Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200428 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200428.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa L. H.- F., nar. XX.S. XXXX, bývajúci v J. - R., R. č. XXXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom, Prešov, Jarková 63, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.apríla 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 05.augusta 2016 č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 360,70 eur, ktoré je odporkyňa povinná uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Lukáša Kišeľaka, advokáta, so sídlom v Prešove, Jarková 63, v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. V preskúmavanej veci odporkyňa rozhodnutím, ktoré vydala dňa 13.04.2016 č. XXX XXX XXXX 0, rozhodla tak, že navrhovateľovi od 01.10.2015 priznala starobný dôchodok v sume 160,90 eur mesačne a to podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov § 65 a § 82. 2. Vo výrokovej časti ďalej uviedla, že navrhovateľovi od 01.01.2016 zvyšuje starobný dôchodok na sumu 162,80 eur mesačne podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty. 3. Uvedený výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala ustanovenie § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, pričom dôchodkový vek navrhovateľ podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 01.10.2015. Skonštatovala, že navrhovateľ k 01.10.2015 získal 9085 dní obdobia dôchodkového poistenia s odkazom, že presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané s tým, že podľa § 60 ods. 9 citovaného zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia a z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 24 rokov a 325 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 01.10.2015. 4. Vo vzťahu k výške starobného dôchodku uviedla, že jeho suma je určená podľa §66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V ďalšej časti odôvodnenia odporkyňa argumentuje tak, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobie dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2004 navrhovateľ na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety citovaného zákona rozšírené postupne pred 01.január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. 5. Ďalej poukázala na to, že osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, s ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 6. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1977 12 dní, v kalendárnom roku 1978 24 dní, v kalendárnom roku 1979 17 dní, v kalendárnom roku 1998 18 dní, v kalendárnom roku 1999 50 dní, v kalendárnom roku 2000 47 dní, v kalendárnom roku 2001 39 dní, v kalendárnom roku 2002 79 dní, v kalendárnom roku 2003 23 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 9,4272. V rozhodujúcom období navrhovateľ úhrnom získal 7055 dní dôchodkového poistenia, to znamená 19,3288 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,4878. 7. Podľa § 63 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5852. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 01. októbru 2015, navrhovateľ získal 9085 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 24,8905 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2015 stanovila sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, ktorá je 10,2524 eur, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t.j. 837,00 eur, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t.j. 803,00 eur, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q/ tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. 8. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. októbru 2015 je 10,6865 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 155,70 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5852 x 24,8905 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 155,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,20 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na 160,90 eur mesačne. 9. Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku a) získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 10. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01. januárom 1993, v cudzine (cudzinou je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného obchodu, ktorými sú Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Švajčiarska konfederácia), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Osobné mzdové body v kalendárnych rokoch po roku 1992 sa zisťujú rovnakým spôsobom, ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiada priznať starobný dôchodok, získal 8219 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získal 22 rokov a 189 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 11. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 01. januára 2016 o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 162,80 eur mesačne. Pretože nedošlo k zmene iných skutočností rozhodujúcich na nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 140/2015 Z.z. navrhovateľovi nevznikol ani od 01.januára 2016. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Obdobie dôchodkového poistenia, kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body na určenie minimálneho dôchodku, sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 12. Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na preskúmanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietal, že je bývalým príslušníkom Zboru nápravnej výchovy Prešov a následne Zboru väzenskej a justičnej stráže, pričom službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonával v období od 01.05.1980 do 30.04.1993, úhrnom vykonával službu v dĺžke 13 rokov. Na základe rozkazu riaditeľa ZVJS Prešov vydaného vo veciach personálnych č. 189 zo dňa 07.12.1992, došlo 30.04.1993 ku skončeniu služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a vzhľadom na dĺžku výkonu služby navrhovateľa podľa § 119 a nasledujúcich zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení zákona č. 490/1992 Zb. odo dňa 01.05.1993 bol mu priznaný príspevok za službu vo výške 2.400,-- Kčs, ktorý mu bol vyplácaný v mesačnej periodicite. Do doby potrebnej na priznanie príspevku bolo navrhovateľovi započítané aj obdobie výkonu základnej služby, teda obdobie rokov 1973 až 1975. 13. Následne dňa 01.07.2002 vydal riaditeľ finančného odboru ZVJS rozhodnutie č. GR ZVJS-11287/30-01, ktorým bolo rozhodnuté, že sa výsluhový príspevok od 01.07.2002 považuje podľa § 124 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok a tento bude navrhovateľovi poukazovaný vo výške 4.273,-- Sk mesačne. Konštatoval, že v odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že toto rozhodnutie o transformácii sa vzťahuje na výsluhové príspevky, ktoré boli priznané od 10.03.1992 do 31.12.1993. Poukázal na to, že prílohou uvedeného rozhodnutia bola aj listina označená ako „Informácia pre poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia od 01.07.2002“ s textom informácie: „Podľa prechodných ustanovení zákona sa upravujú (transformujú) zákonom vymedzené dávky výsluhového zabezpečenia a dávky dôchodkového zabezpečenia priznané a vyplácané podľa doterajších predpisov bývalým príslušníkom.... do nového systému dávok výsluhového zabezpečenia príslušníkov podľa podmienok ustanovených zákonom. Výsluhové dôchodky majú trvalý charakter. Poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorým boli výsluhové príspevky upravené (transformované) na výsluhové dôchodky, si môžu ešte uplatniť nárok na starobný dôchodok u Sociálnej poisťovni do 30.06.2003,... a od 01.07.2003, ak splnia podmienky ustanovené Zákonom o Sociálnej poisťovni. Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku a výplatu starobného dôchodku, patria obidva v plnej výške.“ 14. Poukázal na to, že 07.01.2016 podal v zmysle usmernenia navrhovateľ písomnú žiadosť o posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre účely priznania starobného dôchodku, ktorá dňa 06.02.2016 vydala listinu, ktorou navrhovateľovi oznámila, že pre správne určenie dôchodkového veku zisťuje, či navrhovateľovi bol služobný pomer ukončený z dôvodu reorganizácie a organizačných zmien. Následne dňa 02.03.2016 bola vydaná listina, v ktorej odporkyňa uviedla, že o jeho žiadosti nemôže rozhodnúť v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože naďalej mala v čase 02.03.2016 takmer dva mesiace po podaní žiadosti zisťovať dôvod skončenia výkonu služby navrhovateľa a to jedine pre účely správneho zistenia dôchodkového veku. 15. Až dňa 13.04.2016 odporkyňa vydala už citované rozhodnutie, ktorého súčasťou je osobný list dôchodkového poistenia z 13.04.2016, ako aj osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku z 13.04.2016. Navrhovateľ zdôraznil, že z uvedených listín vyplýva, že odporkyňa pri výpočte počtu dní rozhodujúceho obdobia do vzniku nároku na dôchodok, ako aj pri výpočte dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia nedôvodne a bez akéhokoľvek zákonného opodstatnenia nezahrnula obdobie od 01.05.1980 do 30.04.1993, podľa ktorého mal byť podľa rozhodnutia riaditeľa ZVJS a rozhodnutia FO ZVJS aktívnym členom zboru ZVJS. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa postupovala v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého organizačné zložky sociálnej poisťovne sú povinné rozhodovať vo veciach uvedených v ods. 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. 16. V ďalšej časti opravného prostriedku poukázal na vyrozumenia sociálnej poisťovne s tým, že na základe uvedeného odporkyňa opätovne porušila ustanovenie § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a v prípade doručovania rozhodnutia o priznaní o výške dôchodku, keď svojim konaním spôsobila, že uvedené rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené po uplynutí aj dodatočnej 60-dňovej lehoty. S odkazom na uvedené navrhovateľ namieta nezákonnosť postupu odporkyne pri vydávaní rozhodnutia o starobnom dôchodku, ktoré spočíva v porušení procesného ustanovenia § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. 17. Ďalšou námietkou nezákonnosti navrhovateľa je arbitrárnosť rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. Ďalej navrhovateľ cituje ustanovenie § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania, vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb a netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ ďalej namieta, že podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 18. Navrhovateľ namieta, že v odôvodnení rozhodnutia chýba akákoľvek zmienka tak o úvahe, ktorá odporkyňu viedla k tomu, aby pri výpočte počtu dní rozhodujúceho obdobia do vzniku nároku na dôchodok, ako aj pri počte dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, táto vôbec nezahrnula obdobie od 01.05.1980 do 30.04.1993, počas ktorého mal byť podľa rozhodnutia ZVJS a rozhodnutia riaditeľa FO ZVJS navrhovateľ aktívnym členom ZVJS, ako aj to, na základe akých právnych ustanovení odporkyňa tak postupovala a to napriek tomu, že zistenie dôvodu, pre ktorý došlo ku skončeniu výkonu služby ZVJS odporkyňou zisťovaného pre účely správneho zistenia dôchodkového veku navrhovateľa predstavovalo pre ňu dôvod, ktorý robil z tohto prípadu mimoriadne zložitý, a teda predstavoval dôvod, pre ktorý došlo k predĺženiu lehoty na rozhodnutie. 19. Navrhovateľ ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne a z dôvodu, lebo toto neobsahuje žiadne ustanovenie vzťahujúce sa k dobe poistenia navrhovateľa pred rokom 1976 a roku 1976 vrátane, keď podľa vyjadrení navrhovateľa, ako aj obsahu rozhodnutia ZVJS tento mal splnenú minimálnu dĺžku výkonu vojenskej služby v rokoch 1973 až 1975 a 13 rokov člena Zboru nápravnej výchovy a ZVJS. Navrhovateľ prezentuje názor, že ak by sa odporkyňa riadne splnila povinnosť uloženú v citovaných ustanoveniach, mala by tak k dispozícii aj rozhodnutie riaditeľa ZVJS ako aj riaditeľa FO ZVJS, podľa ktorých navrhovateľ vykonával službu člena ZNVP a následne člena ZVJS v trvaní 13 rokov, ako aj listiny preukazujúce výkon vojenskej služby v období od 1973 do roku 1975, teda odporkyňa mohla a mala vysvetliť v odôvodnení skutočnosť nezarátania doby poistenia počas výkonu služby člena ZNVP a ZVJS, ako aj doby výkonu vojenskej služby. Rovnako mala v odôvodnení uviesť, pre akú skutočnosť bolo zisťovanie dôvodu skončenia výkonu služby člena ZVJS rozhodujúce a tieto mala aj právne odôvodniť. Stručné konštatovanie o tom, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nie je postačujúce a je v rozpore s ustanovením § 196 ods. 1 a § 209 Zákona o sociálnom poistení. 20. Navrhovateľ konštatoval, že k teda rozhodnutím vo veci samej odporkyňa žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku vyhovela, ale bez zarátania doby výkonu člena ZNVP a člena ZVJS v spojení s výkonom vojenskej služby úhrnom 15 rokov a bez toho, aby uvedený postup akokoľvek odôvodnila, navrhovateľ tvrdí, že potom vo veci rozhodla len na základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnila, pretože okrem citácie ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia neuviedla žiadnu úvahu, ktorou bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala a rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa nevyrovnala s rozhodnutím riaditeľa ZVJS č. SÚS ZVJS-11287/32-93 zo dňa 19.04.1993, ani s rozhodnutím riaditeľa FO ZVJS č. GR ZVJS-11287/30-01 zo dňa 01.07.2002. 21. Navrhovateľ namieta, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, lebo podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa §65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení - za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2023. Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 22. Navrhovateľ zdôraznil, že ustanovenie § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62.roku veku. 23. Navrhovateľ ďalej argumentoval aj tým, že podľa rozsudku NS SR sp.zn.: 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2013: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za doby výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“ 24. Postup odporkyne navrhovateľ považuje za nesprávny, a teda nezákonný, spočívajúci v nezarátaní doby, počas ktorej bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok, ktorý sa od 01.07.2002 považoval za výsluhový dôchodok ustanovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach rozsudok NS SR sp. zn.: 9So/159/2011 zo dňa 31.10.2012, rozsudok NS SR sp. zn.: 7So/192/2011 zo dňa 28.11.2012. 25. Navrhovateľ k návrhu súčasne predložil rozhodnutie Správy ústredných služieb Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo dňa 19.04.1993 č. SÚS ZVJS-11297/32-03, z ktorého je nesporné, že navrhovateľovi tak, ako uvádza v návrhu od 01.05.1993 bol priznaný príspevok za službu, rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 01.07.2002 č. GR ZVJS-11287/30-01, ktorým bolo rozhodnuté, že od 01.07.2002 sa považuje výsluhový príspevok navrhovateľa za výsluhový dôchodok v sume 4.273,-- Sk mesačne, informáciu pre poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia od 01.07.2002. 26. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 16.08.2016 a spolu s vyjadrením pripojila aj zmenové rozhodnutie zo dňa 05.08.2016. S námietkami navrhovateľa sa vyrovnala tak, že poukázala na ustanovenie § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení s tým, že navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol 01.10.2015. K 01.10.2015 navrhovateľ získal 9085 dní dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Obdobie dôchodkového poistenia bolo navrhovateľom zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii sociálnej poisťovne ústredie. Navrhovateľ získal 24 rokov a 325 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 01.10.2016. 27. Podľa § 66 ods. 1 zákona sa suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej dávky. Podľa § 63 ods. 1 zákona priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa §63 ods. 6 zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984. Keďže navrhovateľ v rozhodujúcom období nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, rozhodujúce obdobie bolo predĺžené podľa §63 ods. 7 zákona v znení neskorších predpisov. 28. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia navrhovateľa je 9,4272. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal úhrnom 7055 dní dôchodkového poistenia, teda 19,3288 rokov dôchodkového poistenia. Po úprave priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 63 ods. 4 písm. c/ zákona v znení neskorších predpisov je jeho hodnota 0,5852. 29. K 01.10.2015 navrhovateľ získal 9085 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 24,8905 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.10.2015 je 10,6865 eur. Suma starobného dôchodku navrhovateľa je v súlade s vyššie uvedeným 160,90 eur mesačne. Následne bol posúdený nárok navrhovateľa na minimálny dôchodok. 30. Podľa § 82b ods. 3 písm. a/ zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v súlade s § 82 ods. 4 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z.z. je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, b/ pred 01. januárom 1993, c/ v cudzine alebo d/ v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.januráom 2004. 31. Keďže navrhovateľ nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nespĺňa jednu z podmienok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Podrobnejší spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľa je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľa bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 05.augusta 2016 o priznaní starobného dôchodku, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 13.apríla 2013. 32. Podľa § 60 ods. 2 zákona v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v plnom rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 34. Navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 02.júla 2013 od 01.05.1993 priznaný príspevok za službu, pričom celková doba výkonu služby navrhovateľa je 15 rokov a 16 dní. Keďže navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby nie je v zmysle vyššie uvedených ustanovení obdobím dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu doba služby v trvaní od 02.10.1073 do 26.09.1975, od 04.04.1979 do 24.04.1979 a od 01.05.1980 do 30.04.1993 nemohla byť na nárok na starobný dôchodok hodnotená. Odporkyňa má za to, že o dôchodkových nárokoch navrhovateľa bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými a účinnými právnym predpismi o sociálnom poistení. Navrhovateľ nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 35. Z rozhodnutia odporkyne zo dňa 05.08.2016 č. XXX XXX XXXX 0 vyplýva, že k zmene výrokovej časti nedošlo. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa identicky ako vo vyššie citovanom rozhodnutí poukázala na obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 9085 dní, na priemerný osobný mzdový bod a ďalej konštatovala, že podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava zo dňa 02.07.1993 bol navrhovateľovi od 01.05.1993 priznaný podľa § 119 a nsl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov príspevok za službu. Celková doba výkonu služby je 15 rokov a 16 dní. Pretože navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba služby nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto dobu služby od 02.10.1973 do 26.09.1975, od 04.04.1979 do 24.04.1979 a od 01.05.1980 do 30.04.1993 na nárok na dôchodok odporkyňa nehodnotila. 36. Podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z. poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku a/ získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b/ uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nárok na dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na pozostalostný dôchodok na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak boli splnené podmienky nároku na dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a c/ suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 37. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01.januárom 1993, v cudzine (cudzinou je štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, iný členský štát Európskej únie, štáty Európskeho združenia voľného obchodu, ktorými sú Islandská republika, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Švajčiarska konfederácia), v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, a obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241. Osobné mzdové body v kalendárnych rokoch po roku 1992 sa zisťujú rovnakým spôsobom, ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Ku dňu, od ktorého navrhovateľ žiada priznať starobný dôchodok, získal 8219 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku. Podľa § 60 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 22 rokov a 189 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, preto nespĺňa jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. 38. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení zvyšuje od 01.januára 2016 o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 162,80 eur mesačne. Týmto bolo zmenené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.04.2016. Pretože nedošlo k zmene iných skutočností rozhodujúcich na nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. navrhovateľovi nevznikol ani od 01.01.2016. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Obdobie dôchodkového poistenia, kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body na určenie minimálneho dôchodku sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 39. K vyjadreniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ písomným podaním zo dňa 10.10.2016, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami odporkyne uvedenými vo vyjadrení zo dňa 16.08.2016 súvisiacimi s nesplnením zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 60 ods. 2 a ustanovení § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o trvaní služobného pomeru navrhovateľa v takom rozsahu, aby toto zakladalo nárok na vznik výsluhového dôchodku podľa osobitného zákona, podľa názoru navrhovateľa nemôže stotožniť ani len sčasti a to z toho dôvodu, že odporkyňa odôvodňuje zákonnosť svojho postupu pri určovaní výšky starobného dôchodku pre navrhovateľa spočívajúcu v nezarátaní doby 15 rokov a 16 dní, počas ktorých navrhovateľ vykonával službu policajta a následne vojaka prípravnej služby na tom základe, že uvedenú dobu nemožno tak podľa § 60 ods. 2, ako ani § 255 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zarátať do doby dôchodkového poistenia z dôvodu, že táto bola navrhovateľom vykonaná v rozsahu zakladajúcom nárok na priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oba odporkyňou citované zákonné ustanovenia, s odkazom na ktoré táto odôvodňuje zákonnosť svojho postupu, odkazujú na totožný osobitný predpis a to práve Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na prijatie záverov odporkyne týmto uvedených vo vyjadrení zo dňa 16.08.2016 za správne, a teda aby nebolo možné dobu služby navrhovateľa v trvaní 15 rokov a 16 dní zarátať do doby sociálneho poistenia z dôvodu, že jej rozsah založil vznik nároku na priznanie mu výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu - Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, by bolo potrebné, aby navrhovateľ splnil zákonné podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok upravené práve týmto osobitným zákonom. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov totiž sám upravuje podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok a to v ustanovení § 38 a nasl., pričom jednou a zásadnou podmienkou je, aby služobný pomer trval 25 rokov. A práve z dôvodu, že služobný pomer navrhovateľa trval iba 15 rokov a 16 dní, tento nespĺňa zákonnú podmienku osobitného predpisu, ktorá zakladala vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ako osobitného zákona, na ktorý odkazujú obe odporkyňou citované ustanovenia. 40. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 124 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až § 122 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR a tento nároku ku dňu účinnosti Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, teda ku dňu 01.07.2002 trvá, sa len považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. 41. Z vyššie uvedených skutočností navrhovateľ vyvodil záver, že navrhovateľ nikdy nespĺňal zákonné podmienky odôvodňujúce vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona - Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a teda tento vždy spĺňal v ustanovení § 60 ods. 2, ako aj v ustanovení § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení uvedené kumulatívne podmienky spočívajúce v tom, že dĺžka služobného pomeru navrhovateľa nezakladala nárok na priznanie výsluhového dôchodku navrhovateľovi podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom tomuto nebol nikdy priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené bolo zákonnou povinnosťou odporkyne, aby zarátala dobu 15 rokov a 16 dní do doby sociálneho poistenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2013. 42. Odporkyňa k tomuto podaniu sa vyjadrila v podaní zo dňa 24.10.2016, v ktorom uviedla, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvaru sociálneho zabezpečenia zo dňa 02.07.0213 bol rozhodnutím GR ZVJS-1287/32-93 zo dňa 19.04.1993 navrhovateľovi priznaný od 01.05.1993 príspevok za službu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. 43. Podľa § 124 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až § 122 zákona č. 410/1991 Zb. a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Zákon nadobudol účinnosť 01.júla 2002. Na základe uvedených ustanovení sa od 01.07.2002 považuje výsluhový príspevok za výsluhový dôchodok v nezmenenej výške. Na nárok a výšku na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1973 do 26.09.1975, vojenské cvičenia od 04.04.1979 do 24.04.1979 a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.05.1980 do 30.04.1993. Doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.05.1980 do 30.04.1993 bola navrhovateľovi zhodnotená v I. kategórii funkcií. 44. Podľa § 60 ods. 1 zákona v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa §255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporkyňa za to, že o dôchodkových nárokoch navrhovateľa bolo rozhodnuté správne a v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a v plnom rozsahu sa pridržiava ich písomného vyjadrenia zo dňa 16.08.2016. 45. Predmetná vec na súd napadla dňom 01.06.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. 46. Preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí sociálnej poisťovne ústredia do 30.06.2016 súd realizoval podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku § 250l a nasledujúcich. 47. Správny súdny poriadok v ustanovení § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 48. Z uvedeného teda vyplýva, že súd v konaní postupuje podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 49. Základnými námietkami nezákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 13.04.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 05.08.2016 je, že odporkyňa nerozhodla v zákonom stanovenej lehote tak, ako Zákon o sociálnom poistení upravuje v § 210 ods. 1. Rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci, a že je nedostatočne odôvodnené. 50. Odporkyňa súdu predložila kompletný administratívny, resp. dávkový spis, z ktorého vyplýva, že navrhovateľom pripojené rozhodnutia k návrhu na preskúmanie odporkyňa k dispozícii mala, a teda nemožno tvrdiť, že rozhodla na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Za nedôvodnú súd považuje aj námietku žalobcu vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože ide o procesné lehoty, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov tak, ako upravuje ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V tzv. zmenovom rozhodnutí zo dňa 05.08.2016 odporkyňa s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k dobe základnej vojenskej služby a dobe príslušníka ZNVP a ZVJS iba veľmi lakonicky uviedla, že navrhovateľ na základe rozhodnutia zo dňa 02.07.2013 (správne zo dňa 02.07.2003) získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Doba služby nie je obdobím dôchodkového poistenia a z uvedeného dôvodu doba služby od 02.10.1973 do 26.09.1975, od 04.04.1979 do 24.04.1979 a od 01.05.1980 do 30.04.1993 na nárok na dôchodok nebola hodnotená. 51. Z predložených rozhodnutí je nepochybné, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale len výsluhový príspevok a podľa rozhodnutia z 02.07.2003 je výsluhový príspevok iba považovaný za výsluhový dôchodok, a teda tvrdenie odporkyne o tom, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok, nezodpovedá týmto predloženým listinám. 52. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. - obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. 53. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona - za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 54. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje navrhovateľ v návrhu a to 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012 jednoznačne vyplýva, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí aj znenie §274 Zákona o sociálnom poistení upravujúcej zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Nová právna úprava obsiahnutá v Zákone o sociálnom poistení nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa Zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal, a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, ako by poistenec bol poistený výlučne len za podmienok uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní, a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie Zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť Zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dobe poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Odvolací sú zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobného, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadňovali celú dobu poistenia poistenca. 55. Je zrejmé, že navrhovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale iba výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 iba považuje za výsluhový dôchodok. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že odporkyňa sa s ustanoveniami § 60 ods. 2 a §255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevyrovnala vôbec. 56. Napriek tomu citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR odporkyni musel byť známy, s právnym názorom tak, ako ho súd citoval v odôvodnení rozsudku, sa žiadnym spôsobom odporkyňa v rozhodnutí nevyrovnala, a teda rozhodnutie nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnila. 57. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. 58. Odporkyňa v ďalšom konaní je povinná o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok opätovne rozhodnúť, pričom je povinná vyrovnať sa s citovaným rozsudkom, a teda právnym názorom Najvyššieho súdu SR a zdôvodniť aplikáciu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. 59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s §250l ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s trovami právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3). Právny zástupca navrhovateľa má nárok na odmenu za štyri úkony právnej služby, prípravu a prevzatie zastúpenia 01.06.2016, podanie opravného prostriedku dňa 01.06.2016, písomné podanie na súd (vyjadrenie) zo dňa 10.10.2016 a za účasť na pojednávaní dňa 17.01.2017, spolu v sume 266,- eur (3x 66,- eur + 1x 68,- eur). K tejto sume mu patrí tiež režijný paušál vo výške 34,58 eur (3x 8,58 eur + 1x 8,84 eur). Spolu má právny zástupca nárok na odmenu v sume 300,58 eur. Ako platca DPH má zároveň nárok na navýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH, t.j. o sumu 60,12 eur. 60. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za jeden vyúčtovaný úkon, ďalšiu poradu s klientom zo dňa 16.01.2017, keďže podľa názoru správneho súdu nejde o trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva. Správny súd konštatuje, že právo na poskytnutie právnych služieb neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Poradou, či opakovanou konzultáciou s klientom dochádza k navýšeniu trov konania, no ich náhradu možno priznať, len ak boli účelne vynaložené. Súd nepovažoval trovy za tento úkon za efektívne účelne vynaložené, keďže vo veci od prevzatia zastúpenia a prvej porady nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu na to, aby bola porada s klientom nevyhnutná, nedošlo k zmene procesného postupu vo veci na to, aby mala druhá strana povinnosť znášať takto navýšené trovy. Navyše, správny súd konštatuje, že právny zástupca navrhovateľa nijako nepreukázal, že k takejto porade s klientom skutočne došlo. Zároveň správny súd dodáva, že nie je možné priznať náhradu súdneho poplatku 70,- eur, ako požadoval právny zástupca navrhovateľa, keďže konanie je od súdneho poplatku oslobodené, navrhovateľ súdny poplatok neplatil a nebol na jeho úhradu ani správnym súdom vyzvaný. 61. Odporkyňa, ako neúspešný účastník konania je tak povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu vzniknutých trov konania vo výške 360,70 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Lukáša Kišeľaka, advokáta, so sídlom v Prešove, Jarková 63, č.ú. 0504574067/0900, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).