Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/26/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200499 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200499.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu GAMAZA, s.r.o., Hrnčiarska 1654/72, Stropkov, IČO: 36 509 787, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28. apríla 2016 číslo: T./T číslo záznamu: XXXX/ XXXXX v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. januára 2015 číslo: XXXX/XXXXX/XXXXX/OSS na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 28. apríla 2016 číslo: T./T číslo záznamu: XXXX/XXXXX v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. januára 2015 číslo: XXXX/XXXXX/XXXXX/OSS a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím rozhodol Generálny riaditeľ žalovaného ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 29.01.2015 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 2. V odôvodení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 07.11.2005 rozhodnutie o vydaní povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (ďalej len „ADZ“) číslo: XXXX/XXXX-OSS, na základe ktorého vzniklo spoločnosti GAMAZA, s.r.o. oprávnenie na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania a zároveň tiež nevyhnutnosť plnenia súvisiacich zákonných povinností s týmto oprávnením spojených. Kontrolou doručených správ o činnosti ADZ za rok 2013 bolo zistené, že ADZ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti ( ďalej len zákon o službách zamestnanosti ): neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka. Ústredie na základe zistených skutočností dospelo k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, nakoľko bolo jednoznačne preukázané nesplnenie zákonných povinností ADZ, preto bolo povolenie na vykonávanie činnosti ADZ rozhodnutím zrušené. Voči tomuto rozhodnutiu podala ADZ odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v správnom konaní a preto je nezákonné. K tomu ďalej uviedla, že postup ústredia pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nebol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a preto ho považuje za protiústavné. Podľa § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní: „ Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.“ Podľa § 70 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti: „Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o opravných prostriedkoch, rozhoduje generálny riaditeľ ústredia.“ Podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní: „Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.“ Podľa § 12 písm. 1) bod 1. zákona o službách zamestnanosti: „Do pôsobnosti ústredia patrí 1) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na 1. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 2.” Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti: „Agentúra dočasného zamestnávania je povinná f) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.“ Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti: „Ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka.“ Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako odvolací orgán posúdil v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie, ako aj na vec sa vzťahujúci spisový materiál a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Začatím vykonávania tejto činnosti vznikli ADZ v zmysle zákona o službách zamestnanosti povinnosti, okrem iného aj poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, v zmysle § 31 ods. 1 písm. f) cit. zákona. Ústrediu bola dňa 14.03.2014 doručená správa o vykonávaní činnosti ADZ za rok 2013, z ktorej vyplýva, že ADZ v roku 2013 neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov. Účelom správy o činnosti ADZ za predchádzajúci kalendárny rok je poskytnúť informácie o jej aktivite, prehľad o zamestnávaní dočasných agentúrnych zamestnancov a ich pohybe na trhu práce. Z doručenej správy o vykonávaní činnosti ADZ bolo zistené, že ADZ v roku 2013 neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov žiadnemu užívateľskému zamestnávateľovi, z toho dôvodu ústredie v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) cit. zákona zrušuje povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. V podanom odvolaní ADZ neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybnili zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako ani zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, nakoľko povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Platí preto, že ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania naplnila niektorú z týchto troch alternatív: a)neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka. b)neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok na predpísanom tlačive v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka alebo nedisponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje. c)porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. Generálny riaditeľ ústredia na základe zistených skutočností dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti ADZ podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, nakoľko bolo jednoznačne preukázané nesplnenie zákonných povinností ADZ, preto bolo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, vydané rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny číslo: XXXX/XXXX-OSS zo dňa 07.11.2005, v znení rozhodnutia číslo: AA/XXXX/XXXX/XXXX/OISS zo dňa 21.02.2008 a v znení rozhodnutia číslo: AA/XXXX/XXXXX/ XXXX/OXSS zo dňa 16.03.2009 zrušené. 3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe uviedol, že Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava (ďalej len „žalovaný“) vydal dňa 28.04.2016 pod č. T./T./S./O./XXXX/XXXX, číslo záznamu XXXX/XXXXX rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie spoločnosti GAMAZA, s.r.o., Hrnčiarska 1654/72, 091 01 Stropkov, IČO: 36 509 787 (ďalej len „žalobca“) zo dňa 03.03.2015 a potvrdil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb č. XXXX/XXXXX/XXXXX/OSS zo dňa 29.01.2015, ktorým tento správny orgán zrušil žalobcovi povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Toto rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní oboch správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu (§ 247 ods. 1 OSP). Vo svojom odvolaní zo dňa 03.03.2015 proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb č. XXXX/XXXXX/XXXXX/OSS zo dňa 29.01.2015 žalobca poukázal na nezákonný postup správneho orgánu pri vydávaní predmetného rozhodnutia. Do pozornosti správneho orgánu dal tú skutočnosť, že z ustanovenia § 12 písm. 1) zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorý správny orgán uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia, výslovne nevyplýva, že do pôsobnosti Ústredia patrí aj zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ďalej v odvolaní namietal, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané v správnom konaní resp. bolo vydané bez uskutočnenia správneho konania. Taktiež namietal, že predmetné rozhodnutie neobsahuje podstatnú náležitosť uvedenú v ustanovení § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a to ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku tým, že správny orgán nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia. Ďalšou námietkou uvedenou v odvolaní bolo poukázanie na ustanovenie § 31 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, podľa ktorého je zákonnou podmienkou pre zrušenie povolenia existencia návrhu podľa § 31 odseku 3 citovaného zákona, pričom takýto návrh podaný nebol. No a v neposlednom rade vo svojom odvolaní žalobca namietal, že ak jediným podkladom na vydanie rozhodnutia bola správa o vykonávaní činnosti ADZ za rok 2013, ktorá bola Ústrediu doručená 14.03.2014, potom zákonnou povinnosťou správneho orgánu bolo vydať rozhodnutie najneskoršie do 13.05.2014 alebo požiadať odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie. O odvolaní žalobcu zo dňa 03.03.2015 správny orgán viac ako dvanásť mesiacov nekonal, čím z jeho strany došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Aj Správny poriadok v ustanovení § 57 ods. 2 uvádza, že ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Ako bolo s odvolaním žalobcu zo dňa 03.03.2015 naložené, správny orgán neposkytol žalobcovi žiadnu informáciu. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného jednoznačne a preukázateľne vyplýva, že žalovaný nepreskúmal odvolanie v celom rozsahu, pretože sa nevysporiadal ani s jednou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní a ani sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný vydal rozhodnutie č. T., číslo záznamu 20XX/XXXXX až dňa 28.04.2016, t.j. po viac ako trinástich mesiacoch odo dňa podania odvolania, čo je v rozpore s ustanovením § 49 správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa názoru žalobcu tak prvostupňový správny orgán, ako aj Generálny riaditeľ žalovaného nepostupovali v predmetnom konaní zákonným spôsobom, z ich strany došlo k porušeniu vyššie citovaných zákonných ustanovení a preto tak rozhodnutie č. UPS/T./S./O./ XXXX/XXXX, číslo záznamu XXXX/XXXXX zo dňa 28.04.2016 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nemožno považovať za zákonné. 4. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O nariadenie pojednávania nežiadal. 6. Rovnako aj žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe, ktorej žiadal v celom rozsahu vyhovieť. O nariadenie pojednávania nežiadal. 7. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). 8. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 10. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p. 11. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p. ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 18. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, v zmysle § 107 ods. 1 písm. a), 2 S.s.p. konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že dátum a miesto verejného vyhlásenia rozsudku boli podľa § 137 ods. 4 S.s.p. riadne oznámené na úradnej tabuli krajského súdu, aj na jeho webovej stránke, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správny orgán zrušil žalobcovi podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti ( ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z. ) povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. 21. Na základe odvolania žalobcu, Generálny riaditeľ žalovaného podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 22. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, predovšetkým namietal, že rozhodnutie bolo vydané bez uskutočnenia správneho konania, čím mu boli odňaté jeho procesné práva upravené v § 33 ods. 2 správneho poriadku, bol porušený aj § 47 ods. 3 správneho poriadku, namietal že rozhodnutia neboli vydané v zákonných lehotách. Ďalej namietal nedostatok právomoci Ústredia rozhodovať o zrušení povolenia, nebola splnená ani zákonná podmienka upravená v § 31 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. ( nebola preukázaná existencia návrhu ). 23. V danom prípade správny súd ako dôvodnú námietku vyhodnotil len námietku týkajúcu sa procesného pochybenia správnych orgánov, ostatné námietky sú nedôvodné. 24. Kompetencia ústredia a následne generálneho riaditeľa ústredia vo veci rozhodovať vyplýva z § 12 písm. l) bod 1 ale aj z § 31 ods. 2 v spojení s § 70 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. Žalobca aj nedôvodne namietal, že o zrušení povolenia malo byť rozhodnuté na návrh, keďže druhá veta § 31 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. jednoznačne upravuje, že ústredie zruší povolenie ...... ak agentúra a) neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka. Dôvodom na zrušenie rozhodnutie podľa § 190 S.s.p. nemôže byť ani porušenie § 57 správneho poriadku, či nečinnosť správnych orgánov, keďže v takomto prípade mal žalobca postupovať podľa § 242 a násl. S.s.p. ( pred tým § 250t O.s.p. ), ktoré upravujú konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 25. Vo vzťahu k procesnému pochybeniu správnych orgánov správny súd uvádza: 26. Podľa § 31 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z.z. agentúra dočasného zamestnávania je povinná poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na formulári, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. 27. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka. 28. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. na konanie podľa § 12 písm. l, t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o opravných prostriedkoch, rozhoduje generálny riaditeľ ústredia. 30. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku vyjadrujú zásadu zákonnosti, požiadavku na súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi, s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi ako aj s ďalšími predpismi, čiže zahŕňa nie len dodržiavanie procesnoprávnych ale aj hmotnoprávnych predpisov. Táto zásada sa vzťahuje nielen na celý priebeh správneho konania, ale aj na vydané rozhodnutie. 31. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 32. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. Podľa § 60a) správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 36. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 37. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je teda nesporné, že v konaní o zrušenie povolenia právnickej osobe na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bolo povinnosťou správnych orgánov dôsledne postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní a teda oznámiť žalobcovi začatie správneho konania a umožniť mu v rámci správneho konania realizovať všetky jeho procesné práva zakotvené v § 33 ods. 2 správneho poriadku. 38. Riadne uskutočnenie správneho konania je predpokladom náležitého zistenia skutkového stavu a teda zákonnosti rozhodnutia, lebo len na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu je možné vec správne právne posúdiť. Keďže prvostupňový správny orgán takýmto spôsobom nepostupoval, jeho rozhodnutie je nezákonné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ( § 59 ods. 1 správneho poriadku ), takéto nezákonné rozhodnutie potvrdil. 39. Nerealizovanie správneho konania je nutné chápať ako odňatie ústavného práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto neobstojí argumentáciu žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe, že .... „ rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka ....“. 40. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e), g), ods. 3 písm. a), ods. 4 S.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 41. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vykonať správne konanie, v jeho priebehu umožniť žalobcovi realizovať všetky jeho procesné práva, hlavne právo zakotvené v § 33 ods. 2 správneho poriadku, rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby postup správnych orgánov bol v súlade s § 3 ods. 1, § 32, § 33, § 46, § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku. 42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( § 191 ods. 6 veta prvá S.s.p. ). 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným rozhodnutím ( § 175 ods. 2 S.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).