu dane, ktoré potvrdil, je založené len na pochybnostiach a nie na konkrétnych dôkazoch, ktoré by preukazovali tvrdenia správcu dane. Postup žalovaného je v rozpore s citovaným ustanovením § 74 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, ako aj v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný neakceptoval bez odôvodnenia dôkaz, ktorý preukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu a je v prospech kontrolovaného daňového subjektu, čím porušil § 3 ods. 3 Daňového poriadku a odvolací orgán neodôvodnil svoje tvrdenie o porušení § 49 ods. 1 Zákona o DPH, v dôsledku čoho porušil § 47 písm. h/ a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Postupoval tiež v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, lebo nedodržal zásadu zákonnosti a postupoval v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nedbal pritom na zachovanie práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného daňového subjektu zistiť skutočnosti čo najúplnejšie a to aj tie, ktoré sú v prospech daňového subjektu. Žalovaný porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 64. Žalobca poukázal na zistený skutkový stav a to odpovede poľskej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií, podľa ktorého v prípade dodávateľa F. V., IČ DPH: P odberateľom tovaru je spoločnosť Z., s.r.o.. Tovar bol fyzicky prepravený z Poľskej republiky do Slovenskej republiky, dopravu zabezpečoval dodávateľ spoločnosti Z., s.r.o., na vlastný účet, keďže cena tovaru obsahovala aj prepravné náklady. Za spoločnosť Z., s.r.o., konal p. U. P. a p. X. X., konatelia Z., s.r.o.. Tovar bol zaplatený v hotovosti šoférovi dodávateľa, pričom dokladom o zaplatení bol výdavkový pokladničný doklad spoločnosti Z., s.r.o.. Poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o., a ako dôkaz predložila faktúry, platby a prepravné doklady. V prípade dodávateľa K. U. „Z.", IČ DPH: P odberateľom tovaru je spoločnosť Z., s.r.o., tovar bol fyzicky prepravený z Poľskej republiky do Slovenskej republiky, dopravu zabezpečoval odberateľ na vlastný účet prostredníctvom spoločnosti U.. Za spoločnosť Z., s.r.o., konala R. U., splnomocnený zástupca Z., s.r.o., a tovar bol zaplatený bezhotovostne z účtu spoločnosti Z., s.r.o., na účet dodávateľa. Opätovne zdôraznil, že poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o., a ako dôkaz predložila faktúry, CMR týkajúce sa prepravy tovaru, potvrdenia o dodávke, správu o použití vozidla šoférom, technografické záznamy a platby elektronického mýta. 65. V prípade dodávateľa U. Sp. Z.o.o., IČ DPH: P dodávateľ deklaroval IC dodanie tovaru z PL pre spoločnosť Z., s.r.o.. Tovar bol predaný spoločnosti Z., s.r.o., a osoby kontaktujúce dodávateľa za spoločnosť Z., s.r.o., boli p. R. U. ako splnomocnený zástupca Z., s.r.o., p. M. a S. P.. Poľská daňová správa potvrdila predaj tovaru pre spoločnosť Z., s.r.o., a ako dôkaz predložila faktúry, objednávky, platby a prepravné doklady. 66. Žalobca zdôraznil, že poľská daňová správa potvrdila, že tovar bol dodaný spoločnosti Z., s.r.o., ktorá bola príjemcom tovaru a tovar bol fyzicky prepravený na územie SR z PL. Dodanie tovaru bolo deklarované v daňovom priznaní PL dodávateľov ako intrakomunitárne dodanie v prospech Z., s.r.o.. S odkazom na uvedené, ak správca dane tvrdí, že spoločnosť Z., s.r.o., nevystupuje ako príjemca tovaru a nemohla byť vlastníkom, je v rozpore so závermi zistenými poľskou daňovou správou v rámci medzinárodnej výmeny informácií a je v rozpore so skutkovým stavom a tvrdenia správcu dane vzhľadom na informácie získané od poľskej daňovej správy nadobudli dojem účelového tvrdenia, ktorým sa správca dane snaží navodiť skutkový stav, ktorý nenastal. Opätovne žalobca poukazuje na § 24 ods. 2 Daňového poriadku s tým, že správca dane v prípade pochybností mal vykonať ďalšie dokazovanie, čo nerealizoval. 67. Poukázal na to, že povinnosťou správcu dane v prípade pochybností, kto bol príjemcom tovaru, mal vykonať výsluch svedkov jednak vodičov, ktorí realizovali prepravu tovaru medzi dodávateľom z PL a spoločnosťou Z., s.r.o., ako aj zamestnancov spoločnosti HYDINA SK s.r.o., ktorí boli fyzicky pri dodaní tovaru, a ktorí mohli potvrdiť, že skutočným príjemcom tovaru dovezeného z PL bola spoločnosť Z., s.r.o., ktorá predmetný tovar následne dodala spoločnosti HYDINA SK. Z tvrdení správcu dane, že spoločnosť Z., s.r.o., nevykonávala reálnu hospodársku činnosť a tvrdenie zakladá na argumentácii uvedenej na strane 19 rozhodnutia, je správca dane povinný svoje tvrdenia preukázať, prípadne odstrániť rozpory medzi tvrdením správcu dane a zistenými skutočnosťami. Správca dane tvrdí, že obchodné transakcie v mene spoločnosti Z., s.r.o., majú umelý charakter a v takom prípade bol povinný odstrániť rozpor medzi svojim tvrdením a potvrdením poľskej daňovej správy, že tovar bol reálne prepravený z Poľskej republiky do SR a bol reálne dodaný Z., s.r.o.. V mene spoločnosti Z., s.r.o., vykonávali úkony iné osoby, pričom žalobca predpokladá, že správca dane má na mysli iné osoby, ako konatelia, teda U.. P. M. a R. U.. V súvislosti s uvedeným podľa názoru žalobcu správca dane bol povinný v rámci dokazovania ozrejmiť, prečo vystupovanie týchto osôb v rozsahu, v akom vystupovali, potvrdzuje, že Z., s.r.o., nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, a prečo je takého konanie neprípustné. Podľa predložených dôkazov p. R. U. konala za spoločnosť na základe plnej moci, ktorú jej udelila konateľka spoločnosti Z., s.r.o., a p. U.. P. M. vystupoval vo vzťahu k spoločnosti Z., s.r.o., len v pozícii kontroly množstva a ceny dodaného tovaru. Dodanie tovaru je fakturačne deklarované do HYDINA SK s.r.o.. Ak správca dane uvedené tvrdí o faktúrach od dodávateľov z Poľskej republiky, v takomto prípade je tvrdenie správcu dane v rozpore so skutkovým stavom, keďže faktúry za dodanie tovaru od PL dodávateľov sú vystavené na spoločnosť Z., s.r.o., čo je potvrdené v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Žalobca ďalej namietal, že na prepravných dokladoch CMR je uvedený ako kupujúci spoločnosť Z., s.r.o., pričom na tom istom dokumente nie je v časti príjemca tovaru táto spoločnosť uvedená. Ak na základe uvedeného dospel správca dane k záveru, že uvedené preukazuje, že spoločnosť Z., s.r.o., nikdy tovar neprevzala, bol správca dane povinný odstrániť rozpor medzi uvedením spoločnosti Z., s.r.o., ako kupujúcim a uvedením inej spoločnosti v časti príjemca tovaru, napr. formou výpovede svedka - osoby, ktorá predmetný dokument CMR vystavovala. 68. Keďže správca dane neodstránil pochybnosti v získaných dôkazoch a bez uvedenia dôvodu uprednostnil pri svojom rozhodnutí niektoré dôkazy bez toho, aby odôvodnil, prečo iné dôkazy neakceptuje, postupoval v rozpore s citovaným ustanovením § 3 ods. 3 DP, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Argumentácia žalovaného je v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Keďže správca dane ako štátny orgán je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, mal vzniknuté pochybnosti medzi vykonanými dôkazmi odstrániť na základe citovaných ustanovení Daňového poriadku a to bez toho, aby akceptoval alebo neakceptoval námietku daňového subjektu v predmetnej veci, keďže prvostupňový správny orgán ani žalovaný nekonali v zmysle uvedených ustanovení, porušili čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 69. V súvislosti s dodávateľom Z., s.r.o., žalobca poukázal na identické skutočnosti ako vo vzťahu k dodávateľovi P. X., s.r.o., s tým, že aj vo vzťahu k Z., s.r.o., boli splnené všetky podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane. Ak správca dane tvrdí, že správnosť a pravdivosť dokladov vystavených spoločnosťou Z., s.r.o., je spochybnená a tieto doklady neodrážajú skutočnosť, teda nie sú hodnoverné a existuje podozrenie zo zneužitia práva, správca dane bol povinný odstrániť všetky pochybnosti a rozpory, ktoré by takémuto tvrdeniu odporovali a preukázať, že sú naplnené všetky znaky pre zneužitie práva. Žalobca dôvodil, že z judikatúry SD EÚ vyplýva, že v prípade, ak ide o zneužitie práva, musí platiteľ získať z predmetných deklarovaných plnení daňovú výhodu. Za účelom posúdenia, či daná transakcia je alebo nie je zaťažená inštitútom zneužitia práva, musia byť splnené viaceré podmienky, ktoré sú definované ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a ide najmä o judikáty C-255/02 Halifax, C-162/07 Ampliscientifica a Amplifin, C-425/06 Part Service, C-277/09 RBS Deutschland Holdings, C-103/09 Weald Leasing, C-653/11 Paul Newey. 70. Žalobca argumentuje, že z uvedených rozsudkov vyplýva, že preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Keď bola zistená existencia zneužívania, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia zakladajúce uvedené zneužívanie. 71. Žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno pri zneužívajúcom konaní leží na správcovi dane a v predmetnej veci tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že sú naplnené podmienky pre konštatovanie, že ide o zneužívacie konanie, teda nijako nepreukázal, žeby hlavným cieľom predmetných plnení bolo získanie daňovej výhody, ktorou je odpočítanie dane pre spoločnosť HYDINA SK. Ak správca dane tvrdí, že spoločnosť Z., s.r.o., je umelo vytvorená transakcia za účelom získania daňovej výhody, teda odpočítania dane, bol v zmysle judikatúry SD EÚ povinný predefinovať transakciu tak, ako keby neexistovali plnenia zakladajúce zneužívanie práva. Ak by správca dane takto postupoval a transakcie by predefinoval na dodanie tovaru bez účasti spoločnosti Z., s.r.o., spoločnosti HYDINA SK by aj v takom prípade vznikol nárok na odpočítanie dane, ktorú spoločnosť Z., s.r.o., deklarovala vo vystavených faktúrach. Uplatnenie odpočítania dane z nadobudnutia dodaného tovaru z pohľadu spoločnosti HYDINA SK teda v žiadnom prípade nemôže byť považované za daňovú výhodu, ktorú by tento subjekt inak nezískal, a ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi sledovanými Smernicou. Ak mal správca dane pochybnosti o správnosti priznanej a odvedenej dane z dodaných tovarov v spoločnosti Z., s.r.o., bol povinný preukázať, že výsledná daňová povinnosť nebola touto spoločnosťou deklarovaná správne a následne túto daň vymáhať od osoby, ktorá bola povinná túto daň zaplatiť v prospech daňového úradu. Tento právny stav ale správca dane nemôže nahrádzať inštitútom zneužitia práva a tým zabrániť platiteľovi uplatniť právo na odpočítanie dane, a to osobitne, ak uplatnenie tohto práva nie je v rozpore s cieľmi Smernice a nejedná sa o daňovú výhodu, ktorú by spoločnosť pri inej forme nadobudnutia tovaru nezískala. 72. Žalobca ďalej zdôraznil, že Zákon o DPH, Smernica EÚ, ako aj judikatúra Súdneho dvora EÚ neumožňujú postup, ktorý správca dane zvolil za účelom zvýšenia dane formou nepriznania práva na uplatnenie odpočtu dane a postup, ktorý zvolil správca dane je nelogický a protiprávny. Žalobca ďalej namietal, že v rozsudku SD EÚ vo veci Mecsek-Gabona Kft č. C-273/11 sa uvádza, že za týchto podmienok musia byť povinnosti, ktoré má zdaniteľná osoba v oblasti dokazovania určené v závislosti od podmienok výslovne uvedených vo vnútroštátnej právnej úprave a od obvyklej praxe stanovenej pre podobné transakcie. Zásada právnej istoty vyžaduje, aby zdaniteľné osoby poznali svoje daňové povinnosti ešte pred uzavretím transakcie. Ďalej namietal, že v zmysle rozsudku SD EÚ vo veci Maks Pen EOOD C-18/13, DPH smernica bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie, a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. 73. Ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť právne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť vo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje, aby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží pri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane vykladať vnútroštátne právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel Smernice 2006/112 s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané. 74. Žalobca ďalej namieta, že podľa ustanovení Smernice 2006/112/EU a rozsudku SD EÚ vo veci Collée č. C-146/05 je členským štátom umožnené prijať opatrenia, ktorých účelom je zabezpečiť správne vyberanie dane a predchádzať podvodom, a to najmä pod podmienkou, že tieto opatrenia nepôjdu nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie takýchto cieľov. Tieto opatrenia sa nesmú používať spôsobom spochybňujúcim neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. Zásada daňovej neutrality totiž vyžaduje, aby právo na odpočet dane bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami opomenuté a nie je to inak ani v prípade, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že základné požiadavky splnené boli, avšak pod podmienkou, že nedošlo k zámernej účasti na daňovom podvode, ktorý by ohrozil fungovanie spoločného systému DPH. Členské štáty sú pri výkone svojich právomoci povinné dodržiavať aj všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Európskej únie, akými sú najmä zásady právnej istoty a proporcionality. 75. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov, ktoré sa týkajú podvodného konania a len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o tom, či došlo k účasti spoločnosti, ktorá uplatňuje právo na odpočítanie dane na daňovom podvode. Prijatie takýchto záverov v daňovom konaní správcom dane a na základe takto prijatých záverov nepriznanie práva na odpočítanie dane bez vyrovnania sa s inými predloženými dôkazmi je prekročením kompetencií správcu dane a je to postup, ktorý je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 76. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že správca dane sa pri kontrole zameral na preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Z., s.r.o. a tomuto podriadil celé svoje konanie. Takto definovaný účel daňovej kontroly je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Keďže sa podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, teda správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, je zúženie účelu daňovej kontroly len na preverenie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočňovaných spoločnosťou Z., s.r.o., v rozpore s účelom, na aký sa má daňová kontrola vykonať, teda postup správcu dane je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Túto námietku žalobcu potvrdzuje aj rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, ako aj protokol o kontrole a aj rozhodnutie žalovaného, v ktorých úplne chýba vyrovnanie sa správcu dane a žalovaného s dôkazmi a prípadnými rozpormi medzi dôkazmi získanými a predloženými správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. 77. V súvislosti s uvedenými námietkami žalobca konštatoval, že spoločnosť Z., s.r.o., predložila účtovníctvo, ktoré správca dane neakceptoval. Podľa doručenej odpovede DÚ M. č. X/XXXXXXX/XX zo dňa 22.04.2014 na dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/M. zo dňa 18.11.2013 na DÚ M. boli predložené dňa 18.12.2013 na základe predvolania účtovníctvo a daňové doklady za spoločnosť Z., s.r.o., išlo o doklady za zdaňovacie obdobie júl 2013, boli predložené doklady spolu 3 šanóny a to evidencia DPH, hlavná kniha, účtovný denník, odberateľské faktúry XXXXXXXXXX - XXXXXXXXXX za júl 2013, dodávateľské faktúry tuzemské za júl 2013, dodávateľské faktúry, zahraničné za júl 2013. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane mal k dispozícii účtovné a daňové doklady spoločnosti Z., s.r.o., za zdaňovacie obdobie júl 2013 a s uvedeným dôkazom, ktorým účtovníctvo každej spoločnosti nepochybne je, sa správca dane vyrovnal len tvrdením, že správnosť a pravdivosť dokladov je spochybnená a tvrdením, že predložené doklady sú použiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t.j. sú hodnoverné a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré sa reálne uskutočnili. Správca dane žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, že jeho pochybnosti o reálnosti vystavených dokladov a reálnosti údajov v nich uvedených sú pravdivé, najmä vo vzťahu k informáciám od poľskej daňovej správy, ktorá údaje v predložených účtovných a daňových dokladoch potvrdila. 78. V súvislosti s predloženou a správcom dane neakceptovateľnou plnou mocou na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o., pre R. U., ktorá Daňovému úradu v M. predložila doklady a účtovníctvo spoločnosti Z., s.r.o., za uvedené zdaňovacie obdobie júl 2013, vrátane generálnej plnej moci na zastupovanie spoločnosti Z., s.r.o., a správca dane predloženú plno moc neakceptoval, pretože na výzvu zaslanú spoločnosti Z., s.r.o., či doručená plná moc bola skutočne vystavená spoločnosťou Z., s.r.o., nikto nereagoval. Z predloženej plnej moci vyplýva, že predmetná generálna plná moc bola udelená zo strany p. X. X. p. R. U. dňa 18.01.2013 a v tom čase bola p. X. konateľkou spoločnosti Z., s.r.o. a podpis p. X. na predmetnej generálnej plnej moci bol úradne overený na magistráte hlavného mesta P.. Zároveň p. X. X. potvrdila vo výpovedi na PPZ NKA M. (informácie poskytnuté správcovi dane zo strany KUFS - informácie MV SR, PPZ NKA M. - zaevidované pod č. XXXXX/XXXX zo dňa 20.02.2015), že udelila plnú moc pre slovenskú konateľku tejto spoločnosti, pričom mohlo ísť o plnú moc pre p. R. U.. Z týchto skutočností podľa žalobcu je zrejmé, že správca dane neakceptoval plnú moc udelenú ako prejav vôle pred zástupcom štátneho orgánu bez zákonnej kompetencie na takýto právny úkon, keďže žiaden všeobecne záväzný právny predpis nepriznáva správcovi dane kompetenciu rozhodovať o tom, či výslovný prejav vôle vykonaný pred iným štátnym orgánom bude akceptovať, je takýto postup správcu dane v rozpore so znením a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tvrdenie správcu dane, že plná moc p. R. U. nebola ku dňu vydania rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane riadne preukázaná, je účelové a zavádzajúce a je v rozpore so skutkovým stavom, v rozpore s právnym stavom a v rozpore s predloženými dôkazmi a výpoveďami svedkov. 79. Žalobca ďalej konštatoval, že platnosť udelenej plnej moci v prospech p. R. U. potvrdila aj I. D., V., ktorá na základe predloženej plnej moci zriadila pre spoločnosť Z., s.r.o., bežný účet, I. podnikateľské konto, I. benefit konto a udelila dispozičné oprávnenie na nakladanie s finančnými prostriedkami na uvedených účtoch na disponenta R. U., čo znamená, že predmetnú plnú moc bez výhrad akceptovala. Plnú moc pre R. U. akceptovala aj Z. V., a.s., ktorá rovnako na základe tejto plnej moci udelenej p. R. U. otvorila bežný účet pre spoločnosť Z., s.r.o., s dispozičným oprávnením pre R. U.. 80. Žalobca namieta, že ak žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán oprávnene neakceptoval plnú moc, keďže nemal k dispozícii originál plnej moci, mal možnosť overiť túto skutočnosť prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií podľa §61 DP na magistráte hlavného mesta Prahy ako štátneho orgánu, ktorý predmetnú plnú moc oficiálne potvrdil. Žalobca ďalej namieta, že závery správcu dane o tom, že p. R. U. je nekontaktná, je v rozpore so samotnou argumentáciou správneho orgánu, pretože v napadnutom rozhodnutí správca dane uviedol, že p. R. U. preberala zásielky (predvolanie na výsluch svedka), čo svedčí o tom, že p. R. U. bola v kontakte s daňovým úradom. Ak mal správca dane vedomosť o tom, kde sa p. U. zdržuje a považoval jej ďalšiu výpoveď za kľúčovú pre dané konanie, mohol využiť inštitút predvedenia svedka podľa § 20 ods. 4 Daňového poriadku a správca dane teda nevyužil všetky možnosti ustanovené zákonom a postupoval v rozpore s § 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Aj v súvislosti s vykonaním miestnym zisťovaním spoločnosti P. B., p. U.. P. M., predseda predstavenstva spoločnosti P. B., potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru od spoločnosti Z., s.r.o., pre spoločnosť HYDINA SK a správca dane sa uvedeným dôkazom vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej namietal, že forma dôkazu - výpoveď svedka správca dane túto formu dokazovania vôbec nevyužil a to v súvislosti s odstránením rozporov medzi tvrdením správcu dane a skutočnosťami zistenými poľskou daňovou správou, výpoveďami svedkov a predloženými dôkazmi. Ak by správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, a ak by postupoval v súlade so základnými princípmi dokazovania a svoje úkony by vykonával za účelom, za akým sa má daňová kontrola vykonať, vykonal by ďalšie dokazovanie formou výpovede svedkov, napr. vodičov dopravných prostriedkov za účelom odstránenia pochybností o tom, či bol predmetný tovar reálne prepravený a komu bol dodaný. Rovnako správca dane mohol vykonať výsluch svedkov zamestnancov spoločnosti HYDINA SK za účelom preverenia skutočností, kto bol dodávateľom tovaru pre spoločnosť HYDINA SK. Keďže správca dane dokazovanie nevykonal, vzniknuté rozpory neodstránil, postupoval v rozpore s ustanovením § 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. 81. Žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly predložil účtovníctvo za zdaňovacie obdobie júl 2013, kde okrem faktúr od spoločnosti Z., s.r.o., predložil aj CMR, zmluvy o kúpe tovaru, dohodu o všeobecných podmienkach zo dňa 01.02.2013, zoznamy o prijatých a dodaných tovaroch a službách, evidenciu DPH a evidenciu došlých a vystavených faktúr, pokladničné doklady, doklady týkajúce sa bežného účtu, súpis majetku k 31.07.2013, interné doklady a iné dokumenty, ktoré preukazovali konanie spoločnosti v kontrolovanom období. Všetky predložené doklady preukazujú obstaranie tovaru od spoločnosti Z. s.r.o., pričom správca dane sa ani v rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane ani v protokole o kontrole s predmetnými dôkazmi nevyrovnal a neuviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie každého z predložených dôkazov. Žalobca zdôraznil, že považuje odôvodnenie rozdielu dane v protokole z daňovej kontroly o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorý bol doručený žalobcovi ako platiteľovi dane dňa 08.06.2015 za nedostatočné, pretože k jednotlivým faktúram - obchodom obsahuje protokol iba všeobecné odôvodnenie bez uvedenia konkrétnych špecifikovaných skutočností vzťahujúcich sa na jednotlivé faktúry - obchody. Správca dane mal odôvodniť svoj postup pri určení rozdielu dane a to vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre - obchode a to konkrétne a určito a hlavne spôsobom umožňujúcim daňovému subjektu, teda žalobcovi zaujať k tomuto stanovisko, resp. navrhnúť dôkazy, pre každý jednotlivý prípad a nie iba všeobecne vo formálnej rovine. 82. Žalobca ďalej namietal, že správca dane bol povinný uviesť pri každom prípade porušenie konkrétnej povinnosti daňového subjektu, a teda uviesť, ktoré konkrétne ustanovenie zákona, ako aj konkrétne skutočnosti, z ktorých porušenie jednotlivého ustanovenia vyplýva a primerane svoj záver odôvodniť. Na základe uvedeného postupu žalovaného tento vydal rozhodnutie, ktoré v časti skutkový stav rozhodol len na základe pochybností a bez vyhodnotenia dôkazov a tvrdení uvedených žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR (správne rozhodnutiu správcu dane). Žalovaný rozhodnutím, ktorým potvrdil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, neuvádza, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu, ani aké úvahy ovplyvnili hodnotenie všetkých predložených dôkazov. 83. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 18.03.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 84. Námietky žalobcu uvedené v žalobe sú takmer totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu P. č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.07.2015. preto poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2015. Vo veci nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti P. X., s.r.o., O. P. XXXX, žalobca v žalobe opätovne poukazuje na svedecké výpovede P. X. a U. X.. Výpoveď P. X. považuje za jeden zo základných dôkazov a namieta, že v tomto konaní nebola akceptovaná, pritom výpoveď U. X., ktorý bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin, správca dane nespochybnil. Podľa žalobcu v danom prípade išlo o dva dôkazy, ktoré majú rovnakú právnu silu, išlo o identický dôkaz - výsluch svedka, preto mal správca dane rozpory vo výpovediach doplniť ďalším dokazovaním. Žalobca tiež tvrdí, že predložil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ a namieta, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a neuvádza žiadne skutočnosti a úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Tieto námietky považuje za neopodstatnené, pretože žalobca v žalobe na strane 5 a 6 pod bodmi 1. a) až 1. e) uvádza, na základe akých skutočností sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami v odvolaní. V danom prípade mal svedok P. X. potvrdiť, že predmetný tovar bol dodaný, za dodaný tovar spoločnosť vyhotovila faktúru, daň uvedenú na faktúre priznala v daňovom priznaní a odviedla v prospech správcu dane. Správca dane toto tvrdenie podľa odvolacieho orgánu oprávnene neakceptoval, pretože nebolo podložené žiadnym relevantným dôkazom. Nepotvrdil ho ani konateľ nástupníckej spoločnosti F., s.r.o. U. X., pretože podľa jeho vyjadrenia spoločnosť s takým menom nepozná a nemá k dispozícii ani jej účtovné doklady. Zároveň správca dane disponuje aj vyjadrením bývalého konateľa spoločnosti P. X., s.r.o. C.. L. X.. ktorý uviedol, že protokol o prevzatí účtovných dokladov podpísal, ale žiadne doklady od P. X. neprevzal. XX. Ak podľa názoru žalobcu pri vyjadrení P. X. išlo o identický dôkaz a poskytla ho dôveryhodná osoba, pričom vyjadrenie U. X. sa vôbec netýka kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a poskytla ho nedôveryhodná osoba, pretože U. X. bol právoplatne odsúdený za spáchaný majetkový trestný čin, podľa žalovaného pri uvedených vyjadreniach išlo iba o nepodložené tvrdenia, na základe ktorých neboli odstránené pochybnosti o skutočnej realizácii deklarovaného zdaniteľného obchodu. V tejto súvislosti námietku žalobcu, že ak mal správca dane pochybnosti o vykonaných dôkazoch, bol povinný tieto odstrániť ďalším dokazovaním, žalovaný nemohol akceptovať, pretože tak, ako je správca dane v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov povinný dostatočne zistiť skutkový stav, tak isto aj daňový subjekt, ktorý uplatňuje právo na odpočítanie dane, je v zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona a v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov povinný preukázať bez akýchkoľvek pochybností, že sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. 86. Žalobca k tvrdeniam žalovaného vo veci nepriznania práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti P. X., s.r.o. v žalobe uviedol tie isté námietky, ako použil v odvolaní, a opätovne namieta nedostatočné odôvodnenie bez toho. aby uviedol konkrétny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia daňových orgánov, resp.. aby uviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nevysporiadal. Podobne aj v prípade neoprávneného odpočítania dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Z., s.r.o. k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a neuvádza žiadne skutočnosti a úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, poukazuje na konštatovanie žalobcu na strane 11 žaloby, kde pod bodmi 2. a) až 2. f) uvádza, na základe akých skutočností sa žalovaný vysporiadal s jeho námietkami v odvolaní. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že aj v tomto prípade správca dane v rámci kontrolnej činnosti zistil skutočnosti, ktoré jednoznačne spochybnili skutočnú realizáciu deklarovaného zdaniteľného obchodu spoločnosťou Z., s.r.o., a ktoré nasvedčovali, že spoločnosť Z., s.r.o. je vsunutý nárazník (zmiznutý obchodník) v reťazových transakciách s cieľom získať daňovú výhodu, a to odpočítanie dane pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o.. Zo zistených informácií vyplýva, že spoločnosť Z., s.r.o. nevystupuje ako príjemca tovaru, nikdy nebola vlastníkom tovaru, preto nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. Tým spoločnosti HYDINA SK s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane. pretože pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nedošlo k vzniku daňovej povinnosti podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 87. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že intrakomunitárne dodania tovaru pre spoločnosť Z.. s.r.o. mali podľa daňových orgánov umelý charakter, pretože podľa zistení správcu dane X. X. v čase deklarovaných obchodov, ani počas celej doby ako konateľka spoločnosti Z., s.r.o. nemala žiadne vedomosti o činnosti spoločnosti. Podľa jej vyjadrenia mala podpísať dve splnomocnenia na zastupovanie spoločnosti Z.. s.r.o. Jedno pre advokáta a druhé pre R. U.. Ani jedno z nich nebolo predložené správcovi dane k nahliadnutiu v origináli, preto generálnu plnú moc na zastupovanie spoločnosti R. U. správca dane neakceptoval. Z tohto dôvodu jej úkony vykonávané za spoločnosť Z., s.r.o. nemožno považovať za právne účinné. 88. Z odpovedí poľskej daňovej správy vyplynulo, že za spoločnosť Z., s.r.o. vystupoval aj U.. P. M. a to nielen v pozícii kontroly množstva a ceny dodaného tovaru, ale aj objednával tovar a prakticky koordinoval obchodné transakcie. Zistené skutočnosti správcom dane podľa žalovaného sú dostatočným dôvodom pre konštatovanie správcu dane, že spoločnosť Z.. s.r.o. bola začlenená do reťazovej transakcie z dôvodu získania daňovej výhody. Zo strany miestne príslušných daňových úradov spoločnosti HYDINA SK s.r.o. i Z.. s.r.o. boli v priebehu daňovej kontroly preukázané objektívne skutočnosti, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. vedela alebo mala vedieť, že uvedené zdaniteľné obchody zakladajúce právo na odpočítanie dane boli súčasťou zneužívajúceho konania. 89. Žalobca k tvrdeniam žalovaného vo veci neoprávneného odpočítania dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou Z.. s.r.o. v žalobe uvádza tie isté námietky, ako použil v odvolaní a opätovne namieta nedostatočné odôvodnenie bez toho. aby uviedol konkrétny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia daňových orgánov, resp.. aby uviedol, s ktorou konkrétnou námietkou žalovaný nevysporiadal. 90. V predmetnej veci žaloba bola súdu doručená 31.12.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 91. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016 a v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 491 ods. 1 upravil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 491 ods. 3 Správneho súdneho poriadku - na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 92. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 93. Základnými námietkami žalobcu je, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a rozhodnutia nie sú dostatočne a presvedčivo odôvodnenia a došlo aj k porušeniu základných zásad daňového konania. 94. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 3 ods. 1 až 10 upravuje základné zásady správy daní. Podľa § 3 ods. 1 - pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku - správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 - pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 95. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku - daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 96. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 97. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 98. Podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku - protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. 99. Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 63 ods. 1 upravuje, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 § 63 Daňového poriadku - rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 100. Podľa § 63 ods. 5 - rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 101. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku - odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. 102. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v ustanovení § 8 písm. a/ dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak;... . 103. Podľa § 19 ods. 1 - daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 104. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a/ § 49 Zákona o DPH - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 105. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 106. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o DPH - na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 107. Od 01.01.2007 bola Šiesta Smernica Rady č. 77/388/EHS nahradená Smernicou Rady 2006/112/ ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. 108. Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v článku 1 bod 1 upravuje, že toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých majú príslušné orgány členských štátov zodpovednosť za uplatňovanie Zákonov o DPH, spolupracovať navzájom medzi sebou a komisiou, aby zabezpečili dodržiavanie uvedených zákonov. Na tento účel stanovuje pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH. Konkrétne ustanovuje pravidlá a postupy, ktoré členským štátom umožňujú a vymieniť si uvedené informácie elektronickými prostriedkami. Bod 2 - týmto nariadením sa stanovujú podmienky, za ktorých orgány uvedené v odseku 1 poskytujú pomoc pri ochrane príjmov DPH všetkých členských štátov. 109. Podľa článku 7 bod 1 - na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1, vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivo prípadu alebo prípadov. Podľa bodu 2 tohto článku - na účely oznamovania informácií uvedeného v odseku 1 žiadaný orgán zabezpečí vyhľadávanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní potrebných na získanie takýchto informácií. 110. Správny súd v predmetnej veci mal posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane za použitia zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dôsledné šetrenie a rozsiahle dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje doteraz neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom. 111. Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a v § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. 112. Zákonodarca považuje odpočet DPH za ľahko zneužiteľný. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. 113. Z obsahu predloženého administratívneho spisu bolo preukázané, že vzhľadom na charakter obchodných spoločností P. X., s.r.o., a zistený skutkový stav Z., s.r.o., vznikli nezrovnalosti, bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane, aby tieto nezrovnalosti odstránil, pričom podľa názoru súdu dôkazné bremeno je výlučne na žalobcovi. V preskúmavanej veci preto nestačí, ak si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, iba predloženie dodávateľských dokladov a zmlúv, lebo uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. 114. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, teda žalobcu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný deklarovaným dodávateľom, nie je povinný dokazovať nedodanie tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, ak si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH (rozsudok NS SR sp. zn.: 2Sžf/23/2011). Rovnako NS SR v rozsudku 3Sžf/107/2014 uviedol, že obchodnú transakciu nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Technický je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Hodnotenie dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov. 115. Zo žalobných námietok jednoznačne vyplýva, že žalobca spochybňuje zákonnosť vykonávaného dokazovania v rámci preverovania žalobcom uplatnených nárokov na základe ním deklarovaných zdaniteľných plnení a to využitím inštitútov miestneho zisťovania a to prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Žalobca ďalej spochybňuje správnosť vyhodnotenia skutkového stavu na základe jednotlivých zistení a rovnako namieta, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, a ak správca dane mal pochybnosti na vyvrátenie týchto pochybností, mal vykonať ďalšie dokazovanie, pretože svoju dôkaznú povinnosť si splnil a to tým, že predložil zákonom stanovené daňové doklady, ktoré podľa názoru žalobcu preukazujú uskutočnenie medzi žalobcom ako daňovým subjektom a správcom dane v sporných zdaniteľných plnení. V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaní správcom dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane v rámci napĺňania cieľov správy daní sledovaného zákonom, rovnako potrebným na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnice z miestneho zisťovania a získané zistenia sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, ku ktorým sa tento má právo vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly atď.. 116. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný podľa názoru správneho súdu vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami, uviedol skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Rovnako odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri aplikácii relevantnej právnej úpravy. Správny súd považoval za zákonný postup správcu dane, ktorý ponechal daň na výstupe, pokiaľ išlo o dodané zdaniteľné obchody, hoci tieto obchody podľa zistení správcu dane neboli reálne uskutočnené. 117. Deklarovaným dodávateľom žalobcu tak nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru. Takýto postup správcu dane je v súlade s § 71 ods. 6 Zákona o DPH, ktorého obsahom je premietnutie čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pretože DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. 118. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II.ÚS 784/2015 z 02.decembra 2015, ktorý rozhodol, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu. 119. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia uviedol, že (citácia): „K dôkaznému bremenu v daňovom konaní existuje bohatá tuzemská aj zahraničná judikatúra, ako aj odborná spisba (k tomu pozri Kobík, J. - Šperl, J. Dokazování v daňovém řízení. 2. přepracované vydání. Praha: ASPI, 2005. 184 s.; Sochorová, V. Specifika dokazování v daňovém řízení. Praha: C. H. Beck, 2013. 208 s.; všeobecne k daňovému konaniu pozri Baxa, J. et al. Daňový řad. Komentář. I. a II. díl. Praha: Wolters Kluwer, 2011. 1793 s.; Kubincová, S. Daňový poriadok. Praha: C. H. Beck, 2015. 750 s.). Najvyšší správny súd Českej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd"), na ktorý je vhodné v tomto momente poukázať, k problematike v rozsudku sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012 uviedol: „Nejvyšší správní soud se k otázce rozložení důkazního břemene v daňovém řízení již opakovaně vyjádřil. Ustáleně přitom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásadě, že každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také povinnost toto své tvrzení doložit, t.j. nese i břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost prokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu ze dne 24.04.1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na http://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým účetnictvím a jinými povinnými evidencemi a záznamy (např. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 30.01.2008, čj. 2Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22.10.2008, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, ze dne 16.07.2009, č.j. 1Afs 57/2009 - 83, či ze dne 08.07.2010, čj. 1 Afs 39/2010 - 124, všechna rozhodnutí tohto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz). Existence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů či faktur, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28.02.2006,čj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8Afs 54/2008-68). Správce daně proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c)daňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jehopochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou v účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen prokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správce daně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti o věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné rozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008 - 86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález Ústavního soudu ze dne 29.10.2002, sp. zn. II. ÚS 232/02). Pokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným skutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení a průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k předmětnému obchodnímu případu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje zpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím." 120. Rovnako z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadne takéto právo nevyužil, dokonca vyjadrenie k protokolu o daňovej kontrole doručil správcovi dane po uplynutí ním stanovenej lehoty. 121. Ak žalobca v žalobe poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojení so Smernicou 2006/112/ES, odpočet dane, súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 13.februára 2014 sp.zn.. C-18/13, ktorý uviedol, že (citácia): „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom ani jeho subdodávateľom najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie, a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. V prípade, ak vnútroštátne súdy majú povinnosť alebo možnosť ex offo vzniesť právne dôvody založené na záväznom pravidle vnútroštátneho práva, musia to robiť vo vzťahu k záväznému pravidlu práva Únie, akým je aj pravidlo, ktoré požaduje, aby vnútroštátne orgány a vnútroštátne súdy zamietli právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo nárokuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Týmto vnútroštátnym súdom prináleží pri posúdení podvodného alebo zneužívajúceho charakteru tohto nároku na odpočet dane vykladať vnútroštátnej právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel Smernice 2006/112 s cieľom dosiahnuť ňou sledovaný výsledok, čo vyžaduje, aby urobili všetko, čo je v ich právomoci berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané. Smernica 2006/112, ktorá podľa svojho článku 242 požaduje najmä, aby každá zdaniteľná osoba viedla na účely uplatnenia dane z pridanej hodnoty z jej kontroly daňovým úradom dostatočné podrobné účtovníctvo, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby dotknutý členský štát požadoval v medziach ustanovení článku 273 tej istej Smernice od všetkých zdaniteľných osôb, aby v tejto súvislosti dodržiavali všetky vnútroštátne právne normy v oblasti účtovníctva, ktoré sú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami pod podmienkou, že opatrenia prijaté v tomto prípade nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov spočívajúcich v zabezpečení riadneho výberu dane a predchádzaniu podvodom." 122. Zo zisteného skutkového stavu je aj podľa názoru súdu zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane z DPH od dodávateľských subjektov P. X., s.r.o., (bez účtovných dokladov) a Z., s.r.o., síce boli podložené účtovnými dokladmi, avšak reálne naplnenie obsahu týchto účtovných dokladov žalobcom správcom dane bolo spochybnené a žalobca dôkazné bremeno neuniesol. 123. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k neuhradeniu DPH a proporcionality pri uplatňovaní dane vo vzťahu k plateniu DPH žalobcovi správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012 sp. zn.: 4Sžf/32/2012, že vzhľadom na zistený skutkový stav neobstojí jednoduché spoliehanie sa žalobcu na zásadu neutrality DPH, pretože daňový subjekt musí uviesť mieru zodpovednosti za fiktívny obchodný reťazec, ktorého bol súčasťou a rovnako aj tú skutočnosť, že DPH na faktúrach si uplatnil. 124. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) v § 2 ods. 1 podnikanie definuje tak, že sa ním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Je nelogické, aby žalobca kupoval tovar tzv. sprostredkovane cez Z., s.r.o., ak má sám kontakty na dodávateľa mäsa v Poľskej republike (z výpisov z obchodného registra vyplýva personálne prepojenie obchodných spoločností HYDINA SK, s.r.o., a P..) a zaplatil vyššiu cenu za tovar, vrátane dokladov na dopravu. 125. Z judikatúry Súdneho dvora, ktorou argumentuje žalobca, je potrebné zdôrazniť, že každý daňový prípad je treba posudzovať individuálne bez paušalizovania. 126. Tak napr. v rozsudku z 21.06:2012 v spojených veciach C 80/11 a C 142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodu, daňovým únikom a prípadným zneužitím je cieľ priznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (rozsudky Halifax z 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, z 27.10.2011 Tanoarch C 504/10 bod 50). Súdny dvor teda rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Preto prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor v judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 127. Správny súd preskúmal postup a rozhodnutia správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že postup a rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2003 Z.z. o správe daní a s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 128. Z uvedených dôvodov preto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 129. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v konaní úspech nemal, preto nemá nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé uložiť povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania. 130. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.