Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/45/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200846 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200846.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobkyne H. O. - N., O. XXX, N., zastúpenej JUDr. Máriou Nogovou, Krajná Bystrá 49, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, Košice o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Q./G./ XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 10. októbra 2016 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č.: Q./G./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 10. októbra 2016 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce K. č. k.: P: XX/XXXX-R, S/XXXX/ XXX/XXXXX/XX zo dňa 26. júla 2016. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 23.02.2016 vykonal Inšpektorát práce K. (ďalej len prvostupňový správny orgán) inšpekciu práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O výsledku tejto inšpekcie bol spísaný Protokol zo dňa 04.03.2016 č.: F.-XX-XX-X.X/P-AXX-XX. Z obsahu tohto protokolu vyplýva, že žalobkyňa, ako kontrolovaný subjekt vykonáva predmet svojej činnosti na základe živnostenského oprávnenia a je evidovaná v živnostenskom registri Okresným úradom E. pod č. XXX- XXXX. Pri výkone inšpekcie práce dňa 23.02.2016 od 11:15 hod. do 11:45 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobkyne, kde pre žalobkyňu vykonávala závislú prácu aj fyzická osoba K. O. bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. S kontrolovanou fyzickou osobou K. O. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie zo dňa 23.02.2016 o 11,18 hod., ktorá uviedla, že: „Dnes som tu prišla cca 9:00 hod. na zastupovanie mojej mamy z dôvodu jej návštevy u lekára. Počas jej neprítomnosti obsluhujem zákazníkov. Keď sa tovar predá, tak aj blokujem. Nemám s ňou založený pracovnoprávny vzťah ani iný právny vzťah. Nedohodli sme sa na žiadnej odmene“. Zápisnica o podaní informácie bola spísaná aj so žalobkyňou 23.02.2016 o 11:25, ktorá do zápisnice uviedla: „Moja dcéra ma dnes zatupovala z dôvodu, že som potrebovala ísť na toaletu a do lekárne si vyzdvihnúť lieky. Dcéra ma zastupovala cca pol hodiny. Väčšinou som tu ja, dcéra ma zastupuje, keď si potrebujem niečo vybaviť. S dcérou toho času nemám založený pracovnoprávny vzťah a ani iný právny vzťah. Väčšinou ma zastupuje pred obedom okolo 11:30 hod.“. K. O. nebola prihlásená do Sociálnej poisťovne. Na podklade týchto zistení prvostupňový správny orgán v protokole konštatoval, že žalobkyňa, ktorá je podnikateľom porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 23.02.2016 od 11:15 hodiny využívala závislú prácu fyzickej osoby K. O., ktorá pre ňu vykonávala prácu spojenú s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N. a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Protokol bol prerokovaný so žalobkyňou dňa 24.03.2016, do ktorého sa vyjadrila, že svoje vyjadrenie zašle v stanovenej lehote. 2. Žalobkyňa sa k protokolu o výkone inšpekcie práce vyjadrila písomným podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 01.04.2016, v ktorom uviedla, že ako majiteľka stánku v čase výkonu inšpekcie práce nebola v stánku z dôvodu odchodu na toaletu, pretože stánok je drevený a nemá tam sociálne zariadenie. Pretože má tovar povykladaný vonku, nemôže stánok zamknúť, lebo by musela všetok tovar odkladať, tak to rieši tým spôsobom, že tam ostane jej dcéra, ktorá je slobodná matka a s vnučkou žije spolu s ňou v spoločnej domácnosti. Každý deň čaká svoju dcéru zo školy pri nej v stánku a preto si v tom čase odskočí na toaletu. Za takých okolností v jej neprítomnosti tam bola aj kontrola. 3. Na základe vyjadrenia žalobkyne prvostupňový správny orgán spísal dodatok č. 1 k Protokolu č.: F.- XX-XX-X.X/P-AXX-XX zo dňa 04.03.2016 a to dňa 04.04.2016. Vyjadrenie žalobkyne vzal na vedomie pričom trval na zistenom nedostatku tak, ako je to uvedené v protokole. 4. Podaním zo dňa 30.05.2016 prvostupňový správny orgán oznámil žalobkyni začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku. K predmetnému oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, doručením prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13.06.2016, v ktorom zotrvala na svojich dôvodoch. 5. Prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol rozhodnutím č. k.: P:XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX/ XX zo dňa 26.07.2016 a to tak, že podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 2.000 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) a to v tom, že žalobkyňa - fyzická osoba, ktorá je podnikateľom dňa 23.02.2016 o 11:15 využívala závislú prácu fyzickej osoby K. O., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu spojenú s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N. a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce platného v čase vzniku nedostatku. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 23.02.2016 o 11:15 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedenej osoby na pracovisku Y. N., N., K., N.. II. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: Q./G./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 10.10.2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 7. Rozhodnutie odôvodnil tým, že popísal priebeh administratívneho konania, poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie včas žalobkyňa, ktorá namietala, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie bez toho, aby sa dostatočne zaoberal právnym a skutkovým stavom predmetnej veci, v konaní neodstránil rozpory medzi svedeckou výpoveďou kontrolovanej fyzickej osoby K. O. a žalobkyne a nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Za nelegálnu činnosť označil bezodplatnú výpomoc dcéry matke. Žalobkyňa je toho názoru, že pracovnoprávny vzťah v danom prípade nevznikol. Išlo bezodplatnú činnosť bez vôle dojednať pracovnoprávny vzťah a dostať odmenu. Dcéra žalobkyne sa do pozície podriadeného zamestnanca nezaviazala a nemala ani vôľu zaviazať sa. Zároveň nedostala od žalobkyne pokyn na výkon práce iba dobrovoľne strážila stánok a zastúpila žalobkyňu počas jej krátkej prítomnosti zo zdravotných dôvodov. Teda nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty závislej práce, čo má za následok neodôvodnené uloženie pokuty. 8. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené dôkazné listiny a dospel k záveru, že s ohľadom na zistené skutočnosti a na popísaný skutkový stav prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že dňa 23.02.2016 o 11:15 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby K. O., ktorá pre žalobkyňu vykonávala závislú prácu spojenú s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N. a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. 9. Citoval ustanovenie § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a argumentoval, že popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní správne orgány vychádzali a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt žalobkyňou. K námietke žalobkyne, že pracovnoprávny vzťah v danom prípade nevznikol a išlo o bezodplatnú činnosť bez vôle dojednať pracovnoprávny vzťah a dostať za to odmenu žalovaný uviedol, že má za jednoznačne preukázané, že kontrolovaná fyzická osoba K. O. pre žalobkyňu dňa 23.02.2016 vykonávala závislú prácu pričom došlo aj k naplneniu jej jednotlivých znakov. Definícia závislej práce je upravená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Vzťah k nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a podriadenom postavení zamestnávateľa, kde jedna zo strán - teda zamestnávateľ vystupuje ako tá, ktorá prácu prideľuje, druhá strana - teda zamestnanec ako tá, ktorá prácu vykonáva. V danom prípade kontrovaná fyzická osoba uviedla, že dňa 23.02.2016 prišla na pracovisko žalobkyne okolo 09:00 hod. na zastupovanie mamy z dôvodu jej návštevy u lekára, počas jej neprítomnosti obsluhuje zákazníkov a keď sa predá tovar, tak aj blokuje. Žalobkyňa uviedla, že dcéra ju zastupuje, ak si potrebuje niečo vybaviť. Medzi žalobkyňou a kontrolovanou fyzickou osobou teda existoval vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Žalovaný považuje za preukázaný aj znak - podľa pokynov zamestnávateľa, a to už na základe samotnej povahy práce vykonávanej kontrolovanou fyzickou osobou pre žalobkyňu dňa 23.02.2016. Žalobkyňa do zápisnice o podaní informácie uviedla, že dcéra ju zastupovala z dôvodu, že potrebovala ísť na toaletu a do lekárne vyzdvihnúť si lieky. Dcéra ju zastupovala asi pol hodiny, pričom v stánku je väčšinou žalobkyňa a dcéra ju zastupuje, keď si potrebuje niečo vybaviť a väčšinou ju zastupuje pred obedom okolo 11:30 hod.. Z uvedeného vyplýva, že samotná žalobkyňa, ktorej vznikla potreba výkonu práce spojenej s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N. dala kontrolovanej fyzickej osobe pokyn na výkon práce. Kontrolovaná fyzická osoba nepracovala pre seba a nedosahovala vlastný zisk, ale pracovala pre žalobkyňu a podieľala sa na plnení jej záväzkov. Pokiaľ ide o dĺžku pracovného času, tá bola vymedzená dĺžkou trvania dohodnutej práce - práce spojenej s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N.. Na základe uvedeného považuje žalovaný všetky znaky závislej práce za preukázané. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že sa zaoberal aj skutočnosťou, že kontrolovanou fyzickou osobou bola dcéra žalobkyne. Podľa § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že napriek tomu, že kontrolovanou fyzickou osobu bola dcéra žalobkyne, nešlo o osobu, ktorá by bola dôchodkovo poistená, bola by poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 11. K argumentácii žalobkyne, že kontrolovaná fyzická osoba sa počas výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania nezdržiavala na pracovisku Y. N., N., K., N., ale na mieste verejne prístupnom a to pred predajným stánkom žalobkyne, kde inšpektorát práce nebol oprávnený vykonať kontrolu nelegálneho zamestnávania, považuje žalovaný za účelovú s cieľom vyhnúť sa následkom vyplývajúcich z porušenia právnych predpisov, pretože kontrolovaná fyzická osoba K. O. v čase kontroly dňa 23.02.2016 sa nachádzala na pracovisku Y. N., N., K., N. a obsluhovala zákazníčku a taktiež v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti na pracovisku uviedla, že zastupuje žalobkyňu (svoju mamu) z dôvodu jej návštevy u lekára, a že počas jej neprítomnosti obsluhuje zákazníkov a keď sa tovar predá, tak aj blokuje. 12. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa nepredložila nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Pri komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom prihliadol na skutočnosť, že sa nelegálne zamestnávanie týkalo len jednej fyzickej osoby, zohľadnil aj to, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený len jeden nedostatok. Rovnako prihliadol aj na veľkosť zamestnávateľa a čas trvania protiprávneho stavu. Z tohto dôvodu uložil pokutu v minimálnej výške. 13. Citoval ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii a dôvodil, že pri ukladaní pokuty sa musí správny orgán riadiť ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j. akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, v opačnom prípade by došlo k zníženiu resp. strate právnej istoty. 14. Ďalej uviedol, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie je stále závažný pracovnoprávnym problémom v spoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancom až po založení pracovnoprávneho vzťahu. Uvedenú zákonom stanovenú povinnosť si žalobkyňa nesplnila, čím sa dopustila nelegálneho zamestnávania vyššie uvedenej fyzickej osoby. Dôvodil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2 000 eur sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ 15. Konštatoval, že sankcia vo výške 2 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a pretože bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobkyne splnila aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobkyňu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce ani zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak ako pri stanovovaní výšky pokuty. V závere žalovaný konštatoval, že ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. III. 16. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, Inšpektorátu práce K., ktoré žiadala zrušiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala za nezákonné z dôvodu, že žalovaný v konaní neodstránil rozpory medzi svedeckou výpoveďou kontrolovanej fyzickej osoby K. O. a žalobkyňou, čím dospel k vydaniu nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, ktoré je aj nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodu, že Inšpektorát práce K. v odôvodnení svojho rozhodnutia len konštatoval skutočnosť, že došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty závislej práce a nepoužil na dokazovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty všetky prostriedky, ktorými mohol zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Za nelegálnu činnosť označil činnosť - bezodplatnú výpomoc dcéry matke. Žalobkyňa je toho názoru, že pracovnoprávny vzťah v danom prípade nevznikol. Išlo o bezodplatnú činnosť bez vôle dojednať pracovnoprávny vzťah a odmenu zaň. Odplatnosť závislej práce patrí k základným pojmovým znakom tejto práce a povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu alebo odmenu ukladá Zákonník práce zamestnávateľovi ako jednu zo základných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že dcéra žalobkyne, ako aj sama žalobkyňa boli uzrozumené s tým, že za krátko trvajúcu činnosť nebude odplata, nemôžu mať ich prejavy vôle charakter zmluvy ani dohody podľa Zákonníka práce a nemožno hovoriť o pracovnoprávnom vzťahu. Dcéra žalobkyne sa do pozície podriadeného zamestnanca nezaviazala ani nemala vôľu zaviazať sa. Vedela, že by to nemohlo mať reálny základ, pretože zisk z podnikateľskej činnosti matky to nedovoľuje. Pre žalobkyňu žije v meste, kde je malá pravdepodobnosť nájsť si prácu, preto podniká so ziskom, ktorý stačí na skromné prežitie a neumožňuje zamestnávať ďalšie osoby. Dcéra žalobkyne nedostala od zamestnávateľky pokyny na výkon práce iba dobrovoľne strážila stánok a zastúpila matku počas jej krátkej neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Pracovnoprávny vzťah zamestnávateľa a zamestnanca môže vzniknúť len so súhlasom oboch účastníkov. Vôľu uzavrieť pracovnoprávny vzťah nemali ani žalobkyňa, ani jej dcéra. Obsahovo ich prejavy vôle smerovali k postráženiu stánku matky dcérou počas krátkej neprítomnosti za okolností, že obe vedeli, že pracovnoprávny vzťah neprichádza do úvahy aj z finančných dôvodov. Uviedla, že kontrolovaná fyzická osoba K. O. sa počas výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania nezdržiavala na pracovisku Y. N., predajný stánok, K., N., ale na mieste verejnom a to pred predajným stánkom žalobkyne, kde Inšpektorát práce K. nebol oprávnený vykonať kontrolu nelegálneho zamestnávania, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejne správy. Túto skutočnosť preukazuje aj svedecká výpoveď kontrolovanej fyzickej osoby zachytená v odôvodnení rozhodnutia. Takýto postup má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 17. Namietala, že nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty závislej práce, čo má za následok neodôvodnené uloženie pokuty. Pokuta je pre žalobkyňu likvidačná a znemožňuje jej výkon podnikateľskej činnosti. IV. 18. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.01.2017, v ktorom na námietky žalobkyne reagoval tými istými dôvodmi, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť. 19. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním zo dňa 26.02.2017, v ktorom zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v žalobe. V. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 24. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní všeobecnej správnej žalobe. 26. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce K. (ďalej len prvostupňový správny orgán) č. k.: P:XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 26.07.2016, ktorým tento podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 2 000 eur za správny delikt a to porušenie nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní). Z uvedeného je zrejmé, že v tomto konaní ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa §194 a nasledujúcich ustanovení S.s.p.. 27. Správny súd v konaní podľa § 194 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení S.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že porušenia nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa mala dopustiť žalobkyňa tým, že dňa 23.02.2016 o 11:15 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby K. O., ktorá pre žalobkyňu vykonávala závislú prácu spojenú s predajom textilných výrobkov na pracovisku Y. N., N., K., N. a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. K zisteniu nelegálneho zamestnávania došlo dňa 23.02.2016 a to na základe vykonanej inšpekcie práce prvostupňovým správnym orgánom. 29. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je závislá práca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 32. Podľa § 2a ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. 33. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 34. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak... 35. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný pri posúdení skutkových a právnych okolností, na základne ktorých dospel k záveru, že v prípade žalobkyne išlo o nelegálne zamestnávanie, vychádzal z podkladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a to zápisníc o podaní vysvetlenia spísaných pri výkone inšpekcie práce zo dňa 23.02.2016. Z obsahu týchto zápisníc vyplynulo, že kontrolovanou fyzickou osobou bola dcéra žalobkyne, ktorá uviedla, že prišla na pracovisko žalobkyne okolo 09:00 hod. na zastupovanie mamy z dôvodu jej návštevy u lekára počas jej neprítomnosti, že obsluhuje zákazníkov a keď sa predá tovar, tak ho aj blokuje. Žalobkyňa do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedla, že dcéra ju zastupuje, ak si potrebuje niečo vybaviť. V danej situácii ju zastupovala z dôvodu, že potrebovala ísť na toaletu a do lekárne vyzdvihnúť si lieky, pričom dcéra ju zastupovala asi pol hodiny, pričom v stánku je väčšinou žalobkyňa a dcéra ju zastupuje, keď si potrebuje niečo vybaviť a väčšinou ju zastupuje pred obedom okolo 11:30 hod. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dospeli k záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky závislej práce podľa Zákonníka práce a to vzťah nadriadenosti a podriadenosti, vykonávanie práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene, ako aj v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Z dôvodu, že kontrolovaná fyzická osoba bola príbuznou v priamom rade s poukázaním na § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konštatovali, že v tomto prípade ide o nelegálne zamestnávanie, pretože priamy príbuzný nebol dôchodkovo poistený. 36. Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 38. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 39. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaný sa neriadil dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku. Pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď za rozhodujúce podklady pri rozhodovaní vo veci považoval zápisnice o podaní vysvetlenia spísané pri inšpekcii práce vykonanej prvostupňovým správnym orgánom, ktoré považoval za dostačujúce pre preukázanie naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu a podstatných znakov závislej práce definovanej v Zákonníku práce. Výsledky kontroly vykonané v rámci inšpekcie práce môžu byť podkladom pre začatie správneho konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorým je preukázanie protiprávneho konania tohto subjektu avšak sami o sebe nenahradzujú ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané v správnom konaní. Zápisnica o podaní informácie ani nemôže byť relevantným dôkazom za okolností, ak je v tejto zápisnici uvedené stručné vyjadrenie kontrolovanej fyzickej osoby a žalobkyne, ako účastníčky konania bez toho, aby boli popísané bližšie údaje preukazujúce situáciu a okolnosti, ku ktorým došlo pri výkone inšpekcie nie je zrejmé, aké otázky boli kontrolovanej fyzickej osobe a žalobkyni pri poskytovaní informácii kladené a odpovede týchto osôb na kladené otázky. Iba na základe takýchto podkladov by bolo možné dospieť k objektívnemu a relevantnému záveru, že boli naplnené znaky závislej práce - vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, osobne zamestnancom a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a tým aj znaky nelegálneho zamestnávania. 40. Správny súd považuje za potrebné poukázať na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (II. ÚS 10/99). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb orgánov verejnej moci (IV. ÚS 92/09, I. ÚS 44/1999). 41. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 42. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vykladá uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou. 43. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s Ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne komfortným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne, alebo extenzívne nad dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne komfortnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia, ako individuálneho správneho aktu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/4/2016). 44. Vychádzajúc z dôvodovej správy zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Pri aplikácii zákonnej normy na konkrétny prípad mal inšpektorát práce povinnosť skúmať nie len to, či v konkrétnom prípade boli naplnené formálne znaky nelegálneho zamestnávania t. j., či skutok zodpovedá formálnej dikcii právnej normy, ale aj to, či skutočne došlo k uplatneniu materiálnych znakov. V danom prípade iba zo stručného vyjadrenia kontrolovanej fyzickej osoby a žalobkyne, ktoré sa vo svojich vyjadreniach aj rozchádzajú, bez dôsledného objasnenia, či prítomnosť a činnosť kontrolovanej fyzickej osoby na prevádzke žalobkyne napĺňa formálne aj materiálne znaky závislej práce a nelegálneho zamestnávania nemožno dospieť k jednoznačnému záveru tak, ako ho vyslovil žalovaný a prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Nemôže byť podstatným dôvodom ani skutočnosť, že kontrolovaná fyzická osoba - dcéra žalobkyne nebola v rozhodnom čase (v čase kontroly) dôchodkovo poistená bez toho, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vykonávala závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. 45. Z vyššie uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vykonať výklad a aplikáciu právnej normy § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v kontexte s účelom a cieľom tohto zákona (nie iba gramatický výklad) s prihliadnutím na všetky okolností daného prípadu a za tým účelom aj zistiť úplne a presne skutočný stav veci. Výklad právnej úpravy zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho aplikácia vo vzťahu k danému prípadu sa správnemu súdu javí ako šikanózny a formalistický. 46. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zrušil. 47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 172 ods. 1 S.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.