Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200583 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200583.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu Kaufland Slovenská republika v.s.o., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpeného PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Humenné, Gaštanová 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júna 2016 č.k. XXXX/XXXXX-XX na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. júna 2016 č.k. XXXX/XXXXX-XX a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.06.2016 rozhodol žalovaný ako príslušný správny orgán vo veci námietky žalobcu proti opatreniam uloženým na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 15.06.2016 v prevádzkarni Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné s tým, že v preskúmavanom rozhodnutí tieto opatrenia žalovaný konkretizoval tak, že podľa § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o potravinách ) a v súlade s § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) námietkam žalobcu nevyhovel. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné ( ďalej len orgán úradnej kontroly potravín ) vykonal dňa 15.06.2016 v čase od 08.00 hod. do 14.40 hod u žalobcu, v prevádzkarni Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné úradnú kontrolu potravín zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o potravinách ), predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov. 3. Na základe tejto úradnej kontroly potravín zistil nasledovné nedostatky: Umiestňovanie na trh troch druhov mrazených výrobkov s poškodeným vákuovým balením a to: a) Morčacia rolka s pridanou vodou hlbokozmrazená vákuovo balená 1 000 g - 3 ks,spolu v množstve 3 kg a v hodnote 13,47 eur, dátum minimálnej trvanlivosti (DMT): 26/10/2017, výrobca FRIGONOVA s.r.o., Mikulov, ČR, b) GRUNDLE celé nevypitvané 500 g - 1 ks, v množstve 0,5 kg, v hodnote 3,19 Eur. DMT: 03/2017, výrobca Kimbex s.r.o., Šalounova 40, Ostrava ČR. c) Filé z Aljašskej tresky s pridanou vodou 400 g - 1 ks, v množstve 0,4 kg a v hodnote 1.99 eur. DMT: 08.05.2017. balí PROJEKT-MARKET, Východná 11, Kolárovo, čo nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v § 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o hlbokozmrazených potravinách č. 99/2012 a § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Umiestňovanie na trh troch druhov potravinárskych výrobkov nedostatočne označených, v označení zloženia ktorých na etikete neboli zvýraznené látky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť (syr, srvátkové bielkoviny, vlašské orechy, kešu oriešky) prostredníctvom sadzby, ktorá ich jasne odlíši od zvyšnej časti zoznamu zložiek, napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia, a to: a) Pesto z regiónu Kalábria 190 g - v počte 5 ks v množstve 0,99 kg v hodnote 8,45 Eur, DMT: 28/06/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, b) Baklažánové a cuketové pesto 190 g - v počte 12 ks v množstve 2,28 kg v hodnote 20,28 eur, DMT: 04/12/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, c) Pesto z regiónu Sicília 190 g - v počte 3 ks v množstve 0,57 kg v hodnote 5,07 eur, DMT: 10/12/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, čo nie je v súlade s požiadavkami článku 9 ods. 1 písm. c) a článku 21 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1169/2011. Umiestňovanie na trh dvoch druhov cukrárskych výrobkov, nesprávne označených, v označení zloženia ktorých sú uvedené zložky pre všetky druhy cukrárskych výrobkov v balení, pričom nie je uvedené zloženie pre jednotlivé druhy cukrárskych výrobkov v balení, a to: a) Mix Zákusky - rezy 300 g - súbor siedmych cukrárenských výrobkov s kokosovo a kakaovou príchuťou, rumovou, punčovou, a ananásovou arómou, s rôznou povrchovou úpravou a dekoráciou - v počte 3 ks, v množstve 0,9 kg, v hodnote 4,47 Eur, DMT: 20.06.2016, výrobca ERVÍN cukrárska výrobňa spol. s r.o. 1416, Tešedíkovo, 1,6 kg v hodnote 10,76 Eur, DMT: 20.06.2016, výrobca ERVÍN cukrárska výrobňa spol. s r.o. 1416, Tešedíkovo, b) Mix Zákusky - rezy 400 g - súbor siedmych cukrárenských výrobkov s kokosovo a kakaovou príchuťou, rumovou, punčovou. a ananásovou arómou, s rôznou povrchovou úpravou a dekoráciou - v počte 4 ks, v množstve 1,6 kg, v hodnote 10,76 Eur, DMT: 19.06.2016, výrobca ERVÍN cukrárska výrobňa spol. s r.o. 1416, Tešedíkovo, čo nie je v súlade s požiadavkami článku 9 ods. (1) písm. b) Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1169/2011. Umiestňovanie na trh dvoch druhov čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu povrchovej hniloby na plodinách, narušenia celistvosti plodín, rozbredlej konzistencie a výskytu živých škodcov (slimáky), a to: a) Nektárinka košík 1 kg. 1. trieda, pôvod Taliansko, distribútor AGRIFR1SCH s.r.o. - z celkového ponúkaného množstva 31 kg bolo nevhodných na ľudskú spotrebu 5 kg v hodnote 6,65 Eur, čo predstavuje 16,12% porušenie - výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie, dodávateľ CS Ilava, dodané dňa 15.06.2016. b) Broskyne kôš 1 kg. I. trieda, pôvod Taliansko, dovozca Kaufland SR v.o.s. Bratislava - z celkového ponúkaného množstva 20 kg bolo nevhodných na ľudskú spotrebu 5 kg v hodnote 9,45 Eur. čo predstavuje 25 % porušenie - výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie, dodávateľ CS Ilava, dodané dňa 15.06.2016, c) Karfiol, pôvod SK - z celkového ponúkaného množstva 23 ks bolo nevhodných na ľudskú spotrebu 3 ks v hodnote 2,31 Eur, čo predstavuje 13.04 % porušenie - výskyt živých škodcov (slimáky), poškodenie ružíc v dôsledku škodcov, výskyt hniloby na ružiciach, dodávateľ CS Ilava, dodané dňa 15.06.2016, čo nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v čl. 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 EP a Rady a § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách vydali inšpektori v zmysle čl. 54 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení 1/ zákaz umiestňovania na trh potravín s poškodeným vákuovým balením, uvedených v bode III./2a 2/ zákaz umiestňovania na trh potravín nesprávne označených, uvedených v bode III./2b, 3/ zákaz umiestňovania na trh čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu, uvedených v bode III./2d v termíne 15.06.2016. 5. Skutočnosti zistené počas úradnej kontroly potravín boli zaznamená v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/ChKrKnViGuKo/XX zo dňa 15.06.2016, ktorý bol prerokovaný so zodpovedným zamestnancom žalobcu p. W. K., riaditeľkou OD, ktorá zobrala zistené nedostatky na vedomie, čo potvrdila svojim podpisom a k preukázaným kontrolným zisteniam podala vyjadrenie, cit. „K danému sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote.“ 6. Dňa 24.06.2016 Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné ( ďalej len RVPS Humenné ) obdržala od žalobcu list zo dňa 22.06.2016, t.j. v zákonom stanovenej lehote piatich pracovných dní, ktorým žalobca podal podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách okrem iného námietky proti opatreniam uvedeným vyššie. Jednotlivé námietky žalovaný v napadnutom rozhodnutí konkretizoval. 7. RVPS Humenné vyhodnotila predmetné námietky žalobcu týkajúca sa uložených opatrení následovne: Úradná kontrola bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. RVPS Humenné poukázala na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004). Platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. RVPS Humenné vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/ XXXX/ChKrKnViGuKo/XX zo dňa 15.06.2016 bolo uvedené: názov a adresa príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal, číslo záznamu, vymedzenie právneho predpisu, podľa ktorého sa kontrola vykonala (zákon o potravinách), dátum a čas vykonania kontroly, mená a priezviská inšpektorov, ktorí kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda a účel kontroly. Ďalej sú uvedené v časti III. kontrolné zistenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované, pričom v prípade zistených nedostatkov je uvedené, ktoré právne predpisy boli porušené a informácia o vyhotovení fotodokumentácie. V časti IV. sú uvedené opatrenia, ktoré uložili inšpektori na mieste na odstránenie zistených nedostatkov v súlade s § 20 ods. (9) zákona o potravinách. V časti V. je daný priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami a s uvedením počtu strán záznamu. V závere záznamu sú uvedené prílohy, ktorými je Protokol o odbere vzorky č. 264671/1. Nikde nie je stanovené, že záznam musí byť žurnalizovaný. Záznam o úradnej kontrole potravín č. HE/ XXXX/ChKrKnViGuKo/XX zo dňa 15.06.2016 je zopnutý, strany sú chronologicky usporiadané aj s prílohami. Z nedostatkov zistených pri úradnej kontrole potravín inšpektori RVPS Humenné vyhotovili podpornú fotodokumentáciu, ktorá prevádzkovateľovi nebola poskytnutá z technických príčin, čo je zaznamenané v závere bodu III. záznamu, táto však netvorí prílohu úradného záznamu. Na vyžiadanie spoločnosti Kaufland (list v elektronickej podobe zo dňa 16.06.2016) o poskytnutí fotodokumentácie. RVPS Humenné obratom dňa 16.06.2016 zaslala príslušnú fotodokumentáciu elektronicky. Je na mieste dodať, že vyhotovovať fotodokumentáciu v čase úradnej kontroly nie je povinnosťou inšpektorov, ale ich právom. Inšpektori nedisponujú takou technikou, aby mohli vytlačiť fotografie hneď pri úradnej kontrole a odovzdať ich prevádzkovateľovi v papierovej podobe, avšak inšpektori navrhli zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa, p. W. riaditeľke, možnosť poskytnutia fotodokumentácie prenosom USB do PC prevádzkovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že technické vybavenie v kontrolovanej prevádzke neumožňovalo túto možnosť, poskytla mailovú adresu na jej zaslanie. Uvedená skutočnosť je zaznamenaná v úradnom zázname. Úradná kontrola potravín bola vykonaná v čase od 08.00 hod. do 14.45 hod., k uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa, za ktorého účasti bola vykonaná kontrola (IE., riaditeľka OD), cit. „K danému sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote“ a záznam potvrdil svojím podpisom. 8. Ďalej žalovaný citoval § 18 ods. 2, § 20 ods. 9, 10 zákona o potravinách a vyslovila názor, že v záujme ochrany práv spotrebiteľa na trhu potravín ako aj zdravia ľudí, na základe zistených nedostatkov v súvislosti s umiestňovaním na trh potravín s poškodeným vákuovým balením, potravín nesprávne označených a potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, inšpektori úradnej kontroly potravín uložili prevádzkovateľovi opatrenia na mieste, teda postup inšpektorov RVPS Humenné bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách. S námietkami spoločnosti Kaufland uvádzaných v bodoch B.2 sa RVPS Humenné nestotožnila. Zistenie umiestňovania na trh popísaných troch druhov čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny a) Nektárinka košík 1 kg. I. trieda, z celkového ponúkaného množstva 31 kg nevhodné na ľudskú spotrebu 5 kg, čo predstavuje 16,12% porušenie - výskyt hniloby narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie, b) Broskyne kôš 1 kg. I. trieda, z celkového ponúkaného množstva 20 kg nevhodné na ľudskú spotrebu 5 kg, čo predstavuje 25 % porušenie - výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie, c) Karfiol, z celkového ponúkaného množstva 23 ks nevhodné na ľudskú spotrebu 3 ks. čo predstavuje 13.04 % porušenie - výskyt živých škodcov (slimáky). poškodenie ružíc v dôsledku škodcov, výskyt hniloby na ružiciach) nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu povrchovej hniloby na plodinách, narušenia celistvosti plodín, rozbredlej konzistencie a výskytu živých škodcov (slimák)), je v rozpore s § 6 ods. (5) písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. (1) a ods. (2) Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postup v záležitostiach bezpečnosti potravín. Tieto potraviny neboli bezpečné, boli nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu napadnutia plodín hnilobou a živými škodcami. K uvedenému je potrebné uviesť, že potraviny s výskytom hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie. Základ na zabezpečenie vysokej ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľa vo vzťahu k potravinám upravuje aj osobitný právny predpis Nariadenie (ES) č. 178/2002. Hnilobu plodov ovocia a zeleniny spôsobujú baktérie, ktoré prenikajú cievnymi zväzkami, rozrušujú pletivá, dužina plodov stráca pevnosť, mäkne, čo nasvedčuje tomu, že preniká do hĺbky. Neprijateľná je hniloba v akomkoľvek rozsahu a v akejkoľvek časti plodu. Povinnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je zabezpečiť kontrolu ovocia a zeleniny pred jej vyložením do predajných pultov a následne zabezpečiť aj priebežnú kontrolu tak, aby ovocie a zelenina nahnité, zhnité, s výskytom plesní, so zmenenou konzistenciou, napadnuté hmyzom, nevhodné na ľudskú spotrebu boli ihneď vyradené z trhu a neboli ponúkané spotrebiteľovi na predaj. Zásady, povinnosti a požiadavky platného potravinového práva určené v oblasti umiestňovania potravín na trh striktne zakazujú predaj potravín s výskytom hnilobného procesu nebezpečných, a to aj v malých množstvách. Jednou zo základných povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu predávaného sortimentu prispôsobil svoju organizačnú štruktúru, zabezpečil vykonávanie vnútorných kontrol a včas prijal vhodné a účinné opatrenia na to, aby všetky povinnosti prevádzkovateľa vyplývajúce mu zo zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov, ako aj požiadavky potravinového práva, týkajúce sa hygienických zásad a umiestňovania na trh zdravotne bezpečných a kvalitných potravín boli nepretržite dodržiavané. V článku 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002, ustanovujúceho požiadavky na bezpečnosť všetkých potravín, nie iba ovocia a zeleniny, je uvedené: „1. Potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie sú bezpečné, 2. Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú: a) zdraviu škodlivé; b) nevhodné na ľudskú spotrebu.“ Z uvedených ustanovení vyplýva, že požiadavka bezpečnosti sa týka všetkých potravín umiestňovaných na trh, pričom nariadenie rozlišuje dva dôvody, pre ktoré je možné potravinu považovať za nie bezpečnú - ak je zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu. Cieľom článku 14 je chrániť spotrebiteľa nielen pred potravinami, ktoré ohrozujú a môžu poškodiť jeho zdravie, teda pred potravinami zdraviu škodlivými, ale aj pred druhou skupinou potravín, a to potravinami nevhodnými na ľudskú spotrebu. Základným predpokladom nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu je jej neprijateľnosť. Potravina sa môže stať neprijateľnou v dôsledku kontaminácie, napríklad kontamináciou plesňou, nepatogénnymi mikroorganizmami, či prítomnosťou škodcov, neprijateľnou chuťou, či zápachom, ale aj v dôsledku zjavnejšieho zhoršenia stavu potraviny, či už hnilobným procesom, pokazením, alebo rozkladom. Takéto potraviny sa budú považovať za nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu ich neprijateľnosti; v niektorých prípadoch však zároveň môžu predstavovať aj riziko pre zdravie, a to v závislosti od úrovne kontaminácie. Je potrebné zdôrazniť, že aj malé poškodenia ovocia a zeleniny na povrchu sú miestom pre vstup rôznych baktérií, ktoré postupne spôsobujú ich rozklad a infekciu počas skladovania a predaja. Ovocie a zelenina pri umiestňovaní na trh musia byť zdravé, bez vonkajších a vnútorných poškodení zhoršujúcich ich celkový vzhľad. Z uvedených dôvodov je potrebné venovať tejto komodite, hlavne pri maloobchodnom predaji zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby sa k spotrebiteľovi nedostali produkty nielen nevyhovujúce kvalitatívnym požiadavkám, ale v žiadnom prípade také, ktoré vykazujú známky plesnivenia, hnilobného procesu, prípadne iného skazenia, nakoľko takáto potravina je nevhodná na ľudskú spotrebu. Skutočnosť, že bol inšpektormi úradnej kontroly potravín zistený predaj čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu, svedčí o tom, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zanedbal jednu zo základných povinností predajcu pri umiestňovaní potravín na trh, vyplývajúcej mu zo zákona o potravinách. Je na mieste podotknúť, že zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa potravinárskeho podniku - riaditeľka OD Kaufland, bola počas priebehu vykonávania úradnej kontroly prítomná a priebežne informovaná o zistených nedostatkoch, mala možnosť vyjadriť sa do záznamu o úradnej kontrole potravín a vyjadriť svoje stanovisko za kontrolovaný subjekt v predmetnej veci, avšak uvedené zistenia žiadnym spôsobom nenamietala, čo potvrdila svojím podpisom. Taktiež je nutné zdôrazniť, že úlohou orgánu úradnej kontroly potravín je hájiť záujmy a základné práva spotrebiteľa na trhu potravín, a teda čerstvé ovocie predávané v originálnom balení spotrebiteľ nemá pri jeho kúpe možnosť preberať, či skontrolovať celý obsah balenia a tak zistiť prítomnosť narušených plodín, nevhodných na ľudskú spotrebu, či už v dôsledku hnilobného procesu, výskytu plesní alebo živých škodcov. S námietkami účastníka konania, že počas kontroly nie je možné posudzovať nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu výlučne senzoricky a takýto postup inšpektorov znemožňuje spoločnosti Kaufland spätne ho kontrolovať a vylúčiť tak možnosť omylu či chyby na strane inšpektora, RVPS Humenné nesúhlasila a považovala ich za nesprávne, účelové a zavádzajúce. Mala za to, že v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/ChKrKnViGuKo/XX zo dňa 15.06.2016 sú dostatočne popísané nedostatky týkajúce sa umiestňovania na trh čerstvého ovocia a zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu. Vhodnosť uvedených druhov čerstvého ovocia a zeleniny na ľudskú spotrebu posúdili traja inšpektori, ktorí sú oprávnení vykonávať úradnú kontrolu potravín, sú odborne spôsobilí. Vady na ovocí a zelenine, ktoré inšpektori posúdili ako nevhodné na ľudskú spotrebu, boli viditeľné voľným okom, a preto túto zrejmú skutočnosť nebolo potrebné potvrdzovať laboratórnou analýzou. Inšpektori sú kvalifikovaní a dostatočne odborne spôsobilí posúdiť voľným okom viditeľnú pleseň, hnilobu, či prítomnosť škodcov a rovnako by mali postupovať aj zamestnanci účastníka konania pri kontrole a preberaní jednotlivých druhov pri ich umiestňovaní na trh. Nedostatočnou kontrolou uvedených plodín boli aj plody nevhodné na ľudskú spotrebu ponúkané spotrebiteľom na predajnej ploche. Fotodokumentácia, ktorá deklaruje zistené nedostatky (výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie u nektáriniek, výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie u broskýň, výskyt živých škodcov (slimáky), poškodenie ružíc v dôsledku škodcov, výskyt hniloby na ružiciach u karfiolu) bola vyhotovená za prítomnosti zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, riaditeľky OD Kaufland. Fotodokumentácia slúži len na podporu zistení uvedených v zázname, nie je jediným dôkazným dokumentom. Zistenia skutkového stavu veci počas kontroly inšpektori zaznamenali v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/ChKrKnViGuKo/XX, je uvedená identifikácia druhov, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu - je uvedená ich krajina pôvodu, dodávateľ, množstvo posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu v zmysle čl. 14 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 s popisom zistenia, podpisy a pečiatka zúčastnených osôb - inšpektorov RVPS Humorné a zodpovednej osoby prevádzkovateľa, ktorá bola prítomná pri úradnej kontrole. S námietkami účastníka konania, týkajúcimi sa výskytu živých škodcov (slimákov) na ružiciach karfiolu, poškodenia ružíc v dôsledku škodcov a výskytu hniloby na ružiciach, sa RVPS Humenné nestotožnila a uviedla, že tento nedostatok je spolu s vyhotovenou podpornou fotodokumentáciou dostatočne zdokumentovaný v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/XXXX/ChKrKnViGuKo/XX, k uvedenému zisteniu mal možnosť vyjadriť sa zodpovedný zamestnanec účastníka konania. K uvedenému je potrebné dodať, že u potravín, resp. čerstvej zeleniny a ovocia, umiestňovaných na trh, nie je prípustný žiadny výskyt škodcov, živých ani mŕtvych, bez ohľadu na druh. Potraviny ponúkané spotrebiteľom na predaj s výskytom škodcov sa považujú za neprijateľné, nevhodné na ľudskú spotrebu. Námietky účastníka konania, že samotný kontakt slimáka s potravinou automaticky neznamená, že potraviny sa stávajú nevhodnými na ľudskú spotrebu, že slimák vo všeobecnosti nie je nosičom infekcií, resp. chorôb a že RVPS Humenné mala slimákov odobrať a podrobiť ich laboratórnemu skúmaniu, či mohli infikovať potraviny tak, že by sa stali nevhodnými na ľudskú spotrieb. považuje RVPS Humenné za účelové, zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za zistený protiprávny stav. Nie je úlohou inšpektorov podrobiť laboratórnemu vyšetreniu škodcov, ale zabrániť umiestňovaniu na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, s výskytom živých škodcov. K námietkam účastníka týkajúcim sa umiestňovania na trh troch druhov potravinárskych výrobkov nedostatočne označených a) Pesto z regiónu Kalábria 190 g - v počte 5 ks v množstve 0,99 kg v hodnote 8,45 Eur. DMT: 28/06/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, b) Baklašánové a cuketové pesto 190 g - v počte 12 ks v množstve 2,28 kg v hodnote 20,28 Eur. DMT: 04/12/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, c) Pesto z regiónu Sicília 190 g - v počte 3 ks v množstve 0,57 kg v hodnote 5,07 Eur, DMT: 10/12/2017, výrobca Clas SpA. Chiusanico , Taliansko, v označení zloženia ktorých na etikete neboli zvýraznené látky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť (syr, srvátkové bielkoviny, vlašské orechy, kešu oriešky) prostredníctvom sadzby, ktorá ich jasne odlíši od zvyšnej časti zoznamu zložiek, napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia. RVPS Humenné uviedla: Podľa § 3 ods. 3, písm. j) vyhlášky č. 127/2012 z 29. marca 2012 o označovaní potravín (ďalej len vyhláška): ,.V označení balenej potraviny musia byť uvedené tieto údaje: o množstve určitých zložiek alebo skupiny zložiek podľa § 9 ods. 8 a § 10 ods. 6.“ Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky o označovaní potravné alebo nezmenenej forme, alebo pochádzajúca z takejto zložky, má v označení zreteľne uvedený jej názov.“ Dňa 13.12.2014 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS. smernica Rady 90/496/EHS. smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67 ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej „nariadenie (EÚ č. 1169/2011“). Z toho vyplýva, že povinnosť v označení výrobku zreteľne vyznačiť zložky spôsobujúce alergie a neznášanlivosť, bola ustanovená tak v právnom predpise platnom do 13.12.2014 (vyhláška č. 127/2012 o označovaní potravín) ako v právnom predpise účinnom od 14.12.2014 (Nariadenie č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom). Podľa článku 9 ods. (1) písm. c) Nariadenia č. 1169/2011: „V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje: c) akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku uvedenú v prílohe II alebo akúkoľvek zložku alebo technologickú pomocnú látku odvodenú z látky alebo z výrobku uvedeného v prílohe II, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, pričom sa nachádza aj v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenom stave.“ Podľa článku 21 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 1169/2011: „Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá prijaté podľa článku 44 ods. 2, údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. c) spĺňajú tieto požiadavky: názov látky alebo výrobku zo zoznamu v prílohe II sa zdôrazní prostredníctvom sadzby, ktorá ich jasne odlíši od zvyšnej časti zoznamu zložiek, napríklad prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia. Označenie zloženia potravín, resp. zložiek spôsobujúcich alergie spôsobom, ktorý upravuje právny predpis je veľmi dôležité. Ak spotrebiteľ, ktorý je alergický, nie je upozornený na to, že daná potravina obsahuje alergén, po skonzumovaní tejto potraviny sa u neho spustí potravinová alergia. Potravinová alergia je reakcia z hypersenzitivity, spustená požitím potravín alebo požívatín, ktoré obsahujú pre pacienta rizikový alergén, s klinickými prejavmi na šokovanom orgáne. Zdravotné postihnutie spotrebiteľa je rôzne. Najčastejším prejavom je chronická urtikária, bronchiálna astma, serózna nádcha, konjunktivitída. Reakcia na stretnutie s alergénom sa môže začať hneď po kontakte v ústnej dutine. Prejaví sa ako svrbiaci opuch pier a podnebia. Môže sa rozvinúť aftózna stomatitída. Prejavy z postihnutia tráviaceho traktu sú nešpecifické - ak ide o gastroduodenálnu oblasť, je to nauzea a dávenie, epigastrické bolesti, ak ide o oblasť hrubého čreva, sú to hnačky, tenezmy, svrbenie konečníka. Zriedka, ale nie vzácne, sa môže vyskytnúť aj anafylaktická reakcia až šok. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku mal svojou vnútornou kontrolou zistiť, že vyššie popísané výrobky, ktoré umiestňoval na trhu nezodpovedali požiadavkám potravinového a informačného práva. Všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom podklad na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, a to na základe informácií uvedených na ich obale a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu. Preto sú zavedené konkrétne pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom, uvedené v právnych predpisoch. Z tohto dôvodu RVPS Humenné považovala námietky účastníka konania, týkajúce sa nesprávneho označenia dotknutých potravín za irelevantné. 9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Bol toho názoru, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych predpisov. Namietal, že o námietkach rozhodoval neoprávnený orgán (C1). RVPS Humenné prekročila účel kontroly (C2), kontrola, záznam, ako aj závery ktoré sú uvedené v zázname vo vzťahu k údajným nedostatkom sú nepreskúmateľné (C3), záver o údajnom nedostatku 2 je v rozpore s právnou úpravou (C4), RVPS vykonala kontrolu v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len Dohovor ) (C5). 10. Vo vzťahu k námietke C.1, že vo veci rozhodoval neoprávnený orgán uviedol, že na stranách 1 až 2 Rozhodnutia sa uvádza, že: „Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné ako orgán úradnej kontroly podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 20 ods. 11 Zákona vo veci námietky spoločnosti Kaufland [..,] takto rozhodla: námietkam účastníka konania nevyhovuje.“ Na strane 22 Rozhodnutia sa tiež uvádza, že: „Na základe uvedených skutočnosti Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné. ako príslušný orgán úradnej kontroly potravín, nezistila dôvody na vyhovenie námietkam účastníka konania v súvislosti so zisteným umiestňovaním na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a potravín nesprávne označených, preto rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že o Námietkach spoločnosti Kaufland rozhodovala a Rozhodnutie vydala RVPS, t.j. orgán úradnej kontroly potravín v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Zákona. Spoločnosť Kaufland však poukazuje na znenie § 20 ods. 11 Zákona, v zmysle ktorého platí, že: „Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. [...] O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že právomoc rozhodovať o Námietkach spoločnosti Kaufland má vedúci zamestnanec RVPS, t.j. v tomto prípade riaditeľka RVPS C.. Y. K., ale nie RVPS samotná. RVPS napriek tomu, v rozpore s § 20 ods. 11 Zákona, v tomto prípade rozhodla o Námietkach spoločnosti Kaufland. ktoré smerovali proti opatreniam, ktoré RVPS sama nariadila, namiesto toho aby o nich správne rozhodla riaditeľka RVPS C.Spoločnosť Kaufland uviedla, že skutočnosť, že o Námietkach rozhodoval neoprávnený orgán. t.j. RVPS. ktorý na vydanie Rozhodnutia nemal právomoc, predstavuje mimoriadne závažnú vadu konania. Táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho odôvodňuje zrušenie Rozhodnutia. V nadväznosti na vyššie uvedené spoločnosť Kaufland uviedla, že v dôsledku vyššie uvedeného v konaní došlo k vadám v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, t.j. k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mali za následok vydanie nezákonného Rozhodnutia. K námietke C2 žalobca uviedol: RVPS v Zázname vymedzila účel Kontroly veľmi všeobecne ako: „[...] plánovaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení Zákona.“ RVPS však na žiadnom mieste v Zázname neuviedla, že účelom Kontroly by mala byť kontrola: (i) hygieny prevádzkarne a zariadení; (ii) hygiena predaja; (iii) hygiena skladovania; (iv) osobná hygiena; (v) hygiena a sanitácia; t.j. oblasti, ktoré počas Kontroly boli kontrolované. Spoločnosť Kaufland bola preto presvedčená, že kontrola vyššie uvedených oblastí počas Kontroly prekročila účel Kontroly a RVPS preto nebola oprávnená vykonávať ich kontrolu. V tejto súvislosti poukázala na záver Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo svojom rozsudku spisová značka 5S/75/2014 zo dňa 23. júna 2015 uznal námietku žalobcu, že RVPS prekročila účel kontroly v danom prípade, keďže: „Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že správny orgán nesmie použiť informácie získané v rámci kontroly na iný účel než účel danej inšpekcie, pričom takýmto účelom v žalobcovom prípade kontrola označovania potravín nebola. Žalovaný tvrdí, že toto vyplýva z účelu „predaj a skladovanie potravín“, súd má za to, že ide o úplne odlišné predmety kontroly a žalovaný ani v napadnutom rozhodnutí, ani vo vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne argumenty, ktoré by spájali predaj a skladovanie potravín“ a „ označovanie potravín“. V súvislosti s uvedeným potom možno podotknúť, že ak by súd pristúpil na argumentáciu žalovaného, potom by pod účel kontroly „predaj a skladovanie“ bolo možné podradiť takmer každú z činností vykonávaných žalobcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti a zostávalo by otázkou, prečo správny orgán považoval za potrebné vymedziť samostatný účel kontroly napr. „kontrola predaja lahôdkárskych výrobkov“ a túto nezahrnul pod „predaj a skladovanie potravín“ (keďže lahôdkarské výrobky možno bez najmenších pochybností podradiť pod ..potraviny“, a teda je tu oveľa viac zrejmé významové spojenie ako v prípade označovania potravín).“ Vo vyššie citovanom rozsudku krajský súd vytkol žalovanému orgánu úradnej kontroly potravín, že bol prekročený účel kontroly. Na základe uvedeného je možno dospieť k záveru, že účel úradnej kontroly potravín nesmie byť určený ani príliš genericky tak, ako tomu bolo v prípade súčasnej Kontroly - „[...] plánovaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení [Zákona].“ To preto, že v takom prípade (príliš genetického účelu kontroly) nie je možné skontrolovať, či daná kontrola je vykonávaná v rámci svojho účelu alebo nie (a teda či účel kontroly bol prekročený alebo nie). Z vyššie citovaných záverov krajského súdu jednoznačne vyplýva, že ak orgán úradnej kontroly potravín smie použiť informácie získané v rámci kontroly len na jej účel, účel úradnej kontroly potravín musí byť určený dostatočne špecifickým spôsobom. V opačnom prípade (t.j. ak je účel kontroly určený príliš všeobecne alebo genericky) totiž kontrolovaný subjekt nedokáže overiť, či informácie získané v rámci kontroly boli získané v rámci účelu kontroly, resp. či ich orgán úradnej kontroly smie ďalej použiť alebo nie (keďže kontrolovaný subjekt nevie de facto identifikovať či kontrolované oblasti ešte spadajú pod všeobecný / genericky účel kontroly alebo ho už prekračujú). Bez vymedzenia konkrétneho (dostatočne špecifického) účelu (účelov) Kontroly mohla RVPS konať v tejto veci úplne svojvoľne a kontrolovať akékoľvek náhodné oblasti predaja. Vzhľadom na neuvedenie dostatočne špecifického účelu (účelov) Kontroly v Zázname RVPS nebola oprávnená kontrolovať žiadnu z vyššie uvedených oblastí (vrátane hygieny predaja, kde RVPS údajne identifikovala nedostatky). RVPS preto nebola oprávnená uložiť spoločnosti Kaufland ani Opatrenia, ktoré sa týkali hygieny predaja, t.j. oblasti, ktorú RVPS nebola oprávnená kontrolovať. RVPS sa k vyššie uvedenej námietke spoločnosti Kaufland nevyjadrila, ale iba na strane 22 Rozhodnutia uviedla, že: „[...] k ostatným námietkam popísaným vo vyjadrení účastníka konania, týkajúcim sa úradnej kontroly potravín vykonanej inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné dňa 15.06.2016 v prevádzke OD Kaufland. Štefánikova, 066 01 Humenné, a o obsahu záznamu ako aj ďalších vyjadrení. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné zaujme stanovisko v ďalšom konaní“. Spoločnosť Kaufland však namietala, že Rozhodnutie je konečné, v dôsledku čoho je zrejmé, že táto vec už nebude predmetom žiadneho správneho konania (ale iba predmetom súdneho prieskumu). V zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) pritom platí, že: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použiť správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že RVPS (resp. jej riaditeľka sa mala v Rozhodnutí riadne vyrovnať so všetkými námietkami spoločnosti Kaufland. Keďže RVPS odmietla tento postup s odvolaním sa na ďalšie konanie, odôvodnenie Rozhodnutia je v tejto časti nedostatočné, nepreskúmateľné a v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť Rozhodnutia. V nadväznosti na vyššie uvedené spoločnosť Kaufland uvádza, že v dôsledku vyššie uvedeného v konaní došlo k vadám v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, t.j. k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mali za následok vydanie nezákonného Rozhodnutia. K námietkam C3 uviedla: Z administratívneho spisu v tejto veci spoločnosť Kaufland nedokáže žiadnym spôsobom overiť, na základe čoho RVPS dospela v Zázname k záveru, že potraviny obsahovali údajné nedostatky, v dôsledku ktorých RVPS uložila spoločnosti Kaufland Opatrenia. K Záznamu neboli priložené žiadne fotografie a administratívny spis neobsahuje ani žiadne iné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali tvrdenia RVPS v Zázname, na základe ktorých RVPS uložila spoločnosti Kaufland Opatrenia. Spoločnosť Kaufland podrobnejšie opisuje vyššie uvedené vady Kontroly ďalej nižšie. Záznam síce na svojej strane 5 uvádza, že: „V čase Kontroly bola zo zistených nedostatkov zhotovená fotodokumentácia, ktorá prevádzkovateľovi nebola poskytnutá z technických príčin“ Spoločnosť Kaufland však namieta, že: (i) Záznam nijako ďalej nešpecifikuje aká konkrétna fotodokumentácia bola vyhotovená, aký bol jej obsah a ktorých zistení sa týkala, koľko bolo vyhotovených fotografií, čo presne sa fotografovalo a kto fotografoval; (ii) žiadne fotografie neboli zviazané so Záznamom, pričom tieto boli odovzdané spoločnosti Kaufland až 16. júna 2016. Spoločnosť Kaufland v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že minimálnou požiadavkou na to, aby sa vôbec dalo uvažovať o tom, že zo Záznamu sa bude dať spätne spoľahlivo zistiť skutočný stav vecí je, aby: (i) Záznam bol pevne zviazaný so všetkými prílohami, vrátane fotografií - t.j. aby bol žurnalizovaný a aby boli všetky príslušné prílohy prípadne aj podpísané zúčastnenými osobami; alebo (ii) aby dané prílohy, resp. fotografie, boli odovzdané spoločnosti Kaufland bezprostredne po skončení kontroly. Žurnalizácia Záznamu je nevyhnutná preto, aby Záznam nemohol byť a ani jeho prílohy nijakým spôsobom spätne menené alebo dopĺňané napríklad tak, že by boli omylom vložené do Záznamu nové listy alebo fotografie. V prípade žurnalizovaného Záznamu takéto operácie so Záznamom nie sú možné bez toho, aby nebola porušená žurnalizácia Záznamu. Neporušená žurnalizácia by tak zjavne dokazovala, že Záznam nemohol byť po kontrole menený. V prípade nežurnalizovaného Záznamu však takéto pochybnosti pretrvajú. V tomto prípade po ukončení kontroly Záznam nebol žurnalizovaný. Tým, že fotografie neboli pevne zviazané so Záznamom a ani neboli bezprostredne po skončení kontroly riadne odovzdané spoločnosti Kaufland vzniklo objektívne riziko ich pozmenenia (napríklad neúmyselnou náhodnou zámenou fotografií). Ako má spoločnosť Kaufland v tejto situácii overiť, či počas kontroly naozaj boli vyhotovené určité fotografie alebo či fotografie, ktoré boli až niekoľko dní po kontrole predložené spoločnosti Kaufland. naozaj pochádzajú z Kontroly. Spoločnosť Kaufland tiež osobitne uviedla, že pokiaľ ide o závery kontrolného orgánu vo vzťahu k údajnému nedostatku 4. tieto nemožno preukazovať iba samotnými fotografiami, ale kontrolný orgán ich musí preukázať aj inými dôkazmi. To preto, že zo samotných fotografií nie je možné dôveryhodne spätne overiť závery Záznamu napr. na strane 4: „ .... výskyt hniloby, narušení celistvosti, rozbredlej konzistencii]...“ a pod. Spoločnosť Kaufland mala preto za to. že kontrolný orgán mal zaobstarať ďalšie dôkazy , ktorými by preukázal tieto svoje závery (napr. o výskyte hniloby), a to napr. tie, ktoré spoločnosť Kaufland opisuje v ďalšej časti tohto podania nižšie a z ktorých by sa dala riadne spätne skontrolovať správnosť daných záverov. Závery o údajných nedostatkoch v Zázname sú v dôsledku vyššie uvedených skutočností úplne nepreskúmateľné. RVPS sa na strane 17 Rozhodnutia vyjadrila k žurnalizácii Záznamu, kde uviedla, že: „Nikde nie je stanovené, že záznam musí byť žurnalizovaný, [...].“ Spoločnosť Kaufland uviedla, že povinnosť žurnalizovať dokumenty v administratívnom spise vyplýva priamo z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd"). Spoločnosť Kaufland poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu. sp. zn. 3 Sžo/7/2012, zo dňa 3. apríla 2012, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd vo vzťahu k žurnalizácii dokumentov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu (ktorým je nepochybne aj Záznam), uviedol aj nasledovný záver: „Základným nedostatkom spisu žalovaného, v ktorom je vedené odvolanie žalobkyne je, že je nežurnalizovaný. Jednotlivé listiny nie sú chronologicky usporiadané a zviazané, a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou žalovaného. Spôsob vedenia spisu teda neumožňuje zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom konaní a v súdnom konaní a identifikovať, či napadnuté rozhodnutia majú svoj základ v obsahu spisu.“ Spoločnosť Kaufland preto uvádza, že vyššie uvedené tvrdenie RVPS nie je správne. RVPS na strane 17 Rozhodnutia tiež uviedla, že: „Je na mieste dodať, že vyhotovovať fotodokumentáciu v čase úradnej kontroly nie je povinnosťou inšpektorov, ale ich právom.“ RVPS v tejto súvislosti na strane 20 Rozhodnutia tiež tvrdí, že: „[...] fotodokumentácia slúži len na podporu zistení uvedených v zázname, nie je jediným dôkazným prostriedkom.“ Z uvedeného vyplýva, že RVPS považuje Záznam sám o sebe za dostatočný dôkaz, že potraviny obsahovali nedostatky. Spoločnosť Kaufland však namietala, že Záznam nemôže byť bez ďalšieho považovaný za riadny dôkaz, a to z nižšie uvedených dôvodov. Záznam vypracovala a napísala samostatne a jednostranne RVPS, pričom spoločnosť Kaufland nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Záznamu. Navyše, pri vykonávaní Kontroly nebola prítomná žiadna nezávislá osoba, ktorá by potvrdila pravdivosť obsahu Záznamu. Zdôraznila, že Záznam obsahuje výroky o tom, ako spoločnosť Kaufland porušila právne predpisy, ale neobsahuje dostatočné dôkazné prostriedky, ktorými by RVPS akokoľvek preukazovala tieto svoje výroky a ktorých obsah by bol spätne kontrolovateľný a overiteľný - to najmä vo vzťahu k údajnému nedostatku 4. RVPS mala v správnom konaní povinnosť podložiť každý svoj výrok v Zázname, na základe ktorého uložila Opatrenia, riadnymi dôkazmi. Takými dôkaznými prostriedkami môžu byť napr. fotografie alebo videozáznam (samozrejme za predpokladu, že budú riadne zachytávať rozhodujúce skutočnosti a nebudú existovať žiadne pochybnosti o ich pôvode či o ich obsahu) alebo napríklad laboratórne skúšky či výpoveď svedka (atď.) - výkonom ktorých možno získať dôkaz (napr. pozretím sa na fotografiu, prehratím videozáznamu a pod.) o pravdivosti alebo nepravdivosti určitého výroku v Zázname.. Bude pritom kľúčové, aby bol obsah, daných dôkazných prostriedkov ako aj ich pôvod spätne kontrolovateľný. Preskúmateľnosť je predsa kritickým elementom každého riadneho dôkazu. Preto v prípade, že RVPS nepreukáže správnosť uložených Opatrení fotografiami alebo inými dôkaznými prostriedkami, uložené Opatrenia nemôžu vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu veci, čo spôsobuje ich nezákonnosť, vrátane Rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté námietky proti Opatreniam. V nadväznosti na vyššie uvedené RVPS na strane 17 Rozhodnutia tvrdí, že: „Inšpektori nedisponujú takou technikou, aby mohli vytlačiť fotografie hneď pri úradnej kontrole a odovzdať ich prevádzkovateľovi v papierovej podobe, avšak inšpektori navrhli zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa, p. W. riaditeľke, možnosť poskytnutia fotodokumentácie prenosom USB do PC prevádzkovateľa, avšak vzhľadom k tomu, že technické vybavenie v kontrolovanej prevádzke neumožňovalo túto možnosť, poskytla mailovú adresu na jej zaslanie.“ V tejto súvislosti spoločnosť Kaufland namietala, že výkon Kontroly je zodpovednosťou RVPS, ktorá má povinnosť zabezpečiť aj primerané technické vybavenie, ktoré je potrebné pre jej riadny priebeh - aby si splnila svoju povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav vecí v zmysle § 32 Správneho poriadku. RVPS predsa nemôže nesplnením danej povinnosti ospravedlňovať vady Konania, ktoré spôsobila. Spoločnosť Kaufland preto trvala na tom, že RVPS si mala zaobstarať na Kontrolu tlačiareň (alebo iné zariadenie), vytlačiť fotografie (alebo spraviť ich elektronickú kópiu) a po ukončení Kontroly zviazať fotografie so Záznamom (resp. riadne žurnalizovať administratívny spis). Táto požiadavka by zabezpečila riadnu preskúmateľnosť Záznamu, pričom sa nejedná o nesplniteľnú požiadavku. Spoločnosť Kaufland ďalej uviedla, že RVPS dospela k záveru o údajnom nedostatku 4 v Zázname na základe senzorickej obhliadky potraviny. Spoločnosť Kaufland pritom nepochybuje, že inšpektori majú odborné znalosti z oblasti potravín. Pripúšťa, že inšpektor mohol počas Kontroly dospieť na základe senzorickej obhliadky potraviny k predbežnému predpokladu, že je nevhodná na ľudskú spotrebu, ako však má spoločnosť Kaufland uvedený záver, ktorí inšpektori uviedli v Zázname, overiť z podkladov v tejto veci. Bola toho názoru, že počas kontroly vo všeobecnosti nie je možné posudzovať nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu výlučne senzoricky (voľným okom). Takýto postup inšpektorov znemožňuje spoločnosti Kaufland spätne ho kontrolovať a vylúčiť tak možnosť omylu či chyby na strane inšpektora (inšpektorov). Senzorické posudzovanie potravín totiž v sebe implicitne nesie riziko ľudského faktoru - omylu. Inšpektor sa predsa môže pri senzorickej obhliadke potraviny pomýliť (aj keď iba neúmyselne). Toto predsa vôbec nie je vylúčené. Tvrdenie o údajnom porušení Zákona preto nemôže byť považované za dôkaz. Pokiaľ ide o závery RVPS vo vzťahu k údajnému nedostatku 4, tieto nemožno preukazovať iba samotnými fotografiami (o pôvode ktorých má spoločnosť Kaufland vzhľadom na svoje vyššie uvedené poznámky dôvodné pochybnosti), ale RVPS ich musí preukázať aj inými dôkazmi. To preto, že zo samotných fotografií nie je možné dôveryhodne spätne overiť závery Záznamu napr. o tom, že: „[Nektárinka košík 1 kg] - výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie“ a pod. RVPS mala zaobstarať ďalšie dôkazy, ktorými by preukázala tieto svoje závery) (napr. o výskyte hniloby), a to napr. tie, ktoré spoločnosť Kaufland opisuje v ďalšej časti tohto podania nižšie a z ktorých by sa dala riadne spätne skontrolovať správnosť daných záverov. Navyše, každý senzoricky pozorovateľný nedostatok potraviny predsa nemusí byť nedostatkom, ktorý by spôsoboval nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu, ale v niektorých prípadoch môže napr. predstavovať menej intenzívne porušenie právnych predpisov - napr. porušenie požiadavky na hygienu potravín. Spoločnosť Kaufland vo vzťahu ku kontrolovaným potravinám (Údajný nedostatok 4) v tejto súvislosti uvádza nasledovné: (i) „nektárinka košík 1 kg [...] z celkového ponúkaného množstva 31 kg bolo nevhodných na ľudskú spotrebu 5 kg [...] - údajný výskyt hniloby narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie.“ Spoločnosť Kaufland poukázala na skutočnosť, že v prípade nektáriniek sa jedná o veľmi citlivú potravinu, ktorá reaguje aj na jemnejšie dotyky. V praxi je bežné, že nektárinka po vonkajšom dotyku (aj jemnom tlaku) začne meniť farbu. resp. že to urýchľuje jej prirodzený proces zrenia. Podobne reaguje daná potravina aj v prípade, že sa odstráni jej vonkajšia šupa a pôsobí na ňu priamo vzduch (začne meniť farbu) Výsledkom tohto procesu nie je automaticky hniloba, ktorá sa začne tvoriť až po dlhšom čase. Túto spoločnosť Kaufland na fotografiách neidentifikovala, pričom mala za to, že nektárinky boli iba v pokročilejšom štádiu zrenia, ktoré nespôsobovalo ich nevhodnosť na ľudskú spotrebu. (ii) „Broskyne kôš 1 kg. [...] výskyt hniloby, narušenie celistvosti, rozbredlej konzistencie.“ Spoločnosť Kaufland uviedla, že poznámky, ktoré uviedla k bodu (i) vyššie platia rovnako tiež v prípade broskýň. (iii) „Karfiol .... výskyt živých škodcov (slimáky), poškodenie ružíc v dôsledku škodcov, výskyt hniloby na ružiciach.“ Z fotografií, ktoré údajne pochádzajú z Kontroly nie je vôbec zrejmé, či sa na potravinách naozaj nachádzal slimák alebo iba určitá nečistota alebo iná substancia (v prípade karfiolu totiž ide o voľne loženú zeleninu a preto nie je vylúčené, že môže obsahovať drobné vonkajšie nečistoty - ako napr. nánosy piesku v dôsledku skladovania, hlinu a pod., ktoré sa mohli na ňu dostať pri napr. prevoze do prevádzky (nakladaní a vykladaní, poveternostnými vplyvmi a pod.). Avšak aj za predpokladu, že na karfiole sa naozaj nachádzal slimák (o čom podľa spoločnosti Kaufland existujú dôvodné pochybnosti), táto skutočnosť môže mať vplyv iba na hygienu potravín, nie však na jej vhodnosť alebo nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Spoločnosť Kaufland mala v tejto súvislosti logicky za to. že každý spotrebiteľ si karfiol pred jeho konzumáciou umyje, v dôsledku čoho sa tento hygienický nedostatok odstráni. Samotný kontakt slimáka s potravinou automaticky neznamená, že potraviny sa stávajú nevhodnými na ľudskú spotrebu. Slimák vo všeobecnosti nie je nosičom infekcií, resp. chorôb. V prípade pochybností mala RVRS slimákov odobrať a podrobiť ich laboratórnemu skúmaniu, či mohli infikovať potraviny tak, že by sa stali nevhodnými na ľudskú spotrebu. Pokiaľ ide o údajný výskyt hniloby na karfiole uviedla, že karfiol predstavuje voľne loženú potravinu a mala za to, že na fotografiách môžu byť zachytené určité vonkajšie nečistoty (ktoré spoločnosť Kaufland opísala vyššie), ktoré môžu mať vplyv na hygienu potravín (a ktoré sa dajú odstrániť umytím potraviny pred jej konzumáciou zo strany spotrebiteľa), ale nie na jej vhodnosť a nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Spoločnosť Kaufland však na fotografiách neidentifikovala žiadne známky hniloby potraviny a mala za to, že tento záver RVPS nie je správny V nadväznosti na vyššie uvedené spoločnosť Kaufland podotkla, že (čerstvé) ovocie a zelenina v prevádzke voľne dozrieva. To znamená, že v dôsledku tohto prirodzeného procesu prechádzajú plody rôznymi štádiami botanickej zrelosti, ktoré majú vplyv na ich vzhľad a aj ďalšie vlastnosti. Súčasťou tohto vývoja je, že určitý plod alebo jeho časť môže byť napr. mäkšia v porovnaní s rovnakou potravinou, ktorá ešte neprešla daným štádiom zrenia, čo však ešte neznamená, že potravina musí byť nebezpečná alebo nevhodná na ľudskú spotrebu. Tento vývoj môže pokračovať až do štádia úplnej botanickej zrelosti potraviny, pričom po prekročení tohto bodu vývoja sa potravina môže pokaziť (napríklad v dôsledku fermentácie). Tieto prirodzené štádia zrenia potravín sa však nedajú vždy spoľahlivo odlíšiť od pokazenia potraviny (pleseň/hniloba) len senzoricky. Aké bolo štádium botanickej zrelosti kontrolovaných potravín (uvedených vyššie - údajný nedostatok 4) v tomto prípade nie je možné overiť. RVPS na strane 17 Rozhodnutia uviedla, že: „Úradná kontrola potravín bola vykonaná v čase od 08.00 hod. do 14.45 hod., k uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa, za ktorého účasti bola vykonaná kontrola W., riaditeľka OD), cit. „K danému sa vyjadrime v zákonom stanovenej lehote“ a záznam potvrdil svojím podpisom“. RVPS na strane 19 Rozhodnutia uviedla, že: „Je na mieste podotknúť, že zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa potravinového podniku - riaditeľka OD Kaufland, bola počas priebehu vykonávania úradnej kontroly prítomná a priebežne informovaná o zistených nedostatkoch, mala možnosť vyjadriť sa do záznamu o úradnej kontrole potravín a vyjadriť svoje stanovisko za kontrolovaný subjekt v predmetnej veci, avšak uvedené zistenia žiadnym spôsobom nenamietala, čo potvrdila svojím podpisom.“ RVPS podobne na strane 20 Rozhodnutia uviedla, že: „[...] nedostatok je spolu s vyhotovenou podpornou fotodokumentáciou dostatočne zdokumentovaný v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2016/ ChKrKnViGuKo/63, k uvedenému zisteniu mal možnosť vyjadriť sa zodpovedný zamestnanec účastníka konania.“ Spoločnosť Kaufland však namietala, že RVPS sa nemôže vysporiadať s námietkou spoločnosti Kaufland, aby boli odstránené pochybnosti o údajných nedostatkoch, ktoré neboli počas Kontroly riadne zdokumentované iba samotným odkazom na tvrdenie, že zodpovedný zamestnanec spoločnosti Kaufland nenamietal počas Kontroly proti údajným nedostatkom. Pracovníci filiálky predsa nemajú potrebné právne vedomosti a vzdelanie na to, aby sa mohli kvalifikovaným spôsobom vyjadriť k Záznamu alebo ku Kontrole. RVPS preto nemôže spravodlivo očakávať, že pracovníci filiálky uvedú všetky námietky spoločnosti Kaufland proti kontrole už do Záznamu bezprostredne po vykonaní dlhej (niekoľko hodín trvajúcej) Kontroly, pričom na budúce námietky spoločnosti Kaufland (vrátane Námietok) RVPS už nebude prihliadať. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že zodpovedný zamestnanec v Zázname jasne uviedol, že: „K danému sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote Z tejto skutočnosti je (a bolo už po ukončení Kontroly) zrejmé, že zodpovedný zamestnanec svojim podpisom nepotvrdil žiadne kontrolné zistenia v Zázname, ale že spoločnosť Kaufland sa k Záznamu a ku Kontrole ešte dodatočne vyjadrí, čo aj urobila. RVPS sa preto s predmetnou námietkou spoločnosti Kaufland mala riadne vysporiadať. Spoločnosť Kaufland sa vyjadrila ku Kontrole v Námietkach riadne a včas tak, ako to Zákon predpokladá. Pri Kontrole sa predsa neuplatňuje zásada koncentrácie, ktorá by vyžadovala, aby spoločnosť Kaufland vznášala svoje námietky k dôkazom (a pod.) iba do určitého štádia (napr. do konca Kontroly). Vyššie uvedené tvrdenia RVPS v Rozhodnutí preto nie sú správne a nemôže nimi ospravedlňovať skutočnosť, že v tejto veci nebol riadne zistený skutkový stav. Vzhľadom na vyššie uvedené bola spoločnosť Kaufland toho názoru, že na to aby bolo spoľahlivo zistené, že potraviny boli nevhodné na ľudskú spotrebu a nie iba v určitom štádiu prirodzeného zrenia (napr. v bode botanickej zrelosti, kedy potravina ešte nie je pokazená), bolo okrem senzorickej obhliadky potrebné vykonať napr. kvalifikované laboratórne alebo iné skúšky, znalecké dokazovanie alebo iný obdobne spoľahlivý- proces, aby boli potvrdené predbežné nálezy inšpektora ale predovšetkým preto, aby bola zabezpečená ich spätná kontrola. Preto ak sa inšpektor domnieval, že údajné nedostatky mali byť posudzované tak, že spôsobovali nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu, inšpektor mal napríklad v zmysle § 20 ods. 1 Zákona z potraviny odobrať vzorku, podrobiť ju laboratórnemu alebo obdobnému skúmaniu a následne zhodnotiť, či ide o nedostatky, ktoré by spôsobovali nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu, iné nedostatky alebo o žiadne nedostatky (napr. neškodný prírodný povlak, rôzne nečistoty a pod.) - takýto postup by jednak zabezpečil potvrdenie jeho predbežných záverov, ale aj by zároveň umožnil spätnú kontrolu postupu a záverov inšpektorov. Časť vzorky pritom mala byť poskytnutá spoločnosti Kaufland na doplnkové stanovisko znalca, aby bola zabezpečená nezávislá kontrola a boli vylúčené akékoľvek rozumné pochybnosti, ktoré by mohli existovať o skutkovom stave veci. Záver kontrolného orgánu o tvrdenom nedostatku by mal vychádzať zo spoľahlivo, presne a úplne zisteného stavu veci v zmysle § 3 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, čo však nie je prípad, kedy inšpektor uvedie v Zázname záver o nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu výlučne na základe jej senzorickej obhliadky, ktorý sa nedá spätne skontrolovať. To potvrdzuje napríklad aj nasledovné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 2S 323 2012) zo dňa 4. júna 2014, v ktorom krajský súd uviedol okrem iného nasledovné: „Uvedené kontrolné zistenia o senzorických zmenách výrobku neboli bližšie analyzované, ani do tej miery, aby bolo možné overiť, či a prečo zápach výrobku, resp. prítomnosť škvŕn už nie sú prejavom zrenia, ako to tvrdil žalobca, ale nežiaducich mikrobiologických zmien. Výsledkom senzorického skúmania zachyteným v záznamoch z kontroly nebolo jednoznačne preukázané, že potravina bola kontaminovaná vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Keďže výrobok nebol podrobený laboratórnemu skúmaniu, nie je podľa názoru súdu možné na základe zhromaždených dôkazov urobiť záver, že žalobca umiestňoval na trh iné ako bezpečné, škodlivé či nevhodné potraviny. V tomto smere bol teda skutkový stav nedostatočne zistený pre jednoznačné právne posúdenie veci.“ Spoločnosť Kaufland ďalej zdôraznila, že RVPS bola povinná pri skúšaní ukazovateľov zdravotnej neškodnosti a kvality potravín pri výkone potravinového dozoru dodržiavať pravidlá ustanovené vo Výnose a dodržanie týchto pravidiel musí byť objektívne spätne overiteľné z príslušných záznamov. V zmysle § 1 ods. 1 Výnosu „Táto hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky (ďalej len ,,potravinový kódex“) upravuje spôsob odberu a prípravy kontrolných vzoriek potravín a tabakových výrobkov alebo surovín určených na ich výrobu (ďalej ten „výrobok alebo surovina“) a používanie analytických metód skúšania ukazovateľov ich zdravotnej neškodnosti a kvality pri výkone potravinového dozoru.“ Poukázala na § 3 ods. 3 Výnosu, v zmysle ktorého sa pred odberom vzoriek určí účel odberu, postup odberu (ako aj iné ďalšie náležitosti). Uvedenú povinnosť si RVPS nesplnila, keď spoločnosť Kaufland vopred vôbec neinformovala o druhu a rozsahu vyšetrení. Poukázala aj na ustanovenie § 10 Výnosu, v zmysle ktorého sa ku každej odobratej vzorke vypracúva protokol o odbere vzorky. Zároveň sa v ňom uvedú všetky podstatné údaje o vzorkovanej dávke. RVPS však v súvislosti s údajným nedostatkom 4 pristúpila k hodnoteniu na mieste bez vypracovania protokolu o odbere vzorky, čím zásadne porušila zákonný postup odobrania vzoriek. Navyše pri kontrole nebol odovzdaný posudok o kvalite. Tým že RVPS nevyhotovila protokol o odbere vzorky a ani jej nebol pri vyhodnotení kvality potravín na mieste odovzdaný posudok o kvalite, sa RVPS dopustila vážnych pochybení v súvislosti s kontrolou, ktoré majú za následok nezákonnosť kontroly. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Záznam je nedostatočný z toho hľadiska, že z neho nie je možné spätne overiť pravdivosť a správnosť tvrdení ohľadom údajného nedostatku 4. v dôsledku čoho je Rozhodnutie, ktoré vychádza zo záverov uvedených v Zázname ohľadne údajných nedostatkov, ako aj Záznam samotný, nepreskúmateľné. V dôsledku vyššie uvedeného došlo k vadám v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a e) Správneho súdneho poriadku, t.j. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu zo strany RVPS bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. K nedostatku C4: RVPS v Zázname tvrdí, že v prípade údajného nedostatku 2 nebolo Pesto 1, Pesto 2 a Pesto 3 označené v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. b) Nariadenia EÚ č. 1169/2011 (ďalej len „Nariadenie“). Spoločnosť Kaufland však už v Námietkach uviedla, že v zmysle článku 54 bod 1. Nariadenia EÚ č.1169/2011 platí, že: „Potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13. decembrom 2014, ktoré nespĺňajú požiadavky' tohto nariadenia, sa môžu umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob.“ Spoločnosť Kaufland v tejto súvislosti tiež uviedla, že: (i) Pesto 1 bolo vyrobené dňa 14. júla 2014: (ii) Pesto 2 bolo vyrobené dňa 4. decembra 2014; (iii) Pesto 3 bolo vyrobené dňa 10. decembra 2014 Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dané potraviny boli vyrobené, aj umiestnené na trh, a označené ešte pred 13. decembrom 2014 a teda nemuseli spĺňať požiadavky Nariadenia vrátane jeho článku 21 ods. 1 písm. b). V nadväznosti na vyššie uvedené spoločnosť Kaufland odkázala aj na usmernenie ŠVPS zo dňa 10. novembra 2014, ktoré rovnako upravovala, že potraviny ktoré boli umiestnené na trhu pred 13. decembrom 2014, nemusia spĺňať požiadavky Nariadenia, ak spĺňali požiadavky na označovanie v zmysle doteraz platných právnych predpisov: „Zároveň ale upozorňujem inšpektorov, že potraviny zabalené a umiestnené na trh pred 13. decembrom 2014, ktoré nie sú označené podľa požiadaviek nariadenia č. 1169/2011 musia spĺňať aspoň požiadavky na označovanie podľa doteraz platnej legislatívy.“ Spoločnosť Kaufland pritom namietala, že potraviny spĺňali požiadavky na označovanie, ktoré ustanovovala právna úprava, ktorá platila aj pred účinnosťou článku 21 ods. 1 písm. b) Nariadenia. Záver RVPS v Zázname o údajnom nedostatku 2 preto nie je správny - je v rozpore s Nariadením - v dôsledku čoho je nezákonné tiež opatrenie RVPS, ktorým nariadila spoločnosti Kaufland „zákaz umiestňovania na trh potravín nesprávne označených, uvedených v bode IIIJ2 b) [Záznamu].“ RVPS na strane 21 Rozhodnutia uviedla, že: „Dňa 13.12.2014 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EV) č. 1169/2011 z 25.októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924 2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250 EHS smernica Rady 90 496 EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5 ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608 2004 ( ďalej „nariadenie EV č. 1169 2011“). Z toho vyplýva, že povinnosť v označení výrobku zreteľne vyznačiť zložky spôsobujúce alergie u neznášanlivosť, bola ustanovená tak v právnom predpise platnom do 13.12.2014 (vyhláška č. 127/2012 o označovaní potravín) ako v právnom predpise účinnom od 14.12.2014 (Nariadenie č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom).“ Spoločnosť Kaufland však namietala, že vyhláška č. 243/2015 Z.z. o požiadavkách na označovanie potravín zrušila ku dňu 1. novembru 2015 vyhlášku č. 127/2012. To znamená, že v čase kontroly, ktorá bola vykonaná 15. júna 2016, už vyhláška č. 127/2012 Z.z. nebola účinná. RVPS preto pri posudzovaní údajného nedostatku 2 nepostupovala správne, ak aplikovala v čase kontroly neúčinný právny predpis. Spoločnosť Kaufland tiež namietala porušenie práv v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo bližšie odôvodnila v Prílohe č. 3 k žalobe. V dôsledku porušenia Dohovoru došlo v konaní k vadám v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, t.j. k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mali za následok vydanie nezákonného Rozhodnutia. 11. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň vo vyjadrení uviedol, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. 13. Aj žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe a navrhol zrušiť rozhodnutie žalovanej a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. 14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul zástupcu žalobcu s tým, že v zmysle § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len S.s.p. ) konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, rozhodnutie v časti nedostatočného označenia výrobkov Pesto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, resp. je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, výsledky kontroly nemajú oporu v administratívnom spise a sú nepreskúmateľné, v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 15. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. Podľa § 191 ods. 4 S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 20. V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie o námietkach žalobcu proti opatreniam uloženým na základe zistení zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín v zmysle § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách ( ďalej len zákon č. 152/1995 Z.z. ). 21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 22. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z.z. orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu. 25. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. orgán úradnej kontroly potravín pri zistení alebo podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí potravinami alebo pri ohrození bezpečnosti potravín nariaďuje opatrenie podľa odseku 1; opatrenie zruší, ak sa podozrenie nepotvrdí. 26. Podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z.z. zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 27. Podľa § 20 ods. 10 zákona č. 152/1995 Z.z. opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. 28. Podľa § 20 ods. 11 zákona č. 152/1995 Z.z. ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné. 29. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 30. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa § 47 ods. 1, 3, 5 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 32. Podľa čl. 3 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá ( ďalej len Nariadenie ) členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a zhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia. 33. Podľa čl. 3 bod 7 Nariadenia ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia alebo počas skladovania alebo prepravy nedodržiavanie predpisov, prijme primerané opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môže byť aj návrat do členského štátu pôvodu. 34. Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány. 35. Podľa čl. 9 bod 1 až 3 Nariadenia príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. 36. Pri kontrole vykonanej dňa 15.06.2016 v prevádzkarni žalobcu Obchodný dom Kaufland v Humennom mali byť zamestnancami orgánu úradnej kontroly potravín zistený nedostatky týkajúce sa: 1/ umiestňovania na trh troch druhov mrazených výrobkov s poškodeným vákuovým balením, 2/ umiestňovania na trh troch druhov potravinárskych výrobkov nedostatočne označených v tom zmysle, že látky spôsobujúce alergie alebo neznášanlivosť neboli na výrokoch Pesto zvýraznené prostredníctvom písma, štýlu alebo farby pozadia, 3/ umiestňovania na trh troch druhov ovocia a čerstvej zeleniny ( nektárinky, broskyne a karfiol ) nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu povrchovej hniloby na plodinách, narušenia celistvosti plodín, rozbredlej konzistencie a výskytu živých škodcov ( slimákov ). 37. Vychádzajúc zo zistení tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu je potrebné súhlasiť s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. 38. Žalobca dôvodne namietal, že o námietkach rozhodol neoprávnený orgán. 39. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ( str. 1 - 2 ) je nepochybné, že o námietkach rozhodla Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné, aj keď v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. mal o podaných námietkach rozhodnúť vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín. 40. V žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného, že postačoval podpis vedúcej zamestnankyne príslušného orgánu kontroly C. na konci rozhodnutia, čím vyjadrila svoj súhlas s predmetným rozhodnutím. 41. Naopak z ustanovení § 46, § 47 ods. 1, 5 správneho poriadku, ktoré bol žalovaný povinný v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 152/1995 Z.z. na konanie a rozhodnutie primerane aplikovať vyplýva, že bolo jeho povinnosťou v záhlaví rozhodnutia uviesť vedúceho zamestnanca príslušného orgánu úradnej kontroly, ktorý o námietkach rozhodoval. 42. Správny súd sa stotožňuje aj s námietkou, že účel kontroly ( dodržiavanie ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z., predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov ) bol vymedzený všeobecne, v rozpore s čl. 9 bod 1, 2 Nariadenia. 43. Vymedzenie účelu kontroly je jedným z atribútov zákonnosti postupu orgánu kontroly, s cieľom zabezpečiť transparentnosť kontroly a rovnosť zbraní. 44. Len v prípade, že účel kontroly bol dostatočne špecifikovaný možno posúdiť, či kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a či nejde o „svojvoľné vyhľadávanie akýchkoľvek nedostatkov“ . 45. Ak je predmet kontroly vymedzený príliš všeobecne, tak kontrolovaný subjekt nedokáže overiť, či informácie získané v rámci kontroly boli zistené v rámci účelu kontroly, alebo nad jej rámec, pričom správny orgán nesmie použiť informácie získané v rámci kontroly na iný účel než na účel kontroly, preto je jeho zrozumiteľné vymedzenie dôležité. 46. Vychádzajúc zo zaslaného administratívneho spis je nutné súhlasiť aj s argumentáciou žalobcu, že z obsahu administratívneho spisu nemožno zistiť a overiť tvrdenia správneho orgánu vo vzťahu k uloženému opatreniu týkajúcemu sa umiestňovania na trh mrazených výrobkov s poškodeným vákuovým balením, či umiestňovania na trh čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu povrchovej hniloby na plodinách, narušenia celistvosti, rozbledlej konzistencie a výskytu živých škodcov ( slimákov ). 47. Aj keď sa správny súd nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že nevyhnutnou podmienkou zákonnosti vykonanej kontroly bolo zabezpečenie fotodokumentácie, resp. videa ihneď pri kontrole ( napr. prostredníctvom prenosnej tlačiarne, či inej techniky ) a popri nich aj prostredníctvom laboratórnych skúšok čo sa týka hniloby, pri objektívnej snahe uvedené overiť z čiernobielej fotodokumentácie zaslanej ako príslušný administratívny spis, sa tieto tvrdenia nedali preskúmať. 48. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa potravinárskeho podniku - riaditeľka OD Kaufland bola počas výkonu úradnej kontroly pri kontrole prítomná, o zistených nedostatkoch bola priebežne informovaná, k zisteným nedostatkom sa mala možnosť vyjadriť do záznamu, avšak zistené nedostatky žiadnym spôsobom nenamietala, čo potvrdila svojim podpisom. 49. Takéto tvrdenie nemá oporu ani v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2016/ ChKrKnViGuKo/63 zo dňa 15.06.2016, ani v spise zaslanom ako úplný administratívny spis. 50. Záznam obsahuje dátum a čas vykonanej kontroly, mená a priezviská osôb vykonávajúcich kontrolu, miesto kontroly bez uvedenia, že kontrola bola vykonaná v prítomnosti riaditeľky OD Kaufland, všeobecne bol uvedený účel kontroly, predložené doklady, kontrolné zistenia, uložené opatrenia s tým, že v časti V. záznamu označenej ako „vyjadrenie zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu alebo osoby oprávnenej konať za kontrolovaný subjekt k preukázaným kontrolným zisteniam, k výsledku úradnej kontroly potravín“, je rukou dopísané „K danému sa vyjadríme v zákonom stanovenej lehote“. 51. Dôvodná je aj námietka žalobcu vo vzťahu k údajnému nedostatku uvedenému v časti III./bod. b záznamu, podľa ktorého nebolo Pesto označené v súlade s požiadavkami čl. 21 ods. 1 písm. b) Nariadenia EU č. 1169/2011. 52. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že kontrolované druhy Pesta boli vyrobené pred 13.12.2014, a v zmysle čl. 54 bod. 1. Nariadenia EU č. 1169/2011 potraviny umiestnené na trh alebo označené pred 13. decembrom 2014, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto nariadenia, sa môžu umiestňovať na trh až do vyčerpania zásob. Ak aj napriek uvedenému prechodnému ustanoveniu Nariadenia EU č. 1169/2011 žalovaný vyhodnotil označenie Pesta ako nesprávne, nesúladné so zákonom, lebo alergénne zložky boli na výrobku označené, ale neboli zvýraznené, takéto zistenie nesprávne právne posúdil, resp. rozhodnutie je nepreskúmateľné lebo sa v ňom žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa označenia a nemohol vychádzať ani z vyhlášky č. 127/2012 Z.z., ktorá bola zrušená k 01.11.2015 a teda v čase kontroly ( 15.06.2016 ) bola neúčinná. 53. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), f), g), ods. 4 S.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 54. Úlohou žalovaného ( riaditeľky žalovaného ) v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorým je viazaný ( § 191 ods. 6 S.s.p. ), predovšetkým je povinný sa vysporiadť so všetkými námietkami žalobcu, je povinný presne a úplne zistiť skutkový stav a tento správne právne posúdiť. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 176 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 175 ods. 2 S.s.p. ). 56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).